Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/272/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116201908
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116201908.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: C., proti žalovaným: 1/ Y., 2/ C.,
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 06.júna 2017, č.k. 17C/25/2016-81, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti (výrok I.) a v súvisiacej časti o náhrade

trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd výrokom I. určil že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
o výmere 70 m2, pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere
249 m2, pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere

107 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území G., obec G., okres V., o veľkosti podielu 2/8 k celku.
Výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. o trovách konania medzi stranami sporu
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že je vlastníčkou
pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2,

pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere 249 m2, pozemku parc.č.
XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, pozemku parc.č. XXXX/X, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, ktoré sa nachádzajú v kat. území G., obec
G., okres V.. Dôvodila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v súčasnosti vedených Okresným
úradom V., katastrálnym odborom, na LV č. XXX nachádzajúcich sa v kat. úz. G., obec G., okres V., a
to: parcely registra "C" parcelné číslo XXXX/X o výmere 211 m2, č. XXXX/X o výmere 761
m2, č. XXXX/ 1 o výmere 930 m2, č. XXXX/X o výmere 255 m2, č. XXXX/X o výmere

447 m2 a stavby so súpisným číslom XXX postavenej na parcele č. XXXX/X. Žalovaní sú podielovými
spoluvlastníkmi (každý v 1/2) nehnuteľností v súčasnosti vedených Okresným úradom V., katastrálnym
odborom na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v kat. úz. G., obec G., okres V., a to: pozemku parc.č. XXXX/
X, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere 249 m2, pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2 a pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 107 m2. Žalovaní sú vlastníkmi nehnuteľností v súčasnosti vedených

Okresným úradom V., katastrálnym odborom na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v kat. úz. G., obec
G., okres V., a to: pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 60
m2. Nehnuteľnosti, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa a nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, bolipôvodne evidované (zakreslené v katastrálnej mape) ako parcely č. XXXX (XXXX - XXXX),
XXXX/X, XXXX, XXXX pôvodne evidované na LV č. XXX pre kat. úz. G., obec G., S. V. ako "celok"
vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti a to dom a pozemky parc. č. XXXX

(XXXX - XXXX) ako "celok" po svojich právnych predchodcoch tak, ako boli v ich pôvodnom vlastníctve.
Až do roku 2013 žalobkyňa a jej právni predchodcovia nemali vedomosť o skutočnosti, že v roku
1993 si nechal žalovaný 1/ vyhotoviť Geometrický plán č. XXX-XXXX-XXX-XX a na základe nového
zamerania, došlo nielen k posunutiu hranice oddeľujúcej pôvodné parcely č. XXXX (XXXX - XXXX) vo
vlastníctve žalobcu a žalovaného 1/, ale aj k zápisu vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám

(v časti parciel vo vlastníctve žalobkyne) do vlastníctva žalovaných. Teda skutočný stav vlastníctva
nezodpovedá právnemu (evidovanému) stavu. V roku 2013 si začali žalovaní budovať oplotenie v časti
parciel v súlade s novým geometrickým plánom tak, že toto nezodpovedá faktickému ani
právnemu stavu, ako bol evidovaný v katastri nehnuteľností do roku 1993. Nanovo zamerané hranice a
na základe tohto zamerania vytvorené parcely, ležia nielen na pôvodných parcelách, ktorých vlastníčkou
bola žalobkyňa (a jej právni predchodcovia), ale i pod hospodárskou budovou vo vlastníctve žalobkyne,

pričom táto bola postavená jej rodičmi v roku 1964. Tomu zodpovedala aj nerušená a nepretržitá
držba pozemkov žalobkyňou a jej právnych predchodcov. Žalovaní nemajú žiadne vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam, pretože absentuje akýkoľvek právne významný nadobúdací titul. Ako
dôkazy v žalobe označila pôvodný LV č. XXX, výsluchy svedkov (nešpecifikovaných), údaje z katastra
nehnuteľností SR, Geometrický plán č. XXX-X-XXXX-XX/XX, Geometrický plán č. XXX-XXXX-XXX-

XX, LV č. XXX a XXXX pre kat. územie G.. Na pojednávaní ozrejmila, že podstatou žaloby je to, že
geometrickýplánzroku1993jechybný,nebolpodkladomkužiadnejzmluveanemalbyťvôbeczapísaný
v katastri. Uviedla, že parcelu č. XXXX/X nikdy nepreviedla kúpnou zmluvou na žalovaných a túto časť
pozemku, resp. túto parcelu užívala nerušene až do smrti jej matky v roku 2012. Potom si to nechal
ohradiť žalovaný v 1/. Nemá vedomosť o tom, k čomu slúžil geometrický plán z roku 1993. Pozemky

parc.č. XXXX/X a XXXX/X začal žalovaný v 1/ užívať najskôr v roku 1993. Má tam postavenú sušičku,
resp. nejaké haly. Tieto pozemky zdedila ona v dedičskom konaní po otcovi v roku 1990.

3. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadali túto zamietnuť v celom
rozsahu. Ak žalobkyňa uvádza, že je vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXX, kat. úz. G.,

pričom tvrdí, že aj parcela č. XXXX/X o výmere 255 m2 ako zast. plochy a nádvoria patrí vlastnícky jej,
toto nie je pravdou, pretože ide zrejme iba o zlý evidenčný zápis, pretože v skutočnosti túto parcelu dlhé
roky vlastnia žalovaní. Aj z geometrického plánu z roku 1993 evidentne vyplýva, že parcela označená
č. XXXX/X nemôže mať výmeru 255 m2, pretože vedľajšia parcela označená ako č. XXXX/X, ktorá
vlastnícky má patriť žalovanému 1/, je 3 x väčšia v geometrickom pláne, avšak v LV má výmeru len 107

m2. V realite je stav taký, že parc. č. XXXX/X je užívaná a vlastnená žalobkyňou a parc. č. XXXX/X
je užívaná a vlastnená žalovanými (súd prvej inštancie poznamenal, že pozemok parc.č. XXXX/X nie je
predmetom žaloby). Tvrdenie žalobkyne, že dom, ktorý je postavený na parc. č. XXXX, nadobudla táto
po svojich predchodcoch nikto nepopiera, pretože takto je zakreslený právny stav aj v geometrickom
pláne. Následne až ROEP-om, ktorý prebehol asi pred 5 rokmi, bol ustálený právny stav tak, ako bol

zachytený aj na LV, avšak s tým, že ide o chybný zápis a zrejme o zámenu parciel medzi sporovými
stranami, a to parciel XXXX/X a XXXX/X. Ide zrejme len o evidenčnú chybu, ktorú nedopatrením zapísal
buď kataster alebo znalec, keď vyhotovoval geometrický plán, zamenil čísla parciel, avšak v podstate
tak, ako v realite užívajú tieto nehnuteľnosti, tak boli vždy aj vedené na vlastníckych listoch predošlých
vlastníkov, od ktorých to žalovaný 1/ odkúpil cca v roku 1970. Parc. č. XXXX/X o výmere 249 m2 je

parcela, ktorá vlastnícky patrí žalovaným a parc. č. XXXX/X o výmere 107 m2 vlastnícky patrí žalobkyni,
avšak je zle označená v geometrickom pláne a správne by mala mať táto parcela výmeru 255 m2
a parc. č. XXXX/X, ktorú vlastnia žalovaní, by mala mať výmeru 107 m2. Namietali tiež nedostatok
naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe. Žalovaný 1/ vypovedal, že všetky štyri
pozemky užíval odvtedy, ako ich nadobudol v roku 1979, alebo v roku 1969 od pána M. a pani L. na

základe kúpnej zmluvy. Nevie, kedy sa žalobkyňa dozvedela o geometrickom pláne z roku 1993, lebo
spolu nekomunikovali. Geometrický plán z roku 1993 si dal vyhotoviť zrejme kvôli tomu, že to bolo
potrebné, pretože išiel stavať sušičku. Pozemok parc.č. XXXX/X kúpil od sestier a mamy, teda aj od
žalobkyne.Nevie, prečobolvgeometrickomplánezakreslenýajpozemokXXXX/XaXXXX/X,onnikoho
neovplyvňoval. Žalovaná 2/ rovnako vypovedala, že geometrický plán v roku 1993 bol vyhotovený

zrejme kvôli tomu, že sa išla stavať sušička. Žalobkyňa nehovorí pravdu ak tvrdí, že užívala pozemok
parc. č. XXXX/X do smrti jej mamy. Pri stavbe sušičky a haly žalobkyňa v tom čase do toho nemohla
nič povedať a súhlas žiadali od svokry.4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. G., vedených Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom na LV č.
XXX, a to: pozemku parcela registra "C" číslo XXXX/X o výmere 211 m2, č. XXXX/X o výmere

761 m2, č. XXXX/ X o výmere 930 m2, č. XXXX/X o výmere 255 m2, č. XXXX/X o výmere
447 m2 a stavby so súpisným číslom XXX postavenej na parcele č. XXXX/X. Žalovaní sú podieloví
spoluvlastníci,každývpodiele1kcelku,pozemkovnachádzajúcichsavkat.úz.G.,vedenýchOkresným
úradom V., katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to: pozemku parc.č. XXXX/X o výmere 249 m2,
pozemkuparc.č.XXXX/Xovýmere70m2apozemkuparc.č.XXXX/X,ovýmere107m2. Obajažalovaní

sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku nachádzajúceho sa v kat. úz. G., parc.č. XXXX/X, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2 v zapísanom na LV č. XXXX, ktorý pozemok
nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.11.1995 (č.l. 58 spisu) od predávajúcich podielových
spoluvlastníkov, medzi inými aj od žalobkyne, ako v poradí 3. predávajúcej, ktorý pozemok vznikol
jeho odčlenením od pozemku parc.č. XXXX/X o výmere 315 m2 pred rozdelením. Geometrickým
plánom č. XXX-X-XXXX-XX/XX zo dňa 25.01.1979 (č.l. 8 spisu) boli okrem iného vytvorené pozemky

parc.č. XXXX o výmere 1.000 m2, parc.č. XXXX o výmere 422 m2 a parc.č. XXXX/X o
výmere 1.046 m2, ktoré vznikli tak, že pozemno-knižné parcely XXXX a XXXX sa zlúčili a znova rozdelili
podľa stavu EN, zároveň sa opravila pozemno-knižná výmera na skutočnú podľa EN (ručne napísaná
poznámka na výkaze výmer tohto geometrického plánu). Pozemno-knižné parcely XXXX a XXXX, ktoré
boli zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, resp. XXX, tým zanikli. Rozhodnutím Y. v V. sp.zn.

D XXX/XX zo dňa 30.03.1990, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.1990 (č.l. 51 v spise), boli
nehnuteľnosti zapísané v kat.úz. G., medzi inými aj pozemok parc.č. XXXX, XXXX a XXXX/X
zapísané na LV č. XXX, zahrnuté do dedičstva po poručiteľovi Z. H. (otcovi žalobkyne) len v podiele 1,
pretože zároveň boli predmetom vyporiadania BSM, ktoré mal poručiteľ s dedičkou Y. H. (jeho
manželkou a zároveň matkou žalobkyne). Teda predmetom dedenia bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti

1 týchto pozemkov, ktorý nadobudli ako spoludedičky H. E., rodená H. (sestra žalobkyne) a žalobkyňa,
každá v 1, t.j. v podiele 1 k celku. Ako vyplýva z LV č. XXX na č.l. 10 spisu, ako podielové spoluvlastníčky
pozemkov parc.č. XXXX o výmere 1.000 m2, parc.č. XXXX o výmere 422 m2 a parc. č. XXXX/X
o výmere 1.046 m2 boli na základe vyššie uvedeného dedičského konania zapísané matka žalobkyne
Y. H. (veľkosť podielu 2/4 ktorý je zostal z titulu BSM), sestra žalobkyne H. E., rodená H. (veľkosť podielu

1 nadobudnutý dedením) a žalobkyňa (veľkosť podielu 1 rovnako nadobudnutý dedením). Následne
geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX-XX zo dňa 19.07.1993 boli (okrem iných pozemkov) pozemky
parc.č. XXXX a parc.č. XXXX rozdelené na pozemky XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X a pozemok
parc.č. XXXX/X na pozemky parc.č. XXXX/X a XXXX/X, ktorý geometrický plán bol označený ako plán
na opravu geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XX/XX a majetkovo právne usporiadanie. Ako vyplýva

z vyjadrenia Okresného úradu V. na č.l. 66 záznamovou listinou bola Notárska zápisnica sp.zn. N
796/68 z 14.08.1968, resp. 06.09.1968 (pokračovanie v notárskej zápisnici) a dohoda o
vyporiadaní BSM bývalých manželov Y. D. (žalovaného 1/) a U. D.. V uvedenej notárskej zápisnici bola
spísaná kúpna zmluva uzavretá medzi S. M., F. M. a C. L. (ako predávajúcimi) a žalovaným v 1/ a U. D.
(ako kupujúcimi), ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k pozemku v kat.úz. G. zapísanému

v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX C. ako parc.č. XX/XX o výmere 2.680 m2. Rovnaký pozemok bol
potom predmetom vyporiadania BSM žalovaného v 1/ a jeho bývalej manželky v dohode o vyporiadaní
BSM z 14.10.1982. Tieto právne úkony sa netýkali pozemkov parc.č. XXXX, parc.č. XXXX a parc.č.
XXXX/X, z ktorých vznikli (rozdelením v roku 1979 Geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-
XX/XX) pozemky parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ktoré sú predmetom určovacej

žaloby.Kúpnouzmluvouzodňa06.11.1995(č.l.58spisu)nadobudližalovaníakokupujúci,bezpodielové
spoluvlastníctvo k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 60 m2. Predávajúcou bola aj žalobkyňa, v zmluve
je označená ako 3. predávajúca.

5. Súd prvej inštancie vyhodnotením zisteného skutkového stavu po vykonanom dokazovaní posúdiac

danosť existencie naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, dospel k záveru o čiastočnej
dôvodnosti podanej žaloby. Uviedol, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaní sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 60 m2, ktorú
nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.11.1995, ktorou svoj spoluvlastnícky podiel do ich BSM
previedla samotná žalobkyňa. Spolu s ňou previedli svoje spoluvlastnícke práva k tomuto pozemku

aj jej sestra a matka, ktoré boli dedičkami po poručiteľovi Z. H.. Z uvedeného dôvodu žalobu v
časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X ako nedôvodnú súd prvej
inštancie zamietol. Vo vzťahu k zostávajúcej časti žaloby uviedol, že zo zisteného skutkového stavu
je zrejmé, že spoluvlastnícke právo žalovaných k pozemkom parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X nieje odvodené zo žiadneho právneho úkonu (napr. zmluvy) ani žiadnej inej právnej skutočnosti (napr.
dedenie). Naopak z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa stala na základe dedenia podielovou
spoluvlastníčkou pozemkov parc.č. XXXX, XXXX a XXXX/X, ktoré vznikli rozdelením pôvodných

pozemno-knižných parciel č. XXXX a XXXX Geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-XX/XX zo dňa
25.01.1979. Neskôr v roku 1993 Geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX-XX zo dňa 19.07.1993 boli
pozemky parc.č. XXXX a parc.č. XXXX rozdelené na pozemky XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X a
pozemok parc.č. XXXX/X na pozemky parc.č. XXXX/X a XXXX/X, ktorý geometrický plán však nebol
podkladom žiadnej verejnej listiny, ani žiadneho právneho úkonu, na základe ktorého by došlo k prevodu

spoluvlastníckeho práva žalobkyne k týmto pozemkom na žalovaných (existujúce právne úkony sa
týkali iných parciel). Zjednodušene teda uvedeným geometrickým plánom došlo k zmene vlastníctva
k dotknutým nehnuteľnostiam bez akéhokoľvek nadobúdacieho titulu (zrejme omylom) . Ako uviedla
žalobkyňa, o tejto zmene nemala žiadnu vedomosť až do roku 2013, kedy si žalovaní začali budovať
oplotenie v časti parciel v súlade s geometrickým plánom z roku 1993. Tento bol označený ako plán na
opravu geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XX/XX a majetkovo- právne usporiadanie. Netýkal sa

žiadnej kúpnej, či inej zmluvy, dohody. Ani z jeho označenia tak nevyplýva, že by bol podkladom nejakej
listiny, resp. právneho úkonu. Samotní žalovaní sa nevedeli presne vyjadriť, aký bol účel vyhotoveného
geometrického plánu z roku 1993. Obaja uviedli, že sa dal vyhotoviť zrejme kvôli stavbe sušičky. Súdu
predložiliibakúpnuzmluvu,ktoroupreukázateľnenadobudlivlastníckeprávoavšak ibakpozemkuparc.
č. XXXX/X. Pritom podľa zákona účinného v čase vyhotovenia Geometrického plánu č. XXX-XXXX-

XXX-XX (§ 21 ods.1, ods.2 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike),
geometrický plán je technickým podkladom právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako
podklad na vklad a záznam právnych vzťahov. Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, účinného
od 01.01.1992, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Samotným

geometrickým plánom nemožno nadobúdať vlastníctvo k pozemku. Notárska zápisnica sp.zn. N 796/68
z 14.08.1968, resp. 06.09.1968 a dohoda o vyporiadaní BSM bývalých manželov Y. D. (žalovaného
1/) a U. D. sa netýkali pozemkov parc.č. XXXX, parc.č. XXXX a parc.č. XXXX/X, z ktorých vznikli
predmetné pozemky parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, či pôvodných pozemnoknižných
parciel č. XXXX a č. XXXX. Napriek záveru, že žalobkyňa svoje spoluvlastnícke právo k dotknutým

parceliam na žalovaných nepreviedla, súd prvej inštancie posúdil, že žalobe žalobkyne nemohol
vyhovieť v celom rozsahu vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, pretože žalobkyňa nepreukázala, že by vlastníctvo k týmto pozemkom niekedy nadobudla
v celosti. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané iba to, že žalobkyňa bola titulom
dedenia podielovou spoluvlastníčkou pozemkov parc.č. XXXX, XXXX a XXXX/X o veľkosti podielu 1

k celku, pričom týchto spoluvlastníckych podielov bola „pozbavená“ v dôsledku zápisu Geometrického
plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX do katastra nehnuteľností, ktorý však podľa právneho poriadku nie je
spôsobilým privodiť ani stratu vlastníckeho práva žalobkyne ani nadobudnutie (spolu)vlastníckeho práva
žalovaných k predmetným pozemkom. V čase zápisu tohto geometrického plánu žalobkyňa bola
podielovou spoluvlastníčkou týchto pozemkov spolu s jej sestrou a matkou, preto rovnaké právo na

určenie podielového spoluvlastníctva k predmetným pozemkom patrí aj tejto sestre (vo výške 1
k celku), resp. žalobkyňa má právo požadovať, že spoluvlastnícke podiely o veľkosti 2/4 k celku patriace
v roku 1993 jej matke, patria do dedičstva po jej matke, ktorá je v súčasnosti nebohá. Z uvedených
dôvodov preto súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu
2/8 k celku k pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o

výmere 70 m2, pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere
249 m2, pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
107 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území G..

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 137 písm. c/ CSP, § 21 ods.

1, 2, § 37 ods. 1 zák. č. 266/92 Zb. o katastri nehnuteľností, § 132 ods. 1 a § 126 Obč. zákonníka.

7. O náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol za aplikácie ust. § 262 ods. 1, § 255 ods.
2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže obe sporové strany boli v
konaní čiastočne úspešné.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote, a to voči jeho vyhovujúcej časti
(výroku I.) a voči súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok III.) odvolaním napadli žalovaní 1/, 2/
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žalobabude aj vo vyhovujúcej časti zamietnutá a žalovaným bude priznaný nárok na náhradu trov konania,
prípadne navrhovali zrušenie napadnutého rozhodnutia v dotknutých častiach a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietajúc dôvody na odvolanie uvedené v

ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne právne a skutkové závery) namietali nedostatočný
okruh účastníkov v konaní (nedostatok vecnej legitimácie), keď podľa ich názoru účastníkom konania,
či už na strane žalobkyne, alebo žalovaných, mala byť podľa ich názoru aj sestra žalobkyne H. E.,
rod. H., keďže ako dedička po svojom právnom predchodcovi Z. H. zdedila dotknuté nehnuteľnosti
v roku 1990, a to v podiele 1-iny, a keďže sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala v prospech seba

výlučného vlastníctva dotknutých nehnuteľností, nebolo možné vo veci konať bez účasti jej sestry. Týmto
súdnym rozhodnutím podľa ich tvrdenia, nedošlo k usporiadaniu podielového spoluvlastníctva sestry
žalobkyne, ktorá rovnako keďže je potencionálna dedička po ich matke, nebohej Y. H., majúcej v čase
smrti tiež spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach, mala byť z tohto dôvodu účastníčkou konania.
Ďalej namietali, že žalobkyňa neupravila petit svojej žaloby a súd prvej inštancie tak rozhodol nad
rámec žalobného návrhu, keďže vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia v zmysle záverov súdu,

žalobkyňa bola v čase zápisu geometrického plánu podielovou spoluvlastníčkou dotknutých pozemkov
spolu so sestrou a matkou, ktorým rovnako patrí právo na určenie podielového spoluvlastníctva k týmto
pozemkom, a preto bolo potrebné podľa názoru žalovaných upraviť petit žaloby tak, že spoluvlastnícke
podiely prináležiace ich nebohej matke patria do dedičstva po nej, teda do dedičstva po neb. Y.
H.. Posúdiac obsah uvedenej námietky teda žalovaní (i keď to výslovne v odvolaní neuviedli)

uplatňovali tiež dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP (nesplnenie procesných
podmienok), keďže namietali v podstate porušenie zásady ne ultra petitum. V konečnom dôsledku pre
prípad zrušenia rozhodnutia podľa ich názoru, by bolo vhodné pribrať do konania znalca geodeta za
účelom rozmerania dotknutých parciel s poukazom na možné rozdiely vo výmerách, prípadne vyžiadať
stanovisko z Katastra nehnuteľností V. k rozdielnosti výmery parciel, čo podľa názoru odvolacieho súdu

vychádzajúc z obsahu (i keď to žalovaní v odvolaní takto nekvalifikovali) indikuje v prospech uplatnenia v
konečnom dôsledku tiež odvolacej námietky uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (zistený skutkový
stav neobstojí pre existenciu ďalších prostriedkov procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené).

9. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho

zástupcu navrhovala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
Poukázala na to, že o.i. sporným je vychádzajúc z odvolania, nový geometrický plán č. XXX-
XXXX-XXX-XX, ktorý si dali vyhotoviť žalovaní bez vedomia žalobkyne, ktorým zasiahli hrubo do jej
vlastníckych práv, pričom sú to však samotní žalovaní, ktorí tvrdia, že tento nie je v súlade s právnym
stavom. Žalovaným navrhovala žalobkyňa priebežne dohodu, ktorú je aj v súčasnosti ochotná uzatvoriť,

čo však žalovaní od počiatku odmietajú.

10. Žalovaní 1/, 2/ vo svojej odvolacej replike k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že trvajú na dôvodoch
odvolania aj uplatnených argumentoch, rovnako ako aj vznesených odvolacích návrhoch.

11. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení
neskorších predpisov.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie v jeho odvolaním dotknutých častiach vydané

podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v jeho napadnutej -vyhovujúcej časti
(výrok I.) a v súvisiacej časti o náhrade trov konania ( výrok III.), ako vecne správny podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
(a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zvyšnej -
zamietajúcej časti (výrok II.) odvolací súd nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania
dotknutá nebola.

16. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti a tiež vo vzťahu k odvolacej
námietke žalovaných spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie mal svojim rozhodnutím prekročiť
žalobný návrh ( porušenie zásady ne ultra petitum ako odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm.
a/ CSP), predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/
vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

17. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby súd mohol autoritatívne
vo veci rozhodnúť. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa
dosiahol cieľ civilného konania. Ich existencia a splnenie je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany
ohrozeným, alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu čl. 1 Základných princípov CSP.

Existencia žalobného návrhu v sporovom konaní, keďže toto je ovládané bezvýnimočne dispozičným
princípom, patrí do skupiny vecných procesných podmienok. Je to teda žalobca, kto sporové konanie
iniciuje a tiež prostredníctvom zvolenej formulácie žalobného petitu vymedzuje jeho predmet. Za vadu
sporového konania napĺňajúcu naplnenie dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm.
a/ CSP, tak možno považovať aj porušenie zásady ne ultra petitum, t.j. prekročenie žalobného návrhu

súdom v prípade, ak tento nespĺňa predpoklad v zmysle § 216 ods. 2 CSP (t.j. v prípade, ak určitý
spôsobvysporiadaniavzťahumedzistranami nevyplývazosobitnéhopredpisu),čoznamenáprisúdenie
nároku, ktorého sa žalobkyňa nedožadovala, alebo v prípade ak žiadala menej, ako jej bolo priznané.
Súdtotižvychádzajúczust.§216ods.1CSPnemôže rozhodnúťažalobcovipriznaťviacnežpožadoval
v žalobnom petite a žalovanému nemôže uložiť inú, než žalobcom navrhovanú povinnosť (tzv. zásada

ne ultra petitum). Opačný postup by bol v rozpore s ústavnými princípmi činnosti súdu.

18. Žalovaní naplnenie vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu, teda porušenie zásady ne ultra petitum
vzhliadali v tom, že žalobkyňa neupravila petit svojej žaloby a súd prvej inštancie tak rozhodol nad
rámecžalobnéhonávrhu,keďže vychádzajúczodôvodneniarozhodnutia, žalobkyňabolavčasezápisu

geometrického plánu podielovou spoluvlastníčkou dotknutých pozemkov spolu so sestrou a matkou,
ktorým rovnako patrí právo na určenie podielového spoluvlastníctva k týmto pozemkom, a preto bolo
potrebné podľa názoru žalovaných upraviť petit žaloby tak, že spoluvlastnícke podiely prináležiace ich
nebohej matke patria do dedičstva po nej, teda do dedičstva po neb. Y. H..

19.Posúdenímrozhodujúcichskutočností odvolacísúddospelkjednoznačnémuzáveruonedôvodnosti
podaného odvolania z hľadiska vyššie uvedenej odvolacej námietky.

20. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, žalobkyňa sa domáhala určenia, že je vlastníčkou
(výlučnou) pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2,

pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere 249 m2, pozemku parc.č.
XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, pozemku parc.č. XXXX/X, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, ktoré sa nachádzajú v kat. území G., obec
G., okres V..

21. Súd prvej inštancie rozhodnutím v jeho odvolaním napadnutej časti (výrok I.) určil, že žalobkyňa
je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 70 m2, pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: trvalé
trávne porasty o výmere 249 m2, pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 107 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území G., obec G., okres V.,

vo veľkosti podielu 2/8 -iny k celku a nad rámec priznaného podielu žalobu zamietol, teda žalobkyni
priznal ňou uplatňované právo v rozsahu menšom (nie väčšom), ako žalobou uplatňovala, teda v
tomto smere nerozhodol v rozpore so zásadou ne ultra petitum. Vychádzajúc zo skutkových zistení
žalobkyni priznal spoluvlastnícky podiel na dotknutých nehnuteľnostiach len v rozsahu, v ktorom honadobudla pred zápisom sporného geometrického plánu z roku 1993, a to dedením po svojom právnom
predchodcovi Z. H., t.j. 1, resp. 2/8 k celku (nie teda aj v rozsahu v ktorom patrí do dedičstva po jej matke)
a v ktorom rozsahu ňou formulovaný petit zodpovedá hmotnému právu. Pokiaľ odvolatelia poukazujú

na to, že žalobkyňa ako potencionálna dedička neupravila žalobný návrh vo vzťahu k podielom na
nehnuteľnostiach, ktoré vlastnícky patrili jej t.č. už nebohej matke (nežiadala tieto určiť do dedičstva)
to je síce pravdou, avšak je výlučne vecou žalobcu, akú formuláciu žalobného petitu zvolí na ochranu
svojich práv, pričom v prípade, ak táto nezodpovedá hmotnému právu, má to za následok stratu sporu
(čiastočnú, či úplnú) , o ktorý prípad išlo tiež v posudzovanej veci vo vzťahu k uplatňovaným podielom,

ktoré však boli vo vlastníctve neb. matky žalobkyne, vlastnícke právo v ktorom rozsahu žalobkyni súd
nepriznal, žalobu čo do tejto časti zamietol a to v zásade z dôvodov prameniacich práve v nesprávne
formulovanej žalobnej žiadosti v tomto smere ( keďže žalobkyňa netvrdila, že tieto podiely, ktoré mali v
čase smrti vlastnícky patriť jej matke, by táto za života na ňu bola previedla).
22. Posúdením namietaných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nich nedošlo k
naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, pričom ani

posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a
ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, nezistil žiadne iné procesné vady,
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia v jeho napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

23. Posúdením ďalšieho obsahu odvolania žalovaných odvolací súd zistil, že ich odvolacie námietky

smerujú proti nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje
rozhodnutie v jeho vyhovujúcej časti (dôvody na odvolanie, uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP) .

24. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

25. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené

v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

26. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaných, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

Preskúmanímobsahuspisuodvolacísúdzistil,žesúdprvejinštanciezdostatočnezistenéhoskutkového
stavu vyvodil správny právny záver o danosti naliehavého právneho záujmu z hľadiska ustanovenia
§ 137 CSP na podanej žalobe ako aj existencii vlastníckeho práva v určenom podiele na dotknutých
nehnuteľnostiach vo vzťahu k žalobkyni, v dôsledku čoho žalobe čiastočne vyhovel (§ 21 ods. 1, 2,
§ 37 ods. 1 zák. č. 266/92 Zb. o katastri nehnuteľností, § 132 ods. 1 a § 126 Obč. zákonníka) a

vzhľadom na čiastočný úspech strán v spore, žiadnej z nich nárok na náhradu trov konania nepriznal
(§ 255 ods. 2 CSP). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil,
v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na
to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v
podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).27. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd uvádza:

28. Súd prvej inštancie rozhodnutím v jeho odvolaním napadnutej časti (výrok I.) určil, že žalobkyňa je

podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria o výmere 70 m2, pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: trvalé trávne
porasty o výmere 249 m2, pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 107 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území G., obec G., okres V., o veľkosti
podielu 2/8 k celku.

29.Odvolatelianamietalisprávnosťrozhodnutiavuvedenej-vyhovujúcej častidôvodiacnedostatočným
okruhom účastníkov konania, čo indikuje v prospech namietania nedostatku vecnej legitimácie v konaní,
dôvodnosť ktorej námietky vzhliadali v tom, že účastníkom konania nebola tiež sestra žalobkyne ako
ďalšia pôvodná podielová spoluvlastníčka dotknutých nehnuteľností a tiež aj potencionálna dedička po
ich nebohej matke (ktorá rovnako vlastnila podiel na dotknutých nehnuteľnostiach), vo vzťahu ku ktorej

nedošlo v dôsledku tohto nedostatku, k usporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov.

30. Žalobkyňa sa ochrany svojho práva, ako je nesporne zistené, domáha prostredníctvom určovacej
žaloby. Jednou z podmienok prípustnosti prikročenia k posudzovaniu vecnej
stránky žalobného návrhu, je danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení z hľadiska

ustanovenia § 137 CSP (v čase podania žaloby ust. § 80 písm. c/ OSP), a následne tiež záver o danosti
vecnej legitimácie, keďže v prípade záveru o ich nedostatku, je bez ďalšieho daný dôvod zamietnutia
žaloby ako celku, či prípadne v jej jednotlivých častiach, existenciu ktorých súd skúma ex offo, teda aj
bez toho, či ich nedostatok strany namietajú.

31. I keď žalovaní v odvolaní nenamietali správnosť záveru súdu prvej inštancie o danosti existencie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, tento bezprostredne súvisí s nimi uplatnenou
námietkou spočívajúcou v tvrdení o nedostatočnom okruhu účastníkov konania, teda nesplnení
podmienky účasti v konaní všetkých subjektov tvrdeného právneho vzťahu t.j. nedostatkom vecnej
legitimácie.

32. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností, odvolací súd dospel k záveru o nespôsobilosti uplatnenej
námietky na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Ak sa totiž žalobkyňa domáhala v zmysle ňou
formulovaného žalobného návrhu určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností, pri ktorých je v katastri
nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný ( v posudzovanej veci preukázateľne žalovaní 1/ a 2/),

má vo vzťahu k týmto osobám nepochybne jednak naliehavý právny záujem na požadovanom určení
s prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, čo odôvodňuje záver,
že právne postavenie žalobkyne je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by jej právo
mohlo byť ohrozené, súčasne vzhľadom k tomu, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností žaloba o určenie vlastníckeho

práva je nepochybne spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych
vzťahochmedziúčastníkmi,prostredníctvomktorej môžežalobkyňa dosiahnuťzhodumedziskutočným
právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností a jednak vzhľadom k tomu, že smeruje
proti všetkým tým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností v čase rozhodovania zapísaní v katastri
nehnuteľností, ktorými sú ako vyplynulo z dokazovania práve žalovaní, netrpí konanie vadou v podobe

namietaného nedostatkuvecnejlegitimácie. Lenakbyžalobanesmerovalaprotivšetkýmtýmtoosobám
(popierajúcim vlastnícke právo žalobkyne), nebola by splnená podmienka účasti v konaní všetkých
subjektov tvrdeného právneho vzťahu, teda by bol dôvodný záver o nedostatku vecnej legitimácie a tým
aj naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej
inštancie nepochybil, keď žalobu s poukazom na žalobou vymedzený predmet sporu, pre žalovanými

tvrdenú absenciu vecnej legitimácie nezamietol v jej vyhovujúcej časti, keďže nebolo potrebné, aby
smerovala i voči ostatným fyzickým osobám, ktoré v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako
vlastníci dotknutých nehnuteľnosti neboli zapísaní v katastri nehnuteľností (sestra žalobkyne), pretože
predmet sporu neindikuje v prospech záveru o nerozlučnom, či nútenom spoločenstve žalovanými
tvrdených subjektov. Žalovaní si zrejme dostatočne neuvedomili zásadný rozdiel z hľadiska zákonom

vyžadovaného účastníctva v konaní v tom, že v danom prípade žaloba smeruje k určeniu vlastníckeho
práva a nie k určeniu, že nehnuteľnosti patria do dedičstva (pričom práve paradoxne absenciu takto
formulovaného žalobného návrhu namietajú v predchádzajúcej odvolacej námietke). Totiž len v prípade
konania, v ktorom by sa žalobkyňa domáhala prostredníctvom ňou formulovanej žiadosti určenia,že sporné nehnuteľnosti, či spoluvlastnícky podiel na nich, patria do dedičstva po poručiteľovi (jej
matke), musel by okruh účastníkov zodpovedať ust. § 78 ods. 1 CSP (teda musela by byť splnená
podmienka účasti v konaní všetkých subjektov tvrdeného právneho vzťahu - potencionálnych dedičov

po poručiteľke, teda aj účasti sestry žalobkyne v konaní), v prípade ktorého nedostatku by bol
bez ďalšieho dôvod na zamietnutie žaloby, pretože až do vyporiadania dedičstva sú totiž dedičia
považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva a z právnych úkonov týkajúcich
sa vecí patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a
judikatúrou je tiež akceptovaný názor, že v prípade takéhoto nedostatku, nie je tiež daný naliehavý

právny záujem na takomto určení, ako súvisiaci dôvod zamietnutia žaloby pre takýto prípad. Obdobne
ide o nútené spoločenstvo z hľadiska ust. § 78 ods. 1 CSP, vyžadujúce si zase účasť všetkých
podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti v konaní v prípade, ak predmetom sporu je zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ( o ktorý prípad však v posudzovanej veci
rovnako nejde), teda nemalo opodstatnenie riešiť usporiadanie spoluvlastníckych vzťahov na strane
sestry žalobkyne, ktorú napadnuté rozhodnutie žiadnym spôsobom nezaväzuje, ani nie je prekážkou

samostatného uplatnenia si spoluvlastníckeho nároku prostredníctvom podania žaloby. V sumáre teda,
keďže vychádzajúc zo žalobkyňou formulovaného žalobného petitu sa táto určenia spoluvlastníckych
podielov na dotknutých nehnuteľnostiach do dedičstva po svojej matke (neb. Y. H.) nedomáhala, a
predmetom sporu nie je tiež zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou
a ďalšími tvrdenými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností (jej sestrou), je žalovanými požadované

zamietnutie žaloby či už z hľadiska ust. § 78 ods. 1, 2, či ust. § 137 CSP bez opodstatnenia.

33. Vychádzajúc teda zo správnosti záveru súdu prvej inštancie v otázke danosti naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, pri neexistencii tvrdenej vady v podobe nedostatku vecnej legitimácie,
odvolací súd sa plne identifikuje s vyhodnotením skutkových zistení súdom prvej inštancie v tom,

že Geometrický plán č. XXX-XXXX-XXX-XX vyhotovený na žiadosť žalovaných nebol spôsobilým
(keďže nebol podkladom nejakej listiny, resp. právneho úkonu na základe ktorého by došlo k prevodu
spoluvlastníckeho práva žalobkyne), pozbaviť žalobkyňu jej spoluvlastníckeho práva v podiele 1, resp.
2/8 k celku nadobudnutého dedením ( podielového spoluvlastníctva k pozemkom parc.č. XXXX,
XXXX a XXXX/X, ktoré vznikli rozdelením pôvodných pozemno-knižných parciel č. XXXX a XXXX

Geometrickýmplánomč.XXX-X-XXXX-XX/XXzodňa25.01.1979)akeďževkonanínebolopreukázané,
že spoluvlastnícke právo žalovaných k pozemkom parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, zapísané v
prospech nich v katastri nehnuteľností je odvodené z nejakého právneho úkonu (napr. zmluvy) či inej
právnejskutočnosti(napr.dedenie),nesporne došlokzásahudovlastníckychprávžalobkynevrozsahu,
v ktorom tieto práva dedením nadobudla, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie správne v rozsahu

vyhovujúcej časti vyhodnotil žalobu ako dôvodnú a požadované spoluvlastnícke právo jej priznal.

34. V konečnom dôsledku žalovaní v odvolaní pre prípad zrušenia rozhodnutia uvádzali, že podľa
ich názoru by bolo vhodné (vo vzťahu k spornému geometrickému plánu) pribrať do konania znalca
geodeta za účelom rozmerania dotknutých parciel s poukazom na možné rozdiely vo výmerách,

prípadne vyžiadať stanovisko z Katastra nehnuteľností V. k rozdielnosti výmery parciel, čo podľa názoru
odvolacieho súdu vychádzajúc z obsahu (i keď to žalovaní v odvolaní takto nekvalifikovali) indikuje v
prospech uplatnenia v konečnom dôsledku tiež odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1
písm.g/CSP(zistenýskutkovýstavneobstojípreexistenciuďalšíchprostriedkovprocesnejobrany,ktoré
neboli uplatnené), avšak ani táto odvolacia námietka nie je spôsobilou privodiť v prospech žalovaných

priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ide totiž o nové návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré vzhľadom na
zákonnú koncentráciu konania (§ 154 CSP) boli uplatnené neskoro (až v priebehu odvolacieho konania).
Prieskumom obsahu spisového materiálu totiž odvolací súd zistil, že pred vyhlásením dokazovania za
skončené na pojednávaní dňa 25.05.2017 žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu na dotaz
súdu jednoznačne uviedli, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Tieto uplatňované

prostriedky procesnej obrany zo strany žalovaných sú tak novotami v odvolacom konaní, ktoré by bolo
možné v odvolaní použiť len vtedy, ak by spĺňali predpoklady uvedené v ust. § 366 CSP, o ktorý prípad
však v posudzovanej veci nejde, pričom ani samotní odvolatelia vo svojom odvolaní netvrdili skutočnosti,
pre ktoré by tieto nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

35. Žalovanými uplatnené dôvody odvolania, tak nebolo možné ani v tomto smere považovať za
opodstatnené.36. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
v napadnutej - vyhovujúcej časti (výrok I.) v celom rozsahu vecne správne, za súčasného záveru tiež o
správnostirozhodnutiavsúvisiacomvýrokuonáhradetrovkonania(výrokIII.),pretoho podľa§387ods.

1 CSP potvrdil. Žalovaní v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedli žiadne rozhodujúce
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho
posudzovania.

37. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že žalobkyňa má nárok na ich náhradu vo vzťahu k žalovaným 1/,2/ v rozsahu 100%,
vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní.

38. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne, rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).