Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 3, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/167/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115230094
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115230094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: F. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXXX/X, B., zastúpený advokátkou: JUDr. Mária Stahovcová, AK so sídlom ČSA č.18,
Brezno, proti žalovanému: X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zastúpeného advokátkou: JUDr.
Adriena Vysudilová, AK so sídlom Paulínska 15/A, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
27. januára 2017, č.k. 18C/575/2015-119 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre k.ú. A., obec B., okres K., vedenom Okresným
úradom Trnava, katastrálnym odborom, a to: a) rodinného domu súpisné číslo XXX ležiaceho na parcele
KN-C č. 713/30, b) parcely KN-C č. 713/19 o výmere 1.463 m2 druh Záhrady c) parcely KN-C č. 713/30
o výmere 343 m2 druh Zastavené plochy a nádvoria a to tak, že prikázal nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XX pre k.ú. A., obec B., okres K., vedenom Okresným súdom Trnava, katastrálnym odborom, a

to : a) rodinného domu súpisné číslo XXX ležiaceho na parcele KN-C č. 713/30, b) parcely KN-C č.
713/19 o výmere 1.463 m2 druh Záhrady c) parcely KN-C č. 713/30 o výmere 343 m2 druh Zastavené
plochy a nádvoria do výlučného vlastníctva žalovaného. Titulom finančného vyporiadania podielového
spoluvlastníctva uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 55.000,- eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 136 ods. 1, 2, § 141 ods. 1, § 142
ods.1, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1, § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2, článkom 4 ods.
1, 2, článkom 17 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, v prvej časti výroku rozsudku zrušil spoluvlastníctvo
účastníkovkpredmetnýmnehnuteľnostiamatotovyporiadaltak,žeprikázaldovlastníctvanehnuteľnosti
väčšinovému spoluvlastníkovi - žalovanému a zaviazal ho na náhradu výplatu titulom finančného

vyporiadania vo výške 55.000,- eur. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že nehnuteľnosti dlhodobo
užíva a zveľaďuje žalovaný, čo bolo v konaní nesporné. Ďalej súd vychádzal zo skutočnosti, že cez
parcelu, ktorá by sa mala rozdeliť prechádza kanalizácia, ktorá je funkčne spojená s domom, t.j zvyškom
nehnuteľnosti, a v prípade rozdelenia nehnuteľnosti by bolo nevyhnutné zriadiť na pozemku, ktorý bypripadol žalobcovi vecné bremeno, aby kanalizáciu mohol žalovaný ďalej nerušenie užívať. Uvedený
krok by si vyžiadal nový znalecký posudok, ktorý by zmenil cenu parcely, ktorá by bola zaťažená vecným
bremenom, a súčasne by bol potrebný nový geometrický plán, ktorý by kanalizáciu zakreslil, aby súdne

rozhodnutie bolo vykonateľné - resp. zapísateľné do katastra nehnuteľností. Uvedené skutočnosti však
v rámci výzvy na doplnenie dokazovania neboli účastníkmi navrhnuté, a preto súd pri vyporiadaní
nahliadal na nehnuteľnosť, ako nedeliteľnú, nakoľko ak by nehnuteľnosť za daného stavu rozdelil,
znefunkčnil by hlavnú nehnuteľnosť. Súd k argumentácii žalovaného o dohode - ústnej o budúcom
vyporiadaní, konštatuje, že táto dohoda je vzhľadom na všetky okolnosti neplatná, nakoľko absentuje

jej zákonná písomná forma, a preto súd pri stanovení sumy, ktorú je povinný žalovaný vyplatiť nemohol
na ňu prihliadnuť a vychádzať z nej. Súd vzhľadom na všetky uvedené okolnosti rozhodol tak, že
nehnuteľnosť nerozdelil, ale ju prikázal do vlastníctva žalovanému, ako osobe, ktorá sa o nehnuteľnosti
dlhodobo stará (investuje do nej), tieto užíva pre potreby seba a svojej rodiny. Po prikázaní veci do
vlastníctva žalovaného súd pri stanovení výplaty vychádzal z predloženého znaleckého posudku, ktorý
stanovil všeobecnú cenu všetkých nehnuteľností na sumu 132.000,- eur, pričom znalecký posudok

nebol čo do všeobecnej ceny nehnuteľnosti rozporovaný žiadnou zo strán a teda súd o ňom nemal
pochybnosti. Vychádzajúc z uvedeného znaleckého posudku č. 13/2017 vypracovaného Ing. Antonom
Fuzákom, súd stanovil výplatovú povinnosť žalovaného na sumu 55.000,- eur, ako 5/12 zo sumy
132.000,- eur, ktoré zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd k znaleckému posudku konštatuje, že síce nebolo nariadené znalecké dokazovanie, ale znalecký

posudok bol použiteľný v súlade s § 209 CSP pre toto konanie, pre účely stanovenia všeobecnej
ceny nehnuteľnosti. Súd konštatuje, že strany sporu, nemali pred vyhlásením rozhodnutia návrhy
na doplnenie dokazovania. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných
zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu nemá právo žiaden z účastníkov. Súd pri rozhodnutí
otrováchvychádzalztoho,žerozhodolinakakožiadaliobajaúčastníci,kdežalobcažiadalnehnuteľnosť

rozdeliť a žalovaný zas chcel vyplatiť podstatne nižšiu sumu, ako ho súd zaviazal. Vychádzajúc z
uvedeného má súd za to, že nebol v konaní plne úspešný žiaden z účastníkov, pričom pomer úspechu
jednotlivých strán bol v zásade 50%, čo viedlo súd k tomu, že nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo
strán. Súd záverom účastníkom pripomína, že v prípade odvolania súd bude pri stanovení poplatkovej
povinnosť vychádzať z hodnoty veci, ktorá je na základe znaleckého posudku známa.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne a žiadal, aby odvolací súd napadnutú časť prvého výroku a celý druhý výrok
zmenil tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi titulom finančného vyporiadania sumu 33.917,-
eur a priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný podal odvolanie voči druhej

vete I. výroku týkajúcej sa sumy danej titulom finančného vyporiadania a proti výroku II. a to z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), § 365 ods. 1 písm. d) a písm. h) CSP. V odvolaní žalobca uviedol,
súd pri stanovení finančnej náhrady vychádzal z jediného dokladu, ktorý bol predložený žalovaným
a to znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný najmä za účelom preukázania výšky investícií, avšak
súdny znalec, ktorý hodnotu stavebných prác oceňoval, bol požiadaný i o stanovenie hodnoty ku dňu

vypracovania znaleckého posudku tak, aby bola zachovaná objektivita a súčasne povinnosť hodnotu
určovať ku dňu zániku podielového spoluvlastníctva. Žalovaný je toho názoru, že z ich strany z hľadiska
procesného postupu a to podľa § 147 ods. 2 CSP (predtým § 98 OSP), kde ako prostriedok obrany
vo vzťahu k hodnote finančného vyporiadania uplatnili tzv. kompenzačnú alebo započítaciu námietku,
pričom vychádzali z toho, že tento postup je zodpovedajúci, nakoľko k započítaniu bola uplatňovaná

nižšia suma ako finančná čiastka na vyplatenie žalobcu. Z hľadiska skutkového bol doručený slovný
popis vykonaných investícií, pričom ako úplne objektívny dôkaz bol za týmto účelom oslovený znalec
z odboru oceňovania stavebných prác, ktorý túto hodnotu stanovil. Tak žalobca, ako aj žalovaný
vedeli pri dedičských rozhodnutiach, ktorých boli účastníkmi osobne, resp. ich právni predchodcovia,
aká bola pôvodná hodnota, teda tá pred technickým zhodnotením nehnuteľnosti. Samotná okolnosť,

že súd zaviazal žalovaného na výplatu sumy, ktorá zohľadňuje celé technické zhodnotenie, ktoré je
značné oproti pôvodnej hodnote, a teda nevysporiadal sa s procesnou námietkou má za to, že jednak
porušil súdmi ustálený postup a viedol k nespravodlivosti, konanie vykazovalo pri porušení konkrétnej
procesnej normy vadu, ktorá spôsobila, že nasledovalo nesprávne rozhodnutie vo veci samej a žalobca
by získal bezdôvodné obohatenie v značnej výške. Vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva takáto situácia je nazývaná širším vysporiadaním ( napr. rozsudok Najvyššie súdu SR
sp. zn. 4 Cdo 156/2007m sp. zn. 6 MCdo 3/2010, ako aj odborné články JUDr. J. G., sudcu Najvyššieho
súdu SR). V časti rozhodnutia o trovách konania považuje toto za nesprávne, nakoľko tak ako žalobca
podal návrh mu vyhovené nebolo, naviac žaloba nemala zodpovedajúce skutkové okolnosti, napríklad ovecnom bremene a tiež žalobca, hoci mu bol známy pôvodný stav nehnuteľnosti a jej pôvodná hodnota,
odmietol akékoľvek technické zhodnotenie, náležite nepreukázal, z čoho pri finančnom vyporiadaní
vychádzal. Naopak bol to žalovaný, ktorý sa snažil ako bolo z korešpondencie medzi stranami nesporné

vec vysporiadať, celé obdobie nehnuteľnosť užíval so svojou matkou a so svojou rodinou, udržiaval
ju v užívania schopnom stave a technické zhodnotenie vykonal v celom rozsahu na vlastné náklady,
pričom skôr nemohol uplatňovať nárok, pretože tento vôbec nekomunikoval a naviac bol i väčšinovým
spoluvlastníkom. Bol to práve žalovaný, ktorý objektívnym spôsobom znaleckým posudkom hodnotu
nehnuteľnosti a investícií dokladoval.

5. K odvolaniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, v ktorom uviedol že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania. V rámci zrušenia
spoluvlastníctva možno vykonať aj vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, avšak len na základe návrhu
účastníka,alebovzájomnéhonávrhu.Pokiaľnávrhnatakétovyporiadanienebolurobenýanebolpodaný

ani vzájomný návrh, vyporiadanie v širšom slova zmysle nemožno vykonať. O návrhu (vzájomnom
návrhu), ktorým sa požaduje zaplatenie určitej sumy z dôvodu širšieho vyporiadania však vždy treba
rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku a nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Je
to z toho dôvodu, že pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až
právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávka z vynaložených nákladov vznikla

v okamihu ich vynaloženia. Súd je týmto dispozitívnym procesným úkonom viazaný a rozhoduje o ňom
nazákladezistenéhoskutkovéhostavuveci.VtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúdu
SR sp. zn. 2 Cdo 53/2004. V prejednávanej veci žalovaný nepodal kvalifikovaný návrh ani vzájomný
návrh, podľa ktorého by prvostupňový súd mohol rozhodnúť samostatným výrokom o vyporiadaní v
širšom zmysle slova. Investície žalovaného do spoločnej nehnuteľnosti a zhodnotenie vo výške, ako si

žalovaný uplatnil bez riadneho návrhu žalobca poprel a popiera. Pokiaľ sa týka trov konania, žalovaný
nechcel pristúpiť na mimosúdnu dohodu. Ponúkal na vyplatenie za všetky spoločné nehnuteľnosti
finančné vyrovnanie najskôr 10.000,- eur, potom 30.000,- eur. Žalobca by bol s touto podhodnotenou
sumou súhlasil, ale s tým, že dôjde k reálnej deľbe jednej zo spoločných parciel a to parc. CKN
713/19. S týmto žalovaný nesúhlasil, keď zo strany žalobcu bol súdu doložený aj geoplán na rozdelenie

danej parcely. Na pojednávaní okresného súdu žalovaný po nahliadnutí do geoplánu na rozdelenie
parcely CKN 713/19 uviedol, že cez danú parcelu vedie kanalizácia. Pri zrušení spoluvlastníctva a jeho
vyporiadanírozdelenímvecimôžesúdzriadiťvecnébremenoknovovzniknutejnehnuteľnostivprospech
vlastníka inej novo vzniknutej nehnuteľnosti a to aj bez návrhu účastníkov konania, pretože jeho
zriadenie je súčasťou vyporiadania spoluvlastníkov, ktorým je rozdelenie spoločnej veci podmienené.

Preto tento argument žalobcu v žalobe neriešil vecné bremeno cez parcelu, ktorú navrhol reálne rozdeliť,
nemôže obstáť. K dôvodu uvedenom v odvolaní, že žalobca neuviedol v žalobe, z čoho pri finančnom
vyporiadaní vychádzal, žalobca uviedol, že to bola suma, s ktorou by bol v tom čase na základe dohody
žalobca súhlasil, ale len za podmienky, že by došlo k vyporiadaniu parcely CKN 713/19 reálnou deľbou
a ostatné spoločné nehnuteľnosti by boli prikázané žalovanému za danú finančnú náhradu 30.000,-

eur. Pritom v žalobe zároveň žalobca uviedol, že všeobecnú cenu nech určí znalec. Nakoľko žalovaný
nesúhlasil a doložil znalecký posudok na určenie všeobecnej ceny spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom vyporiadania, tak žalobca už navrhoval cenu na vyporiadanie podľa zistenej všeobecnej
cenydanejnehnuteľnostiaajsúdvychádzalprirozhodovanízovšeobecnejceny,čojevsúladesplatnou
judikatúrou R 43/1997.

6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne v ktorom uviedol, že s predmetným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky bol žalovaný už v minulosti uzrozumený, avšak nie je aplikovateľné na danú vec. Ide o
také procesné postavenie a vzájomné nároky, keď pri zrušení podielového spoluvlastníctva technické

zhodnotenie a s tým spojenú pohľadávku z takto vynaložených nákladov si uplatňuje iná procesná
strana, než ktorej sa podiel prikazuje a prakticky preto si nemá voči čomu túto pohľadávku procesným
započítacím úkonom uplatniť. V prejednávanej veci je však situácia opačná, ten, komu povinnosť
výplaty vzniká, si titulom technického zhodnotenia uplatňuje započítaciu námietku, na aktívum sa teda
započítava pasívum a samotný rozdiel určuje samotnú platobnú povinnosť toho, komu sa nehnuteľnosť

prikazuje v prospech druhej strany. Až v prípade, keď by technické zhodnotenie matematicky
presiahlo povinnosť výplat za prikazovaný podiel, by sa jednalo o návrh vzájomný, nakoľko v časti
povinnosti z výplaty proti započítacej námietke by žalovaný dostal 0,00 a zhodnotenie naviac by
predstavovalo povinnosť určenú samostatným výrokom z titulu iného, než je nárok výplaty zo zrušeniaspoluvlastníctva, ale práve z hmotno-právneho základu - technického zhodnotenia, t.j. pohľadávky z
vynaložených nákladov. Otázka súhlasu druhého spoluvlastníka nie je podstatná, ale s ohľadom na
procesné ustanovenie ukladajúce súdu vychádza zo stavu ku dňu rozhodovania, tak žalobca by získal

nezohľadnením investícií bezdôvodné obohatenie, naviac žalovaný je väčšinový spoluvlastník. Žalobca
nikdy nepredložil taký konkrétny návrh, ktorý by preukazoval v časti ceny zohľadnenie technického
zhodnotenia, ani žiadnou listinou hodnotu nehnuteľnosti ako takej, k deľbe ani do návrhu na súd nebol
doložený riadny technický doklad, okrem iného návrh neobsahoval ani existujúce vecné bremeno, hoci
žalobca ako účastník stavebného konania o ňom mal osobnú vedomosť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b),d),h) CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku

čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdiť.

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX

prek.ú.A.,obecB.,okresK.,vedenomOkresnýmúradomTrnava,katastrálnymodborom,atorodinného
domu súp. č. 275 ležiaceho na parcele KN-C č. 713/30, parcely KN-C č. 713/19 o výmere 1.463 m2
druh - záhrady, parcely KN-C č. 713/30 o výmere 343 m2 druh - zastavané plochy a nádvoria.

9. Predmetom odvolacieho konania, je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného, posúdenie

správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vo výroku I. svojho rozhodnutia, uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania sumu 55.000 eur, keď namietal, že pri
tomto vyporiadaní sa mali zohľadniť aj ním vložené investície do tejto nehnuteľnosti, čo vyplýva aj z
predloženého znaleckého posudku č. 13/2017 Ing. Antona Fuzáka a tieto investície sa nemôžu riešiť v
samostatnom konaní ako o tom rozhodol súd prvej inštancie, pretože ide o vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva v širšom slova zmysle. Taktiež žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím súdu o náhrade
trov konania, nakoľko žalobcovmu návrhu nebolo vyhovené, žaloba nemala zodpovedajúce skutkové
okolnosti, napríklad o vecnom bremene, keď naopak bol to žalovaný, ktorý sa snažil medzi stranami vec
vysporiadať a ktorý objektívnym spôsobom a to znaleckým posudkom, hodnotu nehnuteľnosti a investícií
dokladoval. Žalovaný žiadal, aby bol titulom vyporiadania povinný zaplatiť žalobcovi sumu 33.917 eur

a priznať žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd prvej inštancie pri vyporiadaní
vychádzal zo znaleckého posudku č. 13/2017 vypracovaného Ing. Antonom Fuzákom, ktorý stanovil
všeobecnú cenu všetkých nehnuteľností na sumu 132.000,- eur, pričom znalecký posudok nebol čo
do všeobecnej ceny nehnuteľnosti rozporovaný žiadnou zo sporových strán. Súd stanovil výplatovú
povinnosť žalovaného na sumu 55.000,- eur, ako 5/12 ( veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu)

zo sumy 132.000,- eur, ktorú zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V tomto konaní súd prvej inštancie nevykonal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v
širšom slova zmysle, nakoľko žalovaným uplatnený nárok na toto vyporiadanie ( zaplatenie vložených
investícii ) vylúčil na samostatné konanie. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z toho, že
súd rozhodol inak ako žiadali obaja účastníci, kde žalobca žiadal nehnuteľnosť rozdeliť a žalovaný zas

chcel vyplatiť podstatne nižšiu sumu, ako ho súd zaviazal. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že
nebol v konaní plne úspešný žiaden z účastníkov, pričom pomer úspechu jednotlivých strán bol v zásade
50%, čo viedlo súd k tomu, že nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého

obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za
potrebné a účelné nariadiť vo veci pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zistenéhosúdom prvej inštancie bez potreby zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho
prieskumu bolo právne posúdenie otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a
dostatočne vyjadrili. Nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem.

11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa aj

právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na odvolacie dôvody sa žiada

dodať iba nasledovné:

13. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním podrobne a vyčerpávajúco zistil rozhodujúce skutkové
okolnosti, z ktorých je zrejmé, že sporové strany sú podieloví spoluvlastníci (žalobca v podiele 5/12-in a
žalovaný v podiele 7/12-in) nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre k.ú. A., obec B., rodinného domu

súp. č. XXX ležiaceho na parcele KN-C č. 713/30, parcely KN-C č. 713/19 o výmere 1.463 m2 druh
záhrady, parcely KN-C č. 713/30 o výmere 343 m2 druh zastavené plochy a nádvoria a sporové strany sa
nevedia dohodnúť o zrušení a vyporiadaní predmetného podielového spoluvlastníctva. Na pojednávaní
dňa 27.01.2017 žalobca žiadal rozhodnúť tak, že parc. č. 713/19 bude reálne rozdelená, pričom jemu
bude prikázaná do výlučného vlastníctva časť parcely - novovytvorená parc. č. 713/59 o výmere 610 m2

a žalovaný mu bude zaviazaný zaplatiť titulom vyporiadania sumu 38.000,- eur. Žalovaný žiadal, aby
nehnuteľnosti boli prikázané do jeho vlastníctva, pričom by mal byť zaviazaný zaplatiť žalobcovi čiastku
33.917,- eur. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 27.01.2017 vyplýva, že žalovaný prostredníctvom
právneho zástupcu uviedol, že s podaným návrhom žalobcu nesúhlasia, keď nesúhlasia s rozdelením
parc. č. 713/30, nakoľko všetky nehnuteľnosti dlhodobo užíva ako jeden celok. Taktiež má za to, že v

prípade takéhoto rozhodnutia by bolo potrebné zriaďovať na novovytvorené parcely vecné bremeno,
pre ktoré doložený geometrický plán nie je dostatočným podkladom. Takýto postup nepovažujú za
hospodárny a reálny. Žalovaný má za to, že všetky vykonané investície vzhľadom na vek a stav domu
boli nevyhnutné a prirodzené a pokiaľ žalobca popiera všetky tieto investície, ťažko si predstaviť, že by
si nebol vedomý skutočnosti, že žalovaný ako väčšinový vlastník dlhodobo užívajúci nehnuteľnosti tieto

investície nevykonával. Tieto investície považuje žalovaný za nesporné, popísané v znaleckom posudku
apovažujeichzadostatočnepreukázané,žebolivykonanézostranyžalovanéhonadanejnehnuteľnosti
a žalovaný má záujem uzatvoriť zmier. Ďalej zo zápisnice vyplýva, že právna zástupkyňa žalovaného
na začiatku pojednávania uviedla, že žalovaný by bol ochotný sa dohodnúť tak, že by vyplatili žalobcovi
sumu 33.000,- eur. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že s takýmto vyjadrením nesúhlasia, podali

návrh, ktorý bol doručený a súd musí skúmať, či sa dá parcela reálne rozdeliť. Žalobca trvá na tom, ako
bola zakreslená a novovytvorená a zapísaná geometrickým plánom a nesúhlasia s tým, aby boli dané
nehnuteľnostidovýlučnéhoužívaniažalovaného.Súhlasiastým,abysaparcelareálnerozdelilananovo
vytvorené parcely. Dňa 24.01.2017 bolo súdu doručené podanie žalovaného, ktorým predložil znalecký
posudok č. 13/2017 zo dňa 17.01.2017 vypracovaný Ing. Antonom Fuzákom v ktorom bola stanovená

všeobecná cena nehnuteľnosti na sumu 132.000,- eur a všeobecná cena technického zhodnotenia
bola špecifikovaná na sumu 50.600,- eur. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 27.01.2017
súd prvej inštancie vylúčil vzájomný návrh žalovaného na vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom
zmysle na samostatné konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný vyjadrením
k veci, podaným na súde dňa 04.02.2016 v spojení s prednesom na pojednávaní dňa 04.11.2016 a

dňa 27.01.2017 žiadal, aby súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadol na vykonané
investície žalovaným a o týchto v rámci konania rozhodol. Žalovaný v žiadnom zo svojich podaní alebo
prednesov presne skutkovo nevymedzil, čoho sa domáha návrhom na širšie vyporiadanie, pričom súd
pri širšom vyporiadaní nemôže vychádzať zo znaleckého posudku, ale naopak, žalovaný je povinný sám
skutkovo vymedziť, čoho sa presne sa domáha a to od popísania rozhodujúcich skutočností, ako aj

presnú definíciu žalobného petitu. S poukazom na ustanovenie § 166 ods. 2, článok 17, článok 5, článok
4 ods. 1, článok 4 Civilného sporového poriadku rozhodol, že konanie o vzájomnom návrhu žalovaného
na širšie vyporiadanie vylúčil na samostatné konanie, nakoľko žalovaný svojim návrhom predlžovalkonanie, keď nereagoval na uznesenie o odstránenie vád a na samotnom druhom pojednávaní opätovne
vady návrhu neodstránil.

14. Vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného, bolo v konaní sporným, či súd prvej inštancie
postupoval správne, ak vylúčil na samostatné konanie žalovaným uplatnený nárok na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle a teda, sporným bolo to, či súd prvej inštancie
postupoval správne ak žalovaným tvrdené vložené investície nezapočítal pri finančnom vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

15. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam musia byť na
strane žalobcov a žalovaných uvedení vždy všetci podieloví spoluvlastníci a predmetom konania je
vždy celá vec, t.j. predmet konania nie je deliteľný, preto celý výrok vo veci samej je vždy jedným zo
spôsobov zrušenia podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo z niekoľkých
oddelených častí (t.j. z výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva, z výroku o prikázaní veci do

výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov a z výroku o náhrade za spoluvlastnícky podiel, nie
je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom, preto všetky výroku môžu
nadobudnúť právoplatnosť ako celok v totožnom okamihu, t.j. žiadny z uvedených výrokov nemôže
nadobudnúť právoplatnosť oddelene (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/101/2008 zo dňa 30.11.2009 alebo sp. zn. 3Cdo/270/2013 zo dňa 03.10.2013); z

uvedeného súčasne vyplýva, že žiadna z uvedených otázok (t.j. zrušenie podielového spoluvlastníctva,
prikázanie veci do výlučného vlastníctva a náhrada za spoluvlastnícky podiel) nemôže byť riešená mimo
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v samostatnom konaní. Pokiaľ však
ide o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, súd o ňom môže
rozhodnúť len na základe návrhu strany a to vždy samostatným výrokom (t.j. v žiadnom prípade nie v

rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel), ktorý prípadne môže nadobudnúť samostatne aj právoplatnosť
(porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/4527/2010 zo dňa
26.02.2013);pretozasplneniaostatnýchpodmienokmôžebyťvyporiadanievširšomzmyslepredmetom
samostatného konania, resp. oddeleného rozhodovania po právoplatnom skončení konania o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, keď uvedené má nepochybne vplyv aj

na posudzovanie prípadnej prekážky skôr začatého konania (litispendencia).

16. Širšie vyporiadanie spoluvlastníctva nemá výslovnú oporu v Občianskom zákonníku, ktorá by
podriaďovala rozhodnutie o ňom všeobecnému režimu výroku o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva.
Jedná sa o nároky samostatné, ktoré môžu byť uplatnené nezávisle mimo konania o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uvedený záver z hľadiska oddeliteľnosti právoplatnosti
jednotlivých výrokov sa týka nielen vzťahu zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva v užšom zmysle
na strane jednej a vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom zmysle na strane druhej (v danom prípade
výrok o investíciách), ale tiež samostatnosť jednotlivých výrokov, ktorými súd rozhoduje o samostatne
uplatnených nárokoch na vyporiadanie investícií, prípadne iných nárokov spojených s vecou v

podielovom spoluvlastníctve (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/4527/2010 z 26.2.2013). Vzhľadom
na uvedené, sa preto odvolací súd nestotožnil s názorom žalobcu, že vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je možné vykonať len v rámci tohto konania a to na základe
započítacej námietky vznesenej žalovaným, prípadne, ak by vnesené investície do nehnuteľností
žalovaným boli vyššej hodnoty ako hodnota vyporiadavacieho podielu, bolo by možné uplatniť si tento

nárok žalovaným aj vzájomným návrhom.

17. Odvolací súd je toho názoru, že tým, že súd prvej inštancie vylúčil vzájomný návrh žalovaného
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle na samostatné konanie, nedošlo zo
strany súdu k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil strane uskutočňovať jej patriace

procesné práva v takej miere, žeby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko žalovaný
má právo v tomto konaní si uplatniť vo vzťahu k žalobcovi svoj nárok, ktorý mu v súvislosti s užívaním
predmetnej nehnuteľnosti vznikol, kde samotný žalovaný uvádza, že si týmto návrhom uplatňuje
zaplatenie sumy, ktorú vynaložil na zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd v danom
prípade poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.2 Cdo/53/2004 (ZSP 3/2007), podľa

ktorého ak sa vykonáva vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom slova zmysle (len na návrh alebo
vzájomnýnávrh),jenutnéonáhradeinvestíciírozhodnúťsamostatnýmvýrokom,opierajúcimsaoriadne
zistený skutkový stav veci.18. Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva, niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na
spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v
rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie

náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
spoločnej veci súdom podľa ustanovenia § 142 tretia veta OZ, ktoré sa vykonáva ako vyporiadanie v
širšom zmysle na návrh sporovej strany, z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania treba rozlišovať
medzi nákladmi na nevyhnutné opravy a údržbu veci a nákladmi na opravy a údržbu veci, ktoré neboli

nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach, medzi nákladmi, s ktorými
spoluvlastníci vyslovili súhlas, alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu.
Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode
o spôsobe úhrady týchto nákladov. Vzhľadom na uvedené, pôjde spravidla buď o majetkové právo
investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči ostatným spoluvlastníkom podľa ust. § 137 ods. 1 § 138
ods. 2 OZ., ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ (pre začiatok jej plynutia je

rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu), alebo práva na vydanie neoprávneného
majetkového prospechu z právneho úkonu neplatného pre rozpor s ustanovením § 138 ods. 1 druhá veta
OZ, ktoré uplatňuje investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu (ktoré sa premlčuje
v premlčacej dobe podľa § 107 OZ v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu či údržbu), alebo
o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielov ostatných

spoluvlastníkov v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčuje v jednoročnej
premlčacej dobe podľa § 107 OZ od zániku tohto spoluvlastníctva ( R37/1982).

19. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a právnych argumentov dospel odvolací
súd k jednoznačnému záveru, že najrozumnejšiemu a najspravodlivejšiemu spôsobu usporiadania

vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ako podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností,
zodpovedá riešenie a to prikázanie predmetných nehnuteľností do vlastníctva žalovanému, ktorý ich
ako väčšinový vlastník dlhodobo nerušene užíva. Taktiež sa odvolací súd stotožnil aj s výrokom súdu
prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom finančného vyporiadania
a zrušenia podielového spoluvlastníctva sumu 55.000,- eur, keď pritom vychádzal zo všeobecnej ceny

nehnuteľnosti vo výške 132.000,- eur, ktorá bola určená na základe znaleckého posudku vypracovaného
Ing. Antonom Fuzákom č. 13/2017, ktorú všeobecnú cenu nehnuteľnosti žiadna zo sporových strán
nenamietala. V danom prípade suma 55.000,- eur predstavuje 5/12 zo sumy 132.000,- eur, čo
predstavuje hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
konštatuje, že žalovaný v tomto konaní nepodal samostatný návrh, ktorým by si riadne a kvalifikovane

uplatnil vo vzťahu k žalobcovi zaplatenie tejto finančnej náhrady a nie je to možné realizovať tým
spôsobom, ako uviedol žalovaný a teda že by sa to započítalo pri finančnom vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, nakoľko žalovaným prípadné vložené investície do predmetných nehnuteľností môžu
predstavovať rôzne hmotnoprávne nároky, ktoré je potrebné riadne špecifikovať a uplatniť si ich v konaní
samostatným žalobným petitom a to bez ohľadu na výšku tohto nároku.

20. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie, kde súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania, nakoľko súd o prejednávanej veci rozhodol spôsobom, ktorý nežiadala ani jedna zo
sporových strán, keď žalobca žiadal nehnuteľnosť reálne rozdeliť a žalovaný v rámci vyporiadania chcel

vyplatiť žalobcovi nižšiu sumu, ako ho zaviazal súd a preto ani jedna zo strán nebola procesne úspešná
tak, že by mala právo na náhradu trov konania.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
so závislým výrokom o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne

správny potvrdil.

22. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).23. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti

upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS

252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.

toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

24. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu

úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).