Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617203597
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8617203597.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Združenie vlastníkov lesa -
pozemkové spoločenstvo Príkra, so sídlom Príkra, 090 05 Krajná Poľana, IČO: 31 305 415, právne
zastúpeného: JUDr. Marta Maruniaková, advokátka so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník,
proti žalovanému: LESY DRANEC, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava - Ružinov, právne

zastúpenému: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o. so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice - Juh,
IČO: 50 560 611, o určenie času a spôsobu užívania lesnej cesty, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Svidník č. k. 8C/26/2017 - 124 zo dňa 29.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) nariadil neodkladné

opatrenie v znení:
„I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
Žalovaný je povinný odomknúť a ponechať odomknutú závoru na verejnej účelovej lesnej ceste na
parcele CKN č. XXX k.ú. M. B..
Žalovaný je povinný odomknúť a ponechať odomknutú závoru na verejnej účelovej lesnej ceste na
parcele K. č. XXX k.ú. U..

Žalovaný je povinný strpieť prechod a prejazd osobnými a nákladnými autami, kamiónmi, lesnými
traktormi, prípadne inou technikou určenou na ťažbu, približovanie, manipuláciu a zvoz dreva a státie
počas nakládky dreva po verejnej účelovej lesnej ceste evidovanej na katastrálnej mape ako parcela
CKN XXX k.ú. M. B., prejazd z parcely CKN XXX k.ú. M. B. na parcelu CKN XXX k.ú. U. a späť z parcely
CKN XXX k.ú. U. na parcelu CKN XXX k.ú. M. B..
Žalovaný je povinný zdržať sa vytvárania akýchkoľvek prekážok v ktorejkoľvek časti verejnej účelovej

lesnej cesty na parcele CKN XXX k.ú. M. B., ktoré by znemožňovali žalobcovi vjazd, prejazd a výjazd
z lesnej cesty na parcele CKN XXX k.ú. M. B..
Žalovaný je povinný zdržať sa vytvárania akýchkoľvek prekážok v ktorejkoľvek časti verejnej účelovej
lesnej cesty na parcele CKN XXX k.ú. U., ktoré by znemožňovali žalobcovi vjazd, prejazd a výjazd z
lesnej cesty na parcele CKN XXX k.ú. U..
II. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“

V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca dostatočne osvedčil, že žalovaný je
väčšinový vlastník parciel č. V., E XXX, E XXX, E XXX, E XXX, E XXX, E XXX v k.ú. M. B. ako aj to,
že žalovaný bráni žalobcovi v užívaní pozemkov. Ak žalobca nebude mať prístup k pozemkom, ktoré
obhospodaruje, môže dôjsť k značným hospodárskym škodám. Preto súd návrhu vyhovel.

2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd

uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, resp. zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal výlučnú miestnu príslušnosť podľa ust.§ 20 písm. a) CSP, nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko nie je vlastníkom lesnej cesty,
absenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, neprimeranosť nariadeného neodkladného opatrenia
a jeho nevykonateľnosť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s tým, že by miestna príslušnosť súdu mala byť určená
ako výlučná. Tvrdenie žalovaného o tom, že nie je vlastníkom lesnej cesty považuje iba za špekuláciu.
Neodkladné opatrenie nie je obmedzené § 28 Zákona o lesoch, týka sa zákonného práva žalobcu ako
subjektu hospodáriaceho v lese k verejnej lesnej komunikácii. Neodkladné opatrenie ukladá žalovanému

povinnosti, ktoré majú zabezpečiť pre žalobcu vjazd a výjazd na uvedené lesné cesty tak, aby sa žalobca
dostal do svojho lesa a späť na miestnu komunikáciu. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

4. V nasledujúcich vyjadreniach strany sporu neuviedli žiadne nové rozhodujúce skutočnosti a zotrvali
na predchádzajúcich vyjadreniach.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
skutkových zistení, preto ani súd nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu ako pri rozhodovaní vo
veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.

V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci správne
rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).
Žalovaný v odvolaní vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. Má za to, že nie sú dané predpoklady

pre určenie výlučnej miestnej príslušnosti podľa ust. § 20 písm. a) CSP, podľa ktorého namiesto
všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť,
ak sa spor týka vecného práva k nej.
V zmysle Občianskeho zákonníka vecnými právami sú vlastnícke a spoluvlastnícke právo a práva k
cudzím veciam, kam patria záložné právo, vecné bremená a zádržné právo.

Podľa ust. § 25 ods. 3 Zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len Zákon o lesoch) lesné cesty je
oprávnený využívať každý po dohode s ich vlastníkom, správcom alebo so združením podľa § 51
ods. 2 o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške a spôsobe úhrady za ich využívanie.
Ak sa nedosiahne dohoda a osoba ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovaniestarostlivosti o dotknuté územie a o stavby a zariadenia na tomto území, o čase a spôsobe využívania
lesných ciest a o výške alebo spôsobe úhrady za využívanie lesných ciest rozhoduje súd.
Ustanovenie § 25 ods. 3 Zákona o lesoch zakotvuje na jednej strane oprávnenie pre každého užívať

lesné cesty, čomu na druhej strane korešponduje povinnosť vlastníka, správcu alebo združenia podľa
ust. § 51 ods. 1 Zákona o lesoch toto užívanie strpieť. U vlastníka lesnej cesty tak ide o obmedzenie
jeho vlastníckeho práva. Oprávnenia a povinnosti uvedené v ust. § 25 ods. 3 Zákona o lesoch sú teda
obsahovo najbližšie vecnému bremenu, ktorého samotná existencia je v prejednávanom prípade daná
priamo zákonom, pričom jeho konkrétnejší obsah je ponechaný na dohodu dotknutých osôb, resp. na

rozhodnutie súdu.
Podľa názoru odvolacieho súdu je takýto extenzívny výklad ust. § 20 písm. a) CSP na mieste, nakoľko
je nelogické, ak by na prejednanie veci v prípade obmedzenia vlastníckeho práva spočívajúceho v
práve prechodu, ktoré je vyslovene označené ako vecné bremeno, bol príslušný okresný súd, v obvode
ktorého sa nehnuteľnosť nachádza, a v obsahovo totožnom prípade obmedzenia vlastníckeho práva
spočívajúceho v práve prechodu, ktoré však nie je explicitne označené ako vecné bremeno, by bol na

konanie príslušný všeobecný súd žalovaného.

9. K nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odvolací súd poukazuje na vyjadrenie
žalovaného v správnom konaní č.k. OU-SK-PLO-2017/003778-009, kde uviedol: „Spoločnosť LESY
DRANEC, s.r.o. umožnila v súlade s § 25 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch ZSVL - PS Príkra

na základe dohody prechod cez lesnú cestu CKN XXX (nezaložený list vlastníctva) a to v období marec
- máj 2016, čím sa preukázala dobrá vôľa vlastníka pozemkov vychádzať v ústrety ZSVL - PS U.. Zo
strany ZVLS - PS U. však dochádzalo vo vyššie spomínanom období k neprimeranému zneužívaniu
prechodu cez lesnú cestu (v extrémnych prípadoch 6 až 7 krát za deň). V tejto súvislosti bola voči ZVLS
- PS U. uplatnená náhrada za neprimerané užívanie lesnej cesty, ktorá nebola do dnešného dňa našej

spoločnosti uhradená. ... Chceli by sme upozorniť už na opakovaný podnet ZVLS - PS U. na Okresný
úrad pozemkový a lesný odbor, kedy sa zástupca našej spoločnosti zúčastnil na konaní a následne došlo
aj k sprístupneniu lesnej cesty.“ (č.l.77 a nasl.)
Žalovaný teda na jednej strane argumentuje tým, že v súčasnom právnom poriadku neplatí zásada
superficies solo cedit, na druhej strane sa však ako vlastník lesnej cesty správal, keď umožnil prechod

cez lesnú cestu, za čo si uplatnil náhradu, a sám sa za vlastníka lesnej cesty označil.
Žalovanýsiprispôsobujesvojpostojaargumentáciuaktuálnejsituáciipodľatoho,akomutomomentálne
vyhovuje. Ak sa však žalovaný v minulosti správal ako vlastník lesnej cesty, cez ktorú istý čas žalobcovi
umožnil prechod, ktorý následne znemožnil zátarasami, nemôže sa teraz odvolávať na to, že cesta nie
je súčasťou pozemku.

Pokiaľ ide o vlastníctvo závory, v prejednávanej veci a na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, kto je jej vlastníkom, ale kto reálne rozhodol o jej použití,
nakoľko tomu môže byť uložená povinnosť závoru odstrániť. Z vyššie citovaného vyjadrenia žalovaného
vyplýva (...následne došlo aj k sprístupneniu lesnej cesty), že o postavení či odstránení závory rozhodol
práve žalovaný.

Odvolacísúdvtejtosúvislostitaktiežpoukazujenato,lesnácestaCKNXXXk.ú.M.B.,naktorúžalovaný
zamedzil vstup, len v časti prechádza cez pozemky žalovaného, a lesná cesta CKN XXX sa nachádza
na pozemku vo vlastníctve SR - SPF.
Odvolací súd má za to, že je prinajmenšom pozoruhodné, že 9 dní pred podaním žaloby malo dňa
10.7.2017 dôjsť medzi spoločnosťou LESY DRANEC, s.r.o. ako odovzdávajúcim a spoločnosťou DM

1 s.r.o. ako preberajúcim k podpísaniu Dohody o prevode lesnej cesty, ktorú za obe spoločnosti ako
konateľ podpísal I.. F. P.l, a ktorá sa v katastri nehnuteľností neeviduje.
Odvolací súd poukazuje aj na ďalšie personálne prepojenie, konkrétne žalovaného a spoločnosti MPC
Trade, s.r.o., ktorá je podľa tvrdenia žalovaného prevádzkovateľom rampy v M. B., keď do mája 2018
bol jej konateľom I.. F. P..

K otázke pasívnej vecnej legitimácie odvolací súd záverom dodáva, že nejde o konanie s presne
stanoveným okruhom strán sporu, preto na strane žalovaných nemusia vystupovať všetci spoluvlastníci
dotknutých pozemkov, ako to uvádza žalovaný vo svojom odvolaní.

10. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že účinnej ochrany sa žalobca domohol rozhodnutím

Okresného úradu Svidník č. OU-SK-PLO-2017/003778-009 zo dňa 7.9.2017, nakoľko predmetným
rozhodnutím sa žalobcovi povolilo užívanie lesnej cesty na lesnom pozemku CKN XXX, čo žalovaný
nerešpektuje. Nariadeným neodkladným opatrením bol žalovanému uložený širší rozsah povinností za
účelom ochrany práv žalobcu.Z ust. § 3 CSP nijako nevyplýva obmedzenie právomoci súdu nariadiť neodkladné opatrenie. Naopak,
Zákon o lesoch vyslovene ustanovuje právomoc súdu rozhodovať v sporoch podľa ust. § 25 ods. 3
Zákona o lesoch. Ak má všeobecný súd právomoc na rozhodovanie vo veci samej, je v rozpore so

zásadami logického myslenia a účinnej ochrany práv strany sporu, aby nemal právomoc v rámci konania
vo veci samej rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia.

11. Nariadené neodkladné opatrenie odvolací súd nepovažuje za neprimerané, naopak, neodkladné
opatrenie tak, ako bolo nariadené, primerane slúži na zabezpečenie toho, aby žalobca mohol plniť svoje

povinnosti vyplývajúce mu zo zákona.
Ak by v rámci toho žalovanému vznikla škoda, bude mať voči žalobcovi nárok na jej náhradu.
Podľaust.§25ods.6Zákonaolesoch,osobyoprávnenévyužívaťlesnúcestusúpovinnévyužívaťlesnú
cestu spôsobom, ktorým sa minimalizuje poškodenie lesnej cesty, stavieb a zariadení s ňou súvisiacich.
Aknapriektomudôjdekjejpoškodeniu,súpovinnéotejtoskutočnostibezodkladneinformovaťvlastníka,
správcu alebo združenie podľa § 51 ods. 2 a na vlastné náklady vykonať opatrenia na zabránenie

ďalšieho poškodzovania a odstránenie škody; tým nie sú dotknuté všeobecné predpisy o náhrade škody.
Žalovaný v odvolaní taktiež poukazuje na chránené vtáčie územie, blízkosť prírodnej rezervácie a pod.
Žalobca ako správca a obhospodarovateľ lesa však mieni lesnú cestu využívať len na hospodárenie
v lese a v rámci plnenia svojich zákonných povinností, kde je už vopred zohľadnený vplyv na okolitú
prírodu, preto odvolaciemu súdu nie celkom zrejmé, čo konkrétne mal žalovaný na mysli, ak poukázal

na obmedzenia súvisiace s chráneným vtáčím územím, prírodnou rezerváciou a pod.
Odvolací súd nemôže súhlasiť ani s tvrdením žalovaného o bezodplatnom užívaní lesnej cesty, nakoľko
odplata je predmetom konania vo veci samej a nič nebráni jej určeniu aj spätne.

12. Neodkladné opatrenie v znení, v akom bolo nariadené, je dostatočne určité a vykonateľné. Na

základe nariadeného neodkladného opatrenia sa dá dostatočne presne určiť, o akú časť zemského
povrchu sa jedná, a to o to viac, že ide o lesnú cestu, ktorá má svoje viditeľné hranice.

13. Za takéhoto stavu odvolací súd dospel k záveru, že sú dané podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia, preto uznesenie súdu prvej inštancie s osvojením si dôvodov ako vecne správne potvrdil (§

387 ods. 1 CSP).

14. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP )

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).