Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117208706
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117208706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v spore žalobkyne: D. Y., T.. XX.X.XXXX, H. I. Š. XXX,
zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752,zastúpenémuAdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Kubániho
16, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie 300,- eur, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 20.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 100 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom sp.zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 16.03.2016 bol zrušený

rozhodcovský rozsudok ukladajúci žalobcovi - spotrebiteľovi plnenie z dôvodu, že v rozhodcovskom
konaní došlo k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa. Toto porušenie videl okresný súd v tom, že
v návrhu na uzavretie zmluvy a v jeho prijatí je uvedená rozdielna RPMN. S poukazom na § 44 ods.
2 OZ súd takýto prejav považoval za nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý pre platnosť vyžadoval
písomnú akceptáciu žalobcom - spotrebiteľom. Keďže k tejto písomnej akceptácii nedošlo, zmluva
o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi v písomnej forme nevznikla. Následne teda žalovaným
- dodávateľom poskytnutú sumu bolo potrebné žalobcovi - spotrebiteľovi vrátiť ako bezdôvodné

obohatenie, resp. v zmysle § 457 OZ vykonať medzi nimi vyporiadanie. Súd konštatoval, že zo strany
žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných
prostriedkov. Súd mal za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia,
treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi
a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s

nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre
ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil
voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Súd
v prejednávanej veci dospel k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 ZOSmôže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Ak má mať primerané finančné
zadosťučineniedostatočnesatisfakčnýúčinokprespotrebiteľaazároveňvýchovnýaodstrašujúciúčinok
pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať

majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo mu napr. až do vydania bezdôvodného obohatenia
dodávateľom, bola aj spôsobená. V prejednávanej veci žalobca - spotrebiteľ napriek tomu, že bol
zastúpený advokátom nepreukázal aká finančná ujma (rozdiel medzi sumou poskytnutou a sumou v
rozhodcovskom konaní požadovanou) mu z rozsudku rozhodcovského súdu hrozila, preto súd priznal
finančnézadosťučinenievovýške100€,ktorépovažovalzaminimálnepriporušeníprávspotrebiteľa.Pri

určení výšky peňažného zadosťučinenia vychádzal aj z toho, že aj keď u dodávateľa nebol preukázaný
úmysel, tak vo vzťahu k porušeným predpisom, išlo o predpisy s jednoznačných znením a výkladom,
ktoré má dodávateľ ako profesionál v obchodnej oblasti ovládať. Výrok o trovách konania súd zdôvodnil
tým, že žalobca bol v konaní plne úspešný, keďže výška plnenia závisela od úvahy súdu a nebola zjavne
premrštená, má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, podal
žalovaný včas odvolanie. Poukazuje na to, že zo žiadneho tvrdenia a ani dôkazu nevyplýva preukázanie
príčinnej súvislosti medzi rozsudkom vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX a konaním žalovaného. Žalobca
pôvodne podal žalobu na súde s odkazom na rozsudok sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Ak na základe tohto
rozhodnutia tvrdil porušenie svojich práv ako spotrebiteľa, potom za toto porušenie nezodpovedá

žalovaný. Až na pojednávaní konanom v tejto veci žalobca zásadne zmenil a doplnil svoje tvrdenia a
začaltvrdiť,žeporušeniepredpisovokontraktáciíuvedenýchvobčianskomzákonníkuvprípade,akjeho
účastníkom bol spotrebiteľ, treba považovať za porušenie spotrebiteľského práva. Takáto zmena tvrdení
bola už zmenou žaloby podľa Civilného sporového poriadku, keďže išlo o uvádzanie podstatne odlišných
a nových tvrdení oproti podanej žalobe. V podanej žalobe sa neuvádza, rovnako ani žiadna skutočnosť,

z ktorej by vyplývala pasívna legitimácia žalovaného. Súd prvej inštancie mal preto rozhodnúť o tom,
či takúto zmenu pripúšťa, vydať o tom uznesenie a doručiť ho sporovým stranám. Súd takto nekonal
a nepostupoval. Závery súdu sú po stránke skutkových zistení, ako aj po právnej stránke neúplné a
predčasné. Nárok na finančné zadosťučinenie je podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. možné
priznať len za predpokladu, že je ustálený stav, že došlo k porušeniu povinností predávajúceho podľa

uvedeného zákona alebo podľa osobitného predpisu. Žalovaný poukazuje na to, že súd prvej inštancie
prijal nesprávny záver o tom, že došlo k porušeniu práv spotrebiteľa určených na jeho ochranu či už
v zákone č. 250/2007 Z.z. alebo v osobitnom právnom predpise. Základnou otázkou pre rozhodnutie
bolo, či všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv sú ustanoveniami určenými
na ochranu spotrebiteľa alebo nie. Ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa sú také právne normy,

ktorých účel je primáme spojený s postavením spotrebiteľa a teda ktoré, vzhľadom na špecifické
postavenie adresáta tejto ochrany, sa nevzťahujú na iné subjekty. Ustanovenia Občianskeho zákonníka
o uzatváraní zmluvy nie sú ustanoveniami upravujúcimi ochranu spotrebiteľa, ale sú všeobecnými
ustanoveniami platným pre všetky právne vzťahy. Z toho vyplýva, že ak súd prvej inštancie zo záveru
o porušení ustanovení Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy vyvodzuje, že došlo k porušeniu

predpisov na ochranu spotrebiteľa, potom ide o záver po právnej stránke nedôvodný. Ako skutočnosť
preukazujúca porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa preto nemohla byť považovaná skutočnosť, ktorá
ani nevyplýva z predpisov upravujúcich postavenie spotrebiteľa a zároveň ktorá ani nie je porušením
zákona. Žalovaný napáda aj nepreskúmateľnosť záverov súdu o výške primeraného zadosťučinenia.
Okrem odôvodnenia, že súd považuje sumu 100,- Eur za minimálnu výšku nároku sa v rozsudku

neuvádza nič. Odôvodnenie rozhodnutia o výške nároku je nepreskúmateľné, pretože chýba akékoľvek
zdôvodnenie úvahy súdu, prečo práve sumu 100,- Eur považuje za minimálnu pre jej priznanie. Z
rozsudku nevyplýva, z akých konkrétnych skutkových okolností súd ustálil jej výšku. Nie je tak zrejmé, v
čom je daná primeranosť. Tvrdí, že v konaní nebola preukázaná žiadna oprávnená skutočnosť, ktorá by
zdôvodnila výšku priznaného nároku. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu

zamietne.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom

miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ale aj na internetovej
stránke súdov SR (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP). Nariadenie pojednávanie
si nevyžadovala potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania a nevyžadoval si to ani dôležitýverejný záujem (§ 385 ods. 1, 2 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s
dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok
napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto
výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ktorý odvolaním napadnutý nebol,
v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

8. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením.

10. Žalovaný má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnouaplikáciouprávanazistenýskutkovýstav,dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa
upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne
uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

12. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu Občiansky

zákonník má povahu osobitného predpisu.

13. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení
neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká
spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ustanovenia § 3 ods.

5 poslednej vety zákona č. 250/2007 Z.z., či už v znení účinnom do 09.06.2013, alebo v znení účinnom
od 10.06.2013.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník ako celok je predpisom v prospech
spotrebiteľa.

15. Nemožno sa preto stotožniť s názorom odvolateľa, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo
preukázané, že došlo k porušeniu práv ustanovených za účelom ochrany žalobcu ako spotrebiteľa.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vysvetlil svoj záver o

splnení podmienok pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

17. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, tento záver podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedáustanoveniu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

18. Čo sa týka námietky, že súd nekonkretizoval dôvody, podľa ktorých sumu finančného zadosťučinenia
určil, k tej treba uviesť, že súd prvej inštancie mal za to „že povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne
je finančné zadosťučinenie v sume 100 Eur.“

19. Bez stanovenia kritérií výšky finančného zadosťučinenia a naplnenia účelu - poskytnúť žalobkyni ako
spotrebiteľke satisfakciu, odvolaciemu súdu sa nejaví súdom stanovená výška primeraného finančného
zadosťučinenia ako neprimeraná.

20. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania.

21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako
vecne správny potvrdil, vrátane osvojenia si jeho dôvodov.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).