Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713202486
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8713202486.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. č. XXX/XX, E., právne zastúpený JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom, Nám. sv. Egídia 44, Poprad,
proti žalovanej X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. XXX, X. Z., o zaplatenie sumy 4.000,- Eur s prísl.,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/48/2013-77 zo dňa 03.03.2017
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta.

P r i z n á v anárok žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie sumy 600,- Eur. Zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.400,- Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v časti istiny 600,- Eur, ešte pred začatím konania vo veci samej,
došlo k späťvzatiu žaloby, keďže žalovaná túto sumu uhradila ešte právnej predchodkyne žalobcu. V
prevyšujúcej časti nároku, teda v sume 3.400,- Eur, po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
argumenty strán svedčia v to, že žaloba bola čiastočne dôvodná. Žalobca predložil písomnú výzvu

pôvodnej žalobkyne z 12.12.2012 s tým, že podľa vyjadrenia žalobkyne požičala žalovanej sumu 4.000,-
Eur, ktorú sa zaviazala žalovaná vrátiť do 01.10.2012. Keďže vrátila do rozhodnutia vo veci len 600,-
Eur, vyhovel súd v zvyšku, teda v sume 3.400,- Eur, v celom rozsahu. Odôvodnil právne tento nárok ust.
§ 657 OZ. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že
súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy, a preto zle vec aj
právne posúdil. Podala zároveň námietku zaujatosti súdu pre rodinné vzťahy JUDr. U. M. s nebohou Z.

V. a v súčasnej dobe aj s jej synom, teda žalobcom. Nebohá Z. V., teda právna predchodkyňa žalobcu
bola manželkou jej brata, U.. P. V., boli v priamom príbuzenskom vzťahu s tým, že žiada aby táto celá
záležitosť bola spravodlivo posúdená nezávislým súdom, ktorý rozhodne o jej právach. Nie je možné
aby súd konštatoval ústnu dohodu o pôžičke. Takúto nikdy žalovaná neuzavrela. Od 25.08.2011 do
02.09.2011, teda v čase, keď sa tvrdí ústna dohoda o pôžičke (30.08.2011) bola v Chorvátsku s vnukmi
autom aj práve s nebohou právnou predchodkyňou. Predvolanie na pojednávanie dňa 03.03.2017
neprevzalazdôvodujejneprítomnostivmiestebydliska,nemohlasatýmpádompojednávaniazúčastniť,

ani sa ospravedlniť. Žiadna zmluva o pôžičke uzavretá nebola. V čase od 02.09.2012 do 06.12.2012
mala živnosť a opatrovala v cudzine, teda vo Švajčiarsku, bola mimo republiku SR. Nemohla dohodnúť
teda ani termín tvrdeného vrátenia peňazí. V čase, keď žalobca, ktorý bol synom nebohej, po smrti otca
žil v rodinnom dome s priateľkou a jeho matka, teraz už nebohá, Z. V. sa nasťahovala k žalovanej dopenziónu na Y., kde bývala v klasickej izbe so samostatným príslušenstvom, stravovala sa tam, okrem
toho ju žalovaná vozila svojim osobným autom do nemocníc v E., v Banskej V., starala sa o ňu, a to
od februára 2011 do mája 2012. Žiada zrušiť rozsudok. Neboli vykonané navrhnuté napísané dôkazy,

ktorými sa zistia rozhodujúce skutočnosti, to znamená, že aj list, v ktorom vyčíslila žalovaná poplatky za
penzión a ostatné náklady s ňou súvisiace, ktorý bol potrebné zabezpečiť. Zrejme išlo o skôr psychický
stav nebohej pani V. a jej iné rodinné záležitosti, ktoré spôsobili takýto postup.
4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že navrhuje potvrdiť rozhodnutie. Tvrdenia
sa nezakladajú na pravde, účelovo je spochybnený záväzok žalovanej ešte voči jeho nebohej matke,

preto žiada potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len odvolací súd a
ďalejlenCSP)prejednalrozhodnutie,akoajkonanie,ktorémupredchádzalo,vzmyslezásaduvedených
v ust. § 378 a nasl. o tom, čo zistil, že zákonom stanovená lehota na podanie odvolania bola splnená
podľa § 362 ods. 1 CSP. Odvolanie podala oprávnená osoba podľa § 359 CSP proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné podľa § 357 písm. d.) CSP. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie nie

celkom dôsledne zistil skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, a na základe
toho potom dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru.
6. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Právna
predchodkyňa žalobcu Z. V., bytom E., ulica T. X. 6, podala žalobu o vrátenie pôžičky v sumu 4.000,- Eur

voči žalovanej. Právna predchodkyňa žalobcu zomrela v priebehu konania, dňa 29.12.2015. Dedičské
konanie prebehlo pod sp. zn. 7D/8/2016 Dnot 10/2016, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že jediným
dedičom po nebohej je jej syn, E. V., ktorý vstúpil do konania namiesto matky, o čom súd prvej inštancie
rozhodol uznesením č. k. 17C/48/2013-58 zo 17.01.2017.
7. Právna predchodkyňa žalobcu predložila ako dôkaz o existencii pôžičky list z 12.12.2012, kde opisuje

právna predchodkyňa vzťahy medzi ňou a žalovanou, okolnosti zabezpečenia finančných prostriedkov z
vlastných zdrojov 1.500,- Eur a 2.000,- Eur od Evky s tým, že túto sumu považuje za pôžičku poskytnutú
žalovanej, ktorá ju mala vrátiť v termíne do 01.10.2012.
8. Odvolací súd vo veci už raz rozhodoval uznesením č. k. 18Co/6/2016-48 z 21.11.2016. Zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré bolo vydané dňa 10.07.2013 z procesných dôvodov. Odvolací

súd v tom čase sa zaoberal námietkou žalovanej, že nemala vedomosť o priebehu konania, keďže
konajúci súd podľa § 29 ods. 2 OSP ustanovil pre žalovanú opatrovníčku v konaní, konkrétne vyššieho
súdneho úradníka Okresného súdu v Bardejove, U.. Z. F.. Vo vzťahu k predošlému rozhodnutiu podala
odvolanie žalovaná a vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v čase prvého rozhodnutia nepostupoval
celkom v súlade s ust. § 29 ods. 2 a § 29 ods. 6 OSP, zrušil rozhodnutie a vrátil na ďalšie konanie.

9. Civilné sporové konanie je založené na dôkaznom bremene tvrdených skutočností sporových strán.
Zo strany žalobkyne ako dôkaz o uzavretí zmluvy o pôžičke bol súkromný list žalobkyne adresovaný
žalovanej. Chýbal však dôkaz o akceptácií tvrdenej pôžičke zo strany žalovanej a to ústny, konkludentný
alebo písomný. Keďže zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon a taký dôkaz zo strany žalobkyne,
resp. žalobcu nebol predložený, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust.§ 388

CSP a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. Žalovaná namietala v obsahu odvolania aj zaujatosť súdu s odôvodnením, že nebohá právna
predchodkyňa bola v priamom príbuzenstve so sudkyňou Okresného súdu, JUDr. U. M.. Konajúca
sudkyňa JUDr. U. U. uviedla, že sa necíti vo veci zaujatá a poukázala aj na to, že o tejto skutočnosti
mala vedomosť už žalovaná pri doručení prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nenamietala túto

okolnosť, išlo pritom o podanie zo 14.0. 2015 a z tohto dôvodu poukázala zákonná sudkyňa, že neboli
splnené podmienky zákona, kedy je možné použiť dôvody na vznesenie námietky pri prvom možnom
úkone, a to v lehote 7 dní, čo vyplýva z § 53 ods. 1 CSP. Táto lehota nebola splnená, preto na túto
námietku odvolací súd neprihliadol aj z dôvodu, že podľa ust. § 53 ods.1 CSP je potrebné uviesť aj
dôvody, konkrétne námietky, ktoré strana sporu vznesie voči zákonnému sudcovi a v tomto prípade

išlo o okolnosť vôbec netýkajúcu sa zákonnej sudkyne, ale iného sudcu Okresného súdu v Poprade
a je pravdou, že o tejto okolnosti mala vedomosť žalovaná už v roku 2015, kedy sa prvýkrát odvolala
proti rozsudku súdu prvej inštancie. Preto aj bol správny postup súdu prvej inštancie, keď nepredkladal
vznesenú námietku zaujatosti na osobitné rozhodnutie ešte predtým, akoby sa rozhodlo vo veci samej
podľa ust.§ 53 ods.2 CSP.

11. O trovách celého konania bolo rozhodnuté v zmysle zásady úspechu podľa ust.§ 396 ods.2 CSP a
§ 255 ods.1 CSP a nárok na náhradu trov konania priznal žalovanej vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu
100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).