Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113234863
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6113234863.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu v 1/ rade T.. Š. O., G.. XX. XX. XXXX, K. L. P., A. V. XX/X, žalobkyne v 2/ rade M.. J. W., G.. XX.
XX. XXXX, K. O., U. XXXX/XX, žalobkyne v 3/ rade M. O., G.. XX. XX. XXXX, K. L. P., J. XX/X, v konaní
zastúpení Aequitas s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Dolná ulica č. 19, IČO: 36 628 841, proti žalovanej
M. Š.G., G.. XX. XX. XXXX, K. K. K., O. R. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Štefanom Segečom, advokátom,
so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 26, o zaplatenie 3 x 3 458,55 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 1/ rade 3 458,55 Eur spolu s 2,805 % ročným úrokom
zo sumy 3 444,93 Eur od 15. 08. 2011 do 09. 07. 2012 s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3

444,93 Eur od 10. 07. 2012 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 2/ rade 3 458,55 Eur spolu s 2,805 % ročným úrokom
zo sumy 3 444,93 Eur od 15. 08. 2011 do 09. 07. 2012 s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3
444,93 Eur od 10. 07. 2012 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 3/ rade 3 458,55 Eur spolu s 2,805 % ročným úrokom

zo sumy 3 444,93 Eur od 15. 08. 2011 do 09. 07. 2012 s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3
444,93 Eur od 10. 07. 2012 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovia v 1/, 2/ a 3/ rade majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ až 3/ podanou žalobou zo dňa 18. 12. 2013 žiadali súd, aby vo svojom rozhodnutí
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3 458,55 Eur pre každého zo žalobcov zvlášť a nahradiť trovy
konania.

2. Žalovaná so žalobou vyjadrila nesúhlas.

3. Žalobcovia 1/ až 3/ vo svojej písomne podanej žalobe a ďalej na pojednávaní prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedli, že poručiteľka Q. O., G.. XX. XX. XXXX, C. J. V. XX. XX. XXXX
pre prípad svojej smrti spísala dňa XX. XX. XXXX závet, ktorý bol na bývalom Štátnom notárstve v
Banskej Bystrici zapísaný do zbierky listín pod číslom J. XX/XX a uložený pod číslom G. XX/XX. V tomto
závete poručiteľka stanovila dedičov jednak žalobcov 1/ až 3/ a žalovanú, pričom prejavila vôľu tak,

aby žalobcovia 1/ až 3/ nadobudli v rovnakom podiele hnuteľný majetok - úspory uložené na vkladných
knižkách a žalovaná nadobudla byt s bytovým zariadením.4. S takýmto zostaveným závetom vyjadrili súhlas všetci závetní dedičia, na základe čoho bol notárom
súdnym komisárom B.. Z. C. A. U. U. V. O. A. J. XXD/XXX/XXXX, V. XX/XXXX J. V. XX. XX. XXXX.
Dňa 10. 11. 2011 toto osvedčenie nadobudlo účinky právoplatného dedičského rozhodnutia. Na základe

tohto rozhodnutia mali žalobcovia 1/ až 3/ nadobudnúť okrem iného aj peňažné prostriedky vo výške 20
669,57 Eur, ktoré boli uložené na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenej v A. A., Q.. A.. K. K..

5. V tejto súvislosti súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v spise XXD/XXX/XXXX Okresného
súdu Banská Bystrica a to závetom zo dňa XX. XX. XXXX spísaného Q. O. O. Č. G. XX/XX. Z obsahu

závetu vyplýva, že Q. O.Ú. pre prípad smrti zanecháva takýto závet, kedy svoj hnuteľný majetok, t. j.
úspory vložené na vkladných knižkách v Slovenskej štátnej sporiteľni v Banskej Bystrici, žiada rozdeliť
po svojej smrti rovnakým dielom, a to synovcovi T.. Š. O., G. M. O. Q. G. J. W., P.. O.. Družstevný
dvojizbový byt v K. K. G.R. A. G. K. F. Č.. XX s celým bytovým zariadením zanecháva priateľke M. Š.G.,
G.. XX. XX. XXXX Z. C., K. K. K., O. R. XX.

6. Z Osvedčenia o dedičstve pod č. C.. XXD/XXX/XXXX, V. XX/XXXX J. V. XX. XX. XXXX, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 11. 2011 súd zistil, že žalobcom 1/ až 3/ bolo potvrdené dedičstvo
každému rovným dielom v 1/3-ine okrem iných aj peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na vkladnej
knižkekapitálč.XXXXXXXXXX/XXXX,vedenejvA.A.Ľ.,a.s.BanskáBystricasozostatkomkudňusmrti
vo výške 20 669,57 Eur. Ďalším predmetom dedičstva bola vkladná knižka kapitál č. XXXXXXXXXX/

XXXX Z. Z. A. A., a.s. Banská Bystrica so zostatkom ku dňu smrti vo výške 32 286,78 Eur.
7. Žalobcovia 1/ až 3/ ďalej uviedli, že po skončení dedičského konania im bolo oznámené v pobočke
Slovenskej sporiteľne, a.s., že peňažné prostriedky v celkovej výške 20 669,57 Eur vyplatili tretej
osobe. Na základe uvedeného potom podali žiadosť o prešetrenie postupu banky týkajúceho sa výberu
finančných prostriedkov z vkladnej knižky. Banka listom zo dňa 14. 05. 2012 žalobcom 1/ až 3/ oznámila,

že vkladná knižka bola vedená formou spoločného vkladu dvoch rovnocenných majiteľov, pričom týmito
osobami bola poručiteľka a žalovaná. Na základe tejto skutočnosti banka umožnila žalovanej dňa 15.
08. 2011 výber všetkých peňažných prostriedkov vedených na tejto vkladnej knižke, ako aj zrušenie
samotnej vkladnej knižky.

8. Skutočnosti tvrdené žalobcami 1/ až 3/ mal súd preukázané z listinných dôkazov a to oznámením
banky zo dňa 14. 05. 2012 a 12. 07. 2012.

9. Žalobcovia 1/ až 3/ ďalej uviedli, že prostredníctvom súdneho komisára žiadali o vykonanie opravy
osvedčenia o dedičstve v tom zmysle, že zostatok na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške

20 669,57 Eur sa mal opraviť na polovicu vkladu na tejto vkladnej knižke, t. j. 10 334,79 Eur z dôvodu,
že predmetom dedičstva je len jedna polovica tohto vkladu v uvedenom rozsahu. Žalovaná však túto
opravnú doložku odmietla podpísať a z tohto dôvodu sa osvedčenie o dedičstve neopravilo.

10. Tieto tvrdené skutočnosti mal súd za preukázané zo žiadosti o opravu zo dňa 11. 07. 2012, zápisnice

zo dňa 11. 07. 2012, poverenia zo dňa 16. 07. 2012 a zápisnice zo dňa 02. 10. 2012 tak, ako sú
obsiahnuté aj v dedičskom spise vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXD/XXX/
XXXX.

11. Žalobcovia 1/ až 3/ ďalej uviedli, že vzhľadom k tomu, že vkladná knižka bola vedená formou

spoločného vkladu dvoch rovnocenných majiteľov poručiteľky a žalovanej, boli teda podielovými
spoluvlastníkmi vkladu na vkladnej knižke. Keďže spoluvlastnícke podiely poručiteľky a žalovanej neboli
žiadnym spôsobom dohodnuté v súlade s ustanovením § 137 ods.2 Občianskeho zákonníka, platí
zákonnéurčeniespoluvlastníckehopodielužalovanejaporučiteľkykaždejvjednejpolovici.Zuvedeného
potom vyplýva, že žalobcovia 1/ až 3/ majú právo na vyplatenie vkladu na tejto vkladnej knižke v rozsahu

1/3-iny z 1/2-ice, teda v celkovej výške 1/6-iny z celku pre každého zo žalobcov, t. j. vo výške 3 444,93
Eur.

12. Svoj návrh odôvodnili z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia v súlade s ustanovením § 451
ods.2 Občianskeho zákonníka, pretože konanie žalovanej nebolo možné v žiadnom prípade označiť za

konanie v dobrej viere, nakoľko si bola plne vedomá toho, že peňažné prostriedky na vkladnej knižke
nie sú len v jej vlastníctve a má postavenie spolumajiteľa.13. Zároveň žalobcovia žiadali priznanie nároku na priemernú úrokovú sadzbu, ktorá vyplýva z prehľadu
úrokových sadzieb bánk na termínovaných vkladoch v roku 2011 vo výške 2,805 % ročne za čas od
15. 08. 2011 do 09. 07. 2012, teda deň, kedy bola žalovanej doručená výzva žalobcov na zaplatenie

bežných prostriedkov z vkladu na vkladnej knižke. Domáhali sa teda priznania úrokov vo výške 2,805
% ročne zo sumy 3 444,93 Eur od 15. 08. 2011 do 09. 07. 2012.

14. Zároveň si uplatnili právo na náhradu škody vo výške 5,83 Eur, ktorá mala pozostávať zo sumy, ktorá
im bola spôsobená ako škoda, pretože všeobecná hodnota majetku poručiteľa bola vo výške 150 259,27

Eur a odmena súdneho komisára vypočítaná z takejto všeobecnej hodnoty majetku predstavovala sumu
944,29Eur.Odmenabolauhradenápomernetak,žežalovanáuhradilatútoodmenuvovýške339,94Eur
a žalobcovia uhradili vo výške 604,35 Eur. Vzhľadom k tomu, že predmetom dedičstva spočívajúceho
vkladu na tejto vkladnej knižke mal byť o jednu polovicu menší, správne mala žalovaná uhradiť sumu
vo výške 345,67 Eur a žalobcovia 1/ až 3/ sumu 598,52 Eur.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia 1/ a 3/ uhradili v prospech žalovanej sumu 5,83 Eur, tvrdli že
konaním žalovanej vznikla im škoda vo výške rozdielu medzi zaplatenou odmenou notára vo výške
604,35 Eur a odmenou, ktorú by žalobcovia zaplatili, keby žalovaná neporušila svoju povinnosť pravdivo
a úplne opísať v rámci dedičského konania potrebné skutočnosti, pričom táto odmena teda mala
predstavovať sumu 563,49 Eur, pričom z tohto dôvodu vznikla žalobcom 1/ až 3/ škoda vo výške 40,86

Eur, teda každému zo žalobcov vznikla škoda vo výške 13,62 Eur.

16. Na základe uvedených tvrdených a predložených listinných dôkazov žiadali žalobcovia 1/ až 3/, aby
zaviazal súd žalovanú na zaplatenie každému jednotlivému žalobcovi sumu 3 458,55 Eur spolu s 2,805
% ročným úrokom zo sumy 3 444,93 Eur od 15. 08. 2011 do 09. 07. 2012, spolu s 9 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 3 444,93 Eur od 10. 07. 2012 až do zaplatenia.

17. Žalovaná osobne vo svojej výpovedi uviedla, že s poručiteľkou Q. O. bola dlhoročná kamarátka od
roku 1950, kedy prišla do Banskej Bystrice. Uviedla, že obe nemali deti, príbuzných mali ďaleko a spolu
veľmi dobre vychádzali a mali spoločné záujmy. Finančné otázky, ktoré si riešili spoločne boli také, že

každá mala vlastnú vkladnú knižku, na ktorú si ukladala finančné prostriedky. Vzhľadom k tomu, že si
vzájomne dôverovali a v prípade, že by sa niektorej z nich niečo stalo, napríklad že by bola chorá, dohodli
sa a dôverovali si v tom zmysle, aby každá z nich mala k dispozícii finančné prostriedky aj tej druhej.

18. Poručiteľka vkladala finančné prostriedky na vkladnú knižku, kde bolo okolo 32 000,-- Eur s tým, že

na jej vlastnej bola suma asi 20 000,-- Eur. Obe vkladné knižky boli vedené v Slovenskej sporiteľni, a. s. a
ako disponentky s týmito vkladnými knižkami boli uvedené obidve, t. j. žalovaná a poručiteľka. Žalovaná
ďalej uviedla, že len z dôvodov technických bola na prvom mieste ako disponentka na oboch vkladných
knižkách uvedená ona, teda jej meno a na druhom mieste bolo meno p. O.. Takáto situácia bola aj na
vkladnej knižke, kde bola suma zhruba 32 000,-- Eur, aj na vkladnej knižke, kde bola suma 20 000,--

Eur. Žalovaná ďalej uviedla, že chcela, aby nevznikol zlý dojem o tom, že ona je napísaná ako prvá
pri oboch vkladných knižkách, aby sa zmenilo poradie disponentov na vkladnej knižke poručiteľky tak,
aby p. O.Á. bola zapísaná ako prvá disponentka a ona ako druhá. Pracovníčka sporiteľne však túto ich
žiadosť riešila tak, že jej meno vynechala a teda uvedená na tejto vkladnej knižke ako disponent zostala
len poručiteľka. Ona sama túto situáciu neriešila nijak inak, pretože nepredpokladala nejaké problémy

do budúcnosti a medzi nimi ako kamarátkami bolo všeobecne známe, ktorá vkladná knižka ktorej z nich
patrí, a na ktoré si vkladá finančné prostriedky.

19. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že na vkladnú knižku, ktorej číslo už presne uviesť nevedela,
alebolanašetrenásumazhruba32000,--Eur,vkladalafinančnéprostriedkyibaporučiteľkaanavkladnú

knižku, kde bola suma asi 20 000,-- Eur vkladala výlučne finančné prostriedky ona sama.

20.Žalovanáprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuďalejuviedla,žehmotnoprávnynárokžalobcov
1/ až 3/ v danom prípade nie je daný. Vzhľadom k tomu, že k finančným prostriedkom v banke neexistuje
podielové spoluvlastníctvo a takéto spoluvlastníctvo ani medzi žalovanou a poručiteľkou nebohou Q.

O. nikdy nevzniklo. Účet v banke nie je vecou a peňažné prostriedky sú momentom ich uloženia v
banke vo vlastníctve peňažného ústavu a vlastník, resp. spoluvlastník má právo na výplatu peňažných
prostriedkov, t. j. má pohľadávku z účtu v peňažnom ústave. Z tohto dôvodu nemohlo na jej strane
vzniknúť a dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadomk tomu, že došlo k prejednaniu takéhoto dedičstva zo sporného vkladu na vkladnej knižke, nedošlo
jej úmyselným konaním tak, ako to prezentujú žalobcovia 1/ až 3/, pretože na to nemala dôvod a pri
prejednanídedičstvadošlojednoduchokuchybe,ktorúsimohlaamalavšimnúťjednaknotárkaatakisto

aj ostatní dedičia. Právny zástupca žalovanej záverom uviedol, že pokiaľ bola vedená vkladná knižka
pod č. XXXXXXXXXX/XXXX na dvoch majiteľov, jedná sa v danom prípade o aktívnu solidaritu v zmysle
§ 513 Občianskeho zákonníka a nie je možné použiť ustanovenie § 512 Občianskeho zákonníka tak, ako
to uvádzajú žalobcovia, a to aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade nevzniklo žiadne spoluvlastníctvo,
na základe ktorého sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhajú svojho nároku z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia. Z týchto dôvodov žiadala žalovaná návrh navrhovateľov zamietnuť ako nedôvodný.

21. Po vydaní prvostupňového rozhodnutia na odvolanie žalobcov rozhodoval Krajský súd v Banskej
Bystrici svojím uznesením zo dňa 14. 09. 2016 pod č. k. 15Co/194/2015-119, ktorým rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie spolu s vyslovením právnym názorom na
právne posúdenie žalovanej veci.

22. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že v zmysle rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici došlo k ustáleniu právnych záverov pre posúdenie žalovanej veci, pričom takýto
záver vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná si prisvojila
z dedičstva viac ako jej prináležalo napriek tomu, že teda konala v súlade so zmluvou a finančné

prostriedky popísaným spôsobom vybrala, avšak konala nad rámec tým spôsobom, že si privlastnila
také finančné prostriedky, ktoré jej podľa dedičského práva nepatrili. Žalobcovia nemali možnosť si
uplatniť takýto nárok voči banke, pretože v danom vzťahu voči banke bezdôvodné obohatenie nevzniklo.
Vzhľadom k tomu, že je žalovaná povinná vydať plnenia, ktoré si privlastnila naviac v zmysle dedičského
práva.

23. Zástupca žalovanej uviedol, že zotrváva v pôvodnej argumentácii tak, ako bola vyjadrená v
predchádzajúcejčastikonaniaavdanomprípadesajednaloospoločnývklad,kedyneexistovalvnútorný
vzťah tak ako to má na mysli ustanovenie § 515 Občianskeho zákonníka, teda že žalovaná nebola
povinná poskytnúť plnenia resp. ich časť, ktoré obdržala. Uviedla ďalej, že pokiaľ sa má tento nárok

posudzovať, tento nárok nie je z titulu bezdôvodného obohatenia a pokiaľ by sa aj takéto posúdenie malo
javiť ako dôvodné, tak oprávneným podať takúto žalobu voči žalovanej by bola len Slovenská sporiteľňa,
a.s., ktorá takéto plnenie poskytla s tým, že žalobcovia žiadne plnenia žalovanej neposkytli.

24. Podľa § 778 Občianskeho zákonníka, zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou

osobou (ďalej len "vkladateľ") a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím
peňažným ústavom.

25. Podľa § 137 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

26. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 458 ods.2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať
aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

28. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

29. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za
preukázané,žeporučiteľkaQ.O.preprípadsvojejsmrtispísaladňa28.03.1990závet,ktorýboluložený
na bývalom Štátnom notárstve v Banskej Bystrici. V závete poručiteľka stanovila dedičov účastníkov

tohto konania tým spôsobom, že prejavila vôľu, aby žalobcovia 1/ a 3/ nadobudli po jej smrti v rovnakom
podiele hnuteľný majetok, a to úspory uložené na vkladných knižkách a žalovaná, aby nadobudla byt s
bytovým zariadením. Na základe takto stanoveného závetu bolo dedičstvo po poručiteľke prejednané v
konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica XXD/XXX/XXXX. V rámci tohto konania mali žalobcovia1/ a 3/ nadobudnúť okrem iného aj peňažné prostriedky vo výške 20 669,57 Eur, ktoré boli uložené
na vkladnej knižke kapitál č. XXXXXXXXXX/XXXX. V konaní nebolo sporným to, že banka v priebehu
dedičského konania vyplatila sumu 20 669,57 Eur tretej osobe, v danom prípade žalovanej. V konaní

taktiež nebolo sporné to, že vkladná knižka bola vedená formou spoločného vkladu dvoch rovnocenných
majiteľov a to poručiteľky a žalovanej. Sporným sa stala tá okolnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ vzhľadom na
to, že sa jednalo o spoločný vklad dvoch rovnocenných majiteľov, vkladu na tejto vkladnej knižke žiadali,
aby súd rozhodol o tom, že jedna polovica finančných prostriedkov uložených na tejto vkladnej knižke vo
výške 10 334,79 Eur patrila poručiteľke s tým, že druhá polovica patrila žalovanej. Takýto návrh vyplýval

z toho, že pokiaľ spoluvlastnícke podiely poručiteľky a žalovanej neboli dohodnuté, platí zákonné určenie
spoluvlastníckeho podielu týchto dvoch osôb každej v jednej polovici.

30. V zmysle § 778 Občianskeho zákonníka, zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou osobou alebo
právnickou osobou a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným
ústavom. Takáto zmluva predstavuje reálny záväzkovo právny vzťah medzi vkladateľom a peňažným

ústavom. Okrem samotnej dohody účastníkov o zložení a prijatí vkladu a o jeho podmienkach k
účinnému vzniku zmluvy o vklade sa vyžaduje faktické zloženie vkladu vkladateľom a jeho faktické
prijatie peňažným ústavom. V danom prípade banka účet pre vkladateľa nezriaďuje. Súd uvádza, že z
oznámenia banky potom vyplynulo, že bola vedená vkladná knižka formou spoločného vkladu dvoch
rovnocenných majiteľov, pričom nebolo teda preukázané, že by poručiteľka a žalovaná mala zriadený

bežný účet. Zároveň súd poukazuje na to, že v zmysle zmluvy o vklade nebolo preukázané, že by
existovala nejaká iná dohoda, ktorá by bola v konaní preukázaná o tom, že sa nejedná o spoločný vklad
dvoch rovnocenných majiteľov.

31. Zmluva o vklade má teda charakter jednostranne zaväzujúcej zmluvy, z čoho vyplýva, že po prijatí

vkladupeňažnýmústavomnemávkladateľvočipeňažnémuústavuužzásadnežiadneďalšiepovinnosti,
pričom povinnosť výplaty takéhoto vkladu zaväzuje len peňažný ústav. Vzhľadom k tomu, že zmluva
o vklade je dvojstranným právnym úkonom, kde na jednej strane vystupuje vkladateľ a na druhej
strane vystupuje peňažný ústav, pričom zákon nevylučuje aplikáciu ustanovenia § 512 Občianskeho
zákonníka o spoločných právach na zmluvu o vklade, potom sa táto skutočnosť prejavuje vo forme

spoločnej vkladnej knižky znejúcej na meno viacerých vkladateľov. Záväzok na výplatu vkladu viacerých
vkladateľovmávovšeobecnostipovahudelenéhozáväzkuajehopredmetomjedeliteľnéplnenie.Každý
z vkladateľov môže považovať len výplatu svojho diela na vklade. Pokiaľ inej dohody niet, musí peňažný
ústav vyplatiť každému vkladateľovi rovnaký diel. Podstatný rozsah prípadov je však ten, keď je peňažný
ústav podľa zmluvy prípadne iného právneho dôvodu podľa § 513 Občianskeho zákonníka zaviazaný

na výplatu vkladu viacerým vkladateľom spoločne a nerozdielne. V týchto prípadoch môže ktorýkoľvek
z vkladateľov žiadať ako solidárny veriteľ vyplatenie celého vkladu a peňažný ústav je povinný celý
vklad vyplatiť tomuto vkladateľovi, ktorého výplatu požiadal ako prvý. S celým vkladom môže nakladať
každý z vkladateľov samostatne. Predmetom vkladu sú výlučne peňažné prostriedky, pričom vklad
je pohľadávkou vkladateľa voči peňažnému ústavu na výplatu vložených peňažných prostriedkov.

Zložením a prijatím vkladu dochádza k zmene vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom z vkladateľa
na peňažný ústav. Vkladateľ tak dobrovoľne prevádza vlastnícke právo a nadobúda za to pohľadávku na
výplatu vkladu voči peňažnému ústavu. Pokiaľ ide o formu zmluvy zákon nepredpisuje pre danú zmluvu
písomnú formu. Pokiaľ ide o nakladanie so spoločným vkladom v prípade delenia každý z dedičov si
môže nárokovať vyplatenie iba tej časti vkladu, ktorá na neho pripadá. Najčastejšie sú však vklady

zložené naraz viacerými vkladateľmi s tým, že právo nakladať s vkladom patrí všetkým vkladateľom
spoločne a nerozdielne. V takomto prípade ktorýkoľvek z vkladateľov môže teda požiadať o vyplatenie
celého vkladu a peňažný ústav je povinný takýto vklad vyplatiť tomu, kto o výplatu požiadal ako prvý.
S celým vkladom môže nakladať každý z vkladateľov samostatne ako solidárny veriteľ. Je zrejmé, že v
prejednávanej veci nastala práve takáto právna situácia.

32. Tak ako vyplýva aj z odôvodnenia odvolacieho súdu je potrebné rozlíšiť práva a povinnosti
vyplývajúce z uzavretého právneho vzťahu Zmluvy o vklade a práva vyplývajúce v súvislosti s dedičským
konaním. Peňažný ústav konal v súlade s uzavretou zmluvou, pričom v súlade s takouto zmluvou konala
aj žalovaná, pričom táto však konala v rozpore s dedičským právom. Z neho vyplýva, že pokiaľ je

zanechaný majetok prechádza tento z poručiteľa na dediča okamihom poručiteľovej smrti, pričom je
zachovaný princíp úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva, čo má význam pre právnu istotu a
pre zabezpečenie súladu dedičských právnych vzťahov s hmotným právom. Z tejto skutočnosti potom
vyplýva to, že smrťou poručiteľky prešlo jej právo, pohľadávka voči banke, na dedičov, t. j. žalobcov.Žalovaná síce mala právo podľa zmluvy vybrať vklad, avšak v súlade s dedičským právom si prihlásila
finančné prostriedky, ktoré jej nepatrili. Pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že by tu existovala iná
dohoda, žalovaná mohla byť vlastníčkou finančných prostriedkov iba v jednej polovici. Vzhľadom k

tomu, že neexistoval žiadny právny dôvod, aby si žalovaná ponechala minimálne aj druhú polovicu
finančných prostriedkov sa táto v čase nakladania s týmito finančnými prostriedkami bezdôvodne
obohatila minimálne v rozsahu jednej polovice peňažného vkladu, a to na úkor žalobcov. Právo žalobcov
vyplynulo z Osvedčenia o dedičstve. Z uvedeného je potom zrejmé, že tu existuje väzba medzi obohatím
sa žalovanej, ktorá získala majetkový prospech a ujmou v majetkovej sfére žalobcov teda dedičov. Tak

ako uviedol Krajský súd v Banskej Bystrici v danom prípade nejde o vzťah banka - žalovaná, ktorý sa
riadi zmluvou o vklade, ale ide o vzťah medzi dedičmi a z toho vyplývajúcimi nárokmi a preto obrana
žalovanej v tom zmysle, že oprávnený o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej by mal byť
peňažný ústav, nie je správny.

33. Súd mal teda za preukázané, že žalovaná v zmysle platného práva a zmluvy o vklade mala

právo finančné prostriedky vybrať, avšak nie si ich ponechať, pretože v zmysle § 460 Občianskeho
zákonníka a tak isto Osvedčenia o dedičstve vlastnícke právo k týmto finančným prostriedkom žalovanej
nevzniklo. Pokiaľ si takéto finančné prostriedky v rozsahu jednej polovice ponechala, došlo na jej strane
k bezdôvodnému obohateniu, pretože tieto si ponechala bez právneho dôvodu, kedy z Osvedčenia o
dedičstve potom vyplynulo, že túto časť finančných prostriedkov v jednej polovici bola povinná vydať

žalobcom, ktorí svoj nárok týmto spôsobom preukázali a súd ho považoval za oprávnený.

34. Na základe takto uvedených právnych záverov potom súd konštatuje, že žalobný návrh žalobcov
v 1/ až 3/ rade je dôvodný a v rozsahu zaplatenia sumy 3 444,93 Eur žalobe vyhovel a priznal im
právo na zaplatenie tejto sumy spolu s úrokom z omeškania, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s

plnením peňažného dlhu dňom nasledujúcim po tom čo jej bola doručená výzva žalobcov na zaplatenie
peňažných prostriedkov z vkladnej knižky v zmysle ustanovenia § 513 ods.2 Občianskeho zákonníka,
pričom výška úrokov z omeškania vyplýva z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

35. Súd zároveň rozhodol o priznaní úžitku z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 458 ods.2

Občianskeho zákonníka, kedy žalovaná nekonala v dobrej viere, pretože si musela byť vedomá záverov,
ktoré vyplynuli z právoplatného Osvedčenia o dedičstve tak ako bolo vydané pod č. k. XXD/XXX/XXXX,
V. XX/XXXX zo dňa 10. 11. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 11. 2011. Teda táto si musela
byť vedomá, že finančné prostriedky, ktoré boli uložené na vkladnej knižke nie sú len v jej vlastníctve
a je v postavení spolumajiteľa, teda musela si byť vedomá toho, že finančné prostriedky na spoločnom

vklade nie sú vo výlučnom vlastníctve poručiteľky. Z tohto dôvodu preto súd priznal žalobcom sumu
úroku z omeškania vo výške 2,805 % ročne zo sumy 3 444,93 Eur od 15. 08. 2011, teda odo dňa, kedy
žalovaná finančné prostriedky v peňažnom ústave vybrala až do dňa 09. 07. 2012, teda deň, kedy bola
žalovanej doručená výzva na zaplatenie finančných prostriedkov z vkladu na vkladnej knižke.

36. Súd zároveň priznal žalobcom 1/ až 3/ právo na zaplatenie sumy 40,86 Eur, teda každému z
jednotlivých žalobcov zvlášť po 13,62 Eur ako škody, keďže v rámci dedičského konania odmena
súdneho komisára bola vypočítaná zo všeobecnej hodnoty majetku poručiteľky vo výške 150 259,27 Eur,
predstavovala táto suma spolu 944,29 Eur. Odmenu, ktorú uhradila pomerne žalovaná predstavovala
sumu 339,94 Eur a žalobcovia spolu vo výške 604,35 Eur. Správne však žalovaná mala uhradiť odmenu

súdneho komisára vo výške 345,67 Eur a žalobcovia sumu vo výške 598,52 Eur. Žalobcovia tak uhradili
v prospech žalovanej 5,83 Eur viac. Vzhľadom k tomu, že odmena súdneho komisára mala byť len vo
výške 918,99 Eur, čo predstavovalo všeobecnú hodnotu majetku, ktorá mala byť znížená o sumu vo
výške 10 334,79 Eur a žalobcovia mali teda súdnemu komisárovi uhradiť odmenu vo výške 563,49 Eur,
čo predstavuje odmenu vo výške 557,66 Eur dohodou navýšenú o sumu 5,83 Eur, vznikla tak konaním

žalovanej pre žalobcov škoda, ktorá predstavuje rozdiel medzi zaplatenou odmenou notára (604,35 Eur)
a odmenou, ktorou by žalobcovia zaplatili, keby žalovaná neporušila svoju povinnosť pravdivo a úplne
opísať v dedičskom konaní všetky potrebné skutočnosti (t. j. suma 563,49 Eur). Teda takýmto spôsobom
vznikla žalobcom škoda vo výške 40,83 Eur, čo pre každého jednotlivého žalobcu predstavovalo sumu
13,62 Eur. V tejto súvislosti súd konštatuje, že takýto formulovaný žalobný nárok je v konaní preukázaný

tak, ako to aj vyplýva z výpočtu jednotlivých odmien notára ako súdneho komisára tak ako ich predložili
žalobcovia v 1/ až 3/ rade. Súd mal za preukázané všetky atribúty pre priznanie náhrady škody tak, ako
to súd uvádza vyššie.37. Súd preto považoval žalobný nárok žalobcov v 1/ až 3/ rade v plnom rozsahu dôvodný, a preto
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

38. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia v 1/ až 3/ rade boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, súd im priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu v zmysle § 255 ods.1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.