Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/186/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211127
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116211127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: V. Ž., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. Z. XX, XXX XX Z., proti žalovanému: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. X,
XXX XX Z., právne zastúpeného JUDr. Martin Judičák, so sídlom Matice Slovenskej 5, 083 01 Sabinov,
o zrušenie darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 25.05.2016 sa žalobkyňa domáhala zrušenia darovacej zmluvy
uzatvorenej medzi ňou a žalovaným ako jej synovcom. V petite návrhu výslovne uviedla, že: „Požaduje

zrušenie darovacej zmluvy povolenej vkladom dňa 05.08.2005.“ Na pojednávaní konanom dňa
24.11.2016navýslovnúotázkusudcu,čohosavkonanídomáha,znovazopakovala,žesadomáhatoho,
aby: „Súd zrušil darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi ňou ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným.“
1.1. Pokiaľ ide o skutkové opísanie návrhu, žalobkyňa uviedla, že obdarovaný 7 rokov neprejavil záujem
o jej osobu, neprejavoval záujem o byt, nebytové priestory, pozemok, teda o predmet darovania a to ani v
dobe,kedysabytprerábal.Vnávrhuzároveňuviedla,žeopakovanebolakontaktovanárôznymiosobami
s tým, že tieto sa jej ponúkli, že jej pomôžu vybaviť miesto v domove dôchodcov, čomu nerozumela. Ako

vyplýva zo žaloby, tieto ich ponuky dávala na vrub aktivite žalovaného, aby predmetný byt opustila.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 18.08.2016 (č. l. 13-15). V tomto svojom
vyjadrení uviedol, že už vyše 10 rokov pracuje v zahraničí. Slovensko navštevuje priemerne raz za rok,
za účelom návštevy blízkej rodiny. Keď mu to čas dovolil, spočiatku navštevoval aj žalobkyňu. Problém
v komunikácii s ňou nastal niekedy v roku 2008, keď zistil u správcu bytového domu, v ktorom sa
nachádza predmetný byt, že žalobkyňa má niekoľko tisícové záväzky po lehote splatnosti. Tieto záväzky

v rôznych sumách (2 425,08 €; 550,80 €) žalovaný opakovane zaplatil. V roku 2011 opätovne zistil, že
žalobkyňa má u správcu záväzky po lehote splatnosti vo výške 324,39 €. Keď navštívil svoj byt, zistil,
že je tam nepoupratované, že sú tam výkaly po zvieratách a nadobudol pocit, že žalobkyňa nadmerne
užíva alkohol. Následne vzhľadom na to, že u neho došlo k zmene sociálnej situácie, nedoplatok za byt
nevyrovnal. Nedoplatky viedli k tomu, že na podnet vlastníkov bytov, správca bytového domu navrhol
predaj bytu v rámci dobrovoľnej dražby. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o iniciatívu osôb ponúkajúcich
vybavenie miesta pre žalobkyňu v domove dôchodcov, v žiadnom prípade to nebola jeho iniciatíva. Má

teda za to, že žalobu je potrebné zamietnuť, pretože žiadnym spôsobom nedošlo k naplneniu § 630
OZ o tom, žeby sa žalovaný k žalobkyni alebo členom jej rodiny mal správať tak, že hrubo porušuje
dobré mravy.3. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu, výsluchom svedkov a prihliadajúc na tvrdenia strán sporu
a zistil nasledujúce:
3.1. Dňa 05.08.2005 bola uzavretá darovacia zmluva k jednoizbovému bytu č. XX nachádzajúceho sa v

Z. na ul. O. Z. Č.. XX S. Z.. Darujúcou bola V. Ž. - žalobkyňa a obdarovaným U. U. - žalovaný. Z ods. 4.
článku Zmluvy s názvom „Ďalšie ustanovenia“ vyplýva, že obdarovaný sa zaväzuje darkyni poskytnúť
výlučné doživotné užívanie darovanej nehnuteľnosti. Darujúca uvedené právo prijíma a obdarovaný sa
zaväzuje toto jej právo strpieť. Uvedený záväzok sa nezapisuje do katastra nehnuteľností. Podľa ods.
5 tohto článku - náklady spojené s údržbou a opravami darovanej nehnuteľnosti ako aj poplatky s ich

užívaním spojené znáša za počas života darujúca.
3.2. Súd ďalej vykonal dokazovanie príjmovými pokladničnými dokladmi týkajúcimi sa úhrady
nedoplatkov na predmetnom byte v prospech správcu Sabyt s.r.o.. Z príjmového pokladničného dokladu
zo dňa 25.11.2008 vyplýva zaplatenie sumy 73 058,-Sk (2 425,08 €) žalovaným. Ďalej z príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 27.09.2010 vyplýva zaplatenie sumy 550,80 € žalovaným.
3.3. Z upomienky zo dňa 22.04.2011 vyplýva, že zástupca žalovaného pána U. upozorňuje žalobkyňu

na nedoplatok vo výške 324,39 €.
3.4. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2016 do 21.11.2016 vyhotovenej správcom
predmetného bytu, a to spoločnosťou Sabyt s.r.o. vyplýva, že nedoplatok na byte, ktorý je predmetom
konania je ku dňu 21.11.2016 vo výške 3 922,76 €. Zároveň v rámci prílohy je uvedený rozpis platieb za
roky 2014, 2015 a ich úhrada zo strany žalobkyne, ktorá predmetný byt užíva.

4. Na pojednávaní konanom dňa 24.11.2016 ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa uviedla, že
požaduje, aby súd zrušil skôr uvedenú darovaciu zmluvu. Zároveň sa ohradila proti tvrdeniu žalovaného
z jeho vyjadrenia o tom, že keď ju v roku 2011 navštívil, tak v byte bol neporiadok, výkaly od zvierat a
podobne. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o zaplatenie prvého nedoplatku vo výške cca 73 000,- Sk, z tejto

sumy rodičom žalovaného vrátila sumu 28 000,- Sk. Žalobkyňa a žalovaný došli zhodne k záveru, že
pokiaľ ide o sumu 550,80 €, táto suma bola žalovanému vrátená.

5. Na otázku súdu žalobkyni, aby uviedla akým spôsobom malo zo strany žalovaného dôjsť k porušeniu
dobrých mravov hrubým spôsobom, žalobkyňa uviedla, že v čase, keď bol byt darovaný, tak matka

žalovaného a žalovaný mali pri podpise darovacej zmluvy uviesť, že sa v prípade smrti žalobkyne alebo
jej manžela o druhého z nich postarajú. Žalovaný uviedol, že uvedené tvrdenie nie je pravdou. Bolo
povedané to, že sa v prípade smrti žalobkyne alebo jej manžela postarajú o pohreb nebohej osoby.
6. Súd ďalej vypočul ako svedka M.. A., zamestnanca Sabyt s.r.o. Tento uviedol, že na byte sú
dlhodobo nedoplatky a vzhľadom k vážnej situácii to dospelo k tomu, že bol podaný návrh na vykonanie

dobrovoľnej dražby. Zástupca Sabytu potvrdil, že žalovaný sa zaujímal o byt a o vývoj nedoplatkov na
ňom.

7. Súd tiež vypočul ako svedkov L.. O. C., A.. a L.. S. B.. Obidvaja uviedli, že sú susedmi žalobkyne,
resp. že sú vlastníkmi bytov v bytovom dome, v ktorom sa nachádza aj byt, ktorý je predmetom tohto

konania. Pokiaľ ide o snahu pomôcť žalobkyni v usporiadaní jej situácie pre prípad straty bytu, išlo o
ich iniciatívu bez toho, aby od žalovaného mali akýkoľvek podnet. Obaja svedkovia uviedli, že im bolo
zrejmé, že vývoj nedoplatkov na byte bude viesť až k tomu, že sa navrhne vykonanie dobrovoľnej dražby
bytu za účelom jeho predaja a úhrady týchto nedoplatkov, a vzhľadom na to, aby žalobkyňa nebola zrazu
konfrontovaná s nepriaznivou situáciou straty bývania, ponúkli jej možnosť pomôcť jej pri umiestnení v

domove sociálnych služieb.

8. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah: Žalobe predovšetkým
nemožno vyhovieť z dôvodu, že súd nemá oprávnenie podľa žiadneho predpisu darovaciu zmluvu
uzavretú medzi stranami sporu zrušiť. Zrušenie zmluvy súdom by znamenalo vydanie konštitutívneho

(právotvorného) rozsudku, ktorý však súd môže vydať iba v prípadoch výslovne zákonom stanovených.
Prejednávaná vec však takýmto prípadom nie je. Podľa názoru súdu je petit žaloby jasný a zrozumiteľný
(zrušenie darovacej zmluvy súdom). Na tom nič nemení, že mu z hľadiska hmotného práva vyhovieť
nemožno. Na prípadnú námietku, že súd mal o nemožnosti vyhovenia petitu žalobkyňu poučiť, treba
uviesť, že by išlo o neprípustné poučenie o hmotnom práve. V rámci právnej argumentácie poukazuje

súd na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/385/2015. V tomto konaní bol predmetom preskúmania
rozsudok Okresného súdu Prešov, ktorý zamietol žalobu o určenie neexistencie vecného bremena
ako žalobu o určenie neexistencie právnej skutočnosti, ktorú zákon nepredpokladá. Krajský súd v
Prešove rozsudok potvrdil. Žalobca podal dovolanie z dôvodu, že súdy postupovali formalisticky amali ho vyzvať na odstránenie nezrozumiteľnosti žaloby. Najvyšší súd SR uviedol: Optimálne plnenie
poučovacej povinnosti vyžaduje materiálne chápanie tejto povinnosti súdu a súčasne aj odmietnutie
prílišného formalizmu pri plnení manudukčnej povinnosti súdu. Tieto dve základné pravidlá umožnia

súdu vyhnúť sa všetkým extrémom pri plnení poučovacej povinnosti bez toho, aby sa chybným plnením
tejto povinnosti narušili ústavné základy práva na súdnu ochranu. Tieto pravidlá znamenajú, že rozsah
a kvalitu plnenia poučovacej povinnosti vnímame vždy konkrétne a so zreteľom na prejednávanú a
rozhodovanú vec, ktorá nemôže byť charakterizovaná hmotným právom, ale potrebou upozorniť stranu
sporu na jej procesné práva a povinnosti bez ohľadu na to, podľa akého hmotného práva sa jej nárok

posudzuje alebo môže posudzovať. Spôsob plnenia poučovacej povinnosti musí rešpektovať ústavný
princíp rovnosti strán sporu, nestrannosť súdu a zákaz prejudikovania názoru súdu. Tieto tri požiadavky
spolu súvisia a ich rešpektovanie je výsledkom náležitého zhodnotenia situácie súdom pred poskytnutím
poučenia o procesných právach a povinnostiach strane sporu. Obsah týchto požiadaviek je jasný a
definovaný nielen v zákonoch, ale aj v justičnej praxi, a preto bude len vecou konkrétnej situácie, ako
sa súd vyrovná nielen s plnením poučovacej povinnosti, ale aj s nevyhnutnosťou postupovať nestranne

a bez narušenia procesnej rovnováhy medzi stranami sporu, prípadne predčasného uvedenia jeho
názoru na meritum prípadu. S prihliadnutím na obsah dovolania žalobcu je potrebné konštatovať,
že žalobná žiadosť (petit) je náležitosťou žaloby a jej formulovanie je procesnou povinnosťou strany
sporu. Nezrozumiteľnosť petitu žaloby spravidla zakladá nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Sudca
(poverený zamestnanec súdu) je preto v takomto prípade v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. povinný účastníka

vyzvať na opravu petitu s uvedením ako treba opravu vykonať a ak účastník výzve v lehote stanovenej
súdom nevyhovie, súd návrh na začatie konania odmietne. Poučenie súdu ale nemôže reagovať na to,
že petit návrhu na začatie konania z hľadiska hmotného práva neobstojí, ak inak možno na jeho základe
konať a rozhodnúť, hoci s negatívnym výsledkom pre stranu sporu. Rovnému postaveniu strán sporu
totiž nezodpovedá také poučenie súdu, ktoré sa týka hmotného práva. Treba zdôrazniť, že v prípade

aplikácie § 43 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. odňatie možnosti konať pred súdom prichádzalo do úvahy hlavne
vtedy, ak súd podanie strany sporu odmietne napriek tomu, že pre takéto rozhodnutie nie sú splnené
zákonné podmienky vyplývajúce z citovaného ustanovenia. O takýto prípad však v preskúmavanej
veci nejde. Okresný súd totiž podanie žalobcu, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na
začatie konania, neodmietol podľa § 43 ods. 2 O. s. p., ale rozsudkom žalobu zamietol pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu, pričom odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil. Konajúce
súdy považovali správne petit žaloby za úplne jasný a zrozumiteľný, ktorý nevyvolával pochybnosti o
tom,čohosažalobcadomáha.Medzižalobnýmnávrhomažalobnýmitvrdeniaminebolanižiadenzjavný
rozpor. Čiastkový úsudok okresného súdu, podľa ktorého žaloba nemá oporu v hmotnom práve, bol
výsledkom posudzovania žalobného petitu z hľadiska, či podľa hmotného práva obstojí alebo nie, v

ktoromprípadesúdnemápoučovaciupovinnosťvzmysle§5ods.1O.s.p..Vpredmetnomkonanínebol
preto dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 43 O. s. p. tak, ako to žalobca mylne tvrdí vo svojom dovolaní.

9. Napriek vyššie uvedenému sa súd z opatrnosti zaoberal žalobou aj z hľadiska možnej aplikácie §
630 OZ - Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho

rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
9.1 Právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností: a) kvalifikované
porušenie dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny, b) jednostranný prejav vôle darcu voči
obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru.
9.2 Domáhanie sa vrátenia daru (odvolanie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý

smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Z výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmá vôľa
darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti,
musí byť tento úkon urobený písomne. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto
ju urobil, voči komu, z akého dôvodu (pričom nevhodné správanie sa obdarovaného musí byť
opísané konkrétnom a nezameniteľným spôsobom) a čoho sa ten, kto ju robí, domáha. Darca

sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu a členom jeho rodiny tak,
že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon
na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Judikatúra
ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom

na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Pojem „dobré mravy“ (boni mores) je potrebné vykladať v nadväznosti na znenie ustanovenia
§ 3 ods. 1 a §39 OZ.
9.3 K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závadné

konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska
svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s
dobrými mravmi. Nemožno opomenúť, že úvahy o aplikovateľnosti ustanovenia § 630
OZ sa odvíjajú vždy od

posúdenia všetkých osobitostí každého prípadu individuálne a závery v tom-ktorom konkrétnom prípade
tak možno len veľmi ťažko zovšeobecniť, a teda i použiť na prípad skutkovo odlišný (Ro NS ČR
z 30. 11. 2005, sp. zn. 33 Odo 1420/2005). Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich
porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami,
neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Teda nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky
uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky

§ 630 OZ. Predpokladom
aplikácie tohto ustanovenia je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym
správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen
podľa subjektívneho názoru (pocitu) darcu. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri

obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov
obdarovaným nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu či priestupku. Podľa judikatúry
však musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o ich sústavné porušovanie (R
88/1998), napr. vo forme fyzického napádania, hrubých urážok, neposkytnutia potrebnej pomoci atď. (za
takýto prípad súdna prax nepovažuje to, že obdarovaný opomenul životné jubileum darcu). Uvedené

kvalifikované správanie sa obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo po uzavretí darovacej
zmluvy a odovzdaní daru obdarovanému. Darca sa ako dôvodu na vrátenie daru nemôže dovolávať
skutkových okolností, ktoré nastali alebo existovali v čase pred darovaním a za ktorých bol právny
úkon urobený a o ktorých obe strany pri uzavieraní zmluvy vedeli. Na platnosť právneho úkonu darcu
smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne

skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny.
Tento právny úkon darcu môže byť napokon obsiahnutý i v žalobe. V takom prípade nastávajú jeho
právne účinky právneho úkonu na vrátenie daru od okamihu, kedy bola žaloba doručená obdarovanému.
9.4 Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru ak sú naplnené zákonné podmienky pre vrátenie
daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona, a to dňom, kedy bola výzva darcu doručená

obdarovanému. Dôsledkom zániku právneho vzťahu darovania je obnovenie pôvodného právneho
stavu v rozsahu účinku tohto právneho úkonu. Pre existenciu kvalifikovaného porušenia dobrých
mravov sa vyžaduje uznanie tejto skutočnosti osobou takto konajúcou (obdarovaným) alebo jej určenie
rozhodnutím súdu v sporovom konaní (Ro NS SR z 30. 11. 2004, sp. zn. 1 Sž-o-KS 40/04).

10. V prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala, že písomne mimosúdne žalovaného vyzvala na
vrátenie daru s uvedením skutočností, v ktorých vidí zo strany žalovaného konanie hrubo porušujúce
dobré mravy. Ani samotná žaloba (ktorej obsahom môže byť aj hmotnoprávny úkon) náležitosti výzvy
nemá, pretože neobsahuje výzvu adresovanú žalovanému na vrátenie daru. Ak by súd žalobu aj
hypoteticky za takúto výzvu považoval, dôvody v nej uvedené (tvrdený nezáujem o byt pri znalosti pobytu

žalovaného v cudzine) by právo na vrátenie daru v žiadnom prípade nezakladali. Súd zastáva názor, že
žalovanýnebolpovinnýstáleuhrádzaťnedoplatkyvýlučnespôsobenéžalobkyňou(najmäprinedostatku
finančných prostriedkov) a práve nezodpovednosť žalobkyne spôsobila, že žalovaný pravdepodobne o
byt formou dobrovoľnej dražby príde.

11. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11.1. Žalobkyňa v konaní neúspešná právo na náhradu trov konania nemá. Toto právo nemá ani úspešný
žalovaný, ktorý sa ho výslovne vzdal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.