Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/336/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208837
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814208837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu

a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. A. A., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Y., XXX XX M., 2. K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., XXX XX M.., o zaplatenie sumy 2
487,12 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k.
9C/141/2014-41 zo dňa 26. 05. 2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Priznáva žalovaným v 1. a 2.rade náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 321,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
321,15 Eur od 02. 04. 2014 do zaplatenia, všetko to 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2 487,12 Eur istiny s prísl., a to s 7,99 %
p. a. úrokom z úveru zo sumy 2 033,35 Eur od 02. 04. 2014 do zaplatenia a 5 % úroku z omeškania
zo sumy 2 487,12 Eur od 02. 04. 2014 do zaplatenia zamietol. Žalovaným v 1.a 2.rade náhradu trov
konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval čl. I., II., VI.
bod 3, bod 4, čl. VII. bod 1, bod 5 a čl. VIII. bod 1, čl. XIX. bod 2 písm. a), bod 3 písm. b), c), čl. XXI.
bod 5 všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby a uviedol, že strany sporu
uzavreli dňa 21. 12. 2007 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s tým, že žalobca
na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytol dlžníkovi
mimoriadny medziúver pod č. XXXXXXXXXX vo výške 100 000 Sk. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní

všetkých zmluvných, ako aj všeobecných podmienok sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške
cca 50 000 Sk pod č. XXXXXXXXXX. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej
a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Žalovaní sa zaviazali
uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70 % p. a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 700 Eur. Do nasporenia 50 % cieľovej sumy sa zaviazali vkladať na účet sumu
700 Sk mesačne. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať úroky
z mimoriadneho medziúveru mesačnými splátkami vo výške 666 Sk a súčasne poplatky za poistenie

vo výške 40 Sk mesačne. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou
splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, bol žalobca oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku
dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti, a teda mal právo účtovať si 3 % ročný úrok pri stavebnom
úvere a pri medziúvere úrok vo výške 5 % z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zostatkudlhu a zameškaných splátok. Zároveň si strany dohodli odstúpenie od zmluvy s tým, že veriteľ má
právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného
úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. všeobecných

podmienok. Zároveň si dohodli, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa
splatiť pohľadávku veriteľa, vrátane jej príslušenstva. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca
písomným podaním zo dňa 27. 02. 2014 označeným ako odstúpenie od zmluvy oznámil žalovaným v
1.a 2.rade, že z dôvodu neuhradenia zročných splátok, ani dodatočne v poskytnutej lehote v súlade s
čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere a zároveň

požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Zároveň vyzval žalovaných na úhradu
dlžnej sumy. Žalovaní doporučenú zásielku neprevzali v odbernej lehote, ktorá bola žalobcovi vrátená. U
žalovanejv1.radedňa26.03.2014aužalovanéhov2.radedňa26.03.2014.Zvýpisuzúčtuodstúpenia
odzmluvyomimoriadnommedziúveresúdzistil,žežalovanýmbolidňa10.01.2008poskytnutéfinančné
prostriedky vo výške 2 655,51 Eur a dňa 09. 04. 2008 vo výške 531,10 Eur, t. j. celkom 3 186,61 Eur.
Žalovaní v prospech žalobcu uhradili 2 865,46 Eur. Následne súd prvej inštancie ust. § 497 zákona č.

513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ďalej ust. § 879j Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmluvný
vzťah medzi stranami sporu vyhodnotil ako vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, i napriek tomu,
že zmluva bola uzavretá 21. 12. 2007, t. j. za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v ust. § 52 ods. 1
definoval za spotrebiteľskú zmluvu, zmluvu kúpnu, zmluvu o dielo, alebo inú odplatnú zmluvu upravenú
v 8.časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

strane druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (§ 3 ods. 3), podľa
ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako

aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Pri závere o tom, že uzavretú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Následne súd prvej inštancie citoval

ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 a § 457, § 458,
§ 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že podľa Občianskeho zákonníka v prípade odstúpenia od
zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkom od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť

už poskytnuté plnenie (§ 457 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na
rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka, zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých
podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov
spotrebiteľa, vrátane platenia úrokov i napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po
zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy

podľa zmlúv dohodnutých medzi stranami sporu sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa
právnej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka. Predmetná vec sa týka aj práva Európskej únie a
súd prvej inštancie poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách s tým, že uviedol, že aj ust. §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pomerne náročné
na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Spotrebiteľ žiadnym spôsobom neparticipoval na

koncipovaní zmluvy. Pomerne silnú ochranu spotrebiteľom slovenský zákonodarca zakotvil v ust. § 54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi
právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od
zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01. 01. 1992),
avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu, vrátane odstúpenia

v spotrebiteľskej zmluve, a teda typické občianskoprávne veci má dopadať právna úprava regulujúca
vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného
práva takúto úpravu má a je pre podnikateľov výhodnejšia (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5MCdo/20/2009). Súd prvej inštancie skonštatoval, že nebol dôvod považovať obchodnoprávnu úpravu
za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej

klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie úveru. Ust. § VII. zmluvných podmienok,
podľa ktorých má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené
pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v ust. § 48 v spojení s ust. § 54 ods. 1, 5 a § 457
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie nepoprel úver ako absolútny obchod, ani dôvodnosťaplikácie Obchodného zákonníka, prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré
sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ust. § 52 - § 54
Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu neboli žiadne pochybnosti a v konečnom

dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez
ohľadunaprávnuformu,akjuuzatváradodávateľzospotrebiteľom(§23azákonač.634/1992Zb.,podľa
ktorého spotrebiteľskou zmluvou je aj zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka). Ust. 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka je preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov
súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník),

ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej
úprave zhoršilo. Uvedené ustanovenie je dôsledkom transpozície čl. VIII Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uvedená smernica síce neharmonizuje dualistické
právne úpravy inštitútov súkromného práva, ale na druhej strane nebráni ani regulácií akú predstavuje
ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa
oproti právnej úprave vyplývajúcej z ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie opätovne

poukázal na čl. VII. zmluvy bod 1 a bod 6 týkajúci sa odstúpenia od zmluvy, podľa ktorých veriteľ má
právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného
úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX všeobecných
podmienok s tým, že odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté
úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto

zmluvná podmienka nie je vyvážená a naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Navyše je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými
podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie žalovaných - spotrebiteľov. Odchýlenie sa v neprospech
spotrebiteľa, ktoré jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Veriteľ pritom
nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné inštitúty

súkromného práva. Dohoda o odstúpení od zmluvy, ktorá zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za
obdobie, ktoré má ešte len nastať v budúcnosti, zachováva všetky práva v prospech veriteľa, kým
pre spotrebiteľa žiadny. Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len
povinnosť jednorazového plnenia, vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje
netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky žalobca

započítal z plnení už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca
ich navyšovanie po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z
omeškania. Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy,
úverová zmluva by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka,

ak by bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Dôsledkomplneniazozrušenejzmluvyjetakpovinnosťstránsporunavzájomsivrátiťvšetko,čoplnením
z takejto zmluvy nadobudli (vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán) tak, ako to výslovne
stanovuje ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluvy. Žalobcovi teda v danom prípade vznikol nárok iba na vydanie

bezdôvodného obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovanými. Súd prvej inštancie
považoval za preukázané, že žalovaným boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 3 186,61
Eur a žalovaní v prospech žalobcu uhradili 2 865,46 Eur. Odstúpením od zmluvy žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie sumy 321,15 Eur (3 186,61 Eur - 2 865,46 Eur). V tejto časti preto súd prvej inštancie
nárok žalobcu považoval za dôvodný, a preto zaviazal žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy vo výške

321,15 Eur a čo do zvyšku žalobu zamietol. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 02.
04. 2014, t. j. dňom nasledujúcim po účinnosti odstúpenia od zmluvy. Týmto dňom vznikol žalobcovi
nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Súd prvej inštancie citoval ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, ako aj § 3 ods. 1, § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne v súlade

s jeho návrhom i napriek tomu, že výška úrokov z omeškania ku dňu 02. 04. 2014 bola vo výške 8,25
%. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd prvej inštancie taktiež žalobu zamietol.
Otrováchstránsporusúdprvejinštancierozhodolpodľa§142ods.2vspojenísust. §137Občianskeho
súdneho poriadku tak, že súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní mali úspech v rozsahu 87 % a žalobca
vrozsahu13%,t.j.žalovanýmvznikolnároknapriznanienáhradytrovkonaniavrozsahu74%.Žalovaní

si trovy konania neuplatnili, z obsahu spisu im žiaden nárok nevyplýva, a preto im súd náhradu trov
konania nepriznal.2.Vzákonomstanovenejlehotepodalprotirozsudku-vzamietavomvýrokuodvolaniežalobca.Namietal
nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že nárok žalobcu bol nesprávne zamietnutý v časti,
ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 2 165,97 Eur z titulu rozdielu medzi žalovanou a priznanou sumou

a zmluvne dohodnutých úrokov vo výške 7,95 % ročne zo sumy 2 333,35 Eur od 02. 04. 2014 do
zaplatenia a 5 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 2 487,12 Eur od 02. 04. 2014. Trval na tom, že
právny vzťah bol uzavretý na základe ustanovení Obchodného zákonníka v súlade s ustanoveniami
zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,
ale aj ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka. V tejto časti žalobca

poukázal na špecifickosť stavebného sporenia produktov medziúveru a stavebného úveru (§ 7 ods. 1
písm. e) Zákona o stavebnom sporení) s tým, že uviedol, že základné princípy poskytovania medziúveru,
medzi ktoré patrí i to, že dlžník po dobu jeho splácania spláca iba úroky z medziúveru a súčasne
sporí na účte stavebného sporenia, pričom toto sporenie je dotované za podmienok upravených
zákonom o stavebnom sporení zo strany štátu poskytnutím štátnej prémie po schválení Národnej banky
Slovenskapodohodesministerstvom.Nemožnopretokonštatovať,žežalobcamuselvedieť,žepoužíva

neprijateľné podmienky a aké sú následky ich používania, pretože postupoval spôsobom stanoveným
zákonom a podľa zásad schválených Národnou bankou Slovenska a Ministerstvom financií Slovenskej
republiky. V zásadách stavebného sporenia zo dňa 30. 05. 2011 platných v čase uzatvorenia zmluvy
je medziúver definovaný ako komerčný stavebný úver, ktorý slúži na preklenutie časového obdobia do
pridelenia cieľovej sumy na zmluve o stavebnom sporení. Na poskytnutie medziúveru nemá stavebný

sporiteľ nárok. Počas trvania medziúveru spláca stavebný sporiteľ iba úroky z poskytnutého medziúveru.
Ak tieto inštitúcie schválili zásady poskytovania medziúverov tak, že tieto možno označiť za neprijateľné
podmienky, mali by súčasne niesť zodpovednosť za svoje nesprávne a nezákonné rozhodnutie. Podľa
názoru žalobcu, súd prvej inštancie nebol oprávnený hodnotiť ako nekalú podmienku týkajúcu sa
dojednania o spôsobe úhrady pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, ako i výšku dohodnutého

úroku, keďže ide o dojednania o hlavnom predmete plnenia zmluvy a dojednania o primeranosti ceny,
pričom poukázal na čl. IV. Smernice Rady 93/13/EHS. Zároveň poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu
z ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že nemožno považovať dohodu o úhrade úrokov za
dohodu spôsobujúcu hrubú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami sporu, prípadne dohodu, ktorou by
sažalovaníakospotrebiteliavzdalisvojichnárokov.Ďalejpoukázalnaprávnuúpravuvyplývajúcuzust.§

506, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že účinky odstúpenia od zmluvy podľa
citovanej právnej úpravy, teda zánik práv a povinností zo zmluvy nastáva ex nunc, okamihom doručenia
odstúpenia druhej zmluvnej strany. Odstúpenie sa nedotýka nárokov, ku ktorým došlo do zániku zmluvy
odstúpením bez ohľadu na to, o ktoré nároky ide. Odstúpenie sa netýka nároku na náhradu škody, na
zaplatenie úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty, resp. iných dojednaní, ak je z nich zrejmé, že majú

trvať aj po zániku zmluvy. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a uložiť žalovaným
1.a 2. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2 487,12 Eur spolu s 7,99 % p. a. úrokom zo
sumy 2 033,35 Eur od 02. 04. 2014 do zaplatenia a 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 2 487,12
Eur od 02. 04. 2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
Žalovaní v 1.a 2.rade sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

3. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01. 07. 2016 (ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon

použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento

zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.Citované ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku je vyjadrením princípu okamžitej aplikability
ustanovení Civilného sporového poriadku aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
so zachovaním princípu justifikácie účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti pôvodného

Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, ktorý znamená zachovanie
účinkov procesných úkonov aj vtedy, ak novšia právna úprava už s nimi nepočíta.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného
sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380, § 383 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia
pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 378 ods. 1 v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 Civilného sporového
poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym

posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým

stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie odvolací súd zistil, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku, ako aj správne právne veci posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalobcu proti zamietavému výroku o nepriznaní uplatnenej sumy vo výške 2 165,97
Eur, zmluvne dohodnutých úrokov vo výške 7,99 % ročne zo sumy 2 033,35 Eur od 02. 04. 2014
do zaplatenia a 5 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 2 487,12 Eur od 02. 04. 2014, uvádza, že je
nesporné, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, lebo uzavretá zmluva o
mimoriadnommedziúvereč.XXXXXXXXXXzodňa21.12.2007oposkytnutímimoriadnehomedziúveru

vo výške 100 000 Sk a následne po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a dodržaní
všetkých všeobecných podmienok o stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 50 000 Sk je zmluvou
spotrebiteľskou i napriek tomu, že z čl. VIII. zmluvy bodu 1 vyplýva, že právny vzťah medzi zmluvnými
stranami sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky, Obchodným zákonníkom, Občianskym
zákonníkom a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, všeobecnými podmienkami zmluvy o

stavebnom sporení. Z dôvodu účinného odstúpenia od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere listom žalobcu zo dňa 27. 02. 2014, došlo k zániku zmluvy od začiatku, a preto súd prvej inštancie
správne posudzoval dôvodnosť uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia v súlade s ust.
§ 457 v spojení s § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi
stranami sporu došlo na základe rozhodnutia žalobcu. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že

obsah spotrebiteľskej zmluvy koncipoval žalobca, ktorý koncipoval aj jednotlivé zmluvné podmienky, na
ktoré súd prvej inštancie správne poukázal. Žalovaní ako spotrebitelia nemohli ovplyvniť obsah zmluvy,
mohli len nakoncipovanú zmluvu prijať ako celok. Žalobca sa dobrovoľne sám rozhodol pristúpiť k
odstúpeniu od zmluvy, t. j. k jej zrušeniu i napriek tomu si naďalej uplatňuje úroky z úveru a nepriznanú
uplatnenú istinu. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresný právny úkon, ktorý sa stáva účinným

tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Posúdenie účinkov odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48) je v súlade s rozhodovacou praxou všeobecných
súdov vrátane judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ani odvolací súd nepopiera argumenty žalobcu, že úver
je absolútnym obchodom, ktorý je právne upravený ustanoveniami Obchodného zákonníka, vrátane

ustanovení týkajúcich sa účinkov odstúpenia od zmluvy, ktoré je odlišné od právnej úpravy vyplývajúcej
z ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie neposudzoval jednotlivé zmluvné podmienky
ako neprijateľné zmluvné podmienky, na ktorú skutočnosť poukázal žalobca v odvolaní. Vychádzal len z
jednostranného adresného právneho úkonu žalobcu - odstúpenia od zmluvy, pričom právny vzťah medzi
stranami sporu posúdil ako vzťah spotrebiteľský, a preto na posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní právneho vzťahu súd prvej inštancie
správne poukázal na osobitné ust. právneho poriadku v oblasti spotrebiteľských práv vyplývajúcich z
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré sú na prospech spotrebiteľa, a preto uplatnená námietka
nesprávneho právneho posúdenia účinkov odstúpenia nebola dôvodná.7. K posúdeniu účinkov odstúpenia od zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu Ústavný súd SR v konaní
vedenom pod sp. zn. I. ÚS 402/2013 uviedol, že úver uzavretý podľa Obchodného zákonníka je

absolútny obchod a spravuje sa ust. Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov
úverovej zmluvy. Vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy je regulovaný osobitnou právnou úpravou (zákonom č.
634/1992 Zb., ust. § Občianskeho zákonníka). Ide o typický občianskoprávny vzťah a je náležité a plne
v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva sa aplikuje právna úprava Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ predformuluje v

spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. ich
nedá do súladu v zmysle ust. § 879 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, sú v rozpore so zákonom, a teda
neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na ust. § 261
ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa
rovnaký inštitút priaznivejšie (lex specialis derogat lec generalis), uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo

20/2009.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a súvisiacom výroku
o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku

8. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej
výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§

262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.