Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 27, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/575/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115230094
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115230094.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: F. L., Z..

XX.XX.XXXX, B. F. XXXX/X, XXX XX B., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Máriou Stahovcovou,
advokátkou so sídlom ČSA č.18, 971 01 Brezno, proti žalovanému: X. L., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX
A. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou so sídlom Paulínska 15/A, 917
01 Trnava, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XX pre k.ú. Klčovany, obec Boleráz, okres Trnava, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym
odborom, a to:

a) rodinného domu súpisné číslo XXX ležiaceho na parcele KN-C č. XXX/XX,
b) parcely KN-C č. XXX/XX o výmere 1.463 m2 druh Záhrady
c) parcely KN-C č. XXX/XX o výmere 343 m2 druh Zastavené plochy a nádvoria a to tak, že prikazuje
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre k.ú. Klčovany, obec Boleráz, okres Trnava, vedenom Okresným
súdom Trnava, katastrálnym odborom, a to :
a) rodinného domu súpisné číslo XXX ležiaceho na parcele KN-C č. XXX/XX,
b) parcely KN-C č. XXX/XX o výmere 1.463 m2 druh Záhrady

c) parcely KN-C č. XXX/XX o výmere 343 m2 druh Zastavené plochy a nádvoria

- do výlučného vlastníctva žalovaného.

Titulom finančného vyporiadania podielového spoluvlastníctva je povinný žalovaný vyplatiť žalobcovi
sumu 55.000,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.12.2015, doručenou súdu dňa 18.12.2015 domáhal vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre k.ú Klčovany, obec Boleráz,
a to:
a) rodinného domu súpisné číslo XXX ležiaceho na parcele KN-C č. XXX/XX,
b) parcely KN-C č. XXX/XX o výmere 1.463 m2 druh Záhrady
c) parcely KN-C č. XXX/XX o výmere 343 m2 druh Zastavené plochy a nádvoria, a to tak, že žalobcovi
pripadne novovytvorené parcela č. CKN XXX/XXX o výmere 610 m2, pričom zvyšok nehnuteľností bude

prikázaný žalovanému, ktorý bude mať povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 30.000,- eur (prípadne sumu
určenú súdnym znalcom), titulom vyporiadania.2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, podaním doručeným súdu dňa 04.02.2016, kde uviedol, že v minulosti
sa ústne dohodli v rámci dedičského konania, že žalovaný vyplatí žalobcovi neskôr (do 10 rokov) sumu
9.958,18 eur, za ktorú nadobudne spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach. Žalovaný na základe

takto ústne uzatvorenej dohody o cene a vyporiadaní vykonával rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti.
Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca s odstupom času poprel uzavretie dohody a v súčasnosti sa
domáha vyporiadania tak, ako je uvedené predmetom žaloby. Žalovaný považoval dohodu z roku
2004 za záväznú a spravodlivú, súčasne súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, pričom
nevedel uviesť akým spôsobom, pričom však rozporoval čiastku 30.000,- eur vzhľadom na technické

zhodnotenie, ktoré vykonal.

3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 17.03.2016 namietol, že na zhodnotenie nehnuteľností nedal
súhlas.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.11.2016, na ktorom žalovaný sa vyjadril, že má výhrady k

deľbe veci, nakoľko podľa jeho názoru, parcela, ktorá by mala pripadnúť žalobcovi, je zaťažená vecným
bremenom, kanalizáciou, ktorá funkčne súvisí s rodinným domom. Súčasne žalovaný žiadal zohľadniť
pri vyporiadaní ním vynaložené náklady na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Súd uznesením vyhláseným na
pojednávaní dňa 04.11.2017 vyzval žalovaného na odstránenie vád vzájomného návrhu na uvedenie
konkrétnej sumy, ktorú žiada zaplatiť, lehota bola určená žalovanému 20 dní.

5. Dňa 12.01.2017 doručil žalobca súdu vypracovaný geometrický plán č. XXXXXX/XXXX vyhotovený
dňa 30.11.2016 vyhoviteľom SGS Bratislava s.r.o., so sídlom Rostovská 45, 831 06 Bratislava, IČO: 45
352 062, autorizačne overeným dňa 30.11.2016 D.. I. R., úradne overeným Okresným úradom Trnava,
katastrálnym odborom dňa 12.12.2016 pod č. 1830/2016. Ďalej žalobca, predložil posúdenie trhovej

ceny dotknutých nehnuteľností, ktorú realitné kancelárie odhadli na sumu 95.239 eur, (č.l.53), resp.
111.760,- eur ( č.l. 54).

6. Dňa 24.01.2017 bolo súdu doručené podanie žalovaného, ktorým predložil vypracovanie znaleckého
posudku č. 13/2017 zo dňa 17.01.2017, ktorým bola stanovená všeobecná cena nehnuteľnosti na

132.000,- eur a všeobecná cena technického zhodnotenia bola špecifikovaná na sumu 50.600 eur.

7. Na pojednávaní dňa 27.01.2017 žalobca žiadal, rozhodnúť tak, že parcela č. XXX/XX bude reálne
rozdelená, pričom jemu bude priznaná do výlučného vlastníctva časť parcely - novovytvorená parcela
č. XXX/XX o výmere 610 m2 a žalovaný bude zaviazaný zaplatiť sumu titulom vyporiadania 38.000,-

eur. Žalovaný žiadal, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho vlastníctva, pričom by mal byť zaviazaný
zaplatiť čiastku 33.917,- eur.

8. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 27.01.2017 vylúčil vzájomný návrh na žalovaného
na vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom zmysle na samostatné konanie.

9. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisového materiálu vyjadrením účastníkov na pojednávaní,
pričom vec posúdil podľa nasledovných ustanovení zákona.

10. Podľa ust. § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých

vlastníkov.

11. Podľa ust. § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Z vykonaného dokazovania tak
vyplynula skutočnosť, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku každý v

spoluvlastníckom podiele, ako bolo vyššie uvedené.

12. Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

13. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradujednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a
na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

15. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

16. Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

17. Súd konštatuje, že predmetom konania je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam v k.ú. Klčovany, obce Boleráz, a to rodinného domu súpisné číslo XXX ležiaceho na
parcele KN-C č. XXX/XX, parcely KN-C č. XXX/XX o výmere 1.463 m2 druh Záhrady, parcely KN-C
č. XXX/XX o výmere 343 m2 druh Zastavené plochy a nádvoria. Podiel žalobcu na nehnuteľnostiach je
5/12 celku, podiel žalovaného 7/12 celku.

18. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu (zásada nemo in communione potest invitus detineri). Dôvodom pre podanie
tohto návrhu na súd je v zásade skutočnosť, že buď nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode ohľadom
hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 414 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V takomto konaní nie je
súd návrhmi spoluvlastníkov viazaný. Predmetné ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje
tri spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom súčasne stanovuje ich poradie, ktoré
je pre súd záväzné. Prvý spôsob - reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov
medzi jednotlivých spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná. Samotná možnosť

reálneho rozdelenia veci ešte sama o sebe nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do
akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym
rozdelením veci. Ak by napríklad reálne rozdelenie vyžadovalo vynaloženie neprimeraných nákladov
najmä vzhľadom ku hodnote veci, je potrebné na vec nahliadať ako na reálne nedeliteľnú. Druhý spôsob
prichádza do úvahy vtedy, ak je reálne rozdelenie nemožné, teda v tomto prípade súd vec prikáže do

výlučného vlastníctva jedného alebo podielového spoluvlastníctva viacerých spoluvlastníkov
za primeranú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom. Súd pri tomto prihliada najmä na účelné využitie
veci. Pri obytných domov sa tak skúma bytová potreba spoluvlastníkov, prihliada sa k tomu, kto dom
doposiaľ obýval, udržoval ho, opravoval, prípadne investoval a kto je schopný sa aj naďalej starať o
jeho údržbu. Druhým zákonom stanoveným kritériom je veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov.

Súdna prax sa v ďalšom vyjadrila aj k otázke, či pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je možné
povedľa zákonom uvedených kritérií zohľadniť aj iné okolnosti. Judikatúra túto možnosť akceptovala.
V rámci posudzovania účelného využitia je tak možné zohľadniť aj celý rad skutočností rozhodných
pre záver o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná do spoluvlastníctva. V poradí tretím
spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku

z tohto predaja medzi spoluvlastníkov v pomere podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, čo
môže prísť do úvahy vtedy, ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce. Súd sa tak pri rozhodovaní
v tejto veci riadil vyššie uvedenými zásadami, pričom v prvej časti výroku tohto rozsudku zrušil
spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam, a toto vyporiadal tak, že prikázal do
vlastníctva nehnuteľnosti väčšinovému spoluvlastníkovi - žalovanému a zaviazal ho na náhradu výplatu

titulom finančného vyporiadania vo výške 55.000,- eur. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že
nehnuteľnosti dlhodobo užíva a zveľaďuje žalovaný, čo bolo v konaní nesporné. Ďalej súd vychádzal zo
skutočnosti, že cez parcelu, ktorá by sa mala rozdeliť prechádza kanalizácia, ktorá je funkčne spojená s
domom, t.j zvyškom nehnuteľnosti, a v prípade rozdelenia nehnuteľnosti by bolo nevyhnutné zriadiť na
pozemku, ktorý by pripadol žalobcovi vecné bremeno, aby kanalizáciu mohol žalovaný ďalej nerušenie

užívať. Uvedený krok by si vyžiadal nový znalecký posudok, ktorý by zmenil cenu parcely, ktorá by bola
zaťažená vecným bremenom, a súčasne by bol potrebný nový geometrický plán, ktorý by kanalizáciu
zakreslil, aby súdne rozhodnutie bolo vykonateľné - resp. zapísateľné do katastra nehnuteľností.
Uvedené skutočnosti však v rámci výzvy na doplnenie dokazovania neboli účastníkmi navrhnuté, apreto súd pri vyporiadaní nahliadal na nehnuteľnosť, ako nedeliteľnú, nakoľko ak by nehnuteľnosť za
daného stavu rozdelil, znefunkčnil by hlavnú nehnuteľnosť. Súd k argumentácii žalovaného o dohode
- ústnej o budúcom vyporiadaní, konštatuje, že táto dohoda je vzhľadom na všetky okolnosti neplatná,

nakoľko absentuje jej zákonná písomná forma, a preto súd pri stanovení sumy, ktorú je povinný žalovaný
vyplatiť nemohol na ňu prihliadnuť a vychádzať z nej, t.j. priznať z nej právo. Súd však súčasne
konštatuje, že žalobca existenciu uvedenej neplatnej dohody nerozporoval, a preto súd pri vyporiadaní
a prikazovaní vlastníctva na ňu prihliadol, ako inú okolnosť, ktorá odôvodňuje, aby nehnuteľnosti boli
prikázané do vlastníctva žalovanému, ktorý nehnuteľnosť dlhodobo nerušene užíval. Súd vzhľadom

na všetky uvedené okolnosti rozhodol tak, že nehnuteľnosť nerozdelil, ale ju prikázal do vlastníctva
žalovanému, ako osobe, ktorá sa o nehnuteľnosti dlhodobo stará (investuje do nej), tieto užíva pre
potreby seba a svojej rodiny. Po prikázaní veci do vlastníctva žalovaného súd pri stanovení výplaty
vychádzal z predloženého znaleckého posudku, ktorý stanovil všeobecnú cenu všetkých nehnuteľností
na 132.000,- eur, pričom znalecký posudok nebol čo do všeobecnej ceny nehnuteľnosti rozporovaný
žiadnou zo strán, a teda súd o ňom nemal pochybnosti. Vychádzajúc z uvedeného znaleckého posudku

č. 13/2017 vypracovaného D.. T. G., súd stanovil výplatovú povinnosť žalovaného na sumu 55.000,- eur,
ako 5/12 z 132.000,- eur, ktoré zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd k znaleckému posudku konštatuje, že síce nebolo nariadené znalecké dokazovanie, ale
znalecký posudok bol použiteľný v súlade s § 209 zákona č. 160/2015 Z.z. pre toto konanie, pre účely
stanovenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Súd konštatuje, že strany sporu, nemali pred vyhlásením

rozhodnutia návrhy na doplnenie dokazovania.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

23. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít.

24. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
tak, že nárok na ich náhradu nemá právo žiaden z účastníkov. Súd pri rozhodnutí o trovách vychádzal z
toho, že rozhodol inak ako žiadali obaja účastníci, kde žalobca žiadal nehnuteľnosť rozdeliť a žalovaný
zas chcel vyplatiť podstatne nižšiu sumu, ako ho súd zaviazal. Vychádzajúc z uvedeného má súd za

to, že nebol v konaní plne úspešný žiaden z účastníkov, pričom pomer úspechu jednotlivých strán bol
v zásade 50%, čo viedlo súd k tomu, že nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán. Súd záverom
účastníkom pripomína, že v prípade odvolania súd bude pri stanovení poplatkovej povinnosť vychádzať
z hodnoty veci, ktorá je na základe znaleckého posudku známa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.