Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Táňa Šefčíková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 19C/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317216338
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317216338.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu 1/: F.

Y., W.. XX.X.XXXX, C..Č.. XXXXXX/XXXX, F. E. XXX/XX, T., žalobcu 2/: R. Z., W.. XX.X.XXXX, C..Č..
XXXXXX/XXXX, F. Q. XXX/X, T. a žalobcu 3/: I. Z., C. T., W.. XX.X.XXXX, C..Č.. XXXXXX/XXX, F. Q.
XXX/X, T., v konaní zastúpení: VIA LEGE, s.r.o., IČO: 36 866 415, so sídlom Veterná 1093, 925 53
Pata, proti žalovanému 1/: L. L., C. U. (T. Č.Ú.), W.. XX.XX.XXXX, F. H. XXXX/XX, L., žalovanému 2/:
R.. E. R.L., L. X., X. Ú. M., K.: XX XXX XXX, Y. X, XXX XX M. a žalovanému 3/: Home Credit Slovakia
a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v konaní zastúpený: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín 911

01, o určenie práv k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobca 1/ je výlučným vlastníkom v podiele X/X pozemku parc. registra „C“ č. XXX/X s výmerou
XXX m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, umiestneného v zastavanom území obce, v
katastrálnom území T., I. T., okres J., kraj M..
II. Žalobcovia 2/ a 3/ sú každý v podiele 1. podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. XXX/
X s výmerou XXX m2, druh pozemku: záhrady a parc. č. XXX/X s výmerou XXX m2, druh
pozemku: zastavené plochy a nádvoria, parciel registra „C“, oba pozemky v zastavanom území obce,

nachádzajúce sa v katastrálnom území T., obec T., okres J., kraj M..
III. Žalobu v časti určenia, že pozemok parc. č. XXX/X s výmerou XXX m2, druh pozemku: zastavené
plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X s výmerou XXX m2, druh pozemku: záhrady, parc. č. XXX/X s výmerou
XXX m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, všetky pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom
území T., obec T., okres J., kraj M., parcely registra „C“, sú bez tiarch, zamieta.
IV. Žalobu voči žalovanému 2/ a 3/ zamieta.
V. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ a žalovaný 2/ nemajú právo na náhradu trov konania.
VI. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú spoločne a nerozdielne povinní nahradiť žalovanému 3/ trovy konania v

celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.7.2017 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali učenia práv podľa § 137
písm. c) CSP tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. rozsudku (časť žaloby súd výrokom III. a IV. zamietol),
a to na základe nasledovného skutkového a právneho stavu tvrdeného žalobcami (bod 2 až 6 rozsudku):
2. K určeniu vlastníckeho práva žalobcu 1/: Pozemok v obci T. pôvodne parc. č. XXX o výmere X.XXX m2
bolhistoricky(rokcca1906)vovlastníctverodinyČ.,kedyprechádzaldedenímzpokolenianapokolenie.
V roku 1966 došlo k uzatvoreniu písomnej kúpnej zmluvy medzi predávajúcim Y. Č. a kupujúcimi

manželmi R. E. C.K. Y. - rodičmi žalobcu 1/, podľa ktorej títo kúpili do BSM „polovičku“ pozemku parc. č.
XXX (ďalej len ako „Kúpna zmluva XXXX“). Kúpna zmluva XXXX bola registrovaná Štátnym notárstvom
J. dňa 23.5.1967. Bezprostredne po uzavretí Kúpnej zmluvy XXXX si rodičia žalobcu 1/ „svoju polovičku“
pozemku s parc. č. XXX ohradili, pričom tento plot stojí takto od roku 1966 podnes nerušene vo svojichhraniciach a zodpovedá hraničnej línii medzi parc. č. XXX/X a XXX/X (všetky v k.ú. T.), a teda „polovička“
v nerušenom užívaní a držbe Y. zodpovedala a zodpovedá od roku 1966 až podnes parc. č. XXX/X.
Na tejto parc. č. XXX/X si rodičia žalobcu 1/ postavili v roku 1967 rodinný dom so súp. č. XXX (pozn.

súdu: nie je zapísaný v KN), ktorý tam stojí dodnes a užíva ho žalobca 1/ so svojou rodinou (manželkou,
jednou dcérou a vnučkou). Od roku 1966 rodičia žalobcu 1/ a od roku 1991 žalobca 1/, užívajú dom súp.
č. XXX a pozemok parc. č. XXX/X v dobrej viere a presvedčení, že im patrí. Žalobca 1/ zdedil dom aj s
pozemkom po svojej matke (a predtým ona po svojom manželovi), ktorá zomrela v roku 1990 a dedičské
konanie bolo ukončené v roku 1992. Až v roku 1996 počas výkonu trestu odňatia slobody žalobcu 1/

ho navštívil jeho sused pán Č. s manželkou, žalovanou 1/ (a s pracovníčkou poverenou notárkou) s
tým, že v papieroch na úradoch je neporiadok v tom, kto vlastní, ktorú časť pozemku z parcely č. XXX,
a že oni by chceli ich časť tohto pozemku aj s rodinným domom súp. č. XXX predať, a preto treba
dať veci na poriadok. Manželia Č. mali už vypracovaný Geometrický plán na oddelenie pozemkov p.č.
XXX/X E. X z roku 1995, na ktorom bolo zachytené reálne rozdelenie pozemkov, ako boli od roku 1966
užívané, a teda parc. č. XXX/X užívané rodinou Y. a parc. č. XXX/X E. XXX/X rodinou Č.. Žalobca 1/

súhlasil, aby sa tento reálny stav užívania takto zapísal aj do KN (čo predtým ani nevedel, že takto
zapísaný nie je), a preto podpísal splnomocnenie, ako mu ho predložili na podpis, kde bol odkaz na
GP. Avšak príslušná notárka spísala Notársku zápisnicu W. XX/XX, W. XX/XX, ktorá nezodpovedala vôli
zúčastnených, a to ani vôli žalobcov 1/ až 3/, ani vôli žalovanej 1/ (a zrejme ani vôli jej zosnulého manžela
R. Č.). Skutočná vôľa účastníkov právneho úkonu z roku 1996, ktorý mala spísať pani notárka pre nich

bol taký, že žalobca 1/ má byť vlastníkom parc. č. XXX/X, žalobcovia 2/ a 3/ spoluvlastníkmi pozemku s
parc. č. XXX/X-X a žalovaná 1/ (s manželom) už nemá (nemajú) žiadne práva k daným pozemkom, lebo
svoju časť pozemkov predali v 1996 žalobcom 2/ a 3/ rade a riadne zinkasovali celú kúpnu cenu. Fakt,
že právny úkon v roku 1996 bol spísaný so závažnými chybami a bez toho, aby zodpovedal skutočnej
vôli účastníkov, nevedeli účastníci posúdiť, a to vzhľadom na ich vzdelanie (prevažne len ukončená ZŠ),

skúsenosti a schopnosti, materiálne a technické vybavenie, a preto (súc si vedomí svojich obmedzení
v tomto smere) sa spoľahli na kvalifikovanú štátom poverenú osobu - notára. Od roku 1996 až po rok
2008 žalobca 1/ opätovne nemal žiaden dôvod domnievať sa, že by nebol vlastníkom parc. č. XXX/X,
lebo žiadna osoba si jeho pozemok ani len v časti nenárokovala, tento pozemok nerušene užíval, platil
zaň daň z nehnuteľností obci, nikdy mu nebol doručený žiaden dokument, nikdy ho nikto neinformoval

o tom, že by nebol výlučným vlastníkom parc. č. XXX/X a žil v dobrej viere, že tento pozemok kúpili
a užívali už jeho rodičia a následne on. Bol vo viere, že nezrovnalosti v zápise na KN ohľadom toho
„ktorú polovičku“ z pôvodnej parc. č. XXX on vlastní, boli odstránené vďaka GP z 1995 a vyriešené v
1996. Až v roku 2008 chcela manželka žalobcu 1/, aby dali zapísať rodinný dom súp. č. XXX konečne
do KN, a tak dala zhotoviť geometrický plán, ale pani geodetka jej povedala, že je tam nejaký problém,

že by si mali so susedom vymeniť pozemky. Keď to však povedala manželovi (žalobcovi 1/), ten ju
odbil s tým, že žiaden problém nie je, že všetko sa vyriešilo ešte v 1996. Rovnako, keď manželka
žalobcu 1/ v roku 2008 spomínala výmenu pozemkov susedke - žalobkyni 3/, tá ju tiež odbila s tým,
nech si nevymýšľa, že žiaden problém byť nemôže, že od 1996, kedy riadne kúpili dom s pozemkom
- a to im spísala kúpnu zmluvu pani notárka a oni riadne zaplatili - nerušene a pokojne sami užívajú

dom súp. č. XXX s pozemkom, t.j. parc. č. XXX/X-X. Informácia o potenciálnom probléme tak prišla k
žalobcovi 1/ až po uplynutí 10-ročnej vydržacej doby a navyše tejto informácii on a ani žalobcovia 2/
a 3/ neverili, lebo nezodpovedala ich reálnej skúsenosti, že už viac ako 10 rokov nerušene a sústavne
užívajú dotknuté nehnuteľnosti tak, ako sa uvádza v žalobnom petite, pričom verili, že takto ich užívajú
oprávnene, lebo takto si želali, aby im pani notárka spísala príslušné zmluvy, o čom verili, že ona ako

kompetentná osoba to aj riadne urobila. Až v júli 2017, kedy chcel žalobca 1/ darovať dom súp. č.
XXX s pozemkom parc. č. XXX/X, prišla jeho manželka do advokátskej kancelárie súčasného právneho
zástupcu a vyhľadaním na www.katasterportal.sk tento zistil problém popísaný v žalobe. Advokátska
kancelária upovedomila aj žalobcu 1/, ktorý najskôr nechcel zápisu v KN veriť, ako aj žalobcov 2/ a 3/.
Šok na strane žalobcu 1/ rade a jeho manželky bol najmä v tom, že spoluvlastníčka pozemku má byť

žalovaná 1/, a že sú zriadené exekučné záložné práva na pozemku. Žalobca 1/ s manželkou nechápali,
ako môže na liste vlastníctva k pozemku figurovať žalovaná 1/, keď táto zinkasovala celú kúpnu cenu
za predaj parc. č. XXX/X - X, kedy parc. č. XXX/X jej od roku 1996 ani podľa zápisu v KN nemalo patriť a
kedy sa od roku 1996 ani na predmetných pozemkoch neukázala, ani si ich nijako nenárokovala a daň
z nehnuteľností za ne tiež neplatila. V obci bolo a je známe, že parc. č. XXX/X nerušene užíva, resp.

vlastní desaťročia výlučne žalobca 1/, pričom z tohto vychádza aj obec pri platení dane z nehnuteľnosti.
Podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k pozemku aktuálne s parc. č. XXX/X boli splnené už u
právnych predchodcov žalobcu 1/ (jeho rodičov) v roku 1976, t.j. 10 rokov po kúpe „polovičky“ pozemku
s parc. č. XXX rodičmi žalobcu 1/, ktorý od roku 1996 túto časť pozemku z parc. č. XXX nerušene a vdobrej viere užíva. Podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva žalobcu 1/ k pozemku s parc. č. XXX/
X v k.ú. T. tak boli splnené najneskôr v roku 2006.
3. K určeniu vlastníckeho práva žalobcov 2/ a 3/: Po uzavretí Kúpnej zmluvy XXXX zostala už len časť

tohto pozemku vo vlastníctve a užívaní posledného dediča tejto vetvy Č. - pána M. Č., a to časť, ktorá
zodpovedá v súčasnosti parc. č. XXX/X-X, na ktorej je postavený rodinný dom so súp. č. XXX. Nikto
z rodiny Č. po roku 1966 teda neužíval časť pozemku zodpovedajúcu parc. č. XXX/X, lebo túto mali
prihradenú, užívali a podľa všetkých zúčastnených titulom Kúpnej zmluvy XXXX vlastnili rodičia žalobcu
1/. Po smrti pána M. Č. pripadla táto časť pozemku z parc. č. XXX, ako aj dom so súp. č. XXX, ako

odúmrť ČS-štátu; a od štátu ju Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX kúpili manželia R. Č. (vzdialenejší
príbuznýM.Č.)ajehomanželka,žalovaná1/.Žalovaná1/smanželomR.Č.(ktorýpracovalnalodi,atak
bol často preč z domu a vybavovanie záležitostí ponechával na žalovanú 1/), mali aj inú nehnuteľnosť,
a preto sa v roku 1995 rozhodli dom súp. č. XXX aj s pozemkom predať žalobcom 2/ a 3/. Žalobca 2/
potvrdil, že v čase kúpy pozemku (rok 1996) za výlučných vlastníkov domu so súp. č. XXX s pozemkom,
ktorý dnes zodpovedá parc. č. XXX/X-X považovali aj so žalobkyňou 3/ manželov Č. (žalovanú 1/ s

manželom), a títo aj ako výluční vlastníci vystupovali a týmto aj uhradili celú kúpnu cenu za dom súp.
č. XXX s pozemkom parc. č. XXX/X-X. Notárska zápisnica W. XX/XX, W. XX/XX nezodpovedala vôli
zúčastnených. Od roku 1996 užívali žalobca 2/ a 3/ nerušene a v dobrej viere, že sú riadnymi a výlučnými
vlastníkmi titulom kúpy dom so súp. č. XXX a pozemok pod ním a pri ňom, parc. č. XXX/X-X. Až v roku
2016 sa žalobca 2/ dozvedel o probléme so zápisom v KN, avšak nevedel, ako to má riešiť, hlavne z

tohto dôvodu, že jeho manželka odmietala uznať, že by stav mohol byť taký, že nevlastní (podľa zápisu
v KN) pozemok pod jej domom. Nikdy si nikto nenárokoval voči nim vlastnícke ani iné právo k dotknutým
nehnuteľnostiam, a okrem nich a ich detí nehnuteľnosť nikto od roku 1996 neužíval. Žalobcovia 2/ a 3/
tak nadobudli vlastnícke právo k domu so súp. č. XXX a pozemku parc. č. XXX/X E. XXX/X najneskôr
v roku 2006 (po uplynutí 10-ročnej dobromyseľnej držby nehnuteľností). Manželstvo žalobcu 2/ a 3/

bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXC/XXX/XXXX - 20, zo dňa 14.10.2008.
Tým došlo podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka k zániku ich BSM. Do 3 rokov po rozvode a
ani neskôr nedošlo medzi žalobcami 2/ a 3/ k uzavretiu dohody o vyporiadaní rozvodom zaniknutého
BSM a ani k podaniu návrhu na súd na jeho vyporiadanie. Došlo teda k uplatneniu ustanovenia § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa od 14.10.2011 stali žalobcovia 2/ a 3/ podielovými

spoluvlastníkmi pozemkov s parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, ako aj rodinného domu so súp. č. XXX v
k. ú. T., každý v rovnakom podiele, teda v 1.
4.Kzapísanémuvlastníckemuprávužalovanej1/:Žalovaná1/potvrdilavkonanívšetkovyššieuvedené.
Na veľa okolností ohľadom dotknutých nehnuteľností si nespomínala, ale s istotou vedela, že parc.
č. pôvodne XXX (a dnes XXX/X- X) neužívala a od roku 1996 mala za to, že nie je vlastníčkou ani

spoluvlastníčkou ktorejkoľvek časti pozemkov z parc. č. XXX/X-X; lebo mala za to, že tieto nehnuteľnosti
s manželom riadne predali žalobcom 2/ a 3/. Žalovaná 1/ potvrdila, že je dedičkou po zosnulom R.
Č., ktorý je stále zapísaný na LV č. XX pre k.ú. T.. V čase úmrtia R. Č. bránilo prípadnému dedeniu
žalobou dotknutých nehnuteľností po neb. ich vydržanie do vlastníctva žalobcov, ku ktorému (vydržaniu)
došlo najneskôr v roku 2006, a teda pred smrťou poručiteľa, ktorý v čase smrti už nebol vlastníkom ani

spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. Žalovaná 1/ potvrdila aj to, že jej manželstvo s R. Č. bolo
bezdetné a ona je jeho jedinou právnou nástupkyňou. Ak by aj žalovaná 1/ (spolu s manželom R. Č.)
nestratila všetky vlastnícke a spoluvlastnícke práva k Pozemkom v roku 1996, zanikli jej zo zákona k
23.2.2006, a to titulom ich vydržania žalobcami. Preto pozemky už nemohli byť predmetom dedičského
konania po zosnulom R. Č..

5. Podľa právneho zástupcu žalobcov už v roku 1966 pochybil advokát, kedy do Kúpnej zmluvy XXXX
zahrnul identifikáciu predmetu kúpy ako „polovička“ pozemku, bez toho, aby túto bližšie určil a bez toho,
aby došlo k právnemu rozdeleniu kupovanej parcely. Následne Štátne notárstvo v roku 1967 nemalo
zapísať podielové spoluvlastníctvo, lebo bolo z obsahu Kúpnej zmluvy XXXX zrejmé, že o tento inštitút
zúčastnení záujem nemali, ale chceli nadobudnúť konkrétnu reálnu časť pozemku: „polovičku“. V roku

1996 zavŕšila zmätok ohľadom tohto pozemku notárka, ktorá odignorovala vôľu účastníkov, ako aj údaje
v predloženom GP z 1995, a spísala úkon tak, akoby mali žalobcovia 2/ a 3/ záujem nadobudnúť
pozemok pod domom žalobcu 1/ a žalobca 1/ mal záujem nadobudnúť pozemok pod domom žalobcov 2/
a 3/. Žalovaná 1/ s manželom mali ostať spoluvlastníkmi aj napriek tomu, že zinkasovali celú kúpnu cenu
(a nie žalobca 1/, ktorý podľa toho úkonu mal predávať spoluvlastnícky podiel). Kataster nehnuteľností,

napriek tomu, že mu muselo byť zrejmé, že ide o nezmyselný právny úkon, ktorý spôsobil na prvý pohľad
nezmyselný zápis vlastníckych práv, o ktorý by rozumne uvažujúce osoby nemali záujem, nevyzval
účastníkov na objasnenie a opravu, ale zapísal stav tak, ako to pochopil, s tým, že to vyplýva z notárskej
zápisnice, bez toho, aby sledoval účel či zohľadnil zmysel takéhoto úkonu. Od občanov nemožnovyžadovať, aby kontrolovali štátom licencované a oprávnené osoby (advokáta, notára, KN) a vyžadovať
od nich vyššiu mieru obozretnosti než od uvedených kompetentných osôb. V danom prípade sú splnené
všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov vydržaním v roku 2006 tak,

ako sa toho domáhajú žalobou. V KN sú tiež zapísané ťarchy - záložné práva k pozemkom, ktoré sú vo
vlastníctve žalobcov 2/ a 3/. Záložné práva boli zriadené ako zabezpečujúce dlh žalovanej 1/, avšak táto
nebola v čase zriadenia záložných práv vlastníčkou pozemkov. Veritelia súhlasia s výmazom záložného
práva, avšak vzhľadom na dlhy žalovanej 1/ opätovne hrozí zriadenie záložných práv. Na pojednávaní
dňa 22.3.2018 právny zástupca žalobcov doplnil, že medzi žalobcami došlo v roku 1996 ešte pred

uzatvorením Kúpnej zmluvy XXXX k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
6. Na základe uvedeného sa žalobcovia domáhajú určenia svojich vlastníckych práv v súlade so
skutočným stavom, teda tak ako pozemky reálne užívajú. Zároveň žiadajú o určenie, že pozemky sú
bez tiarch. Naliehavý právny záujem podľa žalobcov spočíva v tom, že zápisy v KN nezodpovedajú
skutočnosti a pri pozemkoch sú ako vlastníci zapísané iné osoby. Medzi stranami sporu v súčasnosti nie
je spor o merite veci, avšak prípadné zriadenie záložných práv by opätovne bránilo možnosti uzatvoriť

zámenné zmluvy a vyriešiť tak vec mimosúdne. Z rovnakého dôvodu odmietli notári vydať osvedčenie
o vydržaní pozemkov. Okresný úrad J., katastrálny odbor odmietol vykonať predmetnú opravu (zápis),
nakoľko chýba právny titul, na základe ktorého by mohlo k zmene dôjsť. Notárka, ktorá pochybila
pri vyhotovení spornej notárskej zápisnice sa k požiadavke žalobcov o nápravu nevyjadrila. Právny
zástupca žalobcov poukázal na rozhodnutie NS SR zo súdnej praxe pod č. 40/1996 a rozsudok NS SR

z 6.12.2012 sp. zn. XCdo/XX/XXXX, podľa ktorého ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ
pre právny vzťah účastníkov sporu je prípustná aj napriek tomu, že je možná iná žaloba a zároveň aj na
uznesenie NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX z 30.6.2009, podľa ktorého určovacia žaloba má miesto aj
v prípadoch v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu
príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu právny rámec,

ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov konania. Žalobcovia v právnom zastúpení ďalej
poukázali na aplikáciu právnych noriem ust. § 134 OZ a § 130 ods. 1 OZ ako aj § 132 ods. 1 OZ,
ďalej 151d ods. 3 a 4 OZ, § 170 zákona č. 233/1995 Z.z., § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Právny
zástupca tiež poukázal na súdnu prax: najmä rozhodnutie NS SR z 6.12.2012, sp. zn. XCdo XX/XXXX,
rozsudok NS SR, sp. zn. X Z. XXX/XXXX z 25.5.2010, uznesenie NS SR sp. zn. X Z. XXX/XXXX z

30.6.2009, uznesenie KS Nitra sp. zn. XCo/XX/XXXX z 11.3.2015, rozsudok NS SR sp. zn. X Z. XXX/
XXXX z 16.12.2008. Právny zástupca žalobcov uplatnil náhradu trov konania, ktorému nároku sa súd
osobitne venuje v bode 31 rozsudku.
7. Na pojednávaní dňa 11.6.2018 žalobca 1/ vo výsluchu uviedol, že bol vo výkone trestu, keď za ním
prišla žalovaná 1 spolu s notárkou s tým, že mu povedali, že to chcú predať, a že si pozemok rozdelia.

Malo to byť rozdelené na polovicu s tým, že jedna polovica mala byť predaná žalobcom 2/ a 3/ a
druhá polovica mala ostať im. Podpisoval nejaké dokumenty, nečítal ich podrobne, ale mal za to, že
ich podpísaním to bude vybavené a im zostane polovica pozemku. Bolo to asi v r. 1992 alebo 1996,
nepamätá si. Pozemok je rozdelený už od času, keď tam žili jeho rodičia. Nespozorovali žiadny problém,
majetok nerušene užívali až do minulého roku, kedy mal v úmysle darovať dom vrátane pozemku svojej

dcére, navštívil advokátku, ktorá im povedala, že tam je nejaký problém. Pozemok zdedil po rodičoch,
tento bol rozdelený plotom. Nikdy neužívali dom súp. č. XXX a M. Č., R. Č., žalovaná 1/, žalobcovia 2/ a
3/ neužívali pozemok, ktorý užíva on. Nevedel, že na pozemku, ktorý vlastní je zapísané záložné právo.
Má ukončené základné vzdelanie. Manželka žalobcu 1/ počas výsluchu na predmetnom pojednávaní
uviedla, že asi v r. 1996 si išla na KN vybrať LV, avšak bolo jej povedané, že si musia zameniť pozemky.

Nevie presne kto vtedy vlastnil tie druhé pozemky, má za to, že tieto sa v danom čase predávali, alebo
už predali Z.. Na to jej manžel povedal, že všetko bolo zariadené, pretože práve kvôli tomu boli za ním
vo výkone trestu a všetko bolo vysporiadané a pozemky rozdelené. Od uvedeného času nespozorovali
žiadny problém, až v r. 2008 si chceli zapísať dom na pozemku s tým, že nemali žiadnu vedomosť o tom,
že s pozemkom je nejaký problém, a vtedy im bolo povedané, že potrebujú GP, aby zapísali stavbu domu

na pozemku. Vtedy jej povedala geodetka, že je problém s pozemkom, že takto to nemôžu zapísať, a že
situáciu musia riešiť. Išla za p. Z., ktorá však nemala záujem to riešiť, mala za to, že všetko je v poriadku,
ona to zaplatila. Následne manžel chcel predmetnú nehnuteľnosť darovať dcére. Pozemok s domom
užívajú s manželom od 1991. Ich pozemok je oddelený od pozemku Z., navzájom pozemky neužívajú.
Nevedela o tom, že by časť pozemku mala vlastniť žalovaná 1/, bola v šoku, keď to zistila.

8. Na pojednávaní dňa 11.6.2018 žalobca 2/ vo výsluchu uviedol, že manželka je z dediny, v ktorej
žila p. Č. (L.; žalovaná 1/) s tým, že sa dopočula, že p. Č. predáva dom, mali záujem o tento dom,
spoločne navštívili notárku, teda on s manželkou, p. Č. s manželom, nebol tam nikto iní prítomný. Išlo
o sadu dokumentov, v ktorých sa nikto nevyznal, spoliehali sa na to, že všetko je správne urobené. Nadokumentoch neboli podpisy nikoho iného. Asi do mesiaca im všetko prišlo poštou, bolo to v r. 1996.
Následne sa do rodinného domu presťahovali, a tento spolu s pozemkom nerušene užívali, až sa stalo
to, že jeho zať si všimol, že niečo nie je v poriadku, cestou KN na internete, bolo to pred asi 2 rokmi,

on však v tom čase už nebýval s manželkou v spoločnej domácnosti, boli rozvedení a spolu nežijú asi
4 roky v rod. dome. Dom naďalej užíva manželka spolu s deťmi. Aj sa snažili to so zaťom riešiť, avšak
nepodarilo sa im to, až následne asi rok na to ho kontaktovala právna zástupkyňa žalobcov a spoločne
sa rozhodli situáciu vyriešiť. Pri kúpe nehnuteľnosti mali za to, že predávajúcimi sú Č. a im aj vyplatili
kúpnu cenu. Má ukončenú SOU a manželka pracovala ako žeriavnička.

9. Žalobca 3/ sa nedostavil na žiadne pojednávanie, ani sa osobne k veci nevyjadril. Podľa právnej
zástupkyne nepociťuje subjektívne žiadny problém, nakoľko má pocit, že má nerušené bývanie v
rodinnom dome a má za to, že postačuje vyhlásenie, ktoré je predložené v spise.
10.Žalovaná1/napojednávanídňa22.3.2018vyjadrilasúhlassožalobouapopreladlhvočižalovanému
3/. Vo svojom výsluchu na uvedenom pojednávaní uviedla, že je dedičkou R. Č., ale nič po ňom
nezdedila, pretože v dedičstve nič nebolo. V roku 1996 predali spolu s manželom všetky nehnuteľnosti,

ktoré vlastnili v T. manželom Z., konkrétne uviedla, že „dom vpredu“, záhradu a garáž. Z výsluchu
vyplýva, že pozemok bol predelený plotom a na opačnom konci boli domy, pričom žalovaná 1/ nevedela
domy konkretizovať. P. Z. vyplatila p. Č. za predmetný predaj, nikdy nebol žiadny problém, na tento ju
upozornila až právna zástupkyňa žalobcov. Žalovaná 1/ nevedela uviesť či došlo k dohode o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, pamätala si, že žalobca 1/ sa dohodol s Z., že mu ona s manželom predajú

dom. Neskôr vo výsluchu uviedla, že ona s manželom potrebovali súhlas od žalobcu 1/. Preto išli do
väzenia za žalobcom 1/, ktorý mal podpísať dokumenty. Potom museli s tým papierom navštíviť notárku.
11. Žalovaný 2/, súdny exekútor sa podaním doručeným súdu dňa 13.10.2017 k žalobe vyjadril
tak, že exekučné záložné právo bolo zriadené na základe zápisu vlastníckeho práva žalovanej 1/ v
katastri nehnuteľností k nehnuteľnosti na LV č. XX, ktorej určenia vlastníckeho práva sa spor týka,

teda postupoval podľa zákona. Súdny exekútor nebol povinný skúmať okolnosti, na ktoré žalobcovia
poukazujú v žalobe. Žalovaný 2/ najprv žiadal žalobu zamietnuť, pričom si uplatnil aj náhradu trov
konania. Na pojednávaní dňa 22.3.2018 žalovaný 2/ namietol svoju vecnú legitimáciu a poukázal na
zápisajinéhoexekučnéhoprávakpredmetnejnehnuteľnostinaLVč.XX.Žalovaný3/vpriebehukonania
súhlasil s výmazom záložného práva. Na pojednávaní dňa 6.8.2018 k súhlasu žalovaného 3/ žalovaný

2/ uviedol, že je stále daný naliehavý právny záujem a súd by mal rozhodnúť autoritatívne, nakoľko už
teraz eviduje pohľadávky voči žalovanej 1/ a súčasná situácia nechráni danú nehnuteľnosť pred zápisom
ďalších záložných práv zo strany exekútorov.
12. Žalovaný 3/, veriteľ žalovanej 1/ sa podaním doručeným súdu dňa 13.3.2018 k žalobe vyjadril tak, že
je toho názoru, že v uvedenej právnej veci absentuje jeho pasívna legitimácia. Žalovaný 3/ vystupuje len

ako oprávnený subjekt v súvislosti so zriadením exekučného záložného práva č. EX XXXX/XXXX-XX
zo dňa 4.10.2012, súdnym exekútorom, R.. E. R., EÚ M., na predmetných nehnuteľnostiach, nakoľko si
žalovaná1/riadneavčasneplnilasvojepovinnostivočinemu,ktoréjejvyplývalizuzavretéhoodplatného
zmluvného vzťahu. V čase zriadenia predmetného exekučného záložného práva, ako aj v čase
predmetného konania, figuruje stále na LV ako vlastník žalovaná 1/. Žalovaný 3/ poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X Z. XXX/XXXX. V predmetnom podaní žalovaný 3/ zároveň uviedol,
že ak sa v konaní preukáže, že žalovaná 1/ nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, je možné
riešiť otázku udelenia prípadného súhlasu na zrušenie exekučného záložného práva postihujúceho
predmetné pozemky. Žalovaný 3/ žiadal žalobu voči nemu zamietnuť, pričom si uplatnil aj náhradu
trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 2.8.2018 žalovaný 3/ oznámil súdu, že vzhľadom k dosiaľ

uvedeným skutočnostiam, nakoľko ide o okolnosti hodné osobitného zreteľa, dal súhlas k zrušeniu
exekučného záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach, v konaní vedenom pod sp. zn. X.
XXXX/XX. Žalovaný 3/ sa naďalej necíti byť pasívne legitimovaným z dôvodov uvedených vyššie.
13. Súd sa oboznámil najmä s nasledovnými listinnými dôkazmi: kúpna zmluva medzi Y. Č. E. R. Y.
a manželkou zo dňa 5.5.1966, registrovaná na Štátnom notárstve J. dňa 2.5.1967 (ďalej len „Kúpna

zmluva XXXX“; č.l. 140-141), Notárska zápisnica W. XX/XX, W. XX/XX spísaná na Notárskom úrade v
L. dňa 23.2.1996 notárkou Y.. H.. I. J. (ďalej len „Kúpna zmluva XXXX“; č.l. 7-9), vyjadrenie žalobcov a
žalovanej 1/ zo dňa 12.5.2017 vrátane doplnenia zo dňa 13.6.2017, rozsudok Okresného súdu Galanta
č.k. XXC/XXX/XXXX-20 zo dňa 14.10.2008, potvrdenie obce T. zo dňa 12.5.2017, vyjadrenie obce zo
dňa 19.6.2017, LV č. XX (č.l. XX), LV č. XXXX (č.l. XX), kúpna zmluva medzi Obvodným úradom L.

ako predávajúcim a R. Č. a manželkou zo dňa 14.8.1992 (č.l. 99-100), listy vlastníctva (s históriou
vlastníckych vzťahov) č. XX a č. XXXX (č.l. XXX-XXX; XXX-XXX), geometrický plán zo dňa 25.4.1995 na
oddelenie rozdelenie pozemku parc. pôvodne č. XXX (č.l. XXX-XXX), emailová komunikácia právneho
zástupcu žalobcov s exekútormi, pripojený spis sp. zn. XXD/XX/XXXX.14. Podľa § 137, písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z

osobitného predpisu.
15. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
16. Podľa § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení v čase uzatvorenia Kúpnej
zmluvy 1996 (ďalej len „OZ“), ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je

oprávnená.
17. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
18. Podľa § 134 ods. 1 a 3 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

19. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
20. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
21. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení v čase právoplatného výroku

o rozvode manželstva žalobcu 2/ a 3/, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Podľa § 149 ods. 4 predmetného zákona, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu..... o
nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú

rovnaké.
22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“), údaje katastra ... sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.
23. Žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva a určenia, že predmetné nehnuteľnosti sú bez

tiarch, a to podľa § 137, písm. c) CSP. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti
určovacej žaloby, a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu. Ak totiž súd
dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že
nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto
žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa

požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je
jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho
záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami konania je sporný,

jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa,
ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp.
ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv

(právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci
žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší
súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. XCdo XX/XXXX publikovanom v časopise Zo
súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností
ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho

práva.
24. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v časti žaloby ohľadne určenia vlastníckych práv
k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako žalobcovia. So žalobou vyjadrila súhlas žalovaná 1/,
žalovaný 2/ a 3/ neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili tvrdenia žalobcov v predmetnej
časti. Žalovaný 3/ (veriteľ žalovanej 1/) na základe okolností hodných osobitného zreteľa dal súhlas

so zrušením exekučného záložného práva z katastra nehnuteľností. Teda v merite veci nie je medzi
stranami spor. Súd má za to (v súlade so súdnou praxou, na ktorú poukázali žalobcovia), že určovacia
žaloba má miesto aj v prípadoch, v ktorých účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a
povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu právnyrámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov konania. Žalovaný 2/ (súdny exekútor)
upozornil na pohľadávky ďalších veriteľov žalovanej 1/, ktorá je v súčasnosti stále zapísaná ako
spoluvlastníčka pozemku parc. č. XXX/X E. XXX/X na LV č. XX. Súd má za to, že vzhľadom na uvedené

je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobcov.
25. K skutkovým okolnostiam: Právni predchodcovia žalobcu 1/ nadobudli spoluvlastnícke právo k
pozemku pôvodne parc. č. XXX na základe Kúpnej zmluvy XXXX medzi predávajúcim Y. Č. a kupujúcimi
manželmi R. E. C. Y.V. - rodičmi žalobcu 1/, podľa ktorej títo kúpili do BSM „polovičku“ pozemku parc. č.
XXX. Kúpna zmluva XXXX bola registrovaná Štátnym notárstvom J. dňa 23.5.1967. Po smrti matky, C.

Y. sa stal spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti žalobca 1/. Rodičia žalobcu 1/ postavili na pozemku
v roku 1967 rodinný dom so súp. č. XXX, pričom tento k dnešnému dňu nie je zapísaný v KN. Dom tam
stojí dodnes a užíva ho rodina žalobcu 1/. Po smrti M. Č., ktorý nezanechal dediča sa spoluvlastníkom
pozemku (popri Y.) stal štát. Dňa 2.9.1992 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi Obvodným úradom
L. ako predávajúcim a R. Č. a manželkou, žalovanou 1/ ako kupujúcimi ohľadne 1 pozemku parc. č.
XXX, zapísaného na LV č. XX a nehnuteľnosti súp. č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX. Predmetná

kúpna zmluva bola registrovaná rozhodnutím Štátneho notárstva v J. zo dňa 2.9.1992. Dňa 23.2.1996
došlo k vyhotoveniu Notárskej zápisnice W. XX/XX, W. XX/XX na Notárskom úrade v L. notárkou Y..
H.. I. J.. Na základe podrobne opísaných skutočností žalobcami (v bodoch 2 až 6 rozsudku) došlo k
súčasnému chybnému zápisu v katastri nehnuteľností, kedy 23.2.1996 bolo notárkou opomenuté, že
k uvedenému dňu nedošlo k riadnemu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č.

XXX formou písomnej dohody. Geometrický plán je technickým podkladom právnych úkonov (§ 67 ods.
1 katastrálneho zákona). Avšak je nepochybné, že úmyslom všetkých pri právnom úkone zúčastnených
bolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a následný prevod. Úmyslom však nebola zámena
pozemkovobsiahnutávKúpnejzmluveXXXX,vktorejdôsledkujeokreminéhodnesakospoluvlastníčka
zapísaná žalovaná 1/. Sú v tomto ohľade poukazuje na nasledovné rozhodnutie Najvyššieho súdu

Českej republiky: „Nejvyšší soud vychází z toho, že jestliže ve smlouvě o převodu nemovitostí, která
vyžaduje písemnou formu, není mezi převáděnými nemovitostmi uvedena nemovitost, ohledně níž si
strany přály, aby byla převedena, nemůže být nabyvatel se zřetelem ke všem okolnostem zpravidla v
dobré víře, že takovou nemovitost nabyl, neboť není dobře omluvitelné, aby se při podpisu smlouvy
nepřesvědčil, zda se převádějí všechny nemovitosti podle ujednání účastníků. Současně však platí,

že hodnocení dobré víry je vždy věcí individuálního posouzení a že je třeba brát do úvahy všechny
okolnosti věci; i v takovém případě je proto nutno vzít do úvahy všechny okolnosti, za nichž byla držba
uchopena a vykonávána. V nálezu ze dne 11. května 2011, sp. zn. K. Ú. XXXX/XX, k jehož závěrům
je třeba přihlédnout i v projednávané věci, Ústavní soud uvedl, že z ústavněprávních hledisek (princip
právní jistoty) je stěží akceptovatelné, jestliže státní orgán (příslušné středisko geodézie, nyní katastrální

úřad) osvědčí určité skutečnosti (že držitel nabyl sporné pozemky), čímž vyvolá v jednotlivci dobrou
víru ve správnost těchto skutečností a v samotný akt státu, a následně pak jiný státní orgán dovozuje,
že se jednotlivec spoléhat na správnost aktů státního orgánu neměl. I když tedy v kupní smlouvě
sporné pozemky uvedeny výslovně nebyly, držitel může být v dobré víře, že sporné pozemky nabyl do
vlastnictví, a tedy došlo k vydržení sporných pozemků. Opačný závěr by značil porušení základního

práva na právní jistotu dle čl. 1 odst. 1 Ústavy (pojem právního státu) a důsledně vzato i porušení jejího
základního práva vlastnit majetek dle čl. 11 odst. 1 Listiny. Tudíž, neobstojí jako ústavně konformní,
že neuvedení nemovitosti ve smlouvě znamená paušálně (absolutně) nemožnost dobré víry, že sporné
nemovitosti byly převedeny. Ústavní soud též poukázal na to, že účastníci smlouvy právem spoléhali
na to, že notář jako kvalifikovaná osoba do smlouvy řádně promítne jejich vůli; nelze tedy dovodit, že

není „dobře omluvitelné“, aby se při podpisu smlouvy právní nabyvatel nepřesvědčil, zda se převádějí
všechny nemovitosti podle ujednání účastníků.“ /usnesenie Nejvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
26.02.2013, sp. zn. XX Z. XXX/XXXX/. Odvolávajúc sa na predmetné rozhodnutie súd dospel k záveru,
že najneskôr v roku 2006 boli splnené všetky zákonné podmienky vydržania nehnuteľností žalobcami
tak ako súd vo výroku I. a II. rozhodol. Z výsluchov strán vyplynulo, že žalobcovia samostatne užívajú

predmetné pozemky a rodinné domy postavené na týchto pozemkoch v dobrej viere, pozemky sú
oddelené plotom a od roku 1996 mali dôvodne za to, že skutočnému stavu zodpovedá aj zápis v katastri
nehnuteľností.
26. Súd z pripojeného dedičského spisu zistil, že žalovaná 1/ je jedinou závetnou dedičkou po R. Č.,
nar. 4.7.1938, ktorý je zapísaný ako spoluvlastník v katastri nehnuteľností na LV č. XX. Predmetné

nehnuteľnosti však neboli predmetom dedičského konania, nakoľko žalovaná 1/ a zrejme ani R. Č.
sa necítili byť vlastníkmi (spoluvlastníkom) nehnuteľností. Žiadať prípadné dodatočné prejednanie
dedičstva by nezodpovedalo skutočnému právnemu stavu a teda aj v tomto ohľade existuje naliehavý
právny záujem na súdnom rozhodnutí. Najvyšší súd Českej republiky konštatoval v rozsudku zo dňa16.6.2003, sp. zn. XX Z. XXXX/XXXX, že právoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva
je záväzné len pre účastníkov konania, v ktorom bolo vydané. Voči tomu, kto nebol účastníkom
tohto konania a kto nie je jeho právnym nástupcom, nemôže súd, správny orgán alebo iný orgán pri

posudzovaní jeho veci vychádzať zo záveru, že o vlastníckom práve bolo v inom konaní právoplatne
rozhodnuté. Žalovaná 1/ je jedinou právnou nástupkyňou po zomrelom R. Č., W.. X.X.XXXX, ktorý je
zapísaný ako spoluvlastník v katastri nehnuteľností na LV č. XX. Na základe uvedeného sa z titulu
tohto rozsudku v katastri nehnuteľností vykoná výmaz R. Č., W.. X.X.XXXX, zomrelého dňa XX.X.XXXX,
naposledy bytom Z. L. XXX/X, J. a žalovanej 1/ ako spoluvlastníkov v podiele 1, ktorí sú zapísaní na

LV č. XX.
27. Manželstvo žalobcu 2/ a 3/ bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu J. č.k. XXC/XXX/XXXX -
20, právoplatného dňa 14.10.2008. Tým došlo k zániku ich BSM. Do 3 rokov po rozvode a ani neskôr
nedošlo medzi žalobcami 2/ a 3/ k uzavretiu dohody o vyporiadaní rozvodom zaniknutého BSM a ani k
podaniu návrhu na súd na jeho vyporiadanie. Teda od 14.10.2011 sa žalobcovia 2/ a 3/ stali podielovými
spoluvlastníkmi pozemkov s parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X ako aj rodinného domu so súp. č. XXX v

k. ú. T., každý v rovnakom podiele, teda v 1. Na základe uvedeného súd vo výroku II. rozhodol o ich
podielovom spoluvlastníctve nehnuteľností v podiele 1.
28. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu
alebo pasívnej existenciou tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho
konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX). V konaní o určenie vlastníckeho

práva sú pasívne legitimované osoby, v prospech ktorých svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností. Žalovaní 2/ a 3/ nie sú pasívne vecne legitimovaní v predmetnom konaní o určenie
vlastníckeho práva a preto súd žalobu voči nim musel aj v tejto časti zamietnuť.
29. Žalobcovia žiadajú tiež určenie, že nehnuteľnosti sú bez tiarch. V tejto časti uplatneného nároku súd
dospel k záveru, že neexistuje naliehavý právny záujem na takomto určení. V priebehu konania žalovaný

3/ súhlasil so zrušením záložného práva z KN. Aj keby tomu tak nebolo, rozsudok, ktorým by súd vyhovel
žalobe v tejto časti by nemohol byť spôsobilý zlepšiť právne postavenie žalobcov, neodstránila by sa
ich neistota v danom právnom vzťahu, keďže rozsudok vyhovujúci žalobe nemôže byť podkladom na
vyznačenie stavu pred týmto stavom. Výrok, že určité nehnuteľnosti sú bez tiarch nie sú spôsobilé na
zápis do katastra nehnuteľností. Takýto určovací výrok v rozhodnutí nič nevyrieši, kataster nehnuteľností

zmenu (výmaz záložného práva) na základe tohto výroku nevyznačí, postavenie žalobcov sa nezmení a
uvedené neodstráni ich neisté postavenie. Súd je toho názoru, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý
právny záujem a preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak
sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného (§ 170 Exekučného poriadku). Výrok, že
nehnuteľnosti sú bez tiarch požadovaný žalobcami je vzhľadom na výrok I. a II. rozsudku nadbytočný.

Na základe všetkých uvádzaných skutočností súd zamietol žalobu v časti o určenie, že nehnuteľnosti
bez tiarch z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu.
30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Žalobcovia si v žalobe uplatnili nárok na náhradu trov konania voči všetkým žalovaným spoločne a
nerozdielne.Napojednávanídňa6.8.2018právnyzástupcauviedol,žesiuplatňujenáhradutrovkonania
najmä voči žalovanému 3/. Súd rozhodne o nároku na náhradu trov aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP) podľa zásad v §§ 255-261 CSP. Žalobcovia si uplatnili nárok na
náhradu trov konania najmä voči žalovanému 3/ z dôvodu, že požadujú určenie, že nehnuteľnosti sú

bez tiarch, nakoľko podľa zápisu na LV XX pre k.ú. T. na pozemku s parc. č. XXX/X-X je zapísané
exekučné záložné právo súdneho exekútora - žalovaného 2/ v prospech oprávneného - žalovaného
3/. Súd však zamietol predmetnú časť žaloby z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu.
Žalovaní 2/ a 3/ neporušili zákon ak došlo k zriadeniu exekučného záložného práva na základe stavu
zapísaného v katastri nehnuteľností. V časti určenia vlastníckeho práva nie sú žalovaní 2/ a 3/ pasívne

vecne legitimovaní. Teda voči žalovanému 2/ a 3/ nie je možné priznať žalobcovi úspech. Žalovanému
2/ zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná
1/ nebola úspešná v konaní, avšak súd s ohľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP)
nepriznal žalobcom právo na náhradu trov konania, napriek ich čiastočnému úspechu, nakoľko žalovaná
1/ nezavinila okolnosti súčasného chybného zápisu v katastri nehnuteľností, preto súd tiež rozhodol,

že žalobcovia nemajú právo na náhradu trov konania. Žalovaný 3/ mal plný úspech vo veci a súd mu
priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcom, ktorých súd zaviazal k ich úhrade
spoločne a nerozdielne.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.