Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/161/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818201412
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3818201412.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek
senátu JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore navrhovateľky W. zastúpenej M., proti
A., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie A. proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo
dňa 18.apríla 2018, č.k. 7Csp/27/2018-36, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka m á proti A. n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie neodkladným opatrením nariadil A.. zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.05.2015, uzavretej medzi stranami, do
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Navrhovateľke uložil, aby najneskôr v lehote 60 dní od

dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podala žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.05.2015, uzavretej medzi stranami, eventuálne o
uloženie povinnosti A. zdržať sa jej použitia a navrhovateľke proti A. priznal právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 324 ods.
1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1, ods. 2, § 336 ods. 3, § 331
ods. 1, § 332 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že

navrhovateľkasanávrhomzodňa23.03.2018,podanýmprostredníctvomprávnehozástupcu,domáhala
proti A. uloženia povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
29.05.2015, uzavretej medzi stranami. Návrh o nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že
A. doručila jej zamestnávateľovi, a to Q., podanie označené ako: Žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa
11.12.2017. Uvedeným podaním žiadala o vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného
splatenia dlhu, t. j. do výšky 612,43 eur a následne aj o zrážanie úrokov z omeškania, resp.

zmenkových a zákonných úrokov, ktoré budú vyčíslené dodatočne. Žiadosť vo svojom texte odkazuje
na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.05.2015, uzavretej medzi ňou a A., a
tiež na Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.05.2015. V čase podania návrhu o
nariadenie neodkladného opatrenia, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX nedisponuje,
pretože A., napriek jej písomnej žiadosti zo dňa 20.11.2017 a zo dňa 01.02.2018, nebola ochotná jej
ju poskytnúť. Zrážky z jej mzdy, prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, boli v prospech

A. realizované už za časové obdobie jún 2017 až november 2017. V súčasnosti sú realizované na
základe žiadosti zo dňa 11.12.2017. Doposiaľ na predmetný úver za obdobie jún 2016 až január 2018
uhradila sumu 624 eur. Zaplatila teda sumu presahujúcu sumu uvedenú v úverovej zmluve: 250 eur,
resp. 468 eur, pričom majú byť naďalej vykonávané zrážky na doplatenie sumy vo výške minimálne
612,43 eur. Svojvôľa A. pri určovaní výšky pohľadávky je tak zjavná a jediným riešením pre ňu, ako
zabrániť neustálym zásahom do jej majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy je

vydanie neodkladného opatrenia. Nariadené neodkladné opatrenie považoval súd prvej inštancie za
primerané, a to práve s ohľadom na charakter Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (porovnajrozsudok C-106/77 Simmenthal). Ide o dočasné opatrenie proti postihu majetku navrhovateľky,
bez ktorého by mohol nastať ťažko napraviteľný stav, t.j. že by sa A. zo mzdy navrhovateľky finančné
prostriedky poukázali bezdôvodne. Nariadením neodkladného opatrenia došlo k obmedzeniu inštitútu

Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov od právoplatného skončenia konania vo veci samej (§
330 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Nariadením neodkladného opatrenia sa nerieši dôvodnosť
nároku vo veci samej, preto súd prvej inštancie navrhovateľke určil lehotu 60 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia na podanie žaloby o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
zo dňa 29.05.2015, alternatívne o uloženie povinnosti A. zdržať sa jej použitia. Navrhovateľka bola v

konaní úspešná, preto jej súd prvej inštancie priznal právo na náhradu trov v rozsahu 100%.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla A., navrhujúc
odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Dôvodila, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a
h/ CSP tým, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie nedostatočne odôvodnil, čím jej odňal

možnosť konať pred súdom prvej inštancie, zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Mala za to, že na vydanie neodkladného opatrenia neboli naplnené predpoklady a
navrhovateľka spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila také
dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jej hmotnoprávny nárok vo veci samej.

Namietala, že žiadny súd postihnutie majetku navrhovateľke neschválil, ide o mimosúdne zrážky,
ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly. Za nepravdivé považovala tvrdenie
navrhovateľky, že požiadala zamestnávateľa o zrážky splátok napriek spornosti veci a neexistencie
súdneho rozhodnutia, ktoré by jej uložil povinnosť plniť dlh. Uviedla, že zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté dňa 29.05.2015, preto na daný vzťah je potrebné

aplikovať aj zákon o ochrane spotrebiteľa, predovšetkým § 5a, ktorý dovoľuje zabezpečiť záväzok
spotrebiteľa inštitútom dohody o zrážkach zo mzdy, ale za splnenia podmienok, že dohoda o zrážkach
zo mzdy bude uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bude poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a bude mať možnosť ju odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 29.05.2015
uzatvorená medzi stranami sporu je vo forme osobitnej listiny na samostatnom liste papiera mimo

spotrebiteľskej zmluvy, kde je veľkými písmenami určené, že sa jedná o dohodu o zrážkach zo mzdy.
Vyjadrila názor, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by navrhovateľke vznikla závažnejšia
ujma ako realizovaným dohody z dôvodu, že záväzok voči A. by bol vyšší. S poukazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.04.2018, sp. zn. 15Co/63/2018 dala do pozornosti, že
diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej,

alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumie odôvodniť, je ústavne
neudržateľná.
3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za správne po stránke právnej aj skutkovej, plne sa stotožňuje so závermi súdu
prvej inštancie a nenachádza žiadne vady ani v rámci odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia.

Dala do pozornosti, že bezprostredne hroziaca ujma a zneužitie inštitútu zrážok zo mzdy je zvýraznený
aj tým, že aj napriek splateniu celej sumy úveru, A. neprestala so zrážkami zo mzdy, čím de facto
dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu sa na strane A. Argumentáciu odvolateľky prezentovanú
v jej odvolaní hodnotila ako nenáležitú a súčasne nespôsobilú spochybniť správnosť napadnutého
uznesenia. Uviedla, že neprijateľnosť inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských právnych

vzťahoch je založená primárne na skutočnosti, že veriteľovi umožňuje obísť ex officio kontrolu jeho
nároku, pričom môže dochádzať k nezákonným zásahom do majetkovej sféry spotrebiteľa a tento
nemôže daným zásahom efektívnym spôsobom zabrániť. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.

4. Odvolateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedla, že možnosť zabezpečenia
záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem
veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Mala za to, že zabezpečenie záväzkov v
zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov.

Nakoľko navrhovateľka svoj dlh neplnila riadne a včas, pristúpila A. k realizácii zabezpečovacieho
inštitútu a uplatnila si u zamestnávateľa navrhovateľky výplatu zrážok v zmysle Dohody o zrážkach zo
mzdy.Inštitútdohodyozrážkachzomzdynemienilapoužiťakonástrojnasvojvoľnéstanovenieaurčenieči už výšky záväzku navrhovateľky, alebo výšky mesačnej zrážky zo mzdy navrhovateľky, ktorej výška
je aj tak limitovaná platným právom.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a
§ 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6. Posúdením obsahu odvolania odvolacie námietky A. odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené,
bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami §
220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam, odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pre začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch,
a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery (o ktorý prípad ide v preskúmavanej veci), alebo
ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných
opatrení, nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci

samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového
konania je nariadenie neodkladného opatrenia možní za splnenia zákonných predpokladov. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí byť z hľadiska splnenia zákonných predpokladov osvedčená
existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, musí tu byť existencia navrhovateľom tvrdených
a osvedčených skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia

ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický, a to uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia, ktorým je objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej na navrhovateľka domáha.
Navrhovaným neodkladným opatrením nesmie byť vytvorený nenávratný stav a právne účinky
neodkladného opatrenia tiež nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej

úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik, alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu, alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o končenú súdnu ochranu. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebenariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický.

16. Odvolací súd vyhodnotením rozhodujúcich skutočností dospel zhodne ako súd prvej inštancie
k záveru, že v preskúmavanej veci sú naplnené zákonné predpoklady pre požadované využitie
inštitútu neodkladného opatrenia ako ochranného prostriedku pred vznikom závažnej ujmy na strane
navrhovateľky. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené, tieto námietky
však rozhodným spôsobom nevyvracali skutočnosti doposiaľ získané, preto sa odvolací súd stotožnil so

skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie.

17. V predmetnom spore sa navrhovateľka návrhom zo dňa 23.03.2018, podaným prostredníctvom
právnehozástupcu,domáhalaprotiA.uloženiapovinnostizdržaťsapoužitiaDohodyozrážkachzomzdy
a z iných príjmov zo dňa 29.05.2015, uzavretej medzi stranami. Navrhovateľka osvedčila existenciu
právneho vzťahu plynúceho z jej skutkových tvrdení, a to predloženými listinnými dokladmi, z ktorých

vyplýva, že dňa 29.05.2015 medzi stranami bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, obsahom ktorej bol záväzok A.. poskytnúť navrhovateľke bezúčelový spotrebiteľský úver
vo výške 250 eur a záväzok navrhovateľky poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri
poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom v sume 218 eur. Dňa
11.12.2017 A. predložila Q. ktorého je navrhovateľka zamestnancom, žiadosť, v ktorej uviedla, že žiada

o vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného splatenia dlhu, pričom výšku úrokov z omeškania, resp.
zmenkových a zákonných úrokov, ktoré medzičasom vzniknú, dodatočne oznámi.

18. Posúdením v konaní zistených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci sú
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu navrhovateľky. Navrhovateľka

predloženými listinami osvedčila, že je dlžníkom odvolateľky, pričom dlh navrhovateľky vznikol zo zmluvy
o úvere, ktorú uzatvárala ako spotrebiteľ s veriteľom (dodávateľom) A.ktorá konala
pri uzatváraní a plnení zmluvy ako podnikateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti). Tiež bolo
preukázané,žeodvolateľka-A.predložilazamestnávateľovinavrhovateľkydohodu ozrážkachzomzdy,
ktorú s ňou navrhovateľka uzatvorila pri uzatváraní zmluvy o úvere a na základe tejto dohody sú v

prospech odvolateľky vykonávané zrážky zo mzdy navrhovateľky na uspokojenie jej pohľadávky, ktorú
sama odvolateľka vyčíslila.

19. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy
je účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je

splnená alebo, keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán
o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným opatrením môže uložiť
povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (viď R 47/1974).

20. Na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy dochádza k zrážkam zo mzdy navrhovateľky

v prospech A.. na uspokojenie jej pohľadávok zo spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti
zmluvných plnení pre dodávateľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z
pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v deň uzatvorenia zmluvy o úvere

navrhovateľoku, alebo z pohľadu súladu dojednania úrokov z úveru s dobrými mravmi a podobne. Výšku
pohľadávky, ktorá má byť zrážkami zo mzdy spotrebiteľa uspokojená, si pritom jednostranne určuje
dodávateľ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada. Je preto dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu,
najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok
zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje "vymôcť" plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy

bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

21. Navrhovateľka tak predloženými listinami osvedčila bezodkladnosť potreby úpravy pomerov
účastníkov žiadaným neodkladným opatrením. Požadované a súdom prvej inštancie nariadené
neodkladné opatrenie zároveň považuje odvolací súd za primerané, a to práve s ohľadom

na charakter dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá umožňuje bez ďalšieho postihnúť majetok spotrebiteľa
bez ohľadu na možnú neprijateľnosť zmluvných dojednaní spotrebiteľskej zmluvy. Na základe takejto
dohody súd nesmie pripustiť žiadne zrážky zo mzdy navrhovateľky, a to ani v miere, ktorá by smerovala
k uspokojeniu pohľadávky A. na istine úveru, nakoľko by navrhovateľke mohla vzniknúť ujma.22. K odvolacím námietkam odvolateľky možno z uvedených dôvodov preto uviesť, že tieto nemali vplyv
na vecnú správnosť nariadeného neodkladného opatrenia.

23. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov

odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).