Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208688
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717208688.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov
senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: v 1./ rade W. G., B..:
XX.XX.XXXX a v 2/. G. T. G., B..: XX.XX.XXXX, C. X. XXX XX B. I. XXX, št. občan SR, právne zastúpené:
URBAN s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Slanská Huta 77, 044 17 Košice - okolie, IČO: 47 244
895, proti žalovanému: AIR - TRANSPORT EUROPE, spol. s r.o., so sídlom Na letisko, Letisko Poprad-

Tatry, 058 98 Poprad, IČO: 00 697 516, právne zastúpený: JUDr. Ján Havlát, advokát, advokátska
kancelária so sídlom Rudnayovo námestie č. 1, 811 01 Bratislava, o návrhu na zabezpečenie dôkazov, o
odvolaní žalobkýň proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa 24.08.2017
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Nepriznáva sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením v I. výroku návrh na
zabezpečenie dôkazov zamietol a v II. výroku vyslovil, že žiaden z účastníkov konania o návrhu na
zabezpečenie dôkazov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podaným návrhom sa žalobkyne domáhali vydania rozhodnutia,
ktorýmsúdnariadižalovanémupovinnosťzabezpečiťprežalobkynev1)a2)rade:kópiupoistnejzmluvy,
kópiu všeobecných poistných podmienok, kópiu osobitných poistných podmienok, kópiu poistného
certifikátu, kópiu poistky a kópie akýchkoľvek iných dokumentov, či iných listín spojených, či súvisiacich
s poistením žalovaného pri prevádzkovaní leteckej dopravy, a/alebo pri vykonávaní leteckých prác
a/alebo pri prevádzkovaní leteckej záchrannej služby, či pri prevádzkovaní iných činností odporcu,

ktoré sú/boli spojené s prevádzkovaním vrtuľníka Bell 429 s registračnou značkou C.-H., ktorého
vlastníkomaprevádzkovateľomje/bolžalovanýasúčasnenariadiodporcovipovinnosťdôkazvpísomnej
podobe doručiť navrhovateľkám v 1) a 2) rade do 5 dní od právoplatnosti uznesenia. Pričom žalobkyne
svoje návrh odôvodnili tým, že napriek opakovaným žiadostiam o poskytnutie informácií a materiálov,
žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobkyne majú za to, že pre účely posúdenia možnosti
uplatnenia nároku na náhradu škody či nemajetkovej ujmy je potrebné, aby žalovaný požadované

materiály predložil. Na preukázanie svojich tvrdení predložili žalobkyne kópie výzvy zo dňa 01.08.2017
a 17.08.2017, na ktoré žalovaný údajne nereagoval.

3. Predmetný návrh súd prvej inštancie právne posúdil na základe citovaného ustanovenia § 345
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v bodoch 5. a 6.
odôvodnenia ďalej konkretizoval dokumenty, o ktorých doloženie žiadali žalobkyne prostredníctvom

právneho zástupcu žalovaného vo výzvach zo dňa 01.08.2017 a zo dňa 17.08.2017. Zároveň uviedol,
že lehota pre poskytnutie podkladov bola právnym zástupcom žalobkýň určená do 19.08.2017 do 12:00hod. s tým, že po uvedenom termíne bude vo veci podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a žaloba. Doklad o doručení výzvy žalovanému predložený nebol. Návrh na zabezpečenie
dôkazov bol Okresnému súdu Poprad doručený prostredníctvom elektronickej pošty dňa 18.08.2017 o

19:58 hod.

4. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyne neosvedčili existenciu
obavy, že neskôr nebude možné dôkaz alebo dôkazný prostriedok vykonať vôbec alebo len s veľkými
ťažkosťami. Doplnil, že povinnosť poistenia má žalovaný stanovenú Nariadením Rady (EHS) č. 2407/92,

nariadením EP a Rady (ES) č. 785/2004 i zákonom č. 143/1998 Z.z.. Žalobkyne zároveň neosvedčili
riadne doručenie výzvy na predloženie dokladov, navyše požadovali predloženie dokladov, ktoré mal
mať vo svojej evidencii práve neb. N.. Y. G.. Pokiaľ majú žalobkyne v úmysle uplatniť si akékoľvek
nároky voči žalovanému či už z titulu náhrady škody alebo náhrady nemajetkovej ujmy, bude v záujme
žalovaného preukázať existenciu poistenia prípadne zabezpečiť účasť poisťovateľa v konaní. Obava,
že neskôr nebude možné vykonať žiadané dôkazy tak nie je opodstatnená.

5. Na záver súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že z hľadiska posúdenia oprávnenosti a
odôvodnenosti návrhu je nevyhnutné, aby sa tento posúdil aj z hľadiska zásad občianskoprávnych
vzťahov - základného a zásadného interpretačného pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia
musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva
a musí byť v súlade s dobrými mravmi (napr. uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X
S. X/XXXX). Posúdenie veci uzavrel tým, že za predpokladu, že žalobkyne prostredníctvom právneho

zástupcu skutočne elektronickou poštou vyzvali žalovaného na predloženie dokladov, poskytnutie lehoty
1 a pol dňa, prípadne kratšej, možno považovať, s prihliadnutím na rozsah požadovaných dokladov, za
šikanózne. Vo výzve zo dňa 01.08.2017 navyše absentuje požiadavka na predloženie listín súvisiacich
s poistením, na splnenie tejto požiadavky tak žalobkyne žalovanému poskytli prakticky pár hodín.
Čo sa týka vykonateľnosti prípadného vyhovujúceho rozhodnutia, t.j. požadovať predloženie „iných

listín spojených, či súvisiacich s poistením žalovaného pri prevádzkovaní leteckej dopravy, a/alebo pri
vykonávaní leteckých prác a/alebo pri prevádzkovaní leteckej záchrannej služby, či pri prevádzkovaní
iných činností žalovaného, ktoré sú/boli spojené s prevádzkovaním vrtuľníka“ nemožno považovať
za vykonateľný petit návrhu a rozhodnutia. Takémuto konaniu tak podľa záveru súdu prvej inštancie
nemožno poskytnúť právnu ochranu. S ohľadom na uvedené dôvody súd prvej inštancie návrh žalobkýň

ako nedôvodný zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 252 C.s.p.,
tak ako je uvedené vyššie.

7. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyne. Uviedli, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazov považujú
za vecne nesprávne, nezákonné a an bloc arbitrárne. Poukázali na svoju doterajšiu skutkovú, vecnú
ako aj právnu argumentáciu uvedenú v doterajších písomných podaniach. Navrhli, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie tak, že vyhovie v celom rozsahu ich návrhu na vykonanie zabezpečenia

dôkazov na účely budúceho podania návrhu žalobkyne v 1./ rade a návrhu žalobkyne v 2./ rade
na ochranu osobnosti a na náhradu nemajetkovej ujmy, návrhu na náhradu majetkovej ujmy, návrhu
na náhradu škody a návrhu na náhradu výživného. Ďalej poukazali na skutočnosť, že v podanom
návrhu na zabezpečenie dôkazov odôvodnili svoj návrh tým, opierajúc sa pritom aj o príslušnú súdnu
judikatúru, že žalovaný má u seba vec, teda dôkaz, ktorý je nositeľom dôkazného prostriedku, pričom je

dôvodná obava, že predmetný dôkaz bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami, resp. ho nebude
môcť vykonať vôbec, ergo žalobcovia sa de iure a de facto - okrem tohto návrhu na zabezpečenie
dôkazu - nemajú ako dostať k poistnej zmluve a ani k poistným podmienkam týkajúcim sa poistenia
vrtuľníka žalovaného. Zdôraznili, že bez ingerencie súdu sa nemajú ako dostať k poistenej zmluve
žalovaného a k poistným podmienkam týkajúcim sa poistenia vrtuľníka v súvislosti s prevádzkovaním

leteckej záchrannej služby zo strany žalovaného. Účelom zabezpečenia dôkazu bolo posúdiť a
jednoznačne identifikovať subjekt poisťovateľa žalovaného pri prevádzkovaní leteckej záchrannej služby
prostredníctvom vrtuľníka, a rovnako ich možnosť jednoznačne zistiť kto je poisťovňou. resp. kto sú
poisťovne žalovaného, a súčasne posúdiť, či poisťovňa žalovaného, resp. či poisťovne žalovanéhozodpovedajú alebo nezodpovedajú za nárok žalobcu 1 ako manželky neb. N.. Y. G. (pilot vrtuľníka)
spojených s pádom vrtuľníka a za nárok žalobcu 2 ako dcéry neb. N.. Y. G. (pilot vrtuľníka) spojených
s pádom vrtuľníka. Zdôraznili, že dostatočným spôsobom preukázali opodstatnenosť a účel podaného

návrhu na zabezpečenie dôkazu. V súvislosti s posúdením obsahu zmlúv budú môcť žalobcovia posúdiť,
kto má byť v prípadnom súdnom konaní, za predpokladu, že nedôjde k vyriešeniu veci mimosúdnou
cestou, pasívne legitimovaným subjektom a či v tomto prípade pôjde o solidárnu zodpovednosť
žalovaného a jeho poisťovne, resp. jeho poisťovní, teda dôjde k ustáleniu okruhu účastníkov konania.
Uviedli, že všetky výzvy na predloženie požadovaných dokumentov boli žalovanému a rovnako aj jeho

právnemu zástupcovi zaslané elektronicky do emailovej schránky, o čom predkladajú listinný dôkaz.
Právny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňami požadované dokumenty mal mať v evidencii
práve neb. N.. Y.B. G., považujú za mylný, nakoľko predmetné požadované dokumenty mali byt' v
zmysle zákona na palube vrtuľníka počas letu. Nakoľko sa v dôsledku stretu vrtuľníka s lesným porastom
a jeho následným pádom zachovali len zvyšky vrtuľníka (teda len určité torzo), ktoré boli navyše
zničené výbuchom palivovej nádrže po dopade vrtuľníka na zem a následným ohňom, je zrejmé, že

doklady, ktoré sa mali v zmysle zákona nachádzať na palube počas letu boli zničené. Nepožadujú
zabezpečiť dokumenty, ktoré mal mať neb. N.. Y. G. vo svojej evidencii. Len časť z požadovaných
dokladov súvisiacich s poistením, a to doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
lietadla, mal byť v zmysle zákona počas letu na palube vrtuľníka, a ten bol v súvislosti s pádom
vrtuľníkazničený.Požadovanédokumenty,ktoréžiadajúprostredníctvominštitútuzabezpečeniadôkazu

v zmysle § 345 ods. 1 C.s.p. zabezpečiť má v evidencii, dispozícii a v držbe len žalovaný ako vlastník a
prevádzkovateľ vrtuľníka a poisťovňa, resp. poisťovne, u ktorých je poistený pre prípad zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou lietadla, ktorá, resp. ktoré však toho času nie sú žalobcom známe. Vo
svojom návrhu jasne a zrozumiteľne po skutkovej, vecnej ako aj právnej stránke osvedčili a preukázali
dôvodnosť podaného návrhu na zabezpečenie dôkazov na účely budúceho podania žalôb žalobkyňou

v 1./ rade a žalobkyňou v 2./ rade, pričom sú toho názoru, že je jednoznačne preukázané, že sa v tomto
prípade nejedná o svojvoľné alebo zjavne bezúspešné uplatňovanie práva.

8. K podanému odvolaniu žalobkýň podal žalovaný písomne vyjadrenie zo dňa 02.11.2017. Uviedol,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za správne a odvolanie žalobcov považuje

za neopodstatnené. Uznesenie súdu prvej inštancie navrhuje potvrdiť. Ako dôvod poukázal na
návrh žalobkýň, ktoré v podanom návrhu podľa žalovaného nielenže netvrdili, že tu je obava, resp.
nebezpečenstvo, že konkrétny dôkaz nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami,
ale na preukázanie tejto skutočnosti nepredložil ani žiadne dôkazy. Žalobkyne dokonca obavu, resp.
nebezpečenstvo, že konkrétny dôkaz nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami

ani skutkovo neodôvodnili. Žalobkyne netvrdili žiadne konkrétne skutkové okolnosti, pre ktoré by takáto
obava alebo nebezpečenstvo malo existovať. Ani v odvolaní k tomu neuviedli nič relevantné. Žalovaný
zdôraznil, že je zrejmé, a tvrdí to aj sám žalobca, že požadované dôkazy (dokumentáciu poistného
vzťahu) má jednak žalovaný a jednak aj poisťovňa. To teda vylučuje, že by tu objektívne mohla existovať
obava alebo nebezpečenstvo, že konkrétny dôkaz nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými

ťažkosťami. Z uvedeného teda vyplýva, že návrh žalobkýň nemohol byť úspešný, ak netvrdili a skutkovo
neodôvodňovali splnenie esenciálnej zákonnej podmienky pre zabezpečenie dôkazu. Súd preto návrh
správne zamietol. Zároveň uviedol, že žalobkyne odôvodňujú návrh na zabezpečenie dôkazu dôvodom,
ktorý je z hľadiska § 345 ods. 1 C.s.p. úplne irelevantný. Tvrdia totiž, že dôkazy potrebuje na vyriešenie
otázky pasívnej legitimácie, teda či majú nárok na náhradu škody, alebo nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy uplatňovať voči žalovanému alebo voči poisťovni. Je úplne zrejmé, že takýto dôvod je zjavne
nezlučiteľný s dôvodom uvedeným v § 345 ods. 1 C.s.p.. Ako žalobkyne správne uvádzajú, nie sú
zmluvnou stranou poistnej zmluvy medzi žalovaným a poisťovňou. Je preto logické, že im ani z takejto
zmluvy v zásade nemôžu vyplývať žiadne práva, ktoré by mohli voči poisťovni uplatniť. Preto samotná
požiadavka na predloženie dôkazov nemá vecné opodstatnenie. Požadovanie uvádzaných dôkazov je

z hľadiska predmetu budúceho konania o nárokoch na náhradu škody alebo na náhradu nemajetkovej
ujmy úplne irelevantné. I uvedené svedčí o tom, že súd prvej inštancie správne návrh na zabezpečenie
dôkazu zamietol. Podľa žalovaného správne súd prvej inštancie poukázal aj na to, že návrh v časti
požadovaných dôkazov je neurčitý, a preto aj nevykonateľný. Žalovaný súčasne poukázal na to, že
návrh je z hľadiska § 345 ods. 2 C.s.p. formulovaný nesprávne. Z § 345 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že

dôkaz sa zabezpečí tak, že sa vykoná spôsobom určeným pre vykonanie dôkazu ustanoveniami C.s.p.
o dokazovaní. Žalobcovia ale žiadajú, aby žalovaný doručil dôkazy žalobcovi, čo nie je zlučiteľné s §
345 ods. 2 C.s.p.. Žalovaný zároveň nemá zákonom uloženú povinnosť predkladať žalobcovi akékoľvek
dôkazy. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.9. Na vyjadrenie žalovaného podaného k odvolaniu reagovali žalobkyne podaním vyjadrenia zo dňa
10.12.2017,ktoréodmietli vcelomrozsahu.Zotrvávalinasvojomnázoreonesprávnomprávnomzávere

súdu prvej inštancie. Vzhľadom na argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení žalobkyne poukázali
na to, že v podanom návrhu na zabezpečenie dôkazu a rovnako aj v odvolaní proti zamietnutiu návrhu
na zabezpečenie dôkazov, žalobkyne jasne a zrozumiteľne odôvodnili svoj návrh tým, že žalovaný má
u seba vec, teda dôkaz, ktorý je nositeľom dôkazného prostriedku, pričom okrem podaného návrhu na
zabezpečenie dôkazu, nemajú ako dostať sa k poistnej zmluve a ani k poistným podmienkam týkajúcim

sa poistenia vrtuľníka žalovaného. Vo svojom návrhu zdôraznili, že bez ingerencie súdu sa nemajú
ako dostať k poistenej zmluve žalovaného a k poistným podmienkam týkajúcim sa poistenia vrtuľníka v
súvislosti s prevádzkovaním leteckej záchrannej služby zo strany žalovaného, nakoľko žalobcovia nie
sú ani zmluvnou stranou poistnej zmluvy, a preto sa domáhajú cestou inštitútu zabezpečenia dôkazu
prostredníctvom súdu zabezpečenia tohto dôkazu od žalovaného, u ktorého je dôvodná obava, že ho
bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami, resp. ho nebude možné vykonať vôbec.

10. Majú za to, že v podanom návrhu riadne po skutkovej, vecnej ako aj právnej stránke poskytli
súdu prvej inštancie argumenty a dôvody opodstatňujúce a ozrejmujúce nevyhnutnosť zabezpečenia
navrhovaných dôkazov, a teda naplnili esenciálne zákonné podmienky pre zabezpečenie dôkazu. Na
podklade žiadaných listinných dôkazov má v konečnom dôsledku dôjsť k vyriešeniu otázky pasívnej

legitimácie pre uplatnenie nárokov žalobkýň. Poukázali na skutočnosť, že inštitút zabezpečenia dôkazu
má aj preventívnu funkciu, ktorá spočíva v tom, že preventívne zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného
prostriedku sa prejavuje najmä v tom, že zabraňuje vzniku situácie, keď by sa jedna zo strán sporu bez
vlastného zavinenia dostala do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného
prostriedku. Teda v danom prípade ide predovšetkým o nesprávne uplatnenie nároku voči tej ktorej

osobe žalovaného, kedy hrozí, že žalobcovia si uplatnia svoj nárok voči nesprávnemu subjektu alebo
v nesprávnom rozsahu. Žalobkyne majú za to, že v podanom návrhu na zabezpečenie dôkazu
jasne, zrozumiteľne a určito uviedli, čoho sa na podklade návrhu domáhajú. Upozornili na fakt, že
v danom prípade nie je zrejmé, aké konkrétne listiny ešte upravujú vzťah žalovaného k poisťovni,
resp. poisťovniam, u ktorých je povinne poistení pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou lietadla (vrtuľníka). V prípade ak súd dospel k právnemu záveru o neurčitosti návrhu
žalobcovvtejtočastipožadovanýchdôkazov(hocsastýmžalobkynenestotožňujú),malsúdpostupovať
v zmysle § 129 ods. 1 a 2 C.s.p. a vyzvať žalobkyne na odstránenie vád podania. Žalobkyne nesúhlasia
s tým, že v danom prípade je ich návrh nezlučiteľný s § 345 ods. 2 C.s.p.. V tomto prípade je potrebné
si uvedomiť, že sa nejedná o konanie vo veci samej na podklade žaloby žalobkýň, ale len o návrh na

zabezpečenie dôkazov a preto v danom prípade nebude prichádzať do úvahy postup súdu o vykonaní
dôkazu listinou, tak ako to upravuje ustanovenie § 204 C.s.p.. Za primerané preto v danom prípade
možno považovať práve navrhovaný postup, kedy žalovaný bude povinný doručiť dôkazy žalobcom.
Navrhli, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolania voči napadnutému uzneseniu.

11. K replike žalobcov podanej k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu podal žalovaný vyjadrenie zo
dňa 11.01.2018. Uviedol, že opätovne ani v tomto podaní žalobcovia neuvádzajú nič, čo by bolo
spôsobilé spochybniť správnosť uznesenia súdu prvej inštancie. Žalovaný v prvom rade poukazuje
na zmenu relevantných skutkových okolností, kedy žalobkyňa v 1. rade podala na Okresnom súde
Banská Bystrica žalobu na náhradu škody, na náhradu majetkovej ujmy, na náhradu ušlého výživného,

na náhradu nemajetkovej ujmy a na náhradu iných právnych nárokov v celkovej výške 779,663,07
Eur. Rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré žalobkyňa tvrdí v tejto žalobe, sa zhodujú s rozhodujúcimi
skutkovými okolnosťami, ktoré uviedla v návrhu na zabezpečenie dôkazu . Konanie je vedené pod
sp. zn. XXC XX/XXXX. Druhou dôležitou skutočnosťou je, že Okresný súd Banská Bystrica vyzval
žalovaného Výzvou zo dňa 06.12.2017, aby v lehote 30 dní predložil jednotlivo špecifikované dôkazy. Z

vyššie uvedeného vyplýva, že potreba nariadenia zabezpečenia dôkazu súdom prvej inštancie zanikla,
nakoľko konanie vo veci samej sa vykonáva na inom súde a Okresný súd Banská Bystrica už vyzval
žalovaného na predloženie tých dôkazov, ktorých zabezpečenia sa domáhajú žalobkyne. Vzhľadom na
jednotlivé argumenty uvedené žalobkyňami v ich replike, žalovaný taktiež uviedol, že ak z poistných
zmlúv nevyplývajú pre žalobcov žiadne subjektívne práva, je zrejmé, že sú irelevantné aj pre vyriešenie

otázky pasívnej legitimácie. Pasívne vecne legitimovaným môže byť len osoba, ktorá je nositeľom
povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobcovia konkrétne neodôvodnili nevyhnutnosť dôkazov pre správne
uplatnenie nároku. Inštitút zabezpečenia dôkazu neslúži na to, aby mohol žalobca správne uplatniť
nárok. Účelom inštitútu zabezpečenia dôkazu je, ako vyplýva so samotného názvu, zabezpečiť dôkaz napreukázanie riadne uplatneného a sformulovaného nároku. Účelom inštitútu zabezpečenia dôkazu nie je
to, aby žalobca mohol nárok sformulovať a uplatniť. Žalobcom však ide práve o to, aby použili (zneužili)
inštitút zabezpečenia dôkazu na účel, ktorému neslúži. Uplatnenie potupu podľa § 129 ods. 1, 2 C.s.p.

je namieste vtedy, ak je návrh neurčitý z dôvodu chybného postupu strany a tento nedostatok je možné
odstrániť na základe výzvy súdu. O tento prípad sa však nejedná. Ako je totiž zrejmé z bodu 18 repliky,
žalobcovia vôbec nevedia, aké konkrétne dokumenty majú požadovať, aj keby ich súd na vadnosť petitu
upozornil. Aj keby teda bola žalobcovi doručená výzva na odstránenie neurčitosti petitu, táto výzva by
bola bezvýsledná. Nakoniec uplatnenie potupu podľa § 129 ods. 1, 2 C.s.p. nie je namieste vtedy, ak sú

tu iné skutočnosti, pre ktoré návrh na nariadenie zabezpečenia dôkazu, nemôže byť úspešný. Doručenie
odpisu strane sporu taktiež nie je spôsobom vykonania dôkazu. Je teda zrejmé, že návrh je z hľadiska
§ 345 ods. 2 C.s.p. formulovaný nesprávne. Žalobkyniam sa nepodarilo námietku žalovaného vyvrátiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),

po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou
osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal nepadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné.

13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. V súvislosti s rozsiahlymi námietkami žalobkýň, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné,
odvolací súd uvádza ako rozhodujúci a podstatný argument, že v zmysle ust. § 345 ods. 1 C. s. p.,
pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť

dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len
s veľkými ťažkosťami.

17. Zabezpečenie dôkazu je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý možno využiť v civilnom konaní.
V prípade návrhu na zabezpečenie dôkazu navrhovateľ musí predovšetkým označiť vec, ktorej sa

zabezpečenie dôkazu má dotýkať, konkrétne označí dôkaz, ktorý sa má zabezpečiť a v prípade, že sa
navrhovateľ domáha zabezpečenia dôkazu pred začatím konania, musí uviesť aj to, v akom konaní bude
predmetný dôkaz použitý. Žalobca musí osvedčiť aj nevyhnutnosť zabezpečenia dôkazu z dôvodu, že
tento dôkaz nebude možné neskôr vykonať vôbec, alebo len s veľkými ťažkosťami.

18. Tieto skutočnosti možno deklarovať najmä tým, že žalobca preukáže existenciu dôvodnej obavy, že
žalovaný alebo iná osoba, ktorá má u seba vec, ktorá je nositeľom dôkazného prostriedku, ju zničí.

19.Zabezpečeniedôkazuzdôvodu,žebudemožnéneskôrvykonaťlensveľkýmiťažkosťami,prichádza
do úvahy najmä vo veciach zodpovednosti za škodu, v prípade pri nevyhnutnosti navrátenia veci do

pôvodného stavu, avšak v oboch prípadoch, nesmie ísť o subjektívny názor žalobcu, ale objektívne
existujúce skutočnosti.

20. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyne dostatočným
spôsobom neosvedčili obavy, že dôkaz nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami

a že nejde len o subjektívnu obavu. Správny bol aj právny záver súdu prvej inštancie v tom, že pokiaľ
majú žalobkyne v úmysle uplatniť si akékoľvek nároky voči žalovanému či už z titulu náhrady škody
alebo náhrady nemajetkovej ujmy, bude v záujme žalovaného preukázať existenciu poistenia prípadne
zabezpečiť účasť poisťovateľa v konaní.21. Obava, že neskôr nebude možné vykonať žiadané dôkazy tak nie je opodstatnená. Žalobkyne vo
svojom návrhu žiadnym spôsobom neosvedčili obavy o tom, že predmetný dôkaz by mal byť upravený,

zničený alebo inak znehodnotený prípadne iné skutočnosti, ktorými by sa znemožnilo ho vykonať alebo
vykonať len s veľkými ťažkosťami.

22. Napriek rozsiahlej argumentácii, ktorú žalobkyne vo svojom návrhu, odvolaní a podanom vyjadrení
využili, je z jej obsahu zrejme, že vyššiu uvádzanú existenciu obavy, že neskôr nebude možné dôkazy

vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami, neosvedčili napriek tomu, že v tomto prípade ide o
podstatnú náležitosť pre vyhovenie návrhu na zabezpečeniu dôkazu. Vychádzajúc z obsahu ich použitej
argumentácie a sledovaného cieľa je možné zároveň konštatovať, že žalobkyňami sledovaný cieľ
podaného návrhu na zabezpečenie dôkazu sa nestotožňuje a samozrejme nie je možné dosiahnuť
využitím skutočného účelu inštitútu zabezpečenia dôkazu.

23. Z týchto dôvodov bol odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne,
zákonné a že žalobkyne neosvedčili nevyhnutnosť zabezpečenia tohto dôkazu.

24. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, preto s prihliadnutím na uvedené,
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

ako vecne správne potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia
bola skutočnosť, že žalobkyne v odvolacom konaní úspech nemali a nemajú právo na náhradu trov

odvolacieho konania a žalovanému ako úspešnej strane v priebehu odvolacieho konania žiadne
preukázateľné trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, preto odvolací súd nepriznal sporovým stranám
nárok na ich náhradu.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. §

142 ods. 1 O. s. p. tak, že priznal úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania, ktoré spočívajú
v trovách právneho zastúpenia, keďže žalovaný bol úspešný a predstavujú náhradu za 2 úkony právnej
služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia a vyjadrenie, 1 úkon vo výške 1/2 z 54,69 Eur, rež. paušál
7,63 Eur = 36,98 Eur x 2 = 73,96 Eur.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).