Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/285/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200629
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815200629.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: ČSOB Leasing,
a.s., so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Daniel Juhás s. r. o., so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 36 869 970, proti žalovanej:
Q. E., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, Q. XXX/X, XXX XX F., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, v

konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/55/2015-77 zo dňa 22.
marca 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu o určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi
E. E. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, predmetom ktorej bolo darovanie spoluvlastníckeho

podielu vo veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX k. ú. F. ako pozemok C-
KN č. 467/1, pozemok C-KN č. 467/2, pozemok C-KN č. 4019/3, rodinný dom s. č. XXX postavený na
pozemku C-KN č. 467/1, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v
prospech žalovanej povolený rozhodnutím Okresného úradu Tvrdošín č. V669/2013 zo dňa 03.06.2013,
je voči žalobcovi právne neúčinná, zamietol (výrok I.). Zároveň vyslovil, že žalovaná má nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.).

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2015 žiadal určiť, že
vyššie označená darovacia zmluva uzavretá medzi E. E. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou je
voči nemu právne neúčinná. Žalobu odôvodnil tým, že v čase uzavretia darovacej zmluvy žalobca mal
vymáhateľnú pohľadávku 11.967,23 eur s príslušenstvom na základe zmenkového platobného rozkazu
zo dňa 12.03.2012, č.k. 3Zm/739/2011-16, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.03.2012. Pohľadávka
žalobcu nebola zo strany dlžníka a zároveň darcu nehnuteľností E. E. uspokojená ani čiastočne. Na

vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky bol dňa 15.05.2012 podaný návrh na vykonanie exekúcie, ktorá
je vedená pred súdnou exekútorkou JUDr. Denisou Regináčovou Mihalovou, pod sp. zn. EX 1498/2012.
Označená súdna exekútorka listom zo dňa 21.01.2015 oznámila žalobcovi, že dlžník a zároveň darca
E. E. nie je toho času evidovaný ako vlastník nehnuteľností v Slovenskej republike, nie je držiteľom
ani vlastníkom motorových vozidiel a pokiaľ i má účty vedené v peňažných ústavoch (R., H. J. J., E.)
tieto sú zablokované a nepodarilo sa z nich stiahnuť žiadne finančné prostriedky. Dlžník zároveň prevzal

upovedomenie o začatí exekúcie dňa 14.09.2014. Žalobca zároveň v žalobe poukázal na skutočnosť, že
dlžníkazároveňdarcaE.E.ažalovaná(obdarovaná)súblízkeosobyavprípadeprávnehoúkonumedzi
takýmito osoba sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ako i vedomosť dlžníka o tomto úmysle prezumujú.
Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že na podklade vykonaného dokazovania vyplynulo, že v
súdenom prípade išlo o prevod nehnuteľností darovacou zmluvou medzi blízkymi osobami v zmysle
§ 116 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte už len OZ) medzi manželmi, pričom táto zmluva bola

uzavretá v čase, kedy je ju možné napadnúť odporovacou žalobou. Z vykonaného dokazovania, najmä
z výpovede žalovanej však vyplynulo, že účastníci darovacej zmluvy sú síce manželmi, ale už v čase jejuzavretianežilivspoločnejdomácnosti,žiliaajvsúčasnostižijúoddelene,pričomžalovanábývasdeťmi
v rodinnom dome a jej manžel (darca) u svojich rodičov. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že manželova
korešpondencia nechodila na adresu jej trvalého bydliska a teda nemala vedomosť o manželových

problémoch v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Dôvodom pre darovanie spoluvlastníckeho
podielu v nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, zo strany darcu bolo v tom, že majú
spoločné deti, ktoré bývajú s ňou a aby aspoň deti užívali nimi nadobudnutý majetok, keďže im to v
manželstve nefunguje. O inom dôvode na prevod nehnuteľností zo strany manžela nemala ani nemá
vedomosť. Ďalej okresný súd uviedol, že v priebehu konania a ani na pojednávaní žalovaná a jej právny

zástupca nenavrhovali vykonanie ďalších dôkazov. Keďže na pojednávaní sa nezúčastnil žalobca a ani
jeho právny zástupca, títo potom nemohli navrhnúť súdu vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by prípadne
vyvrátili, eventuálne spochybnili tvrdenia žalovanej. Nakoľko takéto návrhy neboli zo strany žalobcu
navrhnuté, súd potom nemohol sám iniciatívne vykonať iné dôkazy, a to s poukazom na ust. § 185 ods.
2 Civilného sporového poriadku (v ďalšom texte už len CSP). Vyhodnotením výpovede žalovanej potom
dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná neopodstatnene, nakoľko v konaní neboli preukázané

tvrdeniažalobcuprezentovanévpodanejžalobe,t.j.úmyselmanželažalovanejukrátiťveriteľaazároveň
u žalovanej vedomosť o tomto úmysle jej manžela, resp. pri náležitej starostlivosti poznanie úmyslu
manžela - dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Z uvedeného dôvodu potom žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie, eventuálne zmeniť tak, že jeho žalobe sa v celom rozsahu vyhovie.
V dôvodoch odvolania namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, o aké konkrétne
ustanovenia zákona okresný súd svoje rozhodnutie oprel. Odôvodnenie je strohé a nepresvedčivé.
Pokiaľ okresný súd vychádzal z ust. § 42a OZ, toto ustanovenie nesprávne na prejednávaný prípad

aplikoval, nakoľko v prípade darovacej zmluvy uzavretej medzi E. E. ako darcom a žalovanou ako
obdarovanou, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym úradom pod č. V 669/2013 (v ďalšom
texte už len darovacia zmluva V 669/2013), išlo o prevod medzi osobami blízkymi, pričom jemu ako
žalobcovi postačilo preukázať, že k právnemu úkonu darovacej zmluvy došlo v určenej dobe a že ňou
došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa. Tieto skutočnosť aj v konaní preukázal. Za nesprávny považoval

i záver okresného súdu o nepreukázaní úmyslu dlžníka a nepreukázaní vedomosti žalovanej, nakoľko
pri právnom úkone medzi blízkymi osobami sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť žalovanej o
tomto úmysle predpokladá. Bolo preto povinnosťou žalovanej tvrdiť a preukázať, že o úmysle dlžníka
ukrátiť žalobcu nevedela a vedieť nemohla ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Z jej výpovede však
tieto skutočnosti nevyplývajú. Naopak žalovaná vypovedala, že po určitom čase od uzavretia manželstva

zrušili BSM, pričom jedným z dôvodov zrušenia bolo to, že manžel začal podnikať. Z toho vyplýva, že
žalovanámalavedomosťozáväzkochmanžela,minimálnemalaobavuospoločnýmajetok.Skutočnosť,
že žalovaná nežila v spoločnej domácnosti s manželom a že písomnosti pre manžela chodili na inú
jeho adresu, nie je dôvodom pre oslobodenie žalovanej spod jej povinnosti tvrdiť a preukázať náležitú
starostlivosť pre overenie si záväzkov manžela. Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to,

že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre úspešné odporovanie právneho úkonu dlžníka E. E..

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)

a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario), podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca navrhol vykonať ako dôkaz výsluch žalovanej. Okresný súd tento
dôkaz síce vykonal, ale náležitým a predpísaným spôsobom (z hľadiska rozsahu a nositeľa dôkazného

bremenavovzťahukprejednávanejveci-pozn.odvolaciehosúdu)hodostatočnenevyhodnotil.Okresný
súd okrem toho žiadnym spôsobom (tak isto z hľadiska rozsahu a nositeľa dôkazného bremena)
nevyhodnotil ani dôkazy, na podklade ktorých žalobca tvrdil, že právnym úkonom dlžníka (manžela
žalovanej) t.j. darovacou zmluvou V 669/2013 bol ukrátený.Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana sporu preukázať,
zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný prípad aplikovaná. Z tejto normy potom
vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, t.j. ktorá zo strán sporu je povinná stanovený okruh

skutočností preukázať.
V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca má voči dlžníkovi E. E. vymáhateľnú pohľadávku
vo výške 11.967,23 eur s prísl., na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného
rozkazu zo dňa 12.03.2012, č.k. 3Zm/739/2011-16 vydaného Okresným súdom Bratislava V. Z výsluchu
žalovanej na pojednávaní konanom dňa 22.03.2017 vyplynulo, že dlžník E. E. je jej manželom, ktorý jej

darovacou zmluvou V 669/2013 daroval svoj spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2-ice, ktorý vlastnil v
nehnuteľnostiach bližšie opísaných v bode 1. tohto odôvodnenia. Kedy (ktorého dňa) došlo k uzavretiu
darovacej zmluvy sa zistiť nedá, spis príslušného katastrálneho úradu V 669/2013 nie je k prejednávanej
veci pripojený. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. F. zažurnalizovaného v súdnom spise (č.l. 30) sa dá vyvodiť,
že vklad darovacej zmluvy bol povolený podľa všetkého dňa 03.06.2013.
Pokiaľ okresný súd z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že v prípade darovacej zmluvy č. V

669/2013 išlo o právny úkon medzi dlžníkom a žalovanou ako osobami blízkymi, žalobca proti tomu v
odvolaní nenamietal, naopak sám pri podaní žaloby z tejto skutočnosti vychádzal.
Osoba blízka dlžníkovi (§ 116, § 117 OZ) sa môže ubrániť proti odporovacej žalobe v tom prípade,
ak preukáže, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa odporovaným právnym úkonom nevedela a ani
vedieť nemohla, hoci vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie tohto úmyslu dlžníka (§ 42a ods. 2

OZ). Z uvedeného teda vyplýva, že podľa § 42a ods. 2 OZ je dôkazné bremeno na osobe blízkej
dlžníkovi (v prejednávanej veci na žalovanej), aby preukázala, že úmysel jej manžela ukrátiť žalobcu
v čase uzavretia darovacej zmluvy V 669/2013 nemohla poznať, a to ani pri vynaložení náležitej
starostlivosti. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba vo vzťahu k dlžníkovi blízka,
vykoná vzhľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka, takú aktívnu

činnosť, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, poznala. Ust. § 42a ods. 2 OZ teda vyžaduje, aby sa
osoba vo vzťahu k dlžníkovi blízka pri právnych úkonoch uzavretých s dlžníkom aktívnym spôsobom
presvedčila, že právny úkon dlžníka neukracuje veriteľa dlžníka a aby neurobila právne úkony na
ujmu práv veriteľa. V prípade, že sa tak nezachová musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže
požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu

od dlžníka nadobudla. Samotné konštatovanie okresného súdu v bode 15. napadnutého rozsudku,
že vyhodnotením výpovede žalovanej nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o úmysle dlžníka ukrátiť
ho, ani tvrdenie žalobcu o vedomosti žalovanej o tomto úmysle dlžníka je nepresvedčivé a zároveň
z hľadiska rozsahu a nositeľa dôkazného bremena i nesprávne. Nakoľko okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku neuviedol žiadne skutkové závery ani právne úvahy vo vzťahu k vynaloženiu

náležitejstarostlivostižalovanejnarozpoznanieúmysludlžníkaukrátiťveriteľaodporovateľnýmprávnym
úkonom, odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá ani kritériám uvedeným v ust. § 220 ods.
2 CSP.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedajú vyvodiť ani právne úvahy okresného súdu vo vzťahu
k ďalšej podstatnej otázke, ktorú mal v prejednávanej veci riešiť, a to či právnym úkonom dlžníka, t.j.

uzavretím darovacej zmluvy V 669/2013 došlo skutočne k ukráteniu veriteľa, čo je jednou zo základných
podmienok odporovateľnosti.
Pod ukrátením veriteľa je treba rozumieť také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie
veriteľa celkom alebo aj sčasti. Dôkazné bremeno spočívajúcu v povinnosti preukázať, že došlo k
ukráteniu, zaťažuje žalobcu. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v zásade

nedochádza vtedy, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, ale dlžník napriek odporovateľnému právnemu
úkonu, eventuálne ďalším svojim dlhom, má taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby sa z
neho veriteľ uspokojil. Okresný súd však v tomto smere neuviedol žiadne závery a nijako nevyhodnotil
listsúdnejexekútorkyzodňa21.01.2015,vktoromokreminéhouvádza,žedlžníkmalúčtyvoR.,H.J.J.,
resp. v mT., ktoré boli zablokované. V správe exekútorky už však absentujú také skutočnosti, z ktorých

by bolo zrejmé, či dlžník mal skutočne v označených peňažných ústavoch finančné prostriedky, v akom
rozsahu a prečo ich nebolo možné v prospech veriteľa vykonať (exekuovať) prikázaním pohľadávky z
účtu v banke.
Odvolacísúdspoukazomnavyššieuvedenézisteniaaprávnezáveryrozsudokokresnéhosúduvcelom
rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Postup okresného súdu v ďalšom konaní je (z hľadiska vyhodnocovania vykonaného dokazovania z
pohľadu dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena) naznačený v predchádzajúcich odsekoch bodu 5.
tohto odôvodnenia.6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

P o u č e n i e o odvolaní: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e o dovolaní:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)