Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 23, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201840
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216201840.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: CRIF - Slovak

Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35 886 013, so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, zastúpeného: Havel, Holásek
& Partners s.r.o., advokátska kancelária v Bratislave, proti žalovanému: Ľ. E., nar. XX. K. XXXX, bytom
E. XXX/XX, Q. L.-A., o 851,35 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 851,35 € so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania sa zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 12. februára 2016 a doplnenou 9. septembra 2016
domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že Slovenská
sporiteľňa, a.s., so žalovaným 18. novembra 2013 uzavrela zmluvu o kontokorentnom úvere, ktorej

predmetom bolo poskytnutie povoleného prečerpania, mesačného poplatku a prvého poplatku, pričom
žalovaný mohol úver čerpať prostredníctvom karty vydanej mu zmluvnou z 9. februára 2000 zmenenou
4. apríla 2011. Súčasťou zmluvy sa stali tiež obchodné podmienky. Žalovaní mali až do konečnej
splatnosti prečerpanie splácať formou započítania proti pohľadávke, no túto povinnosť neplnili. Preto
banka 12. februára 2013 zmluvu vypovedala, čím jej vznikla pohľadávka na istine 1.317,98 €, úroku 0,37
€, debetnom úroku 59,93 € a úroku z omeškania 73,07 €. Zmluvou z 27. marca 2014 banka svoje nároky
postúpila na žalobcu, čo žalovanému oznámila.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 10. mája 2016.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktoré sa strany nedostavili. Žalobca
sa ospravedlnil, no o odročenie nežiadal, žalovaný, hoci vzal termín pojednávania na vedomie pri jeho
odročení 9. septembra 2016, nepožiadal o odročenie. Preto súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti
oboch strán (§ 180 ods. 2 C. s. p.) a na ňom vykonal dokazovanie listinnými, dôkazmi, a to: zmluva o

sporožírovom účte (č. l. 9 a 10), zmluva o vydaní platobnej karty (č. l. 11), zmluva o kontokorentnom
úvere (č. l. 12 a 13), zmluva o vydaní platobnej karty (č. l. 14 a 15), všeobecné obchodné podmienky (č.
l. 16 až 24), sadzobník poplatkov (č. l. 25 a 26), odstúpenie (č. l. 30 a 31), oznámenie o postúpení (č. l.
33) s doručenkou (č. l. 34), výpisy z účtu (č. l. 64 až 71), obchodné podmienky (č. l. 74 až 81) a v spojení
všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaný ako dlžník a Slovenská sporiteľňa, a. s., ako veriteľ, ktorý je bankou podnikajúcou na
základe bankového povolenia, podpísali 9. februára 2000 zmluvu o sporožírovom účte (č. l. 9 a 10),ktorou sa zaviazala viesť preňho bežný účet, a ďalšiu zmluvu z 23. februára 2000 (č. l. 11), ktorou mu
vydala platobnú kartu VISA Electron.
Dňa 18. novembra 2003 podpísali Slovenská sporiteľňa, a. s., listinu označenú ako „ZMLUVA O

KONTOKORENTNOM ÚVERE“ (č. l. 12 a 13). V jej čl. I veriteľ poskytol dlžníkovi kontokorentný
úver s výškou rámca 30.000 Sk s 10,85 % ročným úrokom a splatnosťou úrokov mesačne „k ultimu
mesiaca“. Konečná splatnosť úveru mala byť 17. novembra 2004. Listina obsahovala okrem iného tieto
ustanovenia:
„II.

... 8. Zmluvne strany sa dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou
istiny.
III.
1. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými
stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka...
2. Úver je splatný v deň splatnosti uvedený v Základných podmienkach zmluvy. V prípade predĺženia

zmluva podľa bodu 1. zmluvy sa splatnosť Úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť
zmluvy...
6. Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami
VOP (t. j. všeobecných obchodných podmienok účinných od 1. augusta 2002, pozn.)..“
Konečne, 4. apríla 2011 uvedené strany podpísali novú zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty (č. l.

14 a 15). Pri použití karty banka zúčtovala vykonanú platbu alebo výber na ťarchu účtu žalovaného (ods.
4.26 a 4.27 obchodných podmienok pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných
kariet, č. l. 74 až 81).

b) Všeobecné obchodné podmienky (č. l. 16 až 24) v znení účinnom od 1. októbra 2003 obsahovali

okrem iného tieto ustanovenia:
„7.2.3Poskytnutiekontokorentnéhoúveru,t.j.peňažnýchprostriedkovdovýškymaximálnehoúverového
rámca určeného v zmluve...
Banka poskytne kontokorentný úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky maximálneho úverového rámca
určeného v zmluve o úvere... tak, že realizuje Platobné príkazy Klienta na prevod alebo výbery hotovostí

z Účtu..., a to aj v prípade, ak nebude existovať Klientova pohľadávka z Účtu...
7.3.1. Splácanie kontokorentného úveru
Pohľadávka z úveru... bude v čase do konečnej splatnosti kontokorentného úveru splácaná formou
započítania pohľadávky z úveru Banky voči Klientovej pohľadávke z Účtu, a to v momente vzniku
pohľadávky z Účtu... V prípade, že ku splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, Poplatkov a iných nákladov

spojených s kontokorentným úverom nebude na Účte Klienta dostatok prostriedkov na ich úhradu a
dohodnutý úverový rámec bude vyčerpaný v celej dohodnutej výšky... Banka je oprávnená uspokojiť
splatné úroky, úroky z omeškania, poplatky a iné náklady... vo forme zaťaženia Účtu...
7.4. Úročenie
7.4.1. Zmluva o úvere stanoví výšku úrokovej sadzby, t.j. sadzby, na základe ktorej s vypočítajú úroky...

7.4.3. Úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia
úveru (vrátane). Klient je povinný zaplatiť Banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového
obdobia...
7.4.3. Úroky sa počítajú na základe presného počtu uplynulých dní úrokového obdobia...“

c) Žalovaný poskytnutú kartu využil, pričom postupne medzi 11. marcom 2010 a 5. septembrom 2011
vybral resp. previedol peňažné prostriedky v celkovej sume 3.800,50 € (podrobný prehľad č. l. 56 a 57).
Zároveň Slovenská sporiteľňa, a.s., postupne v mesiacoch marec 2010 až február 2013 vyúčtovala úrok
a zmluvný úrok vo výške 542,41 €, poplatky za výbery, kartovú operáciu, vedenie účtu a za upomienok v
sume 147,79 € (prehľad na č. l. 60 a 61). Na splácanie uvedených nárokov bolo medzi 6. aprílom 2010

a 5. septembrom 2011 započítaných celkovo 3.172,72 € (prehľad na č. l. 61 a 62). (výpisy č. l. 64 až 71)

d) Listom z 12. februára 2013 (č. l. 30 a 31) Slovenská sporiteľňa, a.s., odstúpila od zmluvy o poskytnutí
balíka, ako aj od zmluvy, ktorou bolo poskytnuté povolené prečerpanie. Súčasne vyzvala žalovaného,
aby splatili pohľadávku z „bežného účtu/Povoleného prečerpania“ 1.376,81 € do siedmich dní od

doručenia. Žalovaný však túto sumu nezaplatil, preto Slovenská sporiteľňa, a.s., listom z 1. apríla
2014 (č. l. 33 a 34) oznámila žalovanému, že pohľadávku (identifikovanú ako „41Y - Pohľadávka z
Nepovoleného prečerpania na Účte FO, Číslo úveru/číslo účtu: XXXXXXXXXX“) „vo výške 1.451,35€ s príslušenstvom“ postúpila na žalobcu. Jemu žalovaný zaplatil medzi 12. novembrom 2014 a 21.
septembra 2015 ešte ďalších 600 € (nesporná skutočnosť).

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listín, voči ktorým žalovaní
nevzniesli žiadne námietky.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca svoje nároky voči žalovaným odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. Zmluva o sporožírovom účte je svojou podstatou predovšetkým zmluvou o bežnom
účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže sa ňou Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka

zaviazala pre žalovaného viesť bežný účet. Z obsahu zmluvy o kontokorentnom úvere z 18. novembra
2003 vyplývalo aj dohodnutie tzv. povoleného prečerpania k uvedenému bežnému účtu. To v spojení
s ods. 7.2.3 všeobecných obchodných podmienok znamená, že banka sa pre žalovaných zaviazala
realizovať určité transakcie na bežnom účte aj nad rámec kreditného zostatku na bežnom účte. Z ust.
§ 710 Obch. zák. pre taký prípad vyplýva, že práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb sa

spravujú zmluvou o úvere. Zo zisteného skutkového stavu je potom zrejmé, že žalovaný v určitej výške
prostriedky z kontokorentného úveru čerpal výberom, resp. prevodmi. Okrem toho Slovenská sporiteľňa,
a.s., vyúčtovala žalovanému aj úroky, úroky z omeškania a poplatky.

7. Žalobca však v žalobe tvrdí, že ním žalovaná suma pozostáva z istiny 717,98 €, čo je výsledok

rozdielu celkovej sumy výberov 3.800,50 €, úrokov 542,41 a poplatkov 147,79 € na jednej strane a sumy
úhrad 3.172,72 € a neskôr ďalších 600 € na druhej strane. Nie je však zrejmé, prečo žalobca túto sumu
označuje za istinu a z akého titulu ju za istinu považuje. Z ním tvrdených skutočností, ale aj ods. 7.4
všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že súčasťou ním tvrdeného nároku sú aj úroky, ktoré sa
vypočítavajú z čerpaných súm a ktoré podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepredstavuje istinu

pohľadávky, ale jej príslušenstvom.
Zmluva o kontokorentnom úver z 18. novembra 2013 obsahuje v ustanovení čl. II ods. 8 dohodu
o tzv. kapitalizácii príslušenstva, podľa ktorého sa úroky stávajú súčasťou istiny, túto dohodu však
súd nepovažuje za platnú. Hoci v čase uzavretia uvedenej zmluvy Občiansky zákonník neobsahoval
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, podľa § 879f ods. 3 a § 879j Obč. zák. sa však aj táto zmluva

spravuje predpismi účinnými od 1. januára 2008. Keďže Slovenská sporiteľňa, a.s., konala pri uzatváraní
zmluvy v rámci svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalovaný podľa zisteného skutkového stavu
nekonal na tento účel, spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák. v
znení účinnom od 1. januára 2008. Zmluva o kontokorentnom úvere sa tak najneskôr od 1. januára 2008
stala spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa od

tohto dátumu nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonníka
spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).
Podľa ods. 10 cit. paragrafu sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu

tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy.
Z citovaného ustanovenia čl. II ods. 8 zmluvy o kontokorentnom úvere o kapitalizácii príslušenstva
vyplýva, že príslušenstvo sa stáva súčasťou istiny. To okrem iného znamená, že podľa ods. 7.4
všeobecných obchodných podmienok sa takáto istina ďalej úročí dohodnutým úrokom, ako aj úrokom

z omeškania. To ale znamená, že po kapitalizácii už nabehnutého príslušenstva (pripočítaní k istine)
sa ďalej úročí nielen istina v pravom slova zmysle (teda reálne vyčerpaná suma úveru), ale úročí
sa aj samotný úrok a úrok z omeškania. Z matematickej podstaty takéhoto úročenia potom vyplýva,
že týmto spôsobom dochádza k exponenciálnemu rastu úroku. To zasa znamená, že skutočný
úrokový výnos veriteľa (a tým aj reálna úroková sadzba úveru vo vzťahu k čerpaným prostriedkom)

je podstatne vyšší než vyplýva než deklaruje samotná zmluva. Takýto spôsob kapitalizácie teda pre
spotrebiteľa robí úročenie neprehľadným a nepredvídateľným, pretože na rozdiel od deklarovanej
úrokovej sadzby v základných podmienkach zmluvy môže reálna úroková sadzba byť vyššia v prospech
veriteľa. Spotrebiteľ pritom pri uzatváraní zmluvy nemá dôvod takúto formu zvyšovania úrokovej sadzbypredpokladať, pokiaľ mu je v základných podmienkach prezentovaná určitá výška úrokovej sadzby.
Podľa názoru súdu teda ustanovenie o kapitalizácii úrokov (príslušenstva) obsiahnuté v čl. II ods. 8
zmluvy z 18. novembra 2003 je od 1. januára 2008 neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53

ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom od tohto dňa a veriteľ, ani žalobca ako jeho postupník z neho nemôže
uplatňovať žiadne práva.

8. Už z tohto dôvodu je zrejmé, že uplatňovaný nárok žalobcu nemôže byť len istinou, hoci ho takto
žalobca označil. Naopak, nárok žalobcu celkom zjavne musí pozostávať aj z úrokov, poplatkov a úrokov

z omeškania, ktoré boli počas trvania kontokorentného vzťahu pravidelne účtované na ťarchu účtu
žalovaného. Presné vymedzenia nárokov žalobcu je však dôležité aj z iného dôvodu. Žalobca síce v
žalobe tvrdí, že počas trvania kontokorentného vzťahu sa pohľadávka splácala len započítaním, a taký
záver zdá sa podporuje aj ustanovenie ods. 7.3.1 všeobecných obchodných podmienok, pričom bola
dohodnutá len konečná splatnosť, ktorá sa predlžovala (čl. I a čl. III ods. 1 zmluvy z 18. novembra
2003). Z obsahu samotnej zmluvy (základných ustanovení) však je zrejmé, že v nej je dohodnutá aj

splatnosť úrokov, a to na „ultimum“ kalendárneho mesiaca. „Ultimum“ (lat. posledné) označuje posledný
deň kalendárneho mesiaca, čo znamená, že splatnosť úrokov bola pevne dohodnutá odlišne od § 503
Obch. zák. Keďže podľa § 101 Občianskeho zákonníka (použiteľného najneskôr od 1. apríla 2015 v
zmysle zákona č. 106/2014 Z. z.) je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo
uplatniť po prvý raz, teda v podstate odo dňa splatnosti. To platí pre všetky pohľadávky, vrátane úrokov.

Ak teda úroky mali dohodnutú splatnosť k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, z ktorý
plynuli, potom sa nároky na ne v zmysle § 101 Obč. zák. postupne premlčoval vždy od posledného dňa
kalendárneho mesiaca uplynutím troch rokov. Z prehľadu poskytnutého žalobcom je zrejmé, že žalobca
pri výpočte svoje nároku započítava aj úroky zročné od konca marca 2010 do konca januára 2013 (a
potom k 12. januáru 2013). Premlčacia doba týchto nárokov tak uplynula postupne od marca 2014 (vtedy

ešte 4ročná podľa predpisov účinných do 1. apríla 2015) do februára 2016. Žaloba však bola podaná
12. februára 2016 a úhrady žalovaného žalobcovi (po postúpení) boli hradené od novembra 2014 do
septembra 2015, kedy nároky na úroky už boli premlčané. Vzhľadom na to na tieto nároky nemohli byť
započítané plnenia žalovaného, ale tieto mali byť započítané na iné nároky splatné neskôr, alebo priamo
na istinu (§ 566 ods. 2 Obč. zák.). To by však nevyhnutne muselo znamenať nižšiu výšku istiny, keďže

táto by sa iným započítaním úhrad znížila.

9. Žalobca však neučinil zadosť svojej požiadavke riadne vymedziť obsah svojho nároku, teda jasne
označiť, akú časť jeho uplatňovaného nároku tvorí istina v pravom zmysle slova (nesplatená vyčerpaná
suma úveru), akú časť tvoria úroky, akú časť tvoria úroky z omeškania, eventuálne akú časť tvorí

iné príslušenstvo a iné nároky. Žalobca taktiež riadne nesubstantivizoval, prečo a na základe akých
skutočností (čerpanie - úročenie - úhrady) tieto nároky vyčíslil a uplatňuje práve v uplatnenej výške. Ako
už bolo uvedené vyššie, žalobca svoj nárok v podstate vyčíslil len matematicky ako rozdiel debetných a
kreditných položiek bez toho, aby uviedol, z akých konkrétnych nárokov táto suma pozostáva a ako k nim
dospel. Takáto žaloba je podľa názoru súdu v súdnom konaní nepreskúmateľná, preto ju súd zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., keďže žalovaný mal
vo veci plný úspech (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu

písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).