Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318010039
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4318010039.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.
StanislavaLibantaaJUDr.ŠtefanaHrvolu,vtrestnejveciprotiobžalovanémuG.X.prezločinznásilnenia
podľa § 199 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného
zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19.03.2018, č.k.
4T/3/2018-345, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného G. X., narodeného XX.XX.XXXX

z a m i e t a,

pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného G. X. za
vinného pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno a/ Trestného zákona v (jednočinnom) súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa §
200 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa19.08.2017včaseodXX.XXhdoXX.XXhvI.naulicikpt.B.čísloXX,našiestomposchodíobytného
domu v jednoizbovom byte číslo XX, na gauči v kuchyni, počas svojej návštevy po predchádzajúcej

slovnej hádke pristúpil ku W. I. sediacej na gauči v kuchyni so žiadosťou o sex, toto ona odmietla, na
čo ju zvalil na gauč, strhol jej nohavičky a začal do vagíny poškodenej vnikať prstami, načo poškodená
opakovane reagovala slovami, prestaň, načo obvinený (pozn. : správne v celom texte „obžalovaný“)
poškodenej zakryl nos aj ústa dlaňou ruky, aby bola ticho, v dôsledku čoho sa dusila, a ako sa snažila
obvinenéhoodstrkávaťzosebarukamiajnohami,dostalasadopolosedu,vzápätíobvinenýžiadalodnej
orálny sex, načo poškodená povedala nech ju nechá na pokoji, vzápätí obvinený vzal z kuchynskej linky

nôž, ktorým sa na ňu zahnal do oblasti tváre a mieril jej na oko so slovami, že ak mu nechce dať, tak ju
zabije, v živote neuvidí svojho syna, načo poškodená opakovane hovorila, aby prestal, pričom obvinený
položil nôž na blízko stojaci stôl so slovami, že ona bude robiť to, čo jej on prikáže, otočil poškodenú na
brucho, nadvihol ju za boky a opakovane vykonal na nej súlož, následne ju potom prinútil k orálnemu
styku, po tomto akte poškodenú zvalil na gauč na chrbát, roztiahol jej nohy a opakovane vykonal súlož
proti jej vôli, počas ktorej sa poškodená snažila neúspešne brániť, pričom jej spôsobil pomliaždenie krku,

škrabance a odreniny na pravej strane chrbta v oblasti lopatky, pleca a zápästia vpravo, v oblasti dolnej
pery mierne rozbitie pier.
Za to súd I. stupňa obžalovanému uložil podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/
Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, § 39 odsek 1, 3 písmeno d/ Trestného zákona a § 41 odsek
1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov.

Podľa § 48 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu (odňatia slobody) s minimálnym stupňom stráženia.V adhéznom výroku podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú W. I. s jej nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie obžalovaný, napádajúc ním výlučne jeho výrok o treste.
V dôvodoch odvolania zdôraznil, že žalovaný skutok bol vyprovokovaný správaním sa poškodenej, ktorá
na neho sústavne naliehala, aby hradil náklady súkromného predškolského zariadenia pre maloleté
dieťa v sume (430 eur mesačne), ktorú však, hoci k maloletému má veľmi blízky citový vzťah, nemohol
akceptovať s ohľadom na jeho čistý mesačný príjem, ktorý len malou čiastkou prevyšoval túto sumu.

Poškodená si bola toho veľmi dobre vedomá a zneužívajúc jeho citový vzťah k maloletému dieťaťu ho
takýmto spôsobom vydierala. Taktiež mu robila sústavné problémy s kontaktom s maloletým. Žiaľ túto
stále sa opakujúcu a napätú situáciu nedokázal primerane spracovať a jeho reakcia voči poškodenej
bola neadekvátna, čo už teraz s odstupom času úprimne ľutuje.
Bezprostredne pred incidentom s poškodenou opakovane komunikoval, a to jednak telefonicky ako aj
prostredníctvom SMS, pričom táto komunikácia prebiehal medzi nimi v úplne normálnej a pohodovej

atmosfére, keď sa dohadovali na tom, čo má v obchode kúpiť a čo si urobia na večeru. Až po večeri
došlo medzi nimi k problémom, ktoré vzišli znova z jej finančných požiadaviek, ktoré takticky prekrývala
ich maloletým dieťaťom.
Pokiaľ ide o samotný incident, poukázal na to, že intenzita jeho konania nebola tak násilná, ako sa to
snažila uviesť poškodená. Najlepším dôkazom toho sú aj zranenia, ktoré na jej tele našiel obhliadajúci

lekáraneskôrichpopísalajdokonaniaprizvanýsúdnyznalec.Zdôrazňuje,ženagenitáliáchpoškodenej
ani obhliadajúci lekár ani súdny znalec nenašli ani len najmenšie poškodenie, čo pri trestnej činnosti
takéhoto charakteru nie je vôbec bežné. Tieto skutočnosti poukazujú na spôsob a intenzitu vedenia
útoku voči poškodenej (materiálny korektív).
I keď formálne svojím konaním zrejme naplnil skutkové podstaty žalovaných zločinov, vzhľadom

na okolnosti prípadu má zato, že prvostupňovým súdom uložený druh trestu je trestom pre neho
neprimerane prísnym, a to s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že je už ôsmy mesiac vo vyšetrovacej
väzbe a za tento relatívne dlhý čas sa mal možnosť zo svojho správania dostatočne ponaučiť, a preto na
prevýchovu jeho osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť ďalším nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Je názoru, že mu súd I. stupňa mal priznať okrem poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno l/

Trestného zákona aj poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno h/, j/, n/ Trestného zákona.
Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno h/ Trestného zákona, má zato, že žalovanú
trestnú činnosť spáchal pod vplyvom tiesnivých osobných a rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil,
keďže boli spôsobené už vyššie popísaným neadekvátnym správaním poškodenej, spočívajúcim v jej
sústavných neprimeraných majetkových nárokoch voči jeho osobe a v odopieraní jeho kontaktu s ich

maloletým dieťaťom.
Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j/ Trestného zákona, má zato, že viedol pred
spáchaním tejto trestnej činnosti riadny život, a to napriek tomu, že síce bol súdne trestný, avšak pre
neúmyselný trestný čin, k výchovnému trestu, ktorý si vykonal a je už aj zahladený. Napriek spáchaniu
trestnej činnosti takéhoto charakteru, možno konštatovať, že pred spáchaním trestného činu viedol

riadny život.
Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno n/ Trestného zákona, tým, že na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine a k trestnej činnosti sa dokonca doznal už aj v prípravnom
konaní (okrem jeho prvotnej výpovede), mal prvostupňový súd takýto jeho postoj k trestnej činnosti
vyhodnotiť aj v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

Na druhej strane, pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť zistenú súdom I. stupňa, je pravdou, že sa síce
dopustil dvoch trestných činov, ale stalo sa tak len jedným skutkom.
V neposlednom rade poukazuje i na závery znaleckého posudku, z ktorého je zrejmé, že nie je osobou,
ktorá by bola pre spoločnosť nebezpečná, pričom znalec pri vyšetrení jeho duševného stavu nezistil
žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie psychiatrického liečenia čo i len ambulantnou

formou.
Záverom žiada zohľadniť aj tú skutočnosť, že pre prípad uloženia podmienečného trestu má
zabezpečené nielen bývanie mimo domácnosti poškodenej, a to dokonca mimo Levíc u svojich rodičov,
ale bude mať možnosť okamžite sa zamestnať, ako je to zrejmé z listiny, ktorú na hlavnom pojednávaní
založil do súdneho spisu.

Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek l písmeno d/, e/ Trestného
poriadku zrušil a podľa § 322 odsek 3 Trestného zákona rozhodol rozsudkom sám tak, že mu uloží
primeraný trest odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne odloží na primeranú skúšobnú dobu.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom dňa 25.06.2018, obžalovaný zotrval na svojej
odvolacej písomne predloženej argumentácii (aj prostredníctvom obhajcu) a to aj v zmysle konečného
návrhu. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra hodnotiac napadnutý rozsudok ako zákonný a správny

aj v napadnutom výroku o treste, navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku,

proti ktorému odvolateľ podal odvolanie (t.j. výroku o treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd I. stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku primerane vysporiadal aj s otázkou trestu, vrátane

ukladaného nepodmienečného trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, pričom vo svojich úvahách pri
ukladaní tohto trestu nepochybil spôsobom, ktorý by bol v neprospech obžalovaného, tieto svoje úvahy
zhrnul stručne avšak v súlade s § 168 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania, ktoré odvolací súd hodnotí zásadne ako vecne správne, preto na ne v podrobnostiach
poukazuje bez potreby ich opakovania, dopĺňajúc ich len ďalej uvedeným spôsobom.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného zdôrazňuje, že všetky okolnosti prípadu aj osobné
pomery obžalovaného, ktoré mu možno pričítať v jeho prospech, súd I. stupňa vo výraznej intenzite
zohľadnil pri ukladaní trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby
v zmysle § 39 odsek 1, 3 písmeno d/ Trestného zákona, keď mu uložil nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 4 rokov, hoci dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody bola 7 rokov
a jej horná hranica bola 15 rokov (v zmysle § 199 odsek 2 Trestného zákona, zohľadňujúc pri
právnej kvalifikácii žalovaného skutku zjavne aj stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 116, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 6/2012).

Súd I. stupňa pritom nepochybil ani pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (zistených
v pomere 1:1), keď na strane jednej zohľadnil priznanie sa a oľutovanie trestného činu obžalovaným,
ktoré možno hodnotiť ako úprimné, a na strane druhej zohľadnil i spáchanie viacerých trestných činov
(hoci v jednočinnom súbehu).

Odvolací súd zdôrazňuje, že iný druh trestu ako je trest odňatia slobody, ako trest samostatný, z
pohľadu § 34 odsek 6 Trestného zákona nebolo možné obžalovanému uložiť, preto jeho námietka proti
neprimeranosti aplikovaného druhu trestu zákonne neobstojí.

Kpoľahčujúcejokolnostipodľa§36písmenon/Trestnéhozákona(napomáhaniepriobjasňovanítrestnej
činnosti príslušným orgánom) treba uviesť, že samotné priznanie sa a úprimné oľutovanie spáchaného
trestného činu odvolací súd bez ďalšieho nehodnotí ako konkrétnu formu napomáhania, pokiaľ sa
páchateľ trestného činu k trestnej činnosti priznáva len pod tlakom dôkaznej situácie usvedčujúcej ho zo
spáchaniatrestnéhočinu,resp.podtlakomtrestu,ktorýmuhrozí.Knaplneniuajtejtoďalšejpoľahčujúcej

okolnosti môže dôjsť len vyššou mierou aktivity páchateľa najmä v zmysle usvedčenia z trestnej činnosti
aj ďalších osôb, resp. sprístupnením usvedčujúceho dôkazu, ktorého zaistenie by sa bez jeho prispenia
nepodarilo zaistiť, resp. by bolo spojené z pohľadu orgánov činných v trestnom konaní alebo súd s
neprimeranými ťažkosťami (logicky tak dosiahnutie tejto poľahčujúcej okolnosti neprichádza do úvahy u
každého obžalovaného a v každej trestnej veci a bude závisieť od povahy a rozsahu konkrétnej trestnej

činnosti ako i množstva osôb na nej účastnej). Samotné priznanie sa a oľutovanie trestného činu je plne
obsiahnuté v poľahčujúcej okolnosti upravenej v § 36 písmeno l/ Trestného zákona. Navyše obžalovaný
sa od začiatku nepriznával k trestnej činnosti, pre ktorú mu bolo vznesené obvinenie, pričom k zmene
jeho obhajoby v smere priznania sa došlo až neskôr, zjavne pod tlakom dôkazného stavu.

Poľahčujúcuokolnosťuvedenúv§36písmenoj/TrestnéhozákonasprávnesúdI.stupňaobžalovanému
nepriznal,keďajzodôvodnenianapadnutéhorozsudkujezrejmé,žedôvodompretakýpostupnebolfakt
predchádzajúceho odsúdenia (pre nedbanlivostný trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona), ani právoplatné postihy za priestupky na úseku cestnej premávky, ale fakt, že obžalovanýbol pred spáchaním žalovaného skutku právoplatne postihnutý pre priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa dopustil skutkovo hrubým správaním sa k identickej poškodenej (W. I.),
navyše v čase blízkom žalovanému činu (XX.XX.XXXX).

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno h/ Trestného zákona (spáchanie trestného
činu pod vplyvom tiesnivých osobných a rodinných pomerov, ktoré si sám páchateľ nespôsobil).
Odhliadnuc od toho, že sama poškodená ako dôvody ukončenia vzťahu s obžalovaným uvádzala jeho
žiarlivosť spojenú aj s fyzickou agresiou voči nej (z už skoršieho obdobia), v dôsledku čoho nemožno

dospieť k záveru, že by si obžalovaný rozvrat vzťahu a s tým spojený sťažený kontakt so spoločným
maloletým dieťaťom, o ktoré sa starala poškodená, sám nespôsobil, je na mieste zdôrazniť, že u
obžalovaného nešlo o tiesnivé osobné alebo rodinné pomery, ktoré by mu bolo možné pričítať na
jeho prospech z dôvodu, že nezvládnutý hnev (zrejme ako dôsledok žiarlivosti alebo neschopnosti
vysporiadať sa s ukončením partnerského vzťahu) nie je akokoľvek spôsobilý ani sčasti ospravedlniť
sexuálnu agresiu (a tým zmierniť zavinenie), navyše v takej intenzite a rozsahu, ako je v podrobnostiach

opísanávskutkovejvetenapadnutéhorozsudku,zdôrazňujúcsúčasne,žektaktovymedzenémuskutku,
vo všetkých jeho okolnostiach, sa obžalovaný tzv. vyhlásením o uznaní viny (§ 257 Trestného zákona)
priznal a preto je celkom nepriliehavé aj jeho bagatelizovanie závažnosti jeho konania (resp. aj následku)
po uvedenom vyhlásení.

Pokiaľ takto obžalovaný bagatelizuje intenzitu svojho násilia na poškodenej poukazom na to, že
z gynekologickej správy na pohlavných orgánoch poškodenej neboli zistené zranenia, namieste je
zdôrazniť rozsah jej iných dôkazne preukázaných zranení (na iných častiach tela), ktoré boli i skutkovo
ustálené,avneposlednomradetenfakt,žeabsenciazranení,napoškodenejgynekologickyzistiteľných,
zjavne súvisí s faktom, že poškodená sa pohlavnému styku (okrem iných sexuálnych praktík) podvolila

bez kladenia účinného odporu ako dôsledku hrozby smrťou zo strany obžalovaného, zdôraznenej aj
hrozbou nožom.

Odvolací súd naopak zistil okolnosti, ktoré však zohľadňovať pri úvahách o treste prináležiacom
obžalovanému nebol oprávnený, jednak z dôvodu, že po vyhlásení o uznaní viny (prijatom súdom I.

stupňa po postupe podľa § 257 Trestného zákona) nebol oprávnený zasahovať do právnej kvalifikácie
žalovaného skutku a súčasne z dôvodu, že v neprospech obžalovaného odvolanie podané nebolo
(rešpektujúc tak zásadu zákazu zmeny k horšiemu) nebolo možné pristúpiť ani k sprísneniu trestu.

Obžalovanému takto vo výroku o vine nebol zohľadnený fakt, že sa žalovaného skutku dopustil voči

chránenej osobe - konkrétne blízkej osobe, ktorou na účely trestných činov znásilnenia i sexuálneho
násilia je aj bývalá družka a rodič spoločného dieťaťa (§ 127 odsek 5 Trestného zákona), v dôsledku
čoho táto skutočnosť nebola zohľadnená ani v možnom kvalifikačnom momente právnej kvalifikácie
žalovanéhokonaniavzmysle§199odsek2písmenob/,eventuálne§200odsek2písmenob/Trestného
zákona.

Z priťažujúcich okolností mala byť nepochybne obžalovanému priznaná aj takáto okolnosť vyplývajúca
z § 37 písmeno g/ Trestného zákona (t.j., že spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa
všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného), keďže
zo zabezpečených dôkazov je zrejmé, že obžalovaný sa inkriminovaného činu dopustil v byte, ktorého

oprávnenou užívateľkou bola poškodená (bez toho, aby obžalovaný sám disponoval takýmto právom).

Nie len z týchto dôvodov, ale najmä pre mimoriadnu závažnosť žalovaného skutku odvolací súd v
žiadnom prípade nepripúšťa úvahy o prípadnom podmienečnom treste odňatia slobody, ktorého sa
obžalovaný domáha, zdôrazňujúc fakt, že sa (hoci jedným skutkom) dopustil hneď dvoch sexuálne

motivovaných zločinov voči poškodenej násilným donucovaním ju okrem pohlavného styku aj k iným
sexuálnym praktikám (navyše so zbraňou a v byte, ktorého je oprávnenou užívateľkou), čím jej
zásadným spôsobom zasiahol najmä do osobnej integrity upierajúc jej právo na slobodné rozhodovanie
o svojom sexuálnom živote.

Nepodmienečný trest odňatia slobody u obžalovaného preto vyžaduje potreba ochrany spoločnosti pred
obžalovaným v zabránení mu v trestnej činnosti obdobného charakteru (počas výkonu trestu), potreba
vytvorenia podmienok na jeho resocializáciu, ako aj potreba individuálnej aj generálne prevencie.Na podklade vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie
uvedenými úvahami, odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol spôsobom
vymedzeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.