Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116217615
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116217615.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: I. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. J. X, XXX XX H., právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom
ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 30.10.2008 uzavretej medzi stranami sporu
je bezúročný a bez poplatkov.

II. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
spoločnosti Pohotovosť s.r.o. v bode 13 v znení:

„Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie
uzatvorenej zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tou spojenou.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

III. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
spoločnosti Pohotovosť s.r.o. v bode 17 v znení:

„Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené:
a) Pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 01 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava I. oddiel Sa, vložka č. 3530/b, ďalej len Rozhodcovský súd, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na Rozhodcovskom súde.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 02.09.2016 sa žalobca domáhal určenia, že úver poskytnutý žalovaným

na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 30.10.2008 je bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca v žalobe uviedol, že nie je pravdou skutočnosť uvedená v zmluve o úvere, že tento mu bol
poskytnutý na účely povolania. Vzhľadom na to, že zmluva o úvere s ním bola uzatvorená ako so
spotrebiteľomaneobsahujenáležitostivyžadované§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch, a to napr. uvedenie RPMN, uvedenie ročnej úrokovej sadzby je poskytnutý úver bez úrokov
a bez poplatkov. Žalobca rovnako žiadal, aby zmluvná podmienka uvedená v bode 13 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.10.2016 (č. l. 13 - 20), v ktorom
uviedol, že

-prejednávanázmluvaniejezmluvouospotrebiteľskomúverepodľazákonaospotrebiteľskýchúveroch,

- na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem,
- zmluvný administratívny poplatok je v súlade so zákonom,
- je daná prekážka veci rozhodnutej z dôvodu, že vo veci už právoplatne rozhodol rozhodcovský súd.

3. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 11.05.2017 v neprítomnosti žalobcu a
žalovaného.

4. Súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis ako aj výsluchom svedka a zistil nasledujúce:
4.1. Dňa 30.10.2008 bola medzi účastníkmi konania a to medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom
ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere. U dlžníka je uvedené, že tento použije finančné prostriedky
na výkon povolania.

4.2. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 02.10.2015 oznámil žalobkyni, že jej
záväzok predstavuje výšku 35690,37 € (č.l. 6).
4.3. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 21282/09 bola žalovaná na základe prejednávanej zmluvy
zaviazaná na plnenie vo výške 5471,03 € s prísl. (28 - 29).
4.4.ZvýsluchusvedkaM.R.,ktorýzažalovanéhoakozástupcaprejednávanúzmluvuuzavrelvyplynulo,

že žalovaný svojich zástupcov usmernil tak, aby ako účel úveru uvádzali - výkon povolania, výkon
zamestnania alebo výkon podnikania.

5. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 137 písm.c) C.s.p. - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 1 ods.1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - Tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. - na účely tohto zákona sa rozumie
písm. a) - spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
písm. b) - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k

dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .
Podľa § 4 ods.3 zákona č. 258/2001 Z.z. - Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

6. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalobca v podstate požadoval určenie,

že žalovaný z prejednávanej úverovej zmluvy nemá právo na úroky a poplatky, pretože došlo k vade,
ktorá spôsobuje, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že žalobca nemá
inú možnosť ako zistiť, či jeho úver je/nie je bez úrokov a bez poplatkov, najmä nemá k dispozícii žalobu
o plnenie (k preplateniu poskytnutej istiny z jej strany do rozhodnutia súdu nedošlo, čo by umožňovalo
podaťžalobuovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,kdebyotázkybezúročnostiabezpoplatkovostiúveru

bola skúmaná ako otázka predbežná), je naliehavý právny záujem na požadovanom určení daný. V
Rámci právnej argumentácie poukazuje súd na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo1/2009 - „Za určovaciu
žalobu v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p.(teraz § 137 písm.c/ Csp - pozn. OS Prešov) považuje súdna
prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa.
Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom

na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej
žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 224/2008). Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm.c/ O.s.p.,
umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého

špecificképostavenieakoslabšejstranyvsporeosvedčujepredovšetkýmúpravavkomunitárnompráve,
početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava),
pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných
prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jehopostavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty; ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). V preskúmavanej veci nemožno tiež opomenúť (v
súvislosti s argumentáciou odvolacieho súdu), že na podanie žaloby o peňažné plnenie je aktívne

legitimovaný iba veriteľ, teda nebankový subjekt, ktorý takúto žalobu nepodal a ani nepodá, keďže v
danomprípadenastalaokolnosť(žalobcanezaplatildveposebeidúcesplátky),ktoráspôsobilazročnosť
celého dlhu. Žalobca by nemal pri takomto výklade možnosť žiadať o posúdenie platnosti úverovej
zmluvy, čo je odňatie spravodlivosti.“

7. Súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že žalovaný spôsobom obchádzajúcim predpisy
týkajúce sa spotrebiteľských úverov vypĺňa úverové zmluvy osobám, ktoré požadujú úver tak, aby to
vyzeralo, že úver je poskytovaný na účely podnikania, povolania alebo zamestnania napriek tomu, že
na uvedené účely dlžník úver nežiada. Takéto konanie treba považovať za nekalú obchodnú praktiku
sledujúcu žalovaným to, aby sa vyhol sprísnenej spotrebiteľskej ochrane dlžníka prostredníctvom režimu
zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má výpoveďou svedka za preukázaný spôsob, akým žalovaný

postupoval pri uzavretí posudzovanej úverovej zmluvy, pričom žalovaný si neúčasťou na pojednávaní
zmaril možnosť tvrdenia svedka vyvrátiť. Na základe uvedeného, súd teda určil, že úver zo zmluvy
8251265 zo dňa 30.10.2008 je bez úrokov a bez poplatkov, čo znamená toľko, že žalobkyňa je z neho
povinná vrátiť iba poskytnutú istinu, prípadne úroky z omeškania, pokiaľ sa so splácaním istiny dostala
do omeškania.

7.1. Keďže už chýbajúca RPMN má za následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov,
nepovažoval súd za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami vznesenými žalobcom voči posudzovanej
zmluve, keďže by to bolo v rozpore s hospodárnosťou konania a ani pri ich preukázaní by žalobca lepší
výsledok ako vyplýva z výroku tohto rozsudku dosiahnuť nemohol.

8. Neprijateľná zmluvná podmienka I.
8.1. Žalobkyňa v konaní odkazovala na právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 11C/42/2012
- 46, ktorým bolo „určené, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s
administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku“.

8.2. Podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.
8.3. Procesný súd sa stotožňuje s výkladom tohto ustanovenia podaného KS v Banskej Bystrici vo veci

sp. zn. 14Co/321/2012 - Ustanovením § 53a OZ sa do právneho poriadku zavádza i keď nepriamo
precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozširuje
pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ použil
tú istú, alebo obdobnú zmluvnú podmienku.
8.4. Procesný súd ďalej poukazuje na rozhodnutie KS v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/91/2011 - Ak si

dodávateľ v inštančnom postupe používanie problémovej klauzuly neobháji, je povinný bez ďalšieho
zdržať sa jej ďalšieho (opakovaného, súvislého) používania vrátane uplatňovania plnení z takejto
klauzuly. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ust. § 53a OZ. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci
súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky.
Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie

pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na
súdoch sústavne (porov. čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných
podmienok uplatňuje a doslova v nie dobrej viere „skúša", ktorý súd mu plnenie prizná.
8.5. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods.1 - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 298 ods.1 C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods.2 C.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

8.6. Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti)
za vedľajšie plnenie a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené
zrozumiteľne.
Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej

zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje
nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a

zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
8.7. Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným
a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom.
Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť

podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania. Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá
i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok. Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských
zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen
formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k

tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým
písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých
predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú alebo naopak ustanovenia, ktoré sú pre daný
záväzkový vzťah podstatné a mali by byť spotrebiteľovi sprístupnené zreteľne bez nutnosti „pátrania“

vo VOP. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto
konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
8.8. Procesný súd je presvedčený, že otázku základných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, otázku
sankcií za nesplnenie záväzkov spotrebiteľa ako aj otázku možného rozhodcovského konania treba
považovať za tak dôležité, že musia byť uvedené v samotných zmluvách a nie vo Všeobecných

obchodných podmienkach, ktorým spotrebiteľ vo všeobecnosti prikladá menší dôraz ako zmluve
samotnej.
8.9. Najpodstatnejšou otázkou zmluvy o úvere je otázka odplaty. Spotrebiteľovi - dlžníkovi má byť prima
facie (na prvý pohľad) zreteľne sprístupnené akú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov má
zaplatiť a z čoho táto odplata pozostáva. Formulácia použitá žalovaným (naviac len vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru), že : „Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné
dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere so všetkou administratívou
s tým spojenou“, zásadám poctivosti a transparentnosti nezodpovedá. Takáto formulácia vyžaduje od
spotrebiteľa určité matematické znalosti (výpočet 1/3 a 2/3 zo sumy 100000,-Sk), čo ako je uvedené
vyššie, sťažuje pozíciu spotrebiteľa pri pochopení ekonomického charakteru zmluvnej odplaty.

8.10. Naviac, poplatok predstavuje odplatu, ktorá má dodávateľovi refundovať náklady spojené s
poskytnutím určitej služby. V prejednávanej veci má však poplatok výšku 57,3% poskytnutej sumy
- 57333,-Sk (pričom jeho skutočná výška závisí od požičanej sumy, čo znamená, že v skutočnosti
nejde o náhradu administratívnych nákladov, ktorých výška nemôže závisieť od výšky úveru) a tedatvorí prevažnú časť odplaty dodávateľa, ktorá predstavuje 86% ročne. Prostredníctvom poplatku, tak
dodávateľ neuhrádza svoje oprávnené náklady (v konaní ničím nepreukázané) ale generuje podstatnú
časť svojho zisku, čo súd považuje za neprípustné. Primárnou odplatou za poskytnutie peňažných

prostriedkov je predsa úrok a nahrádzanie nižšieho úroku (aj keď v prejednávanej veci nešlo ani o
„nižší“ úrok) formou poplatku prezentovaného ako nevyhnutný náklad dodávateľa, nie je ničím iným ako
klamaním spotrebiteľa a tvorbou neprimeraného zisku na jeho úkor. Z vyššie uvedených dôvodov, vyššie
uvedená zmluvná podmienka ako celok nemôže obstáť.

9. Neprijateľná zmluvná podmienka II.
9.1. Podľa rozsudku KS v Prešove, sp. zn. 17Co/179/2016 zo dňa 07.02.2017 - „Podľa dojednanej
rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o úvere
(31.05.2012) sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo
pred všeobecným súdom. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na
rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie

žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom
po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z
ust. § 19 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za
neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či

riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula
alebododávateľsvojímkonanímpodanímžalobynarozhodcovskomsúde.Ust.§53ods.4Občianskeho
zákonníka účinného od 1.1.2008 len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd v danej veci

nevzhliadol dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia
pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo
podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni

postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“. Občiansky zákonník
v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade
nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na

predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny
charakter tohto dojednania. Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci predstavuje notoricky používanú
formu rozhodcovskej zmluvy, ide o rutinný postup zo strany dodávateľa. Takýmto postupom pri podpise
hlavného kontraktu (ktorý je však výsledkom individuálneho dojednania, lebo vzniká na základe
požiadavky spotrebiteľa) už bez aktivity a záujmu spotrebiteľa, jednostranne vnucuje spotrebiteľovi

ďalší zmluvný vzťah, ktorý bez vôle spotrebiteľa a jeho znalosti podstaty veci, zabezpečuje výlučne
dodávateľovi ochranu jeho pohľadávok zo zmluvy o úvere. Navyše k tomu má byť „dohodnutá“ právomoc
rozhodcovských orgánov, ktoré dodávateľ sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej zmluve, opäť
bez aktivity spotrebiteľa. Technická samostatnosť listiny - zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy
v tomto prípade neznamená individuálnosť jej dojednania. Podpis spotrebiteľa na nej neverifikuje

jej individuálne dojednanie v tom zmysle, v akom to zakotvuje § 53 ods. 2 OZ. Je evidentné, že
spotrebiteľ pristúpil na dodávateľom vopred pripravené, vzájomne nevyjednané a ním neovplyvnené
podmienky. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto častiformuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto
nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok
versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. (porovnaj

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/2/2014). Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka
nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o
neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený

nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Bez platnej zmluvy majúcej
buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve rozhodcovskému súdu
chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní. V súvislosti s akoukoľvek
rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často
krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach
a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Keďžesatakstanevsúkromnomprávnomprocese,požiadavkanarešpektovanieprincípovsúkromného
práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva

nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne namieste.“
9.2. Odôvodnenie rozsudku KS v Prešove si okresný súd osvojil v prejednávanej veci a preto
rozhodcovskúdoložkuvyhlásilzaneprijateľnúpodmienku.Naviac,vprejednávanejvecijerozhodcovská

doložka súčasťou „len“ Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Ak teda je rozhodcovská doložka
neplatnou, nebola daná právomoc rozhodcu na prejednanie veci a rozhodcovský rozsudok je nulitným
právnym aktom, ktorý prekážku rozsúdenej veci nezakladá a preto mohol súd vo veci konať.

10. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené

výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
10.1. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, má právo na náhradu trov konania od žalovaného

v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.