Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201102
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415201102.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci
žalobcu: S. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. XXX XX G. XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému:
TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr.
Vratislav Šteffek, advokát, so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 394,75 €

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 04.02.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.02.2015 si žalobca uplatnil voči

žalovanému nárok na zaplatenie sumy 394,75 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil
tým, že dňa 07.05.2012 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
mu žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 500,00 €. Odplata v zmluve bola dohodnutá na
sumu 190,00 €, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť v 13 mesačných splátkach. Žalobca celkovo uhradil na
účet žalovaného sumu 894,75 €. Ročný úrok tak predstavoval 34,62 %. Vzhľadom na povahu a obsahu

zmluvy, je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedená zmluva podľa názoru žalobcu neobsahuje
všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách platného v čase jej uzatvorenia, a teda sa poskytnutý spotrebiteľský úver
v zmysle § 11 tohto zákona považuje za bezúročné a bez poplatkov. Žalobca uvedením do omylu zo
strany žalovaného uhradil zo Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX o 394,75 €, viac ako mal žalovaný nárok
a v takomto rozsahu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalovaný do podania

žaloby napriek výzve žalobcu dlžnú sumu nevrátil.

3. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.05.2015 uviedol, že na právny vzťah, ktorý je predmetom
tohtokonania,nemožnoaplikovaťvýlučneustanoveniaObčianskehozákonníkaaustanoveniazákonač.
129/2010Z.z. o spotrebiteľských u úveroch, nakoľko Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
je zmluvou o úvere v zmysle § 409 a nasledujúci Obchodného zákonníka, a preto je nutné naňho na

vzťahy z nej vyplývajúce použiť primárne ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalovaný vyjadril svoj
nesúhlas s tvrdením žalobcu o tom, že by zmluvné dojednanie výšky úroku a odmeny bolo v rozpore správnym poriadkom alebo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný taktiež nesúhlasil s výškou prípadného
bezdôvodného obohatenia, ktorá bola vyjadrená na sumu 394,75 €. Suma 394,75 € bola uhradená na
dva rozdielne právne úkony: a to na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a na Zmluvu o

poskytovaní domáceho servisu. Žalobca na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uhradil
sumu 690,00 € a to pred termínom konečnej splatnosti dňa 10.12.2012, v dôsledku čoho mu vznikla
povinnosť uhradiť poplatok za predčasné doplatenie a rovnako mu vznikol nárok na vrátenie vzniknutého
preplatku vo výške 107,45 €. Vzniknutý preplatok žalovaný s výslovným súhlasom žalobcu započítaný
na iných záväzkových vzťah o čom bol spísaný Protokol o zápočte. Odmenu za poskytnutie služby

domáci servis žalobca uhradil dňa 30.07.2012.

5. Napojednávaníkonanomdňa09.02.2017právnyzástupcažalovanéhovzniesolnámietkupremlčania
a uviedol, že plnenie ktoré je predmetom tejto žaloby je premlčané, pretože obidve zmluvy boli
uzatvorené dňa 07.05.2012, pričom žaloba bola podaná až 06.02.2015, čo je po uplynutí dvojročnej
premlčacej doby upravenej v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prítomná žalobkyňa uviedla, že o

tom, že mohlo dôjsť na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu sa dozvedela približne v strede
splácania uvedeného spotrebiteľského úveru. Právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť,
že celý úver žalobkyne bol splatený už 10.12.2012 a z uvedeného dôvodu, či už odo dňa uhradenia
istiny poskytnutého úveru alebo odo dňa kedy žalobkyňa uviedla, že sa dozvedela o možnosti vymáhať
bezdôvodné obohatenie, v obidvoch prípadoch uplynula subjektívna dvojročná lehota na podanie žaloby

na vydanie bezdôvodného obohatenia.

6. Súdvykonalvovecidokazovanieapooboznámenísasožalobou podanoudňa06.02.2015,Zmluvuo
spotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXzodňa07.05.2012,potvrdenímoplatenídlhuzodňa18.10.2013,
Výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 22.01.2015, vyjadrením žalovaného

zo dňa 05.03.2015, Protokolom o zápočte v zmysle bodu 5 Obchodných podmienok zo dňa 13.12.2012,
Zmluvou o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 07.05.2012, objednávkou služby domáci servis zo
dňa 07.05.2012, rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/0390/01/2012 zo dňa 06.11.2012,
plnomocenstvom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 14.05.2014, plnomocenstvom právneho zástupcu
žalovaného zo dňa 05.03.2015 a odpoveďou Národnej banky Slovenska č. ORE-9892/2014 zo dňa

03.10.2014, zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalovaný, ako dlžník, uzatvoril dňa 07.05.2012 so žalobcom, ako veriteľom, Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Veriteľ na základe tejto zmluvy poskytol dlžníkovi bezúčelový,
bezhotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 500,00 €. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške

20 % z istiny. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny (úrok a odmena
spoločne označované ako „odplata“). Dlžník sa v zmysle tejto zmluvy zviazal uhradiť veriteľovi istinu
vo výške 500,00 € a odplatu vo výške190 €, celková dlžná čiastka na úhradu predstavovala
690,00 €. Dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane odplaty 13 v mesačných
splátkach, a to nasledovne: v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 € a ďalej v pravidelných

rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 € , pričom prvá splátka bola splatná 10. deň
po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti na 13 mesiacov
činila 45,23 % RPMN činila 67,70 %. Žalobca poskytnutý spotrebiteľský úver splatil predčasne dňa
10.12.2012. Dňa 07.05.2012 žalobca, ako klient, a žalovaný, ako poskytovateľ, uzatvorili Zmluvu o

poskytovaní domáceho servisu. V zmysle bodu 1.1 tejto zmluvy jej predmetom bola úprava vzájomných
práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientom. Domáci servisu bolo
poskytovanie konzultačných nadštandardných služieb, ktoré spočívali v starostlivosti o klienta pri
poskytovaní úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.05.2012 uzatvorenej medzi
poskytovateľom ako veriteľom a klientom ako dlžníkom. Bola to najmä služba spočívajúca v preberaní

a zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového
kalendára, upozornenie na termíny splátky na prípadné následky nesplácania. Klient sa v bode 2.2
zmluvy zaviazal využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 204,75 € a to
v pravidelných troch mesačných splátkach vo výške 68,25 €. Splátky odmeny boli splatné pri preberaní
splátok úveru v zmysle zmluvy o úvere. Odmenu za poskytnutie služby domáci servis žalobca uhradil

dňa 30.07.2012.8. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

15. V prvom rade sa súd zaoberal žalovaným podanou námietkou premlčania žalobcom uplatneného
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho

práva o jeho právnou nárokovateľnosť. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje.
Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd
premlčané právo nemôže priznať. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu jeho
postavenia v tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych povinností
po kvalifikovanom časovom odstupe, ktorý predstavuje uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby.

Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba, a to kratšia subjektívna (dvojročná) a dlhšia objektívna (trojročná alebo desaťročná). Tieto dve
premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký,
že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte
plynie druhá premlčacia doba. Počiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom
že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Oba tieto predpoklady musia
byť splnené súčasne a až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného.
Objektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca vedomosť o tom že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto zaň zodpovedá získal v polovici splácania úveru, t.j. v decembri 2012, kedy došlo
dňa 10.12.2012 aj k predčasnému splateniu úveru. Od tohto dátumu žalobcovi plynula dvojročná
subjektívna doba, v ktorej mohol svoje právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia uplatniť
na súde. Subjektívna premlčacia doba žalobcovi uplynula v decembri 2014, žaloba bola na súd podaná
až 06.02.2015. Na základe uvedených skutočností súd námietku premlčania vznesenú žalovaným

vyhodnotil ako dôvodnú a žalobu zamietol. Použitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže
premlčané právo priznať. Je v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas.
Súdoprávnenejosobe premlčanésubjektívneobčianskeprávo(nárok)nemôžepriznať,lebovznesením
námietkypremlčaniadlžníkomdošlokzánikunároku.Uplatnenímnámietkypremlčanianasúdeprestáva
byť subjektívne právo vynútiteľné.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný dosiahol v konaní plný úspech. Z uvedeného dôvodu súd žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).