Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717205335
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717205335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne: Z. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, v zastúpení právne - Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS,
s.r.o., IČO: 57 256 907, so sídlom v Trenčíne, Legionárska 7158/5, proti žalovanému: Home Credit
Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 454,81 eur a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur,
na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 6Csp/72/2017-148 zo dňa
27.09.2017, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v časti výroku II. v ktorej vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol tak, že žalovaný
je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 80 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku nároku o finančné zadosťučinenie žalobu z a m i e t a .

N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku, v ktorom žalovanému okresný súd uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 305,45 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a časti výroku II. v ktorej
okresný súd zamietol žalobu vo zvyšku nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia.

Nárok na náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie ( ďalej iba „ okresný súd „ ) uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 305,45 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti
súd žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanému voči žalobkyni nepriznal náhradu trov konania (výrok III.).

2. Okresný súd za čiastočne opodstatnenú vyhodnotil žalobu žalobkyne v časti nároku o vydanie
bezdôvodného obohatenia a za nedôvodnú vyhodnotil jej nárok o zaplatenie primeraného finančného

zadosťučinenia.

3. Žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2017 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 113,22 eur a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia,
predmetné nároky vyvodila z úverového právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou č. 4212096858
dňa17.12.2012.Ďalšoužaloboudoručenouokresnémusúduvtotožnýdeňakovporadípredchádzajúca
žaloba, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 341,50

eur a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 eur, uvedené finančné nároky
vyvodila z úverového právneho vzťahu založeného uzatvorením úverovej zmluvy č. 4112011423 dňa
08.12.2011. Uznesením č.k. 6Csp/72/2017-27 zo dňa 22.06.2017 okresný súd spojil na spoločné
konanie spor o obidvoch žalobách (zapísané u OS Martin pod sp.zn. 6Csp/72/2017 a pod sp.zn.15Csp/74/2017). Spoločné konanie viedol pod sp.zn. 6Csp/72/2017 a odvolaním napadnutým
rozsudkom meritórne obidve žaloby žalobkyne aj posúdil.

4. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že 17.12.2012 uzavrela žalobkyňa so žalovaným Zmluvu
o hotovostnom úvere a o revolvingovom úvere č. 4212096858, na základe ktorej jej žalovaný poskytol
úvervcelkovejvýške1.240eur.Tentoúversažalobkyňazaviazalasplácaťvpravidelných60mesačných
splátkach vo výške 43,47 eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 25,91 %, RPMN od 32
do 33,6 %, priemerná hodnota RPMN 28,04 %, celková čiastka, ktorú sa žalobkyňa zaviazala uhradiť

žalovanému bola dohodnutá vo výške 2.347,20 eur.

5. Medzi stranami sporu bola uzatvorená aj ďalšia Úverová zmluva č. 4112011423 dňa 08.12.2011, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 500 eur, tento úver sa žalobkyňa zaviazala
splatiť v pravidelných 36 mesačných splátkach vo výške 26,20 eur. Ročná úroková sadzba bola
dojednaná vo výške 31,89 %, RPMN od 47,8 do 51,8 %. Celková čiastka ktorú sa zaviazala žalobkyňa

žalovanému zaplatiť bola dojednaná vo výške 876,60 eur. Priemerná hodnota RPMN 45,66 %.

6. Z prehľadu platieb a výpisu z účtu žalobkyne bolo preukázané, že žalobkyňa uhradila na úver č.
4212096858 celkovo sumu 1.353,91 eur a na úver č. 4112011423 celkovo sumu 898,94 eur, pričom do
28.03.2014 vykonala platby vo výške 707,40 eur a po 28.03.2014 vo výške 191,54 eur.

7. Uznesením pod sp.zn. 6Csp/72/2017, 15Csp/74/2017 vydaným dňa 27.09.2017 pripustil súd zmenu
žaloby tak, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 512,85 eur,
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

8. Uplatnený nárok žalobkyne okresný súd posúdil podľa § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, ods. 2, § 488, § 489
Občianskeho zákonníka a podľa § 11 ods. 1, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j), § 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, v aplikácii aj s
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pri právnom posúdení vznesenej námietky

premlčania žalovaným voči uplatnenému peňažnému nároku okresný súd vychádzal z § 107 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka.

9. Súd za preukázané vyhodnotil po vykonaní dokazovania, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli
dňa 17.12.2012 a 08.12.2011, teda za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

uzatvorené zmluvy o úvere, na ich základe žalobkyni poskytol veriteľ spotrebiteľský úver vo výške
1.240 eur a 500 eur. Po vykonaní prieskumu obsahových náležitostí predmetných úverových zmlúv
súd konštatoval, že tieto neobsahujú povinné náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z.. Ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN) v zmluve dojednaná v rozsahu od 32 do 33,6 % (Zmluva o úvere
č. 4212096858) a od 47,8 do 51,8 % (Zmluva o úvere č. 4112011423) kvalifikoval súd za neplatné

zmluvné dojednanie pre jeho neurčitosť, pretože už pri uzatvorení zmluvy musí byť dlžníkovi zrejmé,
aká je hodnota RPMN. Zákon nepripúšťa, aby bol tento údaj oznámený dlžníkovi až po podpise zmluvy,
a to ani vtedy, keď dlžník s uvedeným výslovne súhlasí. Nie je možné pripustiť, aby sa spotrebiteľ
dozvedel podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere až po uzatvorení zmluvy bez možnosti
následne prehodnotiť svoje rozhodnutie uzatvoriť, alebo neuzatvoriť zmluvu. Zákon vyžaduje uvedenie

presnej hodnoty RPMN, čo v súdenej veci splnené nebolo. Súčasne súd konštatoval, že v zmluvách
je nesprávne uvedený údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľskými úvermi.
Vykonaním prepočtu násobku výšky mesačnej splátky s počtom celkových splátok úveru je zrejmé,
že tieto sa nerovnajú údajom uvedeným v úverových zmluvách, navyše nezahŕňajú náklady spojené s
poistením, iné poplatky zo zmluvy. V dôsledku nepresného a zavádzajúceho informovania, spotrebiteľ

dostal skreslenú informáciu o tom, koľko na úver zaplatil. Vzhľadom na konštatované zistenia obidva
úvery sa považujú podľa názoru súdu za bezúročné a bez poplatkov, následne žalovaný mal nárok
na zaplatenie len tzv. čistej istiny úveru bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov a iných plnení spojených s
poskytnutými úvermi.

10. Žalobkyňa na úver č. 4212096858 uhradila sumu 1.353,91 eur, na úver č. 4112011423 sumu vo
výške 898,94 eur, úver bol preplatený vo výške 113,91 eur, resp. 398,94 eur. Pri závere o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru došlo na strane žalovaného ku bezdôvodnému obohateniu v celkovej výške
512,85 eur.11.Žalovanývočipeňažnýmnárokomplynúcimzospotrebiteľskéhoprávnehovzťahuuplatnenýmztitulu
bezdôvodného obohatenia vzniesol námietku premlčania. Vychádzajúc z § 107 Občianskeho zákonníka

súd pri hodnotení tejto námietky vychádzal z tzv. kombinovanej premlčacej lehoty ( subjektívnej
- dvojročnej, objektívnej - trojročnej ). Námietku žalobkyne, že v súdenej veci treba vychádzať z
desaťročnej premlčacej doby okresný súd neakceptoval z dôvodu, že úmysel žalovaného bezdôvodne
sa obohatiť nebol preukázaný, jeho úmyslom bolo dosiahnuť zisk, čo vzhľadom na to, že žalovaný je
podnikateľský subjekt je od neho dôvodné aj očakávať. Podľa názoru súdu, objektívna aj subjektívna

lehota na uplatnenie nároku začala plynúť v posudzovanej veci odo dňa, keď žalobkyňa zaplatila
jednotlivé splátky, teda plnila v súvislosti so splácaním úveru nad rámec toho, na čo bola povinná.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania k platbám žalobkyne, ktoré vykonala na úver č. 4112011423 do
28.03.2014, preto súd priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 305,45
eur (sumu 113,91 eur na úver č. 4212096858 a sumu 191,54 eur na úver č. 4112011423). Vo zvyšku
žalovanej sumy o vydanie bezdôvodného obohatenia okresný súd prijal záver o premlčaní nároku ( v

tejto časti za dôvodnú vyhodnotil vznesenú námietku premlčania žalovaným).

12. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zakotvuje možnosť
spotrebiteľa, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti, - domáhať sa
primeraného finančného zadosťučinenia. V konkrétne súdenej veci podľa názoru súdu bola ohľadne

tohto nároku žaloba podaná predčasne ( následne sa už nezaoberal ani s jeho výškou ), žalobkyňa
netvrdila a ani nepreukázala existenciu právoplatného rozhodnutia, z ktorého by vyvodila svoje právo
na primerané finančné zadosťučinenie, úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností plynúcich
z predmetných zmlúv o úvere ( ako základná zákonná podmienka ) nepreukázala.

13. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia celkovej sumy 812,85 eur, bola úspešná iba o sumu 305,45
eur, čistý úspech žalovaného v spore tak zodpovedá rozsahu 24,84 %. Podľa § 255 ods. 2 CSP
úspešnejšiemu žalovanému súd nepriznal náhradu trov, nakoľko si tento nárok neuplatnil.

14. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, čo do výroku II. v časti zamietnutia

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur. Vytýkala súdu pochybenie, čo spočíva podľa
jej názoru v tom, že súd na jednej strane prijal záver, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov a
priznal jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a na druhej strane nemal preukázané úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinností plynúcich z predmetných zmlúv o úvere. Odvolateľka bola
názoru, že si v tomto konaní porušenia svojho práva uplatnila úspešne. Žalovaný v rámci povoleného

predmetu činnosti poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov od roku 2001. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť je povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať náležitou odbornou starostlivosťou
pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Ona si zobrala úvery
ako nepodnikajúca osoba, zmluvy boli na vopred pripravenom formulári, žalovaný si vopred pripravil
zmluvné podmienky, ona ich obsah ovplyvniť nemohla. Na konkrétne pochybenia vopred pripravených

zmlúv žalovaného upozornila aj v samotnej žalobe, s jej argumentáciou sa súd stotožnil, konštatoval,
že v danom prípade došlo k nepresnému a zavádzajúcemu informovaniu spotrebiteľa, ktorý dostal
skreslenú informáciu o tom, koľko na úver zaplatí a žalovaný má nárok len na zaplatenie tzv. čistej istiny
bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov a iných plnení spojených s poskytnutými úvermi. Ona si úspešne
uplatnila porušenie práva ustanoveného právnym predpisom práve v danom spore, v dôsledku toho si

aj správne uplatňuje svoje právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Konanie žalovaného
v rozpore s právnymi predpismi bolo spôsobilé privodiť jej ujmu ako spotrebiteľke a keďže úspešne
uplatnila porušenie práva ustanoveného právnym predpisom, vznikol jej podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov aj nárok na zaplatenie finančného

zadosťučinenia. Čo sa týka výšky tohto nároku, túto odvíjala od ujmy vzniknutej v dôsledku porušenia
právnych predpisov žalovaným a táto celkom logicky vychádzala zo sumy, ktorú zaplatila žalovanému
bezdôvodne a aj na úkor svojej rodiny. Je jednoznačný aj záver súdu, že v posudzovaných zmluvách o
úvere absentovali zákonné obsahové náležitosti vyžadované podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k) zákona
o spotrebiteľských úveroch, čo vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podniká v oblasti poskytovania

úverov od roku 2001 možno považovať za nekalé obchodné praktiky. V súhrne všetkých uvedených
argumentácií sa domáha buď zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia mu veci na ďalšie
konanie v rozsahu napadnutého odvolaním, alternatívne zmeny rozsudku vo výroku II. tak, že jej žalobe
odvolací súd v plnom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže k náhrade trov konania.15. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne nepredložil.

16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení,
že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu,
ktorému odvolanie je prípustné, preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s §
219 ods. 3 CSP) zmenil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku podľa § 388 CSP tak, ako je

konštatované vo výroku tohto rozhodnutia. Nedotýkal sa rozsudku v odvolaním nenapadnutých častiach
( presne vymedzených vo výrokovej vete rozsudku odvolacieho súdu ).

17. V súdenej veci sú nepochybné skutkové zistenia okresného súdu vychádzajúce z vykonaného
dokazovania (z ktorých aj odvolací súd vychádzal pri vyhodnotení odvolania žalobkyne), a to, že
medzi stranami sporu boli uzatvorené dve úverové zmluvy: a) úverová zmluva č. 4112011423 dňa

08.12.2011 a b) zmluva o hotovostnom a revolvingovom úvere č. 4212096858 dňa 17.12.2012.
Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založeného medzi stranami sporu dotknutými zmluvami
spochybnený v priebehu vedeného konania nebol. Predmetom posudzovania tak boli nároky/nárok
žalobkyne vychádzajúce zo spotrebiteľského právneho vzťahu. Žalobkyňa sa domáhala (po zmene
žaloby) voči žalovanému aj zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur s

poukazom na porušenie zmluvných povinností žalovaným (dodávateľom služby). Tento svoj nárok
žalobkyňa viazala k ustanoveniu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Okresný
súd jednoznačne uzavrel, že ročná percentuálna miera nákladov v obidvoch zmluvách (formulárového
charakteru obsahovo pripraveného dodávateľom služieb vopred) mali charakter neurčitého zmluvného
dojednania, zakladajúce neplatné zmluvné dojednanie. V zmluvách absentovala obligatórna náležitosť

( § 9 ods. 1 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.). Výška RPMN bola dojednaná neurčitým spôsobom, t.j.
neplatne. Za neprípustnú súd vyhodnotil skutočnosť, aby tento údaj oznámil dodávateľ (veriteľ) dlžníkovi
až po podpise zmluvy, a to aj pre prípad, že dlžník s uvedeným výslovne súhlasí. Zákon vyžaduje
uvedenie presnej hodnoty RPMN, čo v prípade obidvoch zmlúv splnené nebolo, následne, podľa § 11
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch obidva úvery sú považované za bezúročné a bez poplatkov.

Súd konštatoval po vykonaní prepočtu násobku výšky mesačnej splátky a počtom celkových splátok
úveru, že tieto sa nerovnajú údajom uvedeným v zmluvách o úveroch, údaj nezahŕňa náklady spojené s
poistením, ako aj iné poplatky zo zmluvy, spotrebiteľa dostal skreslenú informáciu o tom, koľko na úver
zaplatí. Podľa názoru odvolacieho súdu uvádzané vecné závery okresného súdu sú správne. Tým je ( aj
bolo ) v konaní preukázané, že veriteľ (dodávateľ služby ) v riešenom zmluvnom vzťahu porušil svoju

povinnosť uviesť v spotrebiteľskej zmluve presný údaj o výške RPMN, informovať spotrebiteľa úplne
pravdivo a presne o tom, koľko na úver zaplatí. V dôsledku neakceptovateľného postupu dodávateľa na
obidva úvery (pri prijatí záveru o ich bezúročnosti a bezpoplatkovosti) zaplatila žalobkyňa podstatne viac,
než bolo jej povinnosťou. Táto skutočnosť bezpochyby sa odzrkadlila nepriaznivo aj v majetkovej sfére
jej, prípadne majetkovej sfére jej rodiny. Vychádzajúc z konštatovaných okolností a záverov je daný aj

právny základ nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému podľa § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Je preukázané, že žalobkyňa - spotrebiteľka úspešne
uplatnila porušenie svojho práva ustanovenej osobitným predpisom na súde, za existujúcej skutkovej
a právnej situácie je podstatné, že súd v posudzovanej spotrebiteľskej veci konštatoval porušenie
práva žalobkyne a porušenie povinností žalovaným a preto sa nevyžaduje, aby žalobkyňa nárok na

primerané finančné zadosťučinenie uplatňovala v ďalšom, samostatnom, inom konaní. V rámci zmeny
rozsudku okresného súdu v tomto odvolaním napadnutom výroku určil odvolací súd výšku primeraného
finančného zadosťučinenia v sume 80 eur voľnou úvahou zohľadňujúc individualitu a špecifiká riešených
vecných otázok a rámec spravodlivého usporiadania veci.

18. Z dôvodu zmeny rozsudku, odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového
poriadku o trovách celého konania (prvoinštančné a odvolacie). Podľa § 255 ods.2 CSP nárok na
náhradu trov konania ani jednej strane sporu nepriznal, pretože každá z nich v spore bola čiastočne
úspešná.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených

v § 429 ods. 2 CSP.