Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 4, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/92/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010632
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515010632.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Ivety
Zelenayovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného G. S., pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z
13.04.2017 sp. zn. 7T/83/2015, na verejnom zasadnutí konanom 04. júla 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. S., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 13.04.2017 sp. zn. 7T/83/2015 bol obžalovaný G. S. uznaný
za vinného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v bode 1./
dňa09.11.2014včaseo03.16hod.vBratislavevmestskejčastiPetržalkanaR.cesteč.XXvpriestoroch

HM Tesco Petržalka z predajnej plochy odcudzil 1 ks 80 g jahôd v horkej čokoláde v hodnote 1,09 eur
a to tak, že uvedený tovar vybral z regálu, na predajnej ploche otvoril balenie jahôd v horkej čokoláde,
tieto skonzumoval a prázdny obal jahôd v horkej čokoláde hodil do regálu s čokoládami a následne bez
zaplatenia tohto tovaru prešiel cez pokladničnú zónu a pri odchode z HM Tesco Petržalka bol zadržaný
pracovníkom súkromnej bezpečnostnej služby. Obvinený G. S. týmto konaním spôsobil poškodenej
spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., so sídlom v Bratislave na Kamennom námestí č. 1/A škodu vo

výške 1,09 eur. Obvinený sa tohto konania dopustil napriek tomu, že dňa 06.11.2014 bol uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/90 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola
uložená bloková pokuta vo výške 10,- eur a dňa 07.11.2014 bol opätovne uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/90 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola uložená
bloková pokuta vo výške 30,- eur, pričom obidve tieto blokové pokuty doposiaľ neuhradil,

v bode 2./
dňa 27.04.2015 v čase asi o 18,30 hod. v OC aupark na Einsteinovej ulici v Bratislave v predajni
Peek&Cloppenburg si prisvojil bez použitia násilia pánske tričko zn. Tommy Hilfiger v hodnote 39,95 eur
tým spôsobom, že si ho vložil pod tričko, ktoré mal oblečené na sebe a následne bez zaplatenia prešiel
cez pokladničnú zónu, kde bol zadržaný pracovníkom SBS, pričom tričko bolo následne nepoškodené
vrátené do predajne. Obvinený G. S. sa takéhoto konania dopustil napriek tomu, že bol v posledných

dvanástich mesiacoch postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/90 Zb. a to
uložením blokovej pokuty vo výške 10,- eur, č. bloku 11038871 zo dňa 06.11.2014.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, §
38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava III z 16.07.2015 sp. zn. 0T/96/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2015, ako aj

všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Bratislava, Kamenné nám. č. 1/A, IČO: XX XXX XXX škodu vo

výške 1,09 euro.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný G. S.. Podané odvolanie
obžalovaný odôvodnil prostredníctvom ustanoveného obhajcu, pričom v tomto podaní uviedol, že jeho
odvolanie smeruje výlučne do výroku o treste, nakoľko výmera uloženého trestu odňatia slobody je
neprimerane prísna a preto sa domáha uloženia výmery trestu na spodnej hranici trestnej sadzby a to

s poukazom na menej závažnú trestnú činnosť.

Odvolací súd podľa § 293 ods. 5 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie bez prítomnosti obžalovaného G.
S., nakoľko menovaný obžalovaný termín tohto nariadeného procesného úkonu bral na vedomie na
predchádzajúcom verejnom zasadnutí zo dňa 31.05.2018, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom

neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie tohto verejného zasadnutia. Pre úplnosť treba dodať, že
obžalovaný bol odvolacím súdom riadne poučený o možnosti vykonania vereného zasadnutia bez
jeho prítomnosti. Krajský súd rovnako vykonal verejné zasadnutie bez prítomnosti zástupcu poškodenej
spoločnosti, nakoľko na takýto postup boli tiež splnené zákonné podmienky.

Pokiaľ ide o prítomnosť, resp. neprítomnosť obhajcu obžalovaného na verejnom zasadnutí pred
odvolacím súdom, k tomu treba vysloviť iba toľko, že obžalovaný bol medzičasom prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody (dňa 15.06.2018), pričom zákonné podmienky povinnej obhajoby (§ 37 ods.
1 písm. a/ Tr. por.) už pominuli a obžalovaný sám alebo prostredníctvom oprávnenej osoby si iného
obhajcu v tejto fáze odvolacieho konania nezvolil (obhajcovi JUDr. H. T., ktorého si pôvodne zvolil,

vypovedal plnú moc dňa 31.05.2018). Možno preto uzavrieť, že prítomnosť obhajcu na verejnom
zasadnutí pred odvolacím súdom v zmysle príslušných zákonných ustanovení Trestného poriadku
už nebola potrebná. Samotná požiadavka obžalovaného (išlo o podanie zo dňa 06.06.2018), aby mu
krajský súd ustanovil obhajcu „ex offo“, táto stratila akúkoľvek opodstatnenosť tým momentom, kedy
bol obžalovaný prepustený z výkonu trestu.

Naverejnomzasadnutíodvolacísúdpostupompodľa§326ods.5Tr.por.spoužitím§269Tr.por.doplnil
dokazovanie oboznámením podstatného obsahu vyžiadaných súdnych spisov a to spisu Okresného
súdu Bratislava V sp. zn. 3T/84/2017 a spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/420/2017.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla, aby odvolanie
obžalovaného bolo ako nedôvodné zamietnuté.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto

podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného G. S. nie je
dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť výroku o treste napadnutého rozsudku, tak do druhu

trestu, ako aj jeho výmery.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len toho výroku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto napadnutým výroku rozsudku. Výnimkou z

uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu obžalovaného iba
voči výroku o treste napadnutého rozsudku a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,

odvolací súd nepreskúmal výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, ako ani výrok o náhrade
škody.

Pri skúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na
zrušenie alebo zmenu uloženého súhrnného trestu odňatia slobody, hoci sa obžalovaný v dôvodoch

podaného odvolania domáhal zmiernenia tohto trestu, hlavne jeho výmery.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T/96/2015 možno zistiť, že
obžalovaný G. S. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.07.2015 č. k.

0T/96/2015-50 uznaný za vinného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

dňa 15.07.2015 v čase o 17.00 hod v Bratislave na T. ulici č. XXX/A v OD Carrefour vzal z regálu 4
ks pánskych boxeriek v hodnote 28,- eur, ktoré si v skúšobnej kabínke schoval pod svoje nohavice a

následne prešiel pokladničnou zónou predajne bez zaplatenia tohto tovaru, hoci mu bola dňa 03.12.2013
Obvodným oddelením PZ Bratislava Nové Mesto - východ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III
uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste, ev. č. bloku: 11038871 za priestupok proti majetku
podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čím spôsobil
poškodenej spoločnosti Retail Value Stores, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 16, IČO: XX

XXX XXX škodu vo výške 28,- eur.

Za uvedený prečin bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a pre výkon
tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vyššie uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2015.

Na základe tohto zistenia možno konštatovať, že obžalovaný teraz posudzované skutky spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci trestný rozkaz za iný jeho trestný čin.

Čo sa týka ďalších jeho odsúdení, vychádzajúc pritom z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V
z 22.09.2017 sp. zn. 3T/84/2017 (obžalovanému bol trestný rozkaz doručený 15.12.2017) a z rozsudku
OkresnéhosúduBratislavaIIz26.01.2018sp.zn.0T/420/2017,odvolacísúdvyslovuje,ženejdeosúbeh
týchto skutkov (činov) s teraz posudzovanými skutkami, ktoré boli právne kvalifikované ako dvojnásobný
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., ale ide už o recidívu, pričom ukladanie súhrnného

trestu aj voči týmto ďalším odsúdeniam neprichádza do úvahy. Skutky ustálené v týchto rozhodnutiach
boli spáchané až potom, ako bol obžalovanému doručený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III
zo 16.07.2015 sp. zn. 0T/96/2015 (obžalovanému bol tento trestný rozkaz doručený 16.07.2015) a došlo
aj k vyhláseniu rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 13.04.2017 sp. zn. 7T/83/2015.

Prvostupňový súd postupoval pri ukladaní súhrnného trestu v súlade so všetkými relevantnými
ustanoveniami Trestného zákona. Východisko pre ukladanie súhrnného trestu obžalovanému
predstavovala trestná sadzba pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. v rozpätí do dvoch rokov.
Vzhľadom k tomu, že okresný súd u obžalovaného vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm.
m/ Tr. zák.) a nevzhliadol žiadne poľahčujúce okolnosti, musel upraviť základnú trestnú sadzbu podľa

režimu § 38 ods. 4 Tr. zák. t. j. zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu,
čo predstavovalo navýšenie trestnej sadzby od 8 mesiacov do 2 rokov. Nakoľko v posudzovanej veci
bolo potrebné aplikovať aj ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák. o súhrnnom treste, uložený trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov predstavoval u obžalovaného potrestanie za všetky zbiehajúce trestné
činy, vrátane trestného činu, za ktorý bol už právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu

Bratislava III zo 16.07.2015 sp. zn. 0T/96/2015. Okresnému súdu však možno vytknúť pochybenie v
tom, že pri správnom postupe mal obžalovanému priznať aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/
Tr. zák. t. j. spáchal viac trestných činov. Takéto pochybenie nemohol napraviť krajský súd, nakoľko
odvolanie podal iba obžalovaný, pričom bolo potrebné rešpektovať ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por. t.j. zásadu zákazu „reformácie in peius“ (zmeny k horšiemu). Napriek tomuto zisteniu, okresným súdom
uložená výmera trestu odňatia slobody (pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby) dostatočne zahŕňala
tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadrovala morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. Treba tiež zdôrazniť, že na dosiahnutie účelu trestu bolo potrebné na obžalovaného
pôsobiť v zmysle zásady jednoty prevencie a represie.

Z hľadiska tejto zásady je v tejto konkrétnej trestnej veci možné považovať súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 12 mesiacov so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia za zákonný a primeraný.

Okresný súd tiež nepochybil, keď obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

S poukazom na to, že prvostupňový súd obžalovanému ukladal súhrnný trest, postupoval v súlade s
ustanovením § 42 ods. 2 Tr. zák., keď zároveň zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III zo
16.07.2015sp.zn.0T/96/2015vovýrokuotresteaspôsobejehovýkonuasúčasnezrušilajvšetkyďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

K námietkam odvolateľa treba dodať, že obžalovaný je recidivista, ktorý sa opakovane dopúšťa
úmyselnej trestnej činnosti a ktorého doposiaľ nedokázalo napraviť ani opakované ukladanie trestov za
spáchané úmyselné trestné činy. Páchanie trestnej činnosti je zrejme spôsobom jeho života, keďže už

bol trinásťkrát súdne trestaný a opätovne preukázal, že ukladanie trestu nespojeného s výkonom odňatia
slobody nemá na neho žiadny pozitívny vplyv a nedokáže ho viesť k tomu, aby sa prestal dopúšťať
úmyselnej trestnej činnosti. Trest uložený obžalovanému možno síce označiť za trest citeľný, avšak je
úmerný (zákonný sa spravodlivý) vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného, ako aj na skutočnosť,
že obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest.

Ak obžalovaný na verejnom zasadnutí v rámci odvolacieho konania vzniesol námietku zaujatosti voči
všetkým sudcom Krajského súdu v Bratislave a súčasne sa domáhal postupu podľa § 23 Tr. por., pričom
vo svojom predloženom písomnom podaní iba konštatoval, že na Krajskom súde v Bratislave bol už
viackrát odsúdený, avšak v samotnej námietke zaujatosti bližšie nekonkretizoval dôvody, pre ktoré túto

zaujatosť vyvodzuje, tak k tomu treba dodať iba toľko, že pokiaľ neboli naplnené žiadne materiálne
podmienky pre možný postup podľa § 23 Tr. por., tak potom nič nebránilo krajskému súdu o odvolaní
obžalovaného meritórne rozhodnúť bez toho, aby vec predkladal nadriadenému súdu na konanie a
rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci (§ 32 ods. 6 Tr. por. per analogiam). Žiada sa ešte vysloviť, že
išlo len o tzv. šikanózny výkon práva obžalovaného. Je totiž neprípustné, aby inštitút zakotvený v § 23

ods. 1 Tr. por. (odňatie a prikázanie veci) bol účelovo využívaný (resp. zneužívaný) stíhanou osobou,
ktorá bola vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, navyše z dôvodu plynutia času a s ním
spojenými dôsledkami bez meritórneho rozhodnutia veci.

Na podklade týchto úvah, odvolací súd rozhodol o odvolaní obžalovaného G. S. spôsobom, vyplývajúcim

z výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.