Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/192/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211426
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116211426.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná

poisťovňaa.s.,Mamateyova17,85005Bratislava,IČO:35937874,protižalovaným:1/V.F.,nar.XX.XX.
XXXX, F. X, XXX XX W., štátny občan SR, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585441, adresa na doručovanie KOOPERATÍVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, agentúra Košice, Mäsiarska 11, 040 01 Košice, o zaplatenie
481,06 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30. 5. 2016 sa žalobca domáhal na žalovaných v 1. a 2.
rade spoločne nerozdielne zaplatenia sumy 481,06 EUR spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z
dlžnej sumy od 20. 10. 2014 až do úplného zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade dňa 6. 5. 2014 ako vodič osobného motorového
vozidla evidenčné č. W. XXX Z., spôsobil poistencovi žalobcu zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske
ošetrenie. Skutkový stav bol zistený na základe hlásenia o úraze a vyčíslenia liečebných nákladov.

Zavinenie žalovaného vyplýva zo správy ORPZ Prešov, Okresný dopravný inšpektorát Prešove zo dňa
22. 7. 2014. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 74 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach bol poškodený poistencom žalobcu. Z toho titulu žalobca uhradil náklady za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť vo výške 481,06 EUR. Poukázal na to, že poškodenému poistencovi žalobcu
bola zavineným protiprávnym konaním žalovaného spôsobená ujma na zdraví, na následky ktorej bol
liečený v zmluvných zdravotníckych zariadeniach. Žalobca vynaložil náklady na poskytnutú zdravotnú
starostlivosť v sume 481,06 EUR. Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z.

o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, žalobca má právo uplatniť voči tretej
osobe nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu
zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom vydaným dňa 15. 6. 2016, č.k. 12C/192/2016-13, proti
ktorému dal v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaný v 2. rade.

4. Žalovaný v 2. rade nepopieral, že ku škodovej udalosti, ktorú mal spôsobiť žalovaný v 1.rade,
mal povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
uzavreté u žalovaného v 2. rade. Žalovaný namietal, že pri predmetnej škodovej udalosti nedošlo k
poškodeniu zdravia V. S. a poukázal na to, že to potvrdzuje správa Okresného riaditeľstva policajnéhozboru Prešove zo dňa 22. 7. 2014. Nakoľko, ak by došlo k poškodeniu zdravia poistenca žalobcu, došlo
by k prehodnoteniu a škodová udalosť bola kvalifikovaná ako dopravná nehoda v zmysle ustanovenia §
64 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke a nie ako škodová udalosť v zmysle § 64 ods. 3 zákona

o cestnej premávke.

5. Žalovaný v 2. rade uviedol, že podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzku motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len PZP) má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení,
poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tentonárokpreukázať.Uviedol,žežalobcanepreukázal,žezranenie,vdôsledkuktoréhožalobcauhradil
nákladyzaposkytnutúzdravotnústarostlivosťjehopoistencaV.S.,bolospôsobenémotorovýmvozidlom
poisteným u žalovaného v 2. Rade, evidenčné č. W. XXX Z.. Mal však za to, že nebola preukázaná

príčinná súvislosti medzi škodovou udalosťou zo dňa 6. 5. 2014 a ujmou na zdraví V. S.. Na podporu
svojich tvrdení odkázal na právnu vetu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 3.
2007 sp.zn. 3Cdo/32/2007 a rozsudok zo dňa 31. 7. 2012 sp.zn. 6Cdo/89/2011.

6. Súd vo veci v dôsledku podaného odporu proti platobnému rozkazu zo strany žalovaného v 2. rade

uznesením zo dňa 8. 9. 2016 zrušil platobný rozkaz.

7. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 3. 10. 2016 (č.l.sp. 28) vyjadril k odporu podaného zo strany
žalovaného v 2. rade a poukázal na to, že dňa 30. 6. 2014 bolo žalobcovi doručené hlásenie o úraze,
ktoré preukazuje poškodenie zdravia V. S. v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 6. 5. 2014. Uviedol,

že z hlásenia o úraze je zrejmé, že poškodený bol zranený pri dopravnej nehode ako vodič na ulici R.. N.
M. W. a predložil hlásenie o úraze. Poukázal na to, že v správe Okresného riaditeľstva policajného zboru
Prešov zo dňa 22. 7. 2014 bol uvedený V. S. ako účastník dopravnej nehody s motorovým vozidlom
evidenčné č. W. XXX Z. a považuje nárok za dostatočne preukázaný.

8. Žalovaný v 1. rade sa podaním doručeným súdu dňa 4. 10. 2016 vyjadril k žalobe a uviedol, že
spôsobil škodovú udalosť motorovým vozidlom, v čase udalosti vo vozidle nebol sám a v prípade
potreby vie uviesť mená osôb prípadných ako svedkov. Uviedol, že po zistení nepožitia alkoholu u oboch
účastníkov príslušník polície, ktorý bol privolaný na miesto udalosti, túto uzavrel ako škodovú. Následne
o škodovej udalosti informoval žalovaného v 2. rade, kde mal uzatvorené a riadne uhradené povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Následne
poukázal na to, že žalobca si mal uplatniť náhradu škody priamo u poisťovateľa, prečo k jej úhrade
nedošlo, vedomosť nemal.

9. Žalovaný v 2. rade nesúhlasil s argumentáciou žalobcu a k dôkazu - hlásenie o úraze, ktoré

bolo žalobcovi doručené dňa 30. 6. 2014 uviedol, že tento nemožno považovať za dostatočný na
preukázanie ním tvrdených skutočnosti. Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že správa Okresného
riaditeľstva policajného zboru v Prešove zo dňa 22. 7. 2014, konštatuje, že sa jednalo o škodovú
udalosť v zmysle § 64 ods. 3 a nie že išlo o dopravnú nehodu v zmysle ustanovenia § 64 ods. 1 písm.
a) zákona o cestnej premávky, čo znamená, že pri šetrení tejto škodovej udalosti príslušným orgánom

policajného zboru nebolo zistené žiadne zranenie v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou, ani
zranenie V. S.. Z týchto dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

10. Na uvedenú argumentáciu žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 23. 12. 2016
(č.l. sp. 46) a opätovne poukázal na kópiu hlásenia o úraze zo dňa 6. 5. 2014 a poukázal na to, že

trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhol, aby súd zaviazal žalovaných spoločne nerozdielne
k úhrade pohľadávky.

11. Žalovaný v 1. rade aj žalovaný v 2. rade zotrvali na svojich argumentoch a žalovaný v 2. rade doplnil,
že žalobca nepredložil žiaden nový dôkaz.

12. Súd vo veci vyžiadal na žalobcovi predloženie listinných dôkazov, ktoré by preukázali presnú
špecifikáciu, aké zdravotné úkony boli realizované na ošetrenie poškodeného V. S.. Žalobca na to
reagoval a súdu predložil výpis z účtu poistenca od 6. 5. 2014 bez ďalšieho vysvetlenia.13. Žalobca predložil súdu listinné dôkazy, a to vyrozumenie k oznámeniu o poistnej udalosti zo strany
žalovaného v 2. rade zo dňa 15. 5. 2015 č.l. sp. 3, stanovisko k poistnej udalosti zo dňa 22. 4. 2015

adresované zo strany žalobcu žalovanému 2. rade č.l. sp. 4 až 5, vyrozumenie k oznámeniu o poistnej
udalosti zo strany žalovaného v 2. rade zo dňa 9. 12. 2014, výzvu na úhradu vynaložených nákladov
adresovanú žalovanému v 1.rade zo dňa 25. 9. 2014 č.l. sp. 7 až 8, vyčíslenie nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia V. S. za úkony od 23. 5. 2019 do 27. 8. 2014, správu
Okresného riaditeľstva policajného zboru, dopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 22. 7. 2014 č.l.

sp. 11, hlásenia úrazu zo dňa 30. 6. 2014 vydaného Fakultnou nemocnicou s poliklinikou J. A. Raimana
Prešov zo dňa 6. 5. 2014 č.l. sp. 44, výpis z účtu poistenca V.N. S. za obdobie od 6. 5. 2014 do
27. 8. 2014.

14. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20. 6. 2017 č.k. 12C/192/2016-69 tak, že žalobu zamietol.
Po podaní odvolania súd druhej inštancie uznesením č.k. 1Co/48/2017-6 zo dňa 9. 1. 2018 zrušil a vrátil

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd druhej inštancie uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie
je vychádzať z toho, že žalobca v zmysle predložených listinných dôkazov uniesol dôkazné bremeno na
preukázanie svojich nárokov čo do základu a dôkazné bremeno, pokiaľ videl spochybnenie výšky týchto
nákladov alebo nepreukázanie samotnej príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a poškodením
zdravia V. S., leží na žalovaných v 1. a v 2. rade.

15. Súd vo veci doplnil dokazovanie, pričom žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 30.
4. 2018 oznámil, že došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a žalobcovi bolo poukázané poistné
plnenie vo výške 481,06 EUR.

16. Žalobca však, ďalej namietal priznanie uplatnených úrokov z omeškania s poukazom na to, že
žalobca listom zo dňa 25. 9. 2014 vyzval žalovaného v 2. rade k náhrade vynaložených liečebných
nákladov v sume 481,06 EUR a vzniknutých trov konania v sume 3,90 EUR. Žalovaný v 2. rade listom
zo dňa 9. 12. 2014 ukončil likvidáciu predmetnej škodovej udalosti a vyrozumel žalobcu o tom, že jeho
žiadosti o refundáciu nákladov spojených s liečeným nevyhovuje, nakoľko žalobca nepreukázal, že k

vznikuškodynazdravíjehopoistencadošlopripredmetnejškodovejudalostizodňa6.5.2014.Žalovaný
v 2. rade uviedol, že nebol vo veci nečinný, so šetrením predmetnej poistnej udalosti začal, akonáhle mu
bola oznámená a ako už bolo vyššie uvedené, dňa 9. 12. 2014 skončil prešetrenie predmetnej škodovej
udalosti, poskytol žalobcovi písomne dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť plnenie. Poukázal na to, že
v trojmesačnej lehote (§11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP) od oznámenia žalobcu o poistnej udalosti zo

dňa 6. 5. 2014 splnil listom zo dňa 9. 12. 2014 podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP
zabavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Omeškanie vo vzťahu k žalobcovi je potrebné posudzovať
osobitne podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné
plnenie, určené podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP.

17. Žalobcovi bolo doručené predmetné vyjadrenie žalovaného v 2. rade dňa 15. 5. 2018, ktorý sa k
tomu nevyjadril.

18. Súd vo veci opätovne vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 29. 5. 2015 a zistil tento skutkový
stav veci:

19. V konaní nebolo sporné, že dňa 6. 5. 2014 v čase o 19.00 hod. v Prešove na ulici L. Novomeského
došlo k stretu motorových vozidiel, podľa správy Okresného riaditeľstva policajného zboru Okresného
dopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 22. 7. 2014 mal súd zistené, že táto udalosť v cestnej
premávke potvrdzovala všetky zákonom stanovené znaky škodovej udalosti v zmysle ustanovenia § 64

ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších právnych predpisov. U škodových
udalostí sa nevykonáva objasňovanie, účastníci sa dohodli na zavinení a preto bolo šetrenie ukončené
na mieste, vyplnením a podpísaním tlačiva zavedeného na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody v
zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších právnych predpisov (v tejto správe bolo

uvedené, že účastníkom škodovej udalosti bol žalovaný v 1. rade, ktorý porušil ustanovenie § 22 ods.
1 písm. l zákona č. 272/1990 Zb. o priestupkoch porušením § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.20. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že následkom úrazu bola jeho poistencovi poskytnutá
zdravotná starostlivosť, ktorú uhradil. Nakoľko ku vzniku úrazu jeho poistenca došlo zavineným
protiprávnym konaním žalovaného v 1. Rade, uplatnil si úhradu za takto poskytnutú zdravotnú

starostlivosť, a to za spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky vo výške 304,79 EUR, lekárske
služby prvej pomoci vo výške 8,78 EUR, položku lekárne, výdajne, optiky, distribútori - 28,42 EUR,
špecializovanú ambulantnú starostlivosť - 139,07 EUR, spolu 481,06 EUR.

21. Žalovaný v 2. rade namietal predovšetkým príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a

zraneniami, ktoré mal V. S. mať spôsobené pri tejto s škodovej udalosti. Odôvodňujúc to tým, že stret
motorových vozidiel bol šetrený ako škodová udalosť, nie ako dopravná nehoda, pri ktorej by došlo k
ublíženiu na zdraví kohokoľvek.

22. Žalobca poukazoval na hlásenie o úraze, ktoré mu bolo predložené zo strany subjektu, ktorý vykonal
ošetrenie poškodeného V. S..

23. Žalovaný v 2. rade súdu predložil oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24. 4. 2018, v zmysle
ktorého mal súd zistené že žalobcovi bolo poukázané poistné plnenie podľa ustanovenia § 797 ods. 3
Občianskehozákonníkanazákladepredloženýchdokladovvovýške481,06EUR,ktorábolopredmetom
konania.

24. Podľa § 420 ods. l zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len Občianskeho zákonníka), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

25. Podľa § 442 ods.1, 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

26. Podľa § 813 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody

spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol. Ak prešlo na poistiteľa právo podľa ods. 1proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní
primerane ustanovenie § 450.

27. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia

Občianskeho zákonníka sú :
a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie.

28. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom, t. j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne
záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom
škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne

vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou
škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne
preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože
znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo

nedbanlivostné.

29. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že, žalovaný v 1. rade porušil ustanovenie § 4
ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
bol zodpovedný za spôsobenú škodovú udalosť, čo žalovaný v 1. rade ani nepopieral, táto skutočnosť

medzi účastníkmi konania sporná ani nebola.

30. Žalobca príčinnú súvislosť preukazoval hlásením o úraze vydaným dňa 6. 5. 2014 Fakultnou
nemocnicou s poliklinikou J. A. Raimana Prešov, zrejme na základe tvrdení poškodeného.31. V priebehu konania žalovaný v 2. rade predložil oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24. 4. 2018,
ktorým mal súd preukázané, že žalobcovi plnil uplatnenú sumu vo výške 481,06 EUR, z týchto dôvodov

v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže žalovaný nárok bol žalobcovi zo strany žalovaného
v 2. rade už poskytnutý.

32. Podľa § 217 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) - Pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania

tým nie sú dotknuté.

33. Pokiaľ ide o úrok z omeškania.

34. Podľa § 11 ods. 7 zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo

po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

35. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu

36. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sn. zn. 8Co/151/2016
zo dňa 14. 6. 2016, ktorý je aplikovateľný aj v danie právnej veci kde sa uvádza: „Súd prvého stupňa
postupoval dôsledne pri posudzovaní nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania a správne
ustálil vznik jeho nároku na ich zaplatenie v súlade s ust. §11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. v

nadväznostinanesplneniepovinnostiuvedenejvust.§11ods.6cit.zákona.Vzhľadomnato,žeodporca
v trojmesačnej lehote od oznámenia navrhovateľa o škodovej udalosti splnil listom zo dňa 14.6.2012
podmienku v zmysle §11 ods. 6 písm. b) cit. zákona, a to do troch mesiacov od oznámenia poškodeného
o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov odmietnutia poskytnúť mu
plnenie, nevznikla mu povinnosť navrhovateľovi zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 1 1 ods. 8 cit.

zákona a jeho povinnosť plniť tak vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody a do omeškania by sa odporca mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej
mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť navrhovateľovi výšku priznanej náhrady škody...Odvolací súd
zastáva názor, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 cit. zákona je
viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) v 3-mesačnej

lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie
nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob
vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na
nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného
na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako mala, resp.

mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť.

37. Uvedené možno dovodiť aj zo znenia čl. 4 ods. 6 smernice 2000/26/ES Európskeho parlamentu
a Rady zo 16.mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc

Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS, podľa ktorého členské štáty zavedú povinnosť, podporenú
primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, že do
troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo
voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo voči jej likvidačnému zástupcovi, a) poisťovňa
osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh na náhradu

škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené, alebo b) poisťovňa, ktorej
je adresovaná žiadosť o náhradu škody, alebo jej likvidačný zástupca poskytne odôvodnenú odpoveď
na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne určená alebo škody
nie sú úplne vyčíslené.

38. Ďalej súd poukazuje v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/838/2014 zo
dňa 16. 2. 2015, ktorý vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania uviedol: „Pokiaľ ide o žalované
príslušenstvo, v tomto smere odvolací súd považoval odvolanie žalovanej za dôvodné. Poisťovateľ je
povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnostiposkytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a)
skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť
poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie

a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému
písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej
lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia;
písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať,

alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené (§11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. účinného v čase
škodovejudalosti).Poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15dníposkončeníprešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení
právoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhradyškodypoisťovateľovi,akztohtorozhodnutianevyplýva
iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (§11 ods. 7 cit. zákona). Ak poisťovateľ nesplní povinnosť
podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§11

ods. 8 cit. zákona). Žalobca, ako poškodený, doručil žalovanej oznámenie o poistnej udalosti dňa
13. 5. 2011 (č. I. 43). Žalovaná listom zo dňa 23. 5. 2011 (č. I. 45) oznámila žalobcovi, že odmieta
vyplatiť náhradu škody z dôvodu, že charakter vzniku škody nezodpovedá deklarovanému priebehu a
spôsobunehodovéhodeja,uvedenéhovoznámeníopoistnejudalosti.Žalovanásisplnilasvojuzákonnú
povinnosť a poskytla žalobcovi, v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej

udalosti, písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť plnenie (§ 11 ods. 6 písm. b/ cit.
zákona). Keďže si žalovaná povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. splnila,
nebola povinná platiť poškodenému (žalobcovi) úroky z omeškania. Žalovaná sa dostane do omeškania
s plnením náhrady škody až vtedy, ak po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody nevyplatí v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi (§11 ods. 7 cit. zákona). K

uvedenému však v súčasnosti nedošlo. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 220 O. s. p. zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznaných úrokov z omeškania tak, že návrh žalobcu
v tejto časti zamietol. “

39. Žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, pokiaľ ide o preukázanie výšky jednotlivých nákladov

vynaložených zo strany žalobcu, žalobca tieto preukázal až v prebiehajúcom súdnom konaní, kedy
podaním dňa 3. 4. 2014 predložil do konania výpis s účtu poistenca V. S..

40. Súd preto s poukazom na rozhodovaciu prax a zistené skutočnosti, žalobu aj v rozsahu úrokov
z omeškania zamietol a pokiaľ ide o náklady konania v sume 3,90 EUR, žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal dôvodnosť tohto nároku, ani skutočnosť vynaloženia týchto nákladov, preto súd má zato,
že tento nárok je nedôvodný.

41. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Podľa § § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

46. Na základe výsledku súdneho konania sa môže formálne javiť, že v konaní úspešnou stranou sporu

sa stala žalovaná strana a tým by mala nárok na náhradu trov konania. Podľa súdu však pri rozhodnutí
o trovách je potrebné, právne relevantné skutočnosti vnímať v širšom rozsahu, a to na základe § 257
CSP, ak v prejednávanom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré súd prihliadol ato, že žalovaný v 2. rade plnil až po podaní žaloby v priebehu konania, žalobca však žalobu nezobral
späť, hoci mohol v tejto časti, v ktorej mu bolo poskytnuté plnenie.

47. Na základe uvedeného preto podľa súdu nie je možné rozhodnúť napr. s poukazom na § 256 CSP
akovprípadezastaveniakonaniaapriznaťnároknanáhradutrov,navyšežalobcavkonanínebolprávne
zastúpený, nemožno teda predpokladať vznik trov. Podľa súdu je vylúčené naplnenie takéhoto nároku
trov konania aj faktickým obsahom, finančne vyjadriteľným plnením a tak vo veci ešte vydávať ďalšie už
len formálne rozhodnutie, ktorému by zrejme muselo predchádzať ďalšie šetrenie k sume trov konania /

takýto postup by bol zrejme v rozpore aj so základnými princípmi zák. č. 160/2015 CSP a to s článkom
17 podľa ktorého o. i. platí, že súd koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb/ a takto potom rozhodnúť podľa § 262 ods. 2 CSP ako o výške náhrady trov
konania po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených vyššie v
odôvodnení tohto rozhodnutia. Z týchto dôvodov žiadnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal.

48. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1
Cdo/92/2011 str.: 8).

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.