Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010300
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116010300.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr.JankyKlčovejaJUDr.RastislavaKresla,vtrestnejveciobžalovanéhoY.M.,nar.XX.XX.XXXXvK.,
prezločintýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208odsek1písm.a/,písm.b/Trestnéhozákona
v znení účinnom do 01.01.2016 , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 10.08.2017, sp. zn. 1T/4/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.02.2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného Y. M., nar. XX.XX.XXXX v K., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Y. M. uznaný za vinného zo zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v znení účinnom
do 01.01.2016, na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného obdobia po tom, ako mu bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
06.06.2012 sp. zn. 20P/55/2012 zverený do osobnej starostlivosti syn S. M., nar. XX.XX.XXXX, až do
mája roku 2014, kedy sa zo spoločnej domácnosti v Y. na ulici J. E. XX a neskôr na N. ulici X jeho
syn odsťahoval, tohto fyzicky aj psychicky týral tak, že ho bez príčiny trestal, bil, hrubo a vulgárne mu
nadával, ponižoval ho, nútil ho opakovane aj v čase osobného voľna upratovať domácnosť, variť, prať
a starať sa o jeho dve maloleté dcéry z druhého manželstva, zakazoval mu vychádzky, ponechával si

synove peniaze, ktoré zarobil na praxi a brigádach, počas toho ako bol často pod vplyvom alkoholu, ho
sácal, kopal na zemi a spôsoboval mu rôzne modriny, čím u svojho syna S. M. vyvolal príznaky syndrómu
týraného a zanedbávaného dieťaťa - regres vo vývine, výrazne úzkostno - depresívne ladenie osobnosti,
zníženie sebavedomia až s potlačením sebaúcty a celkovú psychickú vyčerpanosť.

Za to mu bol uložený trest podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j/

Trestného zákona a § 38 odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona bol
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovila
skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písm. g/ Trestného zákona bola
obžalovanému uložená zároveň aj primeraná povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému

výchovnému programu.Okresný súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l. 93-98 spisu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote podal odvolanie obžalovaný č.l. 78 spisu.

Prokurátor okresnej prokuratúry sa vzdal práva na podanie odvolania.

V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že má za to,
že v konaní nebolo preukázané, že by spáchal skutok tak, ako je to uvedené v obžalobe a neexistuje

žiadny priamy a relevantný dôkaz, ktorý by potvrdil, že skutok spáchal ktorý sa mu kladie za vinu. Má za
to, že okresný súd svoje presvedčenie v napadnutom rozsudku zdôvodnil svojimi úvahami neplynúcimi
a nepodloženými z vykonaného dokazovania.

Ku skutku uviedol, že uznaný bol za vinného len na základe výpovede poškodeného S. M. a výpovedi
svedkov, ktorí iba sprostredkovane reprodukovali výpoveď poškodeného. Ani jeden zo svedkov nebol

prítomný pri žiadnom údajnom čine, ktorý vo svojej výpovedi opísal poškodený S. M., neexistuje teda
žiadny priamy a relevantný dôkaz, ktorý by ho usvedčoval zo spáchania skutku, ktorý je uvedený v
obžalobe. Pokiaľ ide o výpoveď svedka Mgr. S. G. na hlavnom pojednávaní tento taktiež uviedol, že
nebol prítomný nijakého fyzického kontaktu medzi obžalovaným a poškodeným a všetky skutočnosti,
ktoré uviedol vo svojej výpovedi, sa dozvedel len sprostredkovane od poškodeného.

Uviedol, že žiaden zo svedkov nevidel žiadne znaky po údajnom fyzickom napadnutí. V tejto súvislosti
poukázal na výpoveď svedkyne MUDr. Y. S. na hlavnom pojednávaní, ktorá jednoznačne uviedla, že
nikde na poškodenom nevidela známky týrania a ani iné, že ho niekto bije. Zároveň dodala, že nevidela
na poškodenom známky depresie ani sa poškodený nesťažoval pričom jej pripadal, že mal všetko

na háku. Poškodený sa jej nikdy nesťažoval na úzkostné stavy, problémy so spaním nikdy nemal,
emocionálne rozladený a nebolo na ňom vidieť takúto balanciu.

Rovnako poukázal aj na výpoveď Z. N. zo dňa 03.11.2014, ktorá uviedla, že nikdy nevidela resp. nikdy
poškodený nehovoril, že ho otec bije alebo mu nejako inak fyzicky alebo psychicky ubližuje. Zároveň

uviedla, že poškodený nikdy nemal žiadne modriny či stopy po bitke. Svedkyňa dodala, že počas vzťahu
s poškodeným ju kontaktoval obžalovaný a zaujímal sa o syna, pýtal sa kde je, či spí u nej a dal jej
aj telefónne číslo lebo ho zaujímalo, či sa poškodený nikde inde nefláka. Svedkyňa tiež vypovedala,
že si myslí, že poškodený to veľmi nafúkol, že mu otec robí zle ale, že to bolo z jeho strany iba také
odpútavanie pozornosti.

Z výpovede svedkyne D. M. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v čase keď býval poškodený u nej
tak kradol, klamal, utekal z domu, boli s ním aj školské problémy, lebo nechodil do školy, kradol doma
u starkej a preto sa s obžalovaným dohodli, že ho dajú do opatery.

V závere odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok pôsobí po jeho prečítaní v prvom veľmi presvedčivo
vo vzťahu k vine, o spáchaní skutku, po bližšom zamyslení sa jeho obsahu je však jednoznačné, že
síce obsahuje množstvo úvah, ktorými okresný súd dospel k rozhodnutiu avšak obsahom jeho úvah nie
je spôsob akým k nemu dospel, aké myšlienkové pochody ho viedli k jeho rozhodnutiu ale obsahom
množstvo úvah ktorými vypĺňal medzery vo vykonanom dokazovaní nakoľko bez nich by nepriame

dôkazy zabezpečené v trestnom konaní netvorili ucelený a logický reťazec dôvodiaci jeho odsúdenie
ale mali by iba jednotlivé obhajobou spochybnené indície za existencie ktorých by jednoznačne
nemohlo dôjsť k jeho odsúdeniu. Má za to, že práve takéto hodnotenie súdu zakladá arbitrárnosť
napadnutého rozsudku nakoľko je z neho zrejmé, že všetky úvahy okresného súdu vyplývajúce medzery
vo vykonanom dokazovaní sú jednoznačne vedené vyhodnotené v jeho neprospech za účelom jeho

zapadnutia do neucelenej štruktúry indície.

Spravodlivé meritórne rozhodnutie súdu má komplexné dokazovanie orgánov činných v trestnom konaní
v zmysle § 2 odsek 10 Trestného poriadku umožniť v prípade dôkaznej núdze rozhodnutie podľa zásad
dôkazného bremena, teda pri pochybnostiach v prospech obžalovaného, čo znamená v neprospech

obžaloby. Spravodlivé je, aby každý kto spáchal trestný čin bol za jeho spáchanie odsúdený a primerane
potrestaný ale len vtedy resp. v takom rozsahu v ktorom mu je vina dokázaná v konaní pred súdom.
V tomto konaní rozhoduje súd ako nestranný orgán a zodpovednosť za dokázanie skutku, ktorý sa
obžalovanému kladie za vinu nesie prokurátor ( rozhodnutie NS SR zo dňa 2.4.2014 sp.zn.2Tos4/2014).V závere žiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a postupom podľa § 322
odsek 3 Trestného poriadku rozhodol a oslobodil ho spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Trestného

poriadku.

Verejné zasadnutie krajský súd vykonal za prítomnosti obžalovaného, obhajcu obžalovaného a
krajského prokurátora.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť nakoľko
rozhodnutie okresného súdu považuje za zákonné a správne.

Obhajkyňa obžalovaného sa na verejnom zasadnutí pridržiavala písomne podaného odvolania zo dňa
25.09.2017 a navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a obžalovaného spod
obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr.por. oslobodil.

Obžalovaný sa pridržiaval písomne podaného odvolania.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 Trestného
poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku § 316 odsek 3 Trestného poriadku a na
podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie.

Postupompodľa§317odsek1Trestnéhoporiadku,preskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutého

rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a nie je
dôvodné.

Z obsahu spisového odvolací súd zistil, že :

? prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trnave podala dňa 15.02.2016 podľa § 234 odsek 1 Trestného
poriadku obžalobu na Y. M. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm.
a/, písm. b/ Trestného zákona v znení účinnom do 01.01.2016;

? okresný súd vo veci určil termín hlavného pojednávania na ktorom vypočul obžalovaného Y. M.,
poškodeného S. M., znalkyňu PhDr. Zuzanu Bielikovú, svedkov Mgr. S. G., Z. J., Mgr. Z. I., Mgr. L. X.,
Mgr. L. L., Mgr. I. G., MUDr. Y. S., S. Z., D. M., ako aj prečítal výpoveď svedkyne Z. N. a oboznámené
listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisom materiáli;Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnení skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v

ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k správnym
skutkovým zisteniam a právnym záverom.

Pokiaľ ide o výrok o vine v konaní ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného na

obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné
dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní tak, že z hľadiska
dodržiavania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods.10 Trestného poriadku treba konštatovať, že
neexistuje žiadny relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.

Následne okresný súd všetky zákonné vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného poriadku

správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne a tak dospel k úplným správnym a skutkovým záverom.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení §
168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a o ktoré
dôkazysvojeskutkovézisteniaoprel,ktoréskutočnostípokladalsozreteľomnavýsledkydokazovaniaza

vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov najmä, ktoré si vzájomne
odporovali a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný Y. M. spáchal skutok v rozsahu v skutkových
zistení napadnutého I. stupňového rozsudku. Z tohto dôvodu si všetky závery I. stupňového súdu

osvojuje a keďže sa s nimi stotožňuje v celom rozsahu na ne ako na správne odkazuje.

Aj odvolací súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že obžalovaný potom, ako mu bolo
rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 06.06.2012 sp. zn. 20P/55/2012 zverený do osobnej
starostlivosti syn S. M. až do mája roku 2014, kedy sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, tohto

fyzicky a psychicky týral tak, že ho bez príčiny trestal, bil, hrubo a vulgárne mu nadával, ponižoval
ho, nútil ho opakovane aj v čase osobného voľna upratovať domácnosť, variť, prať a starať sa o jeho
dve maloleté dcéry z druhého manželstva, zakazoval mu vychádzky, ponechával si synove peniaze,
ktoré zarobil na praxi a brigádach, počas toho ako bol často pod vplyvom alkoholu ho sácal, kopal na
zemi a spôsoboval mu rôzne modriny, čím u svojho syna S. M. vyvolal príznaky syndrómu týraného

a zanedbaného dieťaťa - regres vo vývine výrazne úzkostno-depresívne ladenie osobnosti, zníženie
sebavedomia až s potlačením sebaúcty a celkovú psychickú vyčerpanosť.

Uvedené skutkové zistenia vyplývajú najmä z výpovede poškodeného, ktorý svojou výpoveďou usvedčil
obžalovanéhozospáchaniaskutku.Nahlavnompojednávaníbolaprečítanájehovýpoveďzprípravného

konania na tejto nechcel nič zmeniť.

Výpoveď poškodeného je podporená najmä závermi znaleckého posudku znalkyne PhDr. Zuzany
Bielkovej, ktorá bola osobne prítomná pri výpovediach tak obžalovaného ako aj poškodeného na
hlavnom pojednávaní pričom sa na hlavnom pojednávaní pridržiavala záverov svojho znaleckého

posudku (č.l. 104-106 spisu) a zo záverov jej znaleckého posudku vyplynulo, že u poškodeného nezistila
motivačné tendencie k nehovoreniu pravdy resp. ku krivej výpovedi. Prežité udalosti, ktoré súvisia s
vyšetrovanou vecou spôsobili u poškodeného regres vo vývine, výrazné úzkostno-depresívne ladenie
osobnosti, zníženie sebavedomia, miestami až s potlačením sebaúcty a aktuálne celkovú psychickú
vyčerpanosť, pričom ide o príznaky syndrómu týraného a zanedbávaného dieťaťa. U poškodeného sa

prejavujú v sociálno-adaptačnej a v emočnej oblasti. V prípade, že by poškodený žil v harmonickom,
láskyplnom prostredí, je predpoklad, že sa uvedených ťažkostí zbaví. Taktiež znalkyňa skonštatovala,
že z psychologickej stránky je správanie obžalovaného voči poškodenému charakterizované ako ťažké
príkorie, ktoré spôsobuje ujmu na psychickom zdraví.

Na podporu tvrdení poškodeného je potrebné poukázať na výpoveď svedka Mgr. S. G., ktorý vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený mu ukázal fotografiu na ktorej boli odtlačené
prsty na krku, malo ísť o situáciu kedy obžalovaný škrtil poškodeného. Túto fotografiu však už nemá k
dispozícii nakoľko vymenil mobilný telefón.Pokiaľ ide o výpovede svedkov, ktorí tvrdili resp. poukazovali na negatívne správanie poškodeného ako
sú krádeže, požívanie alkoholických nápojov a podobne, je potrebné uviesť, že išlo o dôsledky, ktoré

vyplynuli z toho, že od 7 rokov až do 15-tich rokov išlo o zanedbávanie poškodeného a od 15-teho roku
začalo napaľovanie ťažších problémov, ktoré viedli k rozvoju syndrómu týranej osoby.

Odvolací súd zároveň dodáva, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a
druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí

správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

Za tejto dôkaznej situácie okresný súd v žiadnom smere nepochybil, keď protiprávne konanie
obžalovaného Y. M. právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v znení účinnom do 01.01.2016.

Podľa súdnej praxe pod pojmom ,, týra osoba“ v zmysle § 208 Tr. zákona je potrebné rozumieť
zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo zverenou osobou, ktorým páchateľ so zreteľom na formu
použitého násilia a jeho následky prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a a bezohľadnosti. Také konanie sa
však musí vyznačovať určitou mierou trvalosti prípadne aj sústavnosti, pričom sa nevyžaduje, aby blízkej
osobe alebo zverenej osobe vznikla ujma na zdraví, ale musí ísť o konanie, ktoré blízka osoba alebo

zverená osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie ( R20/1984).

Navonok domáce násilie pôsobí ako rodinná roztržka, ale nie je s ňou totožná, lebo má mnoho odlišností.
U rodinných roztržiek bývajú obidve strany čiastočne vyrovnané, ale pri domácom násilí je asimetrický
vzťah medzi násilníkom a obeťou. Vtedy, ak má dotyčný násilník pocit, že má právo niekoho trestať,

kontrolovať a využíva svoju prevahu ( finančnú alebo fyzickú), tak už nejde o hádku. Medzi základné
znaky domáceho násilia patrí to, že má stúpajúcu tendenciu, opakuje sa , trvá dlhodobejšie, samo od
seba neprestane a odohráva sa v súkromí. V praxi rozoznávame viacero druhov násilia - brachiálne,
psychické, sexuálne, ekonomické a sociálne.

Medzi typické charakterové znaky obete domáceho násilia patrí to, že obeť je nesamostatná a nedokáže
sa brániť, zvýšená závislosť na násilníkovi, prejavuje sa naučená bezmocnosť, sabaobviňujúce
tendencie, sebadeštruktívne reakcie, zvýšená ochota vyhovieť druhým, najmä agresorovi, stráca výhľad
do budúcnosti, málo prežíva radosť, zvýšená podráždenosť, tendencia ospravedlňovať správanie
násilníka, ľutovať ho, vytráca sa schopnosť spontánneho správania a podobne.

Súd I. stupňa nepochybil ani v postupe, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie trestu.
V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného,jehopredchádzajúcispôsobživota,jehopovesťakoajvšetkyďalšieskutočnostipotrebné
pre uloženie spravodlivého trestu.

Rovnako v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil na základe akých skutočností dospel k rozsahu
priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností pričom správne v tomto smere aplikoval ako
poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. j/ Trestného zákona to znamená, že pred spáchaním trestného činu
viedol riadny život, priťažujúcu okolnosť nezistil. Správne vyhodnotil vzájomný pomer poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností keď dôsledne posúdil všetky okolnosti plynúce nielen z ustanovenia § 36 písm.
j/ Trestného zákona ale § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona. Po takto upravenej trestnej sadzby
bolo potrebné postupovať pri ukladaní trestu odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby od 3 rokov do 6
rokov a 4 mesiace odňatia slobody. Obžalovanému bol takýmto postupom správne uložený trest odňatia
slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil s probačným dohľadom nad jeho

správaním v trvaní 3 rokov. Zároveň správne postupoval, keď v zmysle § 51 odsek 2 Trestného zákona v
spojení s § 51 odsek 4 písm. g/ Trestného zákona uložil obžalovanému primeranú povinnosť spočívajúcu
v príkaze podrobiť sa v súvislosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborným programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Bude na obžalovanom, aby počas skúšobnej
doby preukázal snahu po náprave a viedol riadny život.

Odvolací súd konštatuje, že uložený trest odňatia slobody je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu,
osobou obžalovaného, možnosť jeho nápravy dostatočným postihom, pričom splní účel trestu
požiadavke individuálnej a generálnej prevencie.Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného k hodnoteniu dôkazov a skutkových záverov, tieto
odvolací súd nepovažoval za dôvodné, pričom tieto sú v podstatnej časti len opakovaním argumentácie

uvádzanej už pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa súd I. stupňa vysporiadal. Skutočnosť, že
sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku,nemôžesamaosebeviesťodvolacísúdkzáveruozjavneneodôvodnenostialeboarbitrálnosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa, ktorý v odôvodnení rozhodnutia podrobne rozviedol dôkazy
usvedčujúce obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a jeho skutkové a právne závery vo vzťahu

k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní,

Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku, krajský súd odvolanie obžalovaného Y. M. v
zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.