Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sa/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200301
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200301.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi: Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 011 32 Žilina, za účasti
účastníčky konania: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. H. č. XXX, XXX XX I. C. H., v konaní o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. V 7967/14 zo dňa 06.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu č. V 7967/14 zo dňa 06.11.2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor zamietol návrh na povolenie vkladu do

katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona na základe zmluvy o zriadení záložného
práva č. 405/2014-RAČ uzatvorenej medzi navrhovateľom a účastníčkou konania I. H. dňa 19.08.2014,
ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. S. R. zapísaným na
liste vlastníctva XXX a XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/54. V odôvodnení okresný úrad uviedol,
že záložca je v konaní zastúpený občianskym združením ProHelp, s.r.o., so sídlom Povraznícka 18,
Bratislava. Dohoda o splnomocnení je spísaná formou štandardného predtlačeného formulára, ktorého
znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv. „úverového balíka". Z priloženej dohody o

splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy záložný veriteľ presadzuje nimi vybraného
splnomocnenca, a teda že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu (splnomocniteľa), ale
záložného veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber
splnomocnenca, konaním záložného veriteľa dochádza k vzniku rozporu záujmov definovaných v ust.
§ 22 ods. 2 OZ. Konanie záložného veriteľa predstavuje zároveň vážnu nekalú obchodnú praktiku,
ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná. Spôsobuje totiž hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľov.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že podľa jeho názoru
plnomocenstvo uzavreté medzi spoločnosťou ProHelp a účastníkom konania je platné. Správa
katastra musí spoľahlivo zistiť skutkový stav veci a to úplne a presne. Napadnuté rozhodnutie
vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov". Správny orgán vidí neprípustnosť plnomocenstva
v dôvode uvedenom v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozpor však musí reálne existovať a
nestačílenpotenciálnamožnosťtakéhotorozporu.Predloženéplnomocenstvojesamostatnýmprávnym

úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho
zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval
alebo ovplyvňoval jeho obsah. Nestotožnil sa s názorom odporcu, že dohoda o splnomocnení je
absolútne neplatná pre neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Navrhovateľ taktiežnamietal, že by sa na plnomocenstvo vzťahoval § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona, čo sa
týka špecifikácie nehnuteľností v plnomocenstve. Pokiaľ ide o formuláciu uvedenú v plnomocenstve, že
predmetom záložnej zmluvy môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo vlastníctve splnomocniteľa uviedol,

že z textu je zrejmé, že predmetom zálohu môžu byť všetky nehnuteľnosti splnomocniteľa, ktoré vlastní
ku dňu podpísania záložnej zmluvy, a to bez ohľadu na to, že tieto nie sú bližšie individualizované
v plnomocenstve. Predmetom zálohu môže byť aj nehnuteľnosť nadobudnutá splnomocniteľom po
uzavretí dohody o splnomocnení, ak ju bude vlastniť v čase uzavretia záložnej zmluvy. Žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 1.07.2016. Nestotožnil sa s tvrdeniami
odvolateľa uvedenými v odvolaní, zotrval na právnom názore vyjadrenom vo výroku a odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ponechal v platnosti v celom rozsahu.

Účastník konania sa k opravnému prostriedku nevyjadril.

Uznesením č.k. 31S/3/2016-11 zo dňa 20.09.2016 Krajský súd v Žiline konanie zastavil a vec postúpil
Úradu geodézie, kartografie a katastra SR ako orgánu, do ktorého právomoci patrí rozhodovať o
podanom odvolaní navrhovateľa. Najvyšší súd SR na základe nesúhlasu Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR s postúpením veci rozhodol uznesením č.k. 1 KO 24/2017 zo dňa 06.06.2017, že na

prejedanie a rozhodovanie veci pôvodne vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/3/2016 je
daná právomoc súdu. V odôvodnení uviedol, že ak účastník podá odvolanie na okresný úrad (príslušný
súd) do 30.06.2016, odvolanie treba považovať za návrh podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a konanie
sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Krajský súd v Žiline následne preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p. v spojení
s § 492 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) v rozsahu danom opravným
prostriedkom navrhovateľa, pričom zistil, že rozhodnutie odporcu je zákonné, toto bolo potrebné potvrdiť
pri aplikácii ust. § 250q ods. 3 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na to, že konanie o opravnom prostriedku začalo jeho podaním na poštovú prepravu dňa
14.02.2013, bez ohľadu na to, že bolo súdu predložené správnym orgánom dňa 01.07.2016, súd,

postupujúc podľa § 492 ods. 1 SSP, aplikoval na konanie ustanovenia doterajšej právnej úpravy, t.j.
O.s.p.

V preskúmavanej veci súd zistil, že správe katastra bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu

na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným
veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníčkou konania v zastúpení na základe dohody o
splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava.
Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve
účastníčky konania. Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli

na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa -
navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a
vzniknú na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom
na strane dlžníka.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp, združením
občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom Mamojkom,
predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je vyhotovená forme predtlače (formulára), kde
splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto
bola uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníčkou konania

so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava č. zmluvy 106500142, pričom splnomocniteľ udelil
združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
splnomocnenie 1. (bod 2. dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinnostía v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne
združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa
§ 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa

k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie
špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (06.11.2014) (ďalej len katastrálny zákon)
v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k
nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu

všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa
katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Správa katastra bola ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a bolo v jej kompetencii

rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa
katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzovala podstatné náležitosti

príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa
katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzovala komplexne
skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli
maťvplyv napovolenievkladu.Výsledkomtohtorozhodovaciehoprocesujepríslušnérozhodnutie

o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej Smernica), a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že odporca dostatočne zistil skutkový stav veci. Krajský súd sa stotožnil

s právnym posúdením veci zo strany správneho orgánu čo sa týka posúdenia dohody o splnomocnení
ako absolútne neplatného právneho úkonu podľa § 53 ods. 5 OZ a na doplnenie uvádza nasledovné:

Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je
uzatvorenáriadneprerozporsust.§53ods.1Občianskehozákonníkaa podľa§53ods.5Občianskeho

zákonníka je ako celok absolútne neplatná. Na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na
predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom,
obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená v
jednom ,,balíku" s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca účastníčky konania bez
možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Podľa názoru súdu, v danom
prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda
dlžník - záložca- účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), je zo strany súdu potrebné
konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ - záložca - účastník
konania-zvolilsplnomocnenca-zástupcu,ktorýbyzanehouzatvorilzáložnúzmluvuaktorýbyskutočne

hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred
vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto
dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená
(ponúknutázostranynavrhovateľaúčastníkovi konaniapriuzatváraníúverovejzmluvynazabezpečeniepohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol
schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom
prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo
všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo
z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa.
Tiež obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, navodzovalo
možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností.

Rovnako neprijateľnou podmienkou je fakt, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené udelením
splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral veriteľ, keďže zmluvu aj splnomocnenie koncipoval
výlučne veriteľ, čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech
dlžníka.
Ztýchtodôvodovsasúdstotožnilsprávnymnázoromsprávnehoorgánuarovnakopovažujetútodohodu
o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka. To spôsobuje, že splnomocnenec nemá hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne
uzavrel záložnú zmluvu a preto po posúdení takejto zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona bolo
potrebné návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť.

Preto je nedôvodná odvolacia námietka navrhovateľa, že nie je možné na dohodu o splnomocnení

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Práve naopak, aj táto
dohoda je dohodou vo svoje podstate spotrebiteľskou, pretože bola uzavretá v priamej príčinnej
súvislosti so zmluvou o úvere, ktorá je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Pokiaľ by nedošlo k
uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníkom konania, nedošlo by k uzavretiu ani
dohody o splnomocnení. Na jednej strane navrhovateľ podľa výpisu z Obchodného registra má v

predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na druhej strane z listinných dôkazných
prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by účastník konania
bralúverzaúčelomfinancovaniapodnikateľskejčinnosti,pretoideospotrebiteľaajvovzťahukuzavretej
dohode o splnomocnení.
Vzhľadom na vyššie uvedené, nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami navrhovateľa proti

napadnutému rozhodnutiu týkajúcimi aplikácie § 42 Katastrálneho zákona v spojení s odporcom
tvrdenou neurčitosťou dohody o splnomocnení ohľadne špecifikácie nehnuteľností, ktoré sa mali založiť.
Taktiež nebolo potrebné zaoberať sa ani odporcom tvrdeným rozporom záložnej zmluvy s § 151b ods.
2 a 3 OZ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

Súd ako s odporcom konal s Okresným úradom Žilina, odborom katastrálnym ako s právnym nástupcom
Správy katastra Žilina podľa zák.č. 180/2013 Z.z. účinného od 01.10.2013.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §250k ods. 1 O.s.p. za použitia §250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastníkovi
konania v konaní podľa V. časti O.s.p. náhradu trov konania zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší

súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v
konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.