Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717201729
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717201729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu PATRIOT
GROUP, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 45 407 657, právne zastúpeného
Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín,
IČO: 47 256 907, proti žalovanému Q. U., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XXXX/XX, XXX
XX T., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 1.261,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14Csp/28/2017-45 zo dňa 16. 11. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 16. 11. 2017 žalobu zamietol (I. výrok). O trovách
prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
1.2 V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal

zaplatenia sumy 1.261,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.261,47 Eur od
15. 10. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania, pretože v zmysle Dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXX
zo dňa 04. 10. 2016 (ďalej aj „dohoda“) a na základe článku I. bod 1.4. dohody sa žalovaný zaviazal
zaplatiť náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, ako aj súvisiace trovy s vymáhaním pohľadávky
veriteľa Z. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX K., ktorého veriteľa zastupuje na základe
plnomocenstva zo dňa 12. 07. 2016, a to v deň porušenia dohody. Predmetné náklady ním vynaložených
sa zaviazal zaplatiť vo výške 30 % pohľadávky veriteľa, ktorou sa v zmysle článku I. bodu 1.4. dohody

rozumie súčet istiny uvedenej v bode 1.2. dohody, vyčísleného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty
ku dňu porušenia dohody.
1.3 V ďalšej časti odôvodnenia prvoinštančný súd uviedol, že dňa 13. 04. 2016 bola medzi Z. F., nar. XX.
XX. XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX K. ako veriteľom na jednej strane a žalovaným ako dlžníkom na
strane druhej uzatvorená písomná Zmluva o pôžičke (ďalej len „zmluva o pôžičke“) podľa § 657 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V zmysle článku I. zmluvy o pôžičke jej predmetom bolo požičanie peňazí vo
výške 3.650,- Eur veriteľom dlžníkovi za podmienok uvedených v tejto zmluve o pôžičke. V článku III.

zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že dlžník zaplatí veriteľovi za poskytnutie pôžičky odmenu
(zmluvný úrok) vo výške 350,- Eur. Celkovo sa zaviazal žalovaný ako dlžník vrátiť svojmu veriteľovi sumu
4.000,- Eur, keď podmienky splatnosti pôžičky boli dojednané v článku IV. zmluvy o pôžičke. Žalovaný
sa zaviazal v zmysle článku IV. bod 1/ a 2/ zmluvy o pôžičke vrátiť pôžičku v splátkach, prvá splátkav sume 2.000,- Eur bola splatná do 30. 04. 2016 a druhá splátka v sume 2.000,- Eur bola splatná do
31. 05. 2016. V prípade ak sa dlžník omešká čo i len s jednou splátkou, stáva sa splatným celý dlh
ihneď. Strany sa dohodli, že dlžník vráti dlh veriteľovi prevodom alebo vkladom na číslo účtu, ktoré

bolo špecifikované v tejto zmluve o pôžičke, resp. v tomto článku tejto zmluvy. Dňa 04. 10. 2016 bola
uzatvorená medzi veriteľom Z. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX K. a žalovaným
ako dlžníkom písomná Dohoda o zaplatení dlhu v splátkach, uznanie záväzku, neuznanie záväzku č.
4242016. Veriteľ bol pri uzatvorení tejto dohody zastúpený splnomocnencom PATRIOT GROUP, s.r.o.,
IČO: 45 407 657, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, teda žalobcom. Dohoda je podpísaná

žalovaným ako dlžníkom, veriteľom v zastúpení PATROT GROUP, s.r.o. ako i osobitne spoločnosťou
PATRIOT GROUP, s.r.o.. V zmysle článku I. bod 1.4. dohody sa žalovaný ako dlžník v prípade porušenia
dohody č. XXXXXXX zaviazal v deň porušenia tejto dohody zaplatiť náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky a súvisiace trovy splnomocnencovi veriteľa spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o., IČO: 45
407 657 vo výške 30 % z pohľadávky veriteľa. Pohľadávkou veriteľa sa na tento účel rozumie súčet
istiny uvedenej v bode 1.2. dohody, vyčísleného zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty ku

dňu porušenia tejto dohody. Z článku I. bod 1.2. tejto dohody vyplýva, že ku dňu 04. 10. 2016 tvorí dlžnú
čiastku istina vo výške 3.540,- Eur a zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti
hore uvedeného právneho titulu, resp. titulov až do dňa podpisu dohody č. XXXXXXX. Z článku I. bod
1.3. dohody vyplýva, že dlžník sa v prípade porušenia tejto dohody zaviazal zaplatiť zákonný úrok z
omeškania a zmluvnú pokutu 0,1 % za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti hore

uvedeného právneho titulu, resp. titulov (bod 1.1.) do zaplatenia. V článku I. bod 1.1. dohody je označený
„právny titul preukazujúci dlh: zmluva o pôžičke zo dňa 13. 04. 2016“. Z článku II. bod 2.1. dohody
vyplýva,žedlžníkvcelomrozsahuuznávadlhčododôvoduajčodovýškypodľa„článku1.2.“azaväzuje
sa ho zaplatiť spolu s príslušným zákonným úrokom spôsobom podľa tohto článku (2.1.), v prípade
porušenia dohody č. XXXXXXX spolu so zákonným úrokom z omeškania podľa článku 1.3., zmluvnou

pokutou podľa článku 1.3. a spolu so vzniknutými nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky a
súvisiacimi trovami (článok 1 odsek 4), splnomocnencovi veriteľa PATRIOT GROUP, s.r.o., na číslo účtu
uvedeného v dojednaní. V zmysle tohto istého článku bod 2.2. dohody, splátka dlhu sa považuje za
zaplatenú riadne a včas, ak bude do príslušného dňa uvedeného v bode 2.1. dohody pripísaná v plnej
výške na účet splnomocnenca veriteľa PATRIOT GROUP, s.r.o.. V prípade uznania alebo neuznania

(čiastočného uznania) sa dlžnú sumu dlžník zaväzuje zaplatiť do 10 dní od podpisu dohody. V článku III.
dohody bola dojednaná rozhodcovská doložka. Z článku IV. bod 4.1. dohody vyplýva, že táto dohoda je
kumulatívnou nováciou, pretože nevzniká nový záväzok a pôvodné lehoty splatnosti záväzku zostávajú
zachované. Z tohto istého článku bod 4.3. dohody vyplýva, že táto nadobúda platnosť a stáva sa účinnou
okamihom podpísania dlžníkom a splnomocnencom veriteľa PATRIOT GROUP, s.r.o.

1.4 Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní a následnom ustálení skutkového stavu skonštatoval,
že „Z obsahu dohody, konkrétne z článku I. bod 1.4. vyplýva, že v tomto ustanovení dohody bol
dojednaný osobitný nárok splnomocnenca veriteľa, oddelený od druhého nároku dojednaného v tejto
dohode, ktorým bol nárok veriteľa. Dohoda bola podpísaná v mene veriteľa splnomocnencom, ale i v
mene vlastnom splnomocnencom. Nakoľko ide o osobitný nárok splnomocnenca, neobstojí námietka

žalovaného, že žalobca, ktorý pri uzavretí tejto dohody v tejto časti konal i sám za seba nemá aktívnu
legitimáciu na vymáhanie nároku, ktorý bol dojednaný v článku I. bod 1.4. tejto dohody, teda nároku
na úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky a súvisiacich trov. Aktívna legitimácia žalobcu
na uplatnenie tohto nároku však nezakladá zároveň právo na zaplatenie tohto nároku vo výške 30
% z pohľadávky veriteľa, ktorou sa rozumie súčet istiny uvedenej v bode 1.2. dohody, vyčísleného

zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty ku dňu porušenia tejto dohody. Takýto nárok si
žalobca môže uplatniť až vtedy, ak by preukázal vznik nároku na zaplatenie tejto čiastky, teda existenciu
konkrétnych nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy s vymáhaním pohľadávky
veriteľa. Z obsahu žaloby, a ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aké náklady žalobcovi vznikli,
tiež neboli preukázané žiadne úkony žalobcu smerujúce k vymáhaniu pohľadávky veriteľa. Aj keby

ich žalobca v konaní preukázal, súd dojednanie v článku I. bod 1.4. dohody vyhodnotil za absolútne
neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako i podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Takéto dojednanie je neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť
a jeho nezrozumiteľnosť ohľadne dojednania výšky nároku vzhľadom na nedostatočnú konkretizáciu
pohľadávky veriteľa na účel ktorej sa mal rozumieť súčet istiny uvedenej v bode 1.2. dohody, čo

bola čiastka 3.540,- Eur, ale aj vyčísleného zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty ku dňu
porušenia dohody, avšak v zmluve o pôžičke absentuje dojednanie o zmluvnej pokute. Už len z tohto
dôvodu je takéto dojednanie nezrozumiteľné, neurčité, nepresné, a preto neplatné. Ide o absolútnu
neplatnosť takéhoto dojednania, na ktorú súd v konaní prihliadol z úradnej povinnosti, ale napokonuvedené namietal v konaní i sám žalovaný. Dojednanie tohto nároku je absolútne neplatné i podľa § 39
Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore jednak s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a jednak preto, že obchádza zákon, lebo nároky na náhradu trov konania v súvislosti s

vymáhanými pohľadávkami sa priznávajú v konkrétnej výške podľa pomeru úspechu vo veci súdom v
rámci súdneho konania. Aj na túto absolútnu neplatnosť takéhoto dojednania súd prihliadol z úradnej
povinnosti. Vo všetkých prípadoch absolútnej neplatnosti právneho úkonu táto pôsobí s ohľadom na to,
že sa jedná o verejný záujem. Je povinnosťou súdu prihliadať na takúto absolútnu neplatnosť ex lege, t.
j. zo zákona. Absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká zo zákona a nie zo správania sa účastníkov

občianskoprávnych vzťahov. Vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré sa priečia dobrým mravom je nutné
zdôrazniť, že pojem dobré mravy nie je v zákone definovaný, ani vymedzený. To, či je konanie v rozpore
s dobrými mravmi, je otázka právna, ktorej posúdenie vyplýva zo zistenia všetkých skutkových okolností,
z ktorých možno vyvodiť aj morálny aspekt výkonu práva. Zásada výkonu práv a povinností uvedená
v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zásadou zákazu zneužitia práva, to znamená, že nemožno
priznať ochranu takému výkonu práva, v dôsledku ktorého iný stratí také práva, ktoré by za určitých

okolností mohol mať, alebo ktorým by došlo k neodôvodnenému, neprimeranému a jednostrannému
zvýhodneniu oproti inému subjektu. O takýto prípad sa v prejednávanej veci jedná, keď tento stav
vymáhania pohľadávok je treba porovnať so štandardným vymáhaním pohľadávok na súde, kedy veriteľ
v prípade úspechu v súdnom konaní má nárok na náhradu trov konania, ktorých výška podlieha súdnej
kontrole. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že výška nákladov „30 %“ z pohľadávky veriteľa nebola

uvedená v článku I. bod 1.4. dohody v čase, keď dohodu podpisoval, tieto tvrdenia nepreukázal, navyše
z jeho výsluchu ako strany sporu vyplynulo, že dohodu podpísal bez jej prečítania. Nemôže tak úspešne
potom tvrdiť, že tento údaj nebol v čase podpísania dohody vypísaný. Napriek uvedenému súd posúdil
nárok žalobcu za nedôvodný a nepreukázaný z dôvodov absolútnej neplatnosti takéhoto dojednania,
teda z dôvodu absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Pokiaľ žalobca navrhol v konaní vypočuť

svedkov Z. D. a P. S. na sporné skutkové tvrdenia ohľadne uzavretia predmetnej dohody, ktoré osoby
mali byť účastné za žalobcu pri uzavretí tejto dohody, súd tento dôkaz nevykonal, návrh žalobcu na
vykonanie tohto dôkazu zamietol, pretože tento dôkaz, resp. jeho vykonanie by nezmenilo nič na závere
súduoabsolútnejneplatnostidojednanianárokužalobcuvpredmetnejdohode.Zuvedenýchskutkových
a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. “

1.5 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu a žalovanému priznal
voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2.1 Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v

zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe
vyhovel a priznal mu náhradu trov konania.
2.2 V odôvodnení odvolania poukázal na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie o
absolútnej neplatnosti dojednania v bode 1.4 Dohody pre nezrozumiteľnosť ohľadom výšky nároku pre

nedostatočnú konkretizáciu pohľadávky veriteľa a poukázal na bod 1.2 Dohody. Podľa jeho názoru, že
zmluvné dojednanie v bode 1.4 má podobu inominátnej zmluvy a nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Zároveň poukázal na ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), aby prípadné pochybnosti
o určitosti a zrozumiteľnosti, súd odstránil výkladom, s tým, že okrem jazykového vyjadrenia právneho
úkonu, podrobí skúmaniu i vôľu konajúcich osôb.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (prostredníctvom právneho zástupcu) navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie je vzhľadom
na premisy zvolené v rozhodnutí, platnú judikatúru presvedčivé. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní
neuvádza žiadne relevantné skutočnosti ani argumentačné tvrdenia či dôvody, odôvodňujúce napadnuté

rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2

CSP ako vecne správny potvrdil.

5.1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.5.2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru,žeokresnýsúdvprejednávanejvecizistilskutkovýstavvdostatočnom rozsahu,nazákladetoho
dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia

vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak,
okresný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil
(rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný

súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný
právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého
rozhodnutia.

9. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na absolútnej neplatnosti právneho úkonu

vo vzťahu k dohode o zaplatení dlhu, v rámci ktorej došlo medzi žalobcom a žalovaným k dohode,
že v prípade, ak žalovaný ako dlžník poruší dohodu o zaplatení dlhu v splátkach, zaväzuje sa zaplatiť
žalobcovi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súvisiace trovy splnomocnencovi veriteľa vo
výške 30% z pohľadávky veriteľa, ktorá mala byť súčtom istiny uvedenej v bode 1.2 dohody, vyčísleného
zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty ku dňu porušenia predmetnej dohody. Túto dohodu

považoval súd prvej inštancie za absolútne neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi, pretože obchádza nároky na náhradu trov konania s vymáhanými pohľadávkami priznávanými
v konkrétnej výške podľa pomeru úspechu vo veci súdom v rámci súdneho konania.

10. Podľa ustanovenia § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje

zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Vo všetkých prípadoch absolútnej neplatnosti právneho úkonu, táto pôsobí s ohľadom na to, že sa
jedná o verejný záujem, je povinnosťou súdu prihliadať na takúto absolútnu neplatnosť ex lege, t. z. zo
zákona a to od počiatku ex tunc ako aj bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto

absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká zo zákona a nie z chovania účastníkov občianskoprávnych
vzťahov, nemôže byť tento dôsledok absolútnej neplatnosti odvrátený ani za použitia dobrých mravov
v zmysle § 3 ods. 1 OZ.

12. Vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré sa priečia dobrým mravom je nutné zdôrazniť, že právny

úkon sa prieči dobrým mravom vtedy, ak sa jeho obsah bez ohľadu na zmluvnú voľnosť, slobodu tento
obsah stanoviť bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil ako aj na to, či druhá strana
bola pri vzniku zmluvy v dobrej miere, ocitne v rozpore so všeobecným uznávaným mienením, ktoré
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol
v súlade so základnými zásadami morálneho poriadku demokratickej spoločnosti, t. z. so slušnosťou

a poctivosťou. Výpočet dobrých mravov nemožno so zreteľom k ich pestrosti a mnohotvárnosti určiť.
Zásadymravnéhoporiadkuspoločnostiavdôsledkutoho,akdobrémravysavovzájomnomobčianskom
spolužití napriek istej stálosti v súlade so spoločenským vývojom v zároveň určitej miere rozvíjajú a
to v zmysle ako časovom, tak miestnom. Ak sa prieči určitý právny úkon dobrým mravom, musí tobyť súdom v danom čase vo vzájomnom konaní účastníkov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené
podľa objektívnych kritérií s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu vrátane doby
a postavenia účastníkov.

13. O takýto prípad sa v prejednávanej veci jedná, pretože právny úkon, ktorý odporuje dobrým mravom,
je aj taký úkon, kde si zmluvné strany pri uznaní záväzku dojednali buď neprimerané úroky, prípadne
neprimeranú pokutu. V prejednávanej veci súd prvej inštancie uzatvoril, že dohoda účastníkov obsahuje
dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto je absolútne neplatným právnym úkonom a

zároveň obchádza zákon. Ako vyplýva z prejednávanej dohody, žalobca v tejto dohode figuroval ako
splnomocnenec veriteľa. Zároveň v tejto dohode bolo stanovené, že v prípade, ak žalovaný ako dlžník
nezaplatí svoj dlh voči veriteľovi, zaväzuje sa zaplatiť v prospech žalobcu čiastku 30% z dlžnej istiny, čo
predstavuje náklady spojené s vymáhaním pohľadávky.

14. Pokiaľ okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi

žalobcom a žalovaným treba klasifikovať ako zmluvu neplatnú, považuje odvolací súd za vecne správne.
Preto sa v konečnom dôsledku odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej
inštancie, ktorý konštatoval, že predmetným právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom pre
rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona.

15. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný
právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého
rozhodnutia.

16. Vo svetle uvedeného je potom argumentácia žalobcu v odvolaní irelevantná, nespôsobilá zmeniť
názor odvolacieho súdu o absolútnej neplatnosti predmetnej dohody.

17. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu

vo výroku, ktorým žalobu zamietol (I. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (II. výrok) podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť, pretože okresný súd náležite aplikoval
zásadu úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 CSP.

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).