Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/462/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204630
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817204630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: G.. U. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., A. P. X/X, proti žalovanej: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. pod Q., X. potok XXX/XX, o
zaplatenie 720,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
12C/10/2017-56 zo dňa 06. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

od žalovanej zaplatenia 720,- eur s príslušenstvom titulom dlžného nájomného za nájom domu v
Nitrianskom Pravne, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 10.12.2014. Zároveň rozhodol, že žalovanej
náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 10.12.2014 uzavrel žalobca v postavení
prenajímateľa so žalovanou v postavení nájomcu podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka nájomnú
zmluvu, predmetom ktorej bol nájom obytného domu v Nitrianskom Pravne v k.ú. Nitrianske Pravno,

orientačné číslo XXX/XX na P. ulici, v A. F., spolu so záhradou, drevenou časťou hospodárskej budovy,
murovanou šopou, chlievom a záchodom. V nájomnej zmluve sa uvádza, že k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam má žalobca vlastnícke právo. Podľa článku 3. nájomnej zmluvy, nájomca mal začať
predmet zmluvy užívať od 1.1.2015. V článku 4. sa strany dohodli na výške mesačného nájomného
vo výške 45,- eur s tým, že nájomca je povinný nájomné uhrádzať prenajímateľovi vždy do 15. dňa
v mesiaci. Nájomná zmluva bola uzatvorená na obdobie 3 rokov s možnosťou ďalšieho predĺženia
účinnosti zmluvy (článok 8.). V článku 8. sa strany takisto dohodli na možnosti ukončenia nájomnej

zmluvy dohodou pred stanoveným termínom alebo výpoveďou zo strany nájomcu po jeho najmenej
dvojročnom užívaní predmetu zmluvy. Predžalobnou upomienkou zo dňa 08.09.2016 žalobca žalovanú
vyzval na zaplatenie sumy 450,- eur titulom nájomného za 10 mesiacov do 30.09.2016. Z čiastočného
výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Nitrianske Pravno, vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom
pozemku parc.č. XXXX o výmere XXX m2, lesné pozemky z titulu dedenia resp. uzavretia dvoch
kúpnych zmlúv zo dňa 10.7.2002, resp. 4.3.2003. Právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku
XXXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Podľa tvrdení žalobcu na pojednávaní ako i z verejne

dostupného portálu katastra nehnuteľnosti na internete (LV č. XXXX pre k.ú. Nitrianske Pravno) je
preukázané, že na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako darcom a jeho synom G..
U. D. ako obdarovaným, je a i v čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy zo dňa 10.12.2014 bol
výlučným vlastníkom predmetnej stavby rodinného domu a takisto aj ďalších pozemkov (okrem inéhoi záhrady parc. č. XXX o výmere 231 m2) syn žalobcu. Z generálneho splnomocnenia, predloženého
žalobcom na pojednávaní vyplýva, že vlastník nehnuteľnosti v k.ú. Nitrianske Pravno uvedenej vyššie,
T.. G.. U. D., nar. XX.XX.XXXX, splnomocnil svojho otca, žalobcu, ,,na všetky právne úkony týkajúce

sa rodinného domu v A. F., P. ulica XXX XX“. Ako splnomocniteľ generálne splnomocnenie datované
dňom 09.06.2017 podpísal len syn žalobcu, pričom jeho podpis na predmetnom splnomocnení je
úradneoverený.Zmailovéhopodaniapredloženéhonapojednávanížalobcom,adresovanéhopánomX.
žalobcovi, vyplynulo, že to bol on, ktorý nehnuteľnosť odovzdal žalovanej a ktorú nehnuteľnosť predtým
užíval v období od roku 1999 do konca apríla 2014. Uviedol, že nehnuteľnosť odovzdal žalovanej na

príkaz pána D., dom sa nachádzal v obývateľnom stave, pretože počas doby, keď ho mal v nájme,
tento rekonštruoval, pričom rozsah investícií do rodinného domu uviedol v predmetnom maili zo dňa
28.06.2017. Dňa 22.6.2016 uzavrel žalobca s F. W. nájomnú zmluvu s účinnosťou od 01.06.2016,
predmetom ktorej bol nájom tých istých nehnuteľností v k.ú. Nitrianske Pravno, ktoré mala v užívaní
žalovaná, v podstate za tých istých zmluvných podmienok, za akých bola uzavretá nájomná zmluva
medzi žalobcom a žalovanou. Z výpovede svedka F. W. súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti užíva

od apríla 2016, predtým ich užívala žalovaná. Žalovanej odovzdal spolu sumu 100,- eur, ktorú táto mala
odovzdať žalobcovi ako platbu nájomného za dva mesiace. Od žalobcu neskôr zistil, že tieto peniaze mu
žalovaná neodovzdala, žalobca dokonca ani nevedel, že on aj so svojou priateľkou v jeho dome bývajú.

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobný návrh je v

celom rozsahu nedôvodný. Pokiaľ žalobca podpísal so žalovanou nájomnú zmluvu, na základe ktorej
si od žalovanej v konaní uplatňuje zaplatenie nájomného, na toto nájomné nemá nárok. Z výpovede
žalobcu ako i z nim predloženého generálneho plnomocenstva vyplýva, že v čase, keď podpísal so
žalovanou nájomnú zmluvu dňa 10.12.2014, nedisponoval na to plnou mocou zo strany svojho syna,
vlastníka nehnuteľnosti, ktoré v čase podpisu nájomnej zmluvy z 10.12.2014 boli v užívaní žalovanej.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že bol splnomocnený na vyššie uvedený právny úkon (uzavretie nájomnej zmluvy),
nepredložilotomsúdurelevantnýdôkaz.Pokiaľpredložilsúdugenerálneplnomocenstvo,súdpoukazuje
na to, že predmetným splnomocnením zo dňa 09.06.2017 nemohol syn žalobcu splnomocniť žalobcu
na realizáciu právneho úkonu - uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 10.12.2014. Súd ďalej uvádza, že
na generálnom splnomocnení sa ani nenachádza písomný súhlas žalobcu o prijatí splnomocnenia.

Pre prípad, že by aj syn žalobcu svojho otca na uzavretie predmetnej nájomnej zmluvy splnomocnil
(takú písomnosť však žalobca v konaní nepredložil), v nájomnej zmluve mal byť ako prenajímateľ aj
tak uvedený syn žalobcu ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti a žalobca mal byť v nájomnej zmluve
uvedený len ako zástupca svojho otca, konajúci v jeho mene. Nájomná zmluva zo dňa 10.12. 2014
teda nebola uzavretá platne. Žalobca teda nebol v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom, resp.

nemal právo žiadať od žalovanej v mene svojho syna ako vlastníka nehnuteľností akékoľvek platby
nájomného, z dôvodu ktorého súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na
vyššie zistený skutkový stav veci, súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy stranami sporu, pretože ich
prípadné vykonanie by bolo nadbytočné, resp. aj ich prípadným vykonaním by súd nedospel k inému,
než v rozsudku uvedenému záveru o neplatnosti nájomnej zmluvy, resp. o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu v konaní.

4. Právne vec posúdil podľa § 663, § 664, § 671 ods. 1, § 31 ods. 1,4, § 32 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca a žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní súd
prvej inštancie nemal relevantnú generálnu plnú moc od jeho syna, ktorú súdu doložil až dňa 03.08.2017,

po vynesení rozsudku.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil. Poukázala na svoje skutkové tvrdenia ohľadne spôsobu užívania a rekonštrukcie
domu, ktoré predniesla už v prvoinštančnom konaní.

8. Žalobca k vyjadreniu žalovanej písomne uviedol, že žalovaná zaplatila nájomné iba za 2 mesiace,
povinnosti zo zmluvy neplnila. Nedostatky zmluvy už odstránil predložením plnomocenstva.9. Žalovaná ďalej uviedla, že na spísanie zmluvy nemal žalobca plnomocenstvo, táto nie je platná.
Opätovne poukázala na okolnosti užívania nehnuteľností.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania
žalobcu nariaďovať pojednávanie.
11. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto

je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

14. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Žalobca v odvolaní uviedol, že po vyhlásení rozsudku vo veci samej, súdu predložil riadne
plnomocenstvo na zastupovanie syna pri uzavieraní nájomnej zmluvy so žalovanou.

19. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy
za taxatívne stanovených podmienok. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej
apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie
sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené

pred súdom prvej inštancie.

20. Odvolací súd sa plnomocenstvom, predloženým žalobcom po vyhlásení rozsudku súdom prvej
inštancie, nemohol vecne zaoberať, pretože na to neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 366
CSP. Je zrejmé, že predložená listina sa netýka procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo

nesprávneho obsadenia súdu, resp. nemá ňou byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca ďalej netvrdil a ani nepreukázal, že
by túto listinu bez svojej viny nemohol uplatniť v prvoinštančnom konaní. Nemožnosťou označenia
alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny strany civilného súdneho konania treba rozumieť
nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j.

situáciu, keď strana nemohla bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože
o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia
alebo predloženia (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo/4/2007 z 20.03.2008).

21. Odvolací súd sa potom v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými
podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením
sa odvolací súd identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).22. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že ani v prípade, že by žalobca v konaní predložil
plnomocenstvo od svojho syna, vlastníka nehnuteľnosti, na jeho zastupovanie pri právnych úkonoch,

týkajúcich sa nehnuteľnosti, nemalo by to na vecnú správnosť rozhodnutia žiaden vplyv.

23. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo

pasívnej,existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného,jeimanentnousúčasťousúdnehokonania
(viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd skúma vecnú legitimáciu sám, z úradnej
povinnosti, a to i bez toho, aby to strany navrhli.

24. Vlastníkom nehnuteľností bol nesporne v čase uzavretia nájomnej zmluvy so žalovanou syn žalobcu,
ktorý jediný bol oprávnený s predmetom svojho vlastníctva nakladať, vrátane práva uzavrieť k predmetu

vlastníctva nájomnú zmluvu so žalovanou. Nájomná zmluva, v ktorej je ako prenajímateľ označený
žalobca, je nulitným právnym úkonom, pretože žalobca sám za seba nebol oprávnený s predmetom
nájmu nakladať ako s vlastným (keďže nebol vlastníkom). Vo vzťahu k žalovanej v tomto súdnom konaní
žalobca, konajúci vo vlastnom mene a na vlastný účet, nemá žiaden hmotnoprávny vzťah, na základe
ktorého by sa mohol od nej domáhať zaplatenia žalovanej sumy, a teda súd prvej inštancie správne

konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v konaní na strane žalobcu.

25. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. Nárok na ich náhradu, vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní, by patril žalovanej,
ktorá si však trovy odvolacieho konania neuplatnila a preukázateľne jej ani žiadne trovy nevznikli, a preto
jej odvolací súd nárok nepriznal.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).