Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203549
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614203549.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: X. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. B. XXX/X, XXX XX J. Q., štátna

občianka SR, v konaní o zaplatenie 1.102,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/94/2014-48 zo dňa 2.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/94/2014-48 zo dňa 2.3.2016 vo výroku o
zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách konania
z r u š u j e a v tejto časti v r a c i vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
zo sumy 1.102,13 Eur od 3.5.2010 do zaplatenia zastavil. Samostatným výrokom vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
poukázal na návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(ďalej aj len „Nariadenie“), ktorým sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo

výške 1.102,13 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.102,13 Eur od 3.5.2010
do zaplatenia, úroku zo zmenkovej sumy vo výške 6% ročne zo sumy 1.102,13 Eur od 3.8.2010 do
zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,67 Eur a náhrady trov konania.
Nárok odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 20.5.2009 na zmenkovú sumu 1.102,13 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 3.5.2010. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ

doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu.

2. Okresný súd zo žalobcom predloženej zmenky zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, obsahujúcu údaj
o čísle zmluvy 5581094. Z obsahu pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 3Er/86/2011 vyplývalo, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej X. S. na vymoženie sumy 1.102,13

Eur na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo
dňa 19.10.2010 sp. zn. SR 09701/10. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku bol záväzkový vzťah podľa
Zmluvy o úvere č. 5581094 zabezpečený neúplnou zmenkou vystavenou dňa 20.5.2009. Exekúcia bola
zastavená z dôvodu, že exekučný titul priznával zákonom nedovolené plnenie, ktoré bolo súčasne v
rozpore s dobrými mravmi a spotrebiteľským právom.3. Okresný súd v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.102,13 Eur od 3.5.2010 do zaplatenia, nakoľko žalobca vzal
v tejto časti žalobu späť.

4. Okresný súd aplikoval ustanovenia Nariadenia, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového a v zostávajúcej časti žalobu zamietol, keďže
nemal preukázanú jej dôvodnosť. Zmenku, z ktorej žalobca uplatnil nárok, nadobudol rubopisom od
obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a táto zmenka mala povahu zabezpečovacej zmenky, čo

potvrdzuje údaj na zmenke, totožný s číslom zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalovanou a obchodnou
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z exekučného spisu mal okresný súd preukázané, že medzi
pôvodným majiteľom zmenky (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a žalovanou vznikol
spotrebiteľský právny vzťah, čo je nepochybné zo zmluvy o úvere, ktorá je súčasťou exekučného spisu.
Žalovaná ako dlžník je označená ako fyzická osoba rodným číslom a údajom o bydlisku a veriteľ pri
uzatváraní zmluvy konal ako podnikateľ. Podľa okresného súdu sa vzhľadom na charakter zmluvy

jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa aplikovali ustanovenia zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto zákona musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obligatórne
obsahovať údaje o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a o priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom tento zákon absenciu uvedených údajov sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Nakoľko úverová zmluva tieto náležitosti neobsahovala,

považujesaposkytnutýúverzabezúročnýabezpoplatkovaprávnemupredchodcovižalobcuvzniklolen
právo na vrátenie sumy poskytnutého úveru, t.j. 450 Eur. Samotná zmenka však bola vyplnená na sumu
1.102,13 Eur, a preto bola vyplnená v rozpore so zákonom, podľa ktorého mohol veriteľ prijať od dlžníka
zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková
suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru s

príslušenstvom vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V dôsledku týchto
skutočností je podľa okresného súdu zmenka neplatná. Napriek tomu pôvodný veriteľ zmenku indosoval
na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu postavenia žalovaného vo vzťahu k veriteľovi zo zmluvy o úvere,
najmä pokiaľ ide o obranu voči nárokom zo zmluvy.

5. Pokiaľ ide o „nevedomosť“ žalobcu pri nadobúdaní zmenky od jej pôvodného majiteľa, že koná na
škodu žalovanej, táto sa okresnému súdu javila veľmi nepravdepodobná vzhľadom na medializáciu
obchodných praktík spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a konštantnú rozhodovaciu činnosť súdov
Slovenskej republiky v exekučných veciach tejto spoločnosti. Podľa okresného súdu žalobca pri
zachovaníminimálnejmieryopatrnostiprinadobúdanízmenkymalamoholvedieť,žesajednáozmenku

zabezpečovaciu, ktorej funkciou bolo zabezpečenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda
konal na škodu žalovanej ako dlžníka a výkon práva zo zmenky je tak v rozpore s ustanoveniami zákona
o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd postupoval v súlade s názorom uvedeným v Spoločnom
stanovisku občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93/2015,
podľa ktorého, ak ...„navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí

bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek
okolností pojednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ“. Z tohto stanoviska plynie, že vo vzťahu k aplikácii
Nariadenia možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky k možnosti preskúmať doložené

listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom
poriadku, predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany
slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Podľa stanoviska skúmanie prípadnej absolútnej
neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením nijako vylúčené. Zo stanoviska tiež
plynie, že pokiaľ súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na

strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane
spotrebiteľa.

6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 a ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.
s tým, že žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže bola úspešná aj v

časti, v ktorej bolo konanie zastavené, keď žalobca nepreukázal, že by k čiastočnému späťvzatiu došlo
výlučne pre správanie sa žalovanej. Nakoľko žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, okresný súd
jej náhradu trov konania nepriznal.7.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcaprostredníctvomprávnehozástupcu.
Žalobca poukázal na postup okresného súdu, ktorý ho vyzýval, aby doplnil skutkové tvrdenia na
uplatnenie pohľadávky, s ktorým postupom okresného súdu podľa žalobcu nemožno súhlasiť. Nie je

prípustné, aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec
relevantná. Žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom a vystaviteľom
zmenky. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu, a žiadne
iné informácie, či dokumenty k zmenke nemá. V súlade s konštantnou judikatúrou je zmenka
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je ju možné spájať či podmieňovať

inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa uspokojil s konštatovaním, že je
oprávnený v každom štádiu konania skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná o spotrebiteľský
vzťah, s čím žalobca nesúhlasí. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovanou vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Okresný
súd si sám vytvoril pochybnosť o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorý nie je
účastníkom konania, a žalovanou mohol existovať iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom konania.

Prvostupňový súd ignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ten, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ zmenky pri nadobúdaní konal vedome
na škodu dlžníka. Žalovaná tak vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Za určitých okolností

je síce možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovanej a žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Predpokladom pre vydanie rozsudku v danej veci bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná
mohla v zmysle Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek
inénámietkyodmietnutézdôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejNariadením.Okresný

súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s
úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak účastníci takéto dokazovanie
nenavrhli. Dokazovanie je v zmysle ust. § 120 O.s.p. ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že
súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť z už vykonaného dokazovania. V danej veci okresný

súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy s príslušenstvom len z predloženej
zmenky.ŽalobcapoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zn.25Cdo1839/2000azdôraznilúplnú
samostatnosť,nezávislosťzmenkovéhozáväzku.Odžalobcupretoniejemožnépožadovaťpreukázanie
vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, pretože ide o odlišný právny vzťah, než aký
je predmetom konania.

8. Žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa aj k záveru okresného súdu o tom, že dohoda o
vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa
žalobcu zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka a limitovaná bola len výška zabezpečenia. Preto dohoda

o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

9. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, z
ktorého vyplýva, že pokiaľ námietka zo strany žalovaného ako dlžníka nie je vznesená a preukázaná,
neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol súd opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa

obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo
zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v konaní aj
preukázal. Len v prípade, ak zmenkový dlžník námietku vznesie a preukáže podľa § 17 zákona č.
191/1950 Zb., môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu
k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto

kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30
dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k
podanému návrhu či už tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C a pripojí všetky príslušné podporné
dokladyalebosavyjadríakýmkoľvekinýmvhodnýmspôsobom,priktoromnepoužijetlačivonaodpoveď.
Ak samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola doručená

súdu v lehote 30-tich dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok. Žalobca
poukázal na ust. článku 7 ods. 3 Nariadenia, ktoré upravuje koncentračnú zásadu, z ktorej vyplýva, že
v prípade pasivity žalovaného, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručí
súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonávadokazovanie uvedené v článku 7 ods. 1 Nariadenia. V súvislosti s postupom podľa Nariadenia žalobca
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013.
Žalobca poukázal aj na nemožnosť aplikácie ust. § 79 ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že nie je možné aplikovať

retroaktívny výklad založený na tom, že povinnosť predložiť zmluvu sa vzťahuje aj na konania začaté
pred účinnosťou novely č. 438/2015 zákona č. 99/1963 Zb. s účinnosťou od 23.12.2015. Žalobca
konštatoval, že okresný súd zmaril konanie ako také porušením Nariadenia, čoho dôsledkom došlo k
porušeniu práva žalobcu na prístup k súdu. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe
vyhovieť s priznaním náhrady trov konania.

10. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1
CSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej
časti a vo výroku o trovách konania zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1

CSP vrátil v tejto časti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3:0.

12. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania zo dňa 15.04.2016 (č.l. 59 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a

konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný .

14. Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu žalobcu zo dňa 15.04.2016 (č.l. 59 spisu), v ktorom žalobca
uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva v celosti odvolanie, uvádza, že toto podanie čo do

rozsahu podaného odvolania posudzoval podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Žalobca v
odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktorými by namietal nesprávnosť rozsudku okresného súdu vo výroku
o zastavení konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne a na základe ktorých by bolo
možné dospieť k záveru, že ním podané odvolanie smeruje aj proti tejto časti rozsudku. Krajský súd
pritom zohľadnil, že k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby žalobcom, čím okresný

súd vyhovel návrhu žalobcu, aby sa o tejto časti ním pôvodne uplatneného nároku ďalej nekonalo.
Odvolanie žalobcu čo do jeho rozsahu preto krajský súd vyhodnotil ako odvolanie smerujúce voči
rozsudku okresného súdu v časti výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania.

15. Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalobcu sa krajský súd v potrebnom rozsahu
oboznámil s obsahom spisového materiálu okresného súdu a procesným postupom okresného súdu,
ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku, a zisťoval, akým spôsobom došlo k
vykonávaniu dokazovania pred okresným súdom. Zo spisu vyplýva, že okresný súd podľa úpravy zo
dňa 12.02.2016 (č.l. 43 spisu) rozhodol o pripojení spisového materiálu sp. zn. 3Er/86/2011 a zároveň

nariadil na deň 02.03.2016 termín verejného vyhlásenia rozsudku.

16. Ohľadom procesného postupu okresného súdu pri vykonávaní dokazovania krajský súd konštatuje,
že okresný súd vo veci rozhodol vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania, pričom okrem
iného vychádzal z obsahu spisového materiálu sp. zn. 3Er/86/2011. Zo spisového materiálu vyplýva,

že žalovanej okresný súd doručoval tlačivo C na odpoveď vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu v
zmysle Nariadenia, ktoré tlačivo bolo žalovanej doručené podľa doručenky z č.l. 22 spisu. V nariadením
stanovenej lehote žalovaná na tlačivo C nereagovala a okresný súd sám následne pripojil uvedený
exekučný spis, ktorý sa týkal exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o. Bratislava proti žalovanej.
Krajský súd uvádza, že pri posudzovaní postupu okresného súdu vzal do úvahy Spoločné stanovisko

občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia NS SR zo dňa 20.
októbra 2015, k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR 8/2015, pod č. 93. S prihliadnutím na toto stanovisko je krajský súd názoru, žeprocesný postup okresného súdu, ktorý rozhodol o pripojení predmetného exekučného spisu, je možné
akceptovať. Podľa tohto spoločného stanoviska: „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti

posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú
podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu

takýto exces dosahuje.“

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom
2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom
Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou,

tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej
praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach
občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
SR č. 8/2015. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného
rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací

bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať
judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj ohľadom rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

18. Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by

sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.

§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome

na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,
ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“ „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,
že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,

keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd
sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho

vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za
predpokladupribližnevyváženéhopomerusílúčastníkovzmluvyalenzatohtopredpokladusamôžestať
prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR“.

19. Napriek uvedenému je krajský súd názoru, že ak okresný súd ex offo prihliadol na dôkazy z ním
pripojeného spisového materiálu, pričom tieto dôkazy nevykonal na nariadenom pojednávaní, nakoľko
vo veci došlo len k verejnému vyhláseniu rozsudku okresným súdom bez nariadenia pojednávania, bola
takýmto postupom odňatá žalobcovi možnosť konať pred súdom v rovine vykonávania dokazovaniaa oboznámenia sa s dôkazmi, a to tak v súlade s Nariadením, ako aj v súlade s Občianskym
súdnym poriadkom platným v čase rozhodovania okresného súdu, ktorého ustanovenia bolo potrebné
aplikovať ako rozhodné procesné právo v zmysle čl. 19 Nariadenia. Právo strany sporu vyjadriť sa k

vykonaným dôkazom je odrazom jeho možnosti ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá
svoje rozhodnutie. Aktivita strany sporu pri využívaní jej procesných práva je závislá aj od miery
presvedčivosti dôkazov vykonaných súdom a z nich vyplývajúcich skutkových zistení, ktoré majú vplyv
na unesenie, či neunesenie dôkazného bremena. Ak sa okresný súd bez nariadenia pojednávania
výlučnesámoboznámilslistinnýmidôkazmi,ktorésúsúčasťoupripojenéhoexekučnéhospisu,beztoho,

aby strany sporu mali možnosť s týmito listinnými dôkazmi sa oboznámiť ich vykonaním na nariadenom
pojednávaní, bolo takýmto postupom upreté žalobcovi právo splniť jeho povinnosť tvrdenia, dôkaznú
povinnosť a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a k posúdeniu nároku,
pri hodnotení ktorého okresný súd prihliadal na ochranu žalovanej ako spotrebiteľa. V rámci nového
konania bude preto úlohou okresného súdu zachovať práva žalobcu a rovnako tiež práva žalovanej aj
pri vykonávaní dokazovania.

20. Na základe vyššie uvedených záverov bol rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí
žaloby vo zvyšnej časti a v závislom výroku o trovách konania zrušený a v tejto časti vec vrátená
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo vecno-právnej rovine bude dokazovanie vykonávané
okresným súdom na nariadenom pojednávaní s tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia

činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93.

21. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

22. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.