Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617209474
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617209474.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, P. O. BOX 41, proti žalovaným: 1/ L. M., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX, štátny občan SR, 2/ J. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X.

XXX, štátna občianka SR, obidvaja žalovaní zastúpení JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, so sídlom
Poltár, Železničná 287/9, v konaní o zaplatenie sumy 185,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/181/2017 - 101 zo dňa 12. 12. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/181/2017 - 101 zo dňa 12. 12. 2017 z r u š u j e a
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie sumy 185,53 Eur spolu s 8,15 %
ročným úrokom z omeškania od 04. 08. 2014 do zaplatenia zamietol (výrok I.). O trovách súd prvej
inštancie rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v plnom rozsahu
(výrok II.). V odôvodnení uviedol, že vo veci rozhodol na základe žaloby žalobcu, ktorou sa žalobca
domáhal od žalovaných 1/, 2/ zaplatenia sumy 185,53 Eur spolu s 8,15 % ročným úrokom z omeškania
od 04. 08. 2014 až do zaplatenia, spoločne a nerozdielne. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k

záveru, že medzi stranami sporu bola dňa 27. 09. 2012 uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej zo strany žalobcu ako veriteľa, bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 1.500,-Eur, pričom ako spoludlžník na Zmluve o revolvingovom úvere bola uvedená žalovaná
2/. Splatnosť úveru bola dohodnutá na 28. deň v mesiaci v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37
Eur vrátane úrokov. Súčasťou zmluvy boli aj zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere. Z
karty klienta predloženej žalobcom do súdneho spisu vyplynulo, že žalovanému bol poskytnutý úver

1.284,25 Eur, z ktorého zaplatil sumu 1.098,72 Eur. Žalobca listom zo dňa 11. 12. 2013 žalovanému
oznámil možné zosplatnenie úveru, z dôvodu že je v omeškaní s úhradou splátok č. 12, 13 a 14 s
tým, že k zosplatneniu dôjde po uplynutí 15 dní od doručenia uvedeného oznámenia. Žalovaný prevzal
toto oznámenie dňa 17. 12. 2013. Žalobca následne i listom zo dňa 13. 07. 2014 žalovanému oznámil
zosplatnenie úveru, z dôvodu že je v omeškaní s úhradou splátok č. 19, 20, 21 s tým, že k zosplatneniu
dôjde po uplynutí 15 dní od doručenia uvedeného oznámenia. Žalovaný prevzal toto oznámenie dňa

17. 07. 2014. Súd poukázal na ustanovenie § 100 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
upravujúce dĺžku a plynutie premlčacej doby. Keďže zo strany žalovaných bola vznesená námietka
premlčania,súdvprvomradezhľadiskahospodárnostiskúmal,čiprávouplatnenéžaloboujepremlčané
alebo nie je. Žalobca do súdneho spisu predložil listinné dôkazy, a to Oznámenie o zosplatnení zo dňa
11. 12. 2013, ktoré žalovaný prevzal dňa 17. 12. 2013, v zmysle ktorého malo dôjsť k zosplatneniu
v lehote 15 dní od doručenia, t. j. ku dňu 02. 01. 2014. Žalobca následne poslal žalovanému i ďalšie

Oznámenie o zosplatnení - listom zo dňa 13. 07. 2014, ktoré prevzal žalovaný dňa 17. 07. 2014, kde mu
oznámil tie isté skutočnosti s tým, že ak uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnýmivšetky záväzky zo zmluvy. K zosplatneniu malo v danom prípade dôjsť dňa 02. 08. 2014, po uplynutí
15 dní. Z uvedených listinných dôkazov, najmä z Oznámenia o zosplatnení zo dňa 11. 12. 2013 mal
súd jednoznačne preukázané, že žalobca zosplatnil všetky záväzky zo zmluvy o úvere so žalovaným už

dňa 02. 01. 2014, t. j. uplynutím 15 dní od doručenia oznámenia. Pokiaľ žalobu podal dňa 06. 07. 2017,
podal ju po uplynutí 3-ročnej premlčanej lehoty, ktorá uplynula dňa 02. 01. 2017. Z dôvodu premlčania
súd preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1, 2 CSP a žalovaným 1/, 2/ priznal plnú náhradu trov konania ako úspešnej strane v spore.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Rozsudok napadol v celom
rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie poukázal na to, že k zosplatneniu úveru malo dôjsť dňa 02.
01. 2014. V celom rozsudku však neuviedol, že by k takému záveru dospel na základe dokazovania,
že v uvedený deň boli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, teda omeškanie viac ako 3 mesiace.
Pokiaľ by súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zohľadnil prehľad splácania v karte klienta, tak
by nesporne musel konštatovať, že po tom, čo bolo žalovaným odoslané oznámenie o uplatnení práva

podľa § 53 ods. 9 OZ zo dňa 11. 12. 2013, došlo zo strany žalovaných k úhrade splátky č. 12, čím
neboli splnené podmienky pre zosplatnenie ku dňu 02. 01. 2014 (podmienka omeškania viac ako 3
mesiace logicky splnená nebola). Keďže však opätovne došlo k omeškaniu žalovaných so splácaním,
a teda opätovne k splneniu podmienok podľa vyššie uvedených ustanovení, žalobca zaslal oznámenie
o uplatnení uvedeného práva listom zo dňa 13. 07. 2014, nakoľko sa Žalovaný 1/ dostal do omeškania

so splácaním pri úhrade splátky č. 19. K zosplatneniu dlhu na základe omeškania so splátkou resp.
splátkami č. 12, 13, 14, nedošlo a ani nemohlo dôjsť, pretože pre zosplatnenie museli byť splnené dve
kumulatívne podmienky, a to uplynutie aspoň troch mesiacov od omeškania a súčasne upozornenie na
uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní, a tie dňa 02. 01. 2014 nemohli byť splnené. Oznámenie
o uplatnení práva podľa § 565 OZ bolo vykonané listom doručeným žalovaným dňa 17. 07. 2014. S

ohľadom na doručenie oznámenia podľa § 53 ods. 9 OZ k zosplatneniu mohlo dôjsť až po dni 17. 07.
2014. Až vtedy boli splnené podmienky pre zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania so splátkou č.
19. Posledný deň premlčacej doby pripadol na dátum nasledujúci po dni 17. 07. 2017. Žaloba bola
podaná včas a pred uplynutím premlčacej doby (na súd dňa 06. 07. 2017). Pretože súd prvej inštancie
neposúdil otázku zachovania premlčacej lehoty správne, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a

vec nesprávne posúdil. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalované nároky a zároveň, aby žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu žalobcu sa dňa 15. 01. 2018 vyjadrili žalovaní 1/, 2/. Uviedli, že prílohou na vydanie

platobného rozkazu zo dňa 16. 06. 2017 bola doručenka, ktorou bolo potvrdené prijatie písomnosti už
dňa 17. 12. 2013, pričom na doručenke je uvedené číslo zmluvy o revolvingovom úvere i tá skutočnosť,
že sa jedná o zosplatnenie, a preto majú žalovaní za to, že k zosplatneniu došlo dňa 02. 01. 2014
(t. j. 15 dní od doručenia oznámenia), a teda podľa § 100 a nasl. OZ žalobca uplatnil svoje právo po
uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Premlčacia doba začala plynúť už 02. 01. 2014 a uplynula dňa 02.

01. 2017. Návrh na súd bol podaný až dňa 06. 07. 2017, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby,
teda súd rozhodol správne. I z karty klienta vyplýva, že žalovaní boli v omeškaní so splátkami viac ako 3
mesiace, lebo už pri splátke č. 12, ktorá bola splatná dňa 28. 09. 2013, boli žalovaní v omeškaní 93 dní.
Pri splátke č. 13, ktorá bola splatná dňa 28. 10. 2013, boli v omeškaní 95 dní. Žalovaní opäť poukázali
na ustanovenie § 565 OZ a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil a zároveň žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania.

4. Vyjadrenie zo strany žalobcu k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ podané nebolo.

5. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný

sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia
§ 391 ods. 2, 3 CSP na ďalšie konanie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. V ustanovení § 389 ods. 1 CSP sú citované vady, pre
ktoré je možné, resp. nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces,
ktoré je zaručené Ústavou SR a ostatnými právnymi normami.

7. Súd prvej inštancie uznal za úspešnú obranu zo strany žalovaných o tom, že prvýkrát bolo oznámenie
o zosplatnení zaslané žalovaným dňa 11. 12. 2013, pričom žalovaným bolo oznámené, že sú v omeškaní
s úhradou splátok č. 12, 13 a 14. Podľa uvedeného oznámenia, ktoré žalovaný 1/ prevzal dňa 17. 12.
2013, malo dôjsť k zosplatneniu v lehote 15 dní od doručenia, t. j. dňa 02. 01. 2014. Súd prvej inštancie
uviedol, že pokiaľ žalobca podal žalobu dňa 06. 07. 2017, podal ju po uplynutí 3-ročnej premlčacej

lehoty, ktorá uplynula dňa 02. 01. 2017. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že pre takýto postup
(zosplatnenie úveru) neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 53 ods. 9 OZ, nakoľko nebola
splnená podmienka omeškania viac ako troch mesiacov splnením aspoň jednej splátky a súčasne
upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Preto sa odvolací súd v rámci prieskumnej činnosti
zaoberal otázkou splnenia podmienok pre zosplatnenie úveru v oboch namietaných situáciách, a to
podľa prehľadu platieb obsiahnutých v karte klienta L. M. na č. l. 31 spisu. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že k

zosplatneniu celého dlhu malo dôjsť už pre omeškanie splátok č. 12, 13, 14, z uvedenej karty vyplýva,
že splátka č. 12 bola splatná dňom, 28. 09. 2013 vo výške 80,37 Eur. Spôsobom zaúčtovania prijatých
platieb a postupným zaúčtovaním platieb na najstaršie splatné splátky, platba poukázaná žalovaným 1/
zo dňa 31. 10. 2013 v sume 80, 37 eur bola započítaná k splátke č. 12 (dňa 31. 10. 2013ň v sume
67,63 Eur a dlžná zostala suma vo výške 12,74 Eur, a to až do dňa 30. 12. 2013. Práve po obdržaní

oznámenia o zosplatnení dlhu v prípade omeškania splátky č. 12, 13 a 14, žalovaný 1/ vykonal dňa
30. 12. 2013 platbu vo výške rovnajúcej sa riadnej splátke, avšak z uvedenej platby zo dňa 30. 12.
2013 bola suma 12,74 Eur započítaná na dlh na splátke č. 12 vo výške 12,74 Eur a zvyšná suma, t. j.
67,63 Eur bola započítaná (dňa 30. 12. 2013) na splátku č. 13 splatnú dňa 26. 10. 2013. Z uvedenej
splátky (č. 13) tak ostala neuhradená jej časť v sume 12,74 Eur, ktorá bola uhradená až dňa 31. 01.

2014. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ boli žalovaní listom, ktorý prevzali dňa 17. 12. 2013, upozornení
na možnosť predčasného zosplatenia úveru v dôsledku omeškania splátok č. 12, 13 a 14 a následne
dňa 30. 12. 2013 poukázali platbu v bežnej výške (80,37 Eur), uvedenou sumou uhradili celú splátku
č. 12 a čiastočne do výšky 67,63 Eur splátku č. 13 splatnú dňa 28. 10. 2013. Dlh na splátke č. 13
predstavoval sumu 12,74 Eur, pričom splátka č. 13 bola najstaršou splatnou splátkou neuhradenou v

celej výške. Avšak splátka č. 13 bolo splatná dňa 28. 10. 2013 a preto ku dňu 02. 01. 2014 nebol
naplnený predpoklad - zákonná podmienka omeškania viac ako troch mesiacov so zaplatením tejto
splátky (keďže splátka č. 12 bola uhradená v celej výške dňa 30. 12. 2013), nakoľko oznámenie o
zosplatnení bolo reálne doručené žalovaným dňa 17. 12. 2013, pričom omeškanie žalovaných mohlo byť
len smerom k splátke č. 13 a k tejto boli žalovaní v omeškaní 1 mesiac aj 18 dní (ku dňu doručenia 17.

12. 2013). Možno teda konštatovať, že k uvedenému dňu neboli splnené podmienky pre zosplatnenie
celého dlhu. Pokiaľ tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že dlh žalovaných 1/, 2/ bol zosplatnený ku
dňu 02. 01. 2014, t. j. po uplynutí 15 dní určených žalobcom, dospel tak k nesprávnemu záveru, nakoľko
kuvedenémudátumupodmienkyprezosplatnenievzmysle§53ods.9Občianskehozákonníkasplnené
neboli a dlh tak účinne zosplatnený byť nemohol . Z uvedeného dôvodu tak ani nemohla začať plynúť

premlčacia lehota, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie a návrh žalobcu tak zjavne nebol podaný
po uplynutí premlčacej lehoty. V uvedenom nesprávnom závere súdu prvej inštancie vzhliadol odvolací
súd nesprávne právne posúdenie a preto postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§
391 ods. 1 CSP). V tomto súd opätovne vec prejedná a vecne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou.

8. V danej veci postupoval krajský súd v súlade s ustanovením § 391 ods. 1, 2 a 3 CSP, keď v ďalšom
konaní bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom odvolací súd
poukázal aj na to, ako má súd v danej veci ďalej postupovať.

9. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).