Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. január 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Pc/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116224796
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116224796.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľky: Bc.

R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom: M. P. XX, O., zastúpenej splnomocneným zástupcom: L. Q., bytom: M.
P. XXXX/XX, XXX XX O. XX, proti povinnej - matke navrhovateľky: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
P. I. X - O., XXX XX R., zastúpenej splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Miriam
Podhradská, s.r.o., IČO 50157892, so sídlom: Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, o zvýšenie
výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Návrh na začatie konania sa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 30.09.2016 domáhala, aby
súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti povinnej - matky navrhovateľky voči navrhovateľke na
sumu 200,- €. Na odôvodnenie návrhu uviedla, že manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 14C/29/05-109 a ona bola na čas po rozvode zverená do
starostlivosti otca. Staršia sestra B. Q. bola na čas po rozvode zverená matke. Navrhovateľka študuje 2.
stupeň na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne dennou formou a jej náklady a výdavky
súvisiace so štúdiom sa zvýšili. Platí si podnájom vo výške 80,- €, cestovné do školy cca 30,- €, stravné

cca 70,- €, predpokladá výdavky, ako na skriptá a iné bežné výdavky spojené so štúdiom na VŠ, ako aj s
bežným životom - hygiena, lieky oblečenie, kultúra, šport. Príjmom navrhovateľky je výživné od jej matky
vo výške 115,- €. Matka jej nad rámec výživného nič neprispieva a neudržiava s ňou žiaden kontakt.

2. Navrhovateľka na výzvu súdu na odstránenie vád podania doručila dňa 28.12.2016 Zmluvu o nájme
nebytových priestorov uzatvorenú dňa 01.09.2016 medzi Y. P. a S.. L. J. ako prenajímateľmi na jednej
strane a R. Q. ako nájomcom na strane druhej (č.l. 6 spisu), na dobu neurčitú, z ktorej súd ďalej zistil,

že predmetom zmluvy je záväzok prenajímateľov prenechať nájomcovi do užívania nebytový priestor
domu na Y. ulici v B. súp. č. XX, pozostávajúci z dvoch miestností, vrátane príslušenstva, na ubytovacie
účely nájomcu. V článku IV.1 zmluvy bolo dohodnuté nájomné vo výške 85,- € mesačne.

3. Z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/29/2005-109 zo dňa 14.06.2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.07.2007, súd zistil, že súd rozviedol manželstvo účastníkov - navrhovateľky O.
Q., nar. XX.XX.XXXX a odporcu L. Q., nar. XX.XX.XXXX (rodičov navrhovateľky), uzatvorené dňa

XX.XX.XXXX. Súd zveril maloletú B. Q., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, t.j. matky a maloletú R. Q., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti odporcu, t.j. otca. Odporcu zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. B. Q. sumou4.500,- Sk mesačne a navrhovateľku zaviazal prispievať na výživu mal. R. Q. sumou 2.500,- Sk
mesačne.

4. Z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/384/2011-290 zo dňa 15.04.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 31.05.2013 v časti výživného, súd zistil, že súd rozhodol v právnej veci navrhovateľky
B. Q., nar. XX.XX.XXXX proti odporcovi L. Q., nar. 31.XX.XXXX o zvýšenie výživného tak, že odporcu
zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 185,- € mesačne s účinnosťou od
07.12.2011, čím sa mení rozsudok OS Žilina č.k. 14C/29/2005-109 zo dňa 14.06.2007 v časti výživného

na navrhovateľku.

5. Povinná sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 22.03.2017, v ktorom
uviedla, že považuje návrh na zvýšenie výživného za nedôvodný, a to v celom rozsahu. Poukázala, že
navrhovateľka podala predmetný návrh len niekoľko dní potom, ako bol povinnej doručený rozsudok KS
v Žiline č.k. 10Co 131/2016 zo dňa 30.06.2016, ktorý zmenil rozsudok OS Žilina zo dňa 09.12.2015 v

konaní sp. zn. 17C/267/2013 o zvýšenie výživného tak, že súd určil výživné v sume 115,- € mesačne,
počnúc od 05.10.2013 a zároveň povolil odporkyni splátky na výživnom za obdobie trvania súdneho
konania. Súd rozhodol po preverení a vyhodnotení skutkových zistení na strane všetkých účastníkov
konania - navrhovateľky, odporkyne, otca navrhovateľky - ich príjmových a majetkových a osobných
pomerov, rozsahu, v akom plní vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke jej otec, v akom rozsahu

vyživuje druhú dcéru B., akú vyživovaciu povinnosť plní voči obom dcéram odporkyňa, aké sú konkrétne
výdavky navrhovateľky v súvislosti s jej bežnými životnými potrebami a štúdiom na vysokej škole.
Súd podrobne preskúmal aj výdavky odporkyne a v akom rozsahu sa na nich podieľal jej manžel. Od
tohto rozhodnutia súdu sa ku dňu podania opätovného návrhu navrhovateľky nič podstatné nezmenilo.
Poukázala na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/2/2015 zo dňa 30.04.2015, v

ktorom sa uvádza, že predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia
zmena pomerov, čím sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Povinná poukázala, že jedinou zmenou je fakt, že plnoletá dcéra rodičov - B. Q. ukončila úspešne
vysokoškolské štúdium vykonaním záverečnej skúšky a počnúc od 01.06.2016 jej otec L. Q. prestal

platiť výživné v sume 185,- € mesačne, hoci dcéra bola až do 31.12.2016 nezamestnaná a naďalej
bola odkázaná výživou na svojich rodičov. Vyživovaciu povinnosť voči nej si plnila už len matka, u ktorej
dcéra bývala po dobu, kedy si hľadala zamestnanie. Navrhovateľka navštevuje vysokú školu, v čase
posledného určenia výživného navštevovala tú istú vysokú školu, teda ňou vynakladané pravidelné
výdavky, ktoré súvisia s návštevou školy, sa nijako nezvýšili, dosahujú tú istú úroveň. Navrhovateľka ich

ani nejako podrobne nešpecifikuje - ako by len odkopírovala ten istý návrh na zvýšenie výživného, ktorý
podávala v minulosti. Nepreukázala, ktoré konkrétne výdavky u nej vzrástli v súvislosti s uspokojovaním
jej bežných potrieb od posledného určenia výživného.
Životný štandard a majetkové pomery otca navrhovateľky, s ktorým navrhovateľka žije v spoločnej
domácnosti, je neporovnateľne vyšší, ako je to u povinnej. Otec navrhovateľky je jediným spoločníkom

a konateľom v spoločnosti MAX-in, s.r.o. so sídlom: P. 33XX, XXX XX O., zároveň podniká v Čechách v
obchodnej spoločnosti MAX-in.profi, s.r.o. so sídlom: Dr. M. Tirsche 3103, 938 01 Frídek-Místek.
Povinná nedosahuje príjem, z ktorého by bolo možné zvýšiť výživné na sumu 200,- €, nakoľko platí
zvýšené výživné v sume 115,- € mesačne a spláca nedoplatok na výživnom v sume 15,- € mesačne, teda
spolu vynakladá na výživné navrhovateľky sumu 130,- € mesačne. Povinná pracuje na OO PZ Martin -

východ, jej príjem je okolo 500,- € mesačne v čistom, z čoho po zaplatení výživného na navrhovateľku
jej ostáva suma 370,- €, z ktorej platí náklady bývania, stravu, úvery a pôžičky a bežné živobytie. Platí
úver v banke SLSP, a.s. vo výške istiny 12.000,- €, pričom mesačná splátka je 65,77 €. Ďalej spláca
leasing na kúpu motorového vozidla Dacia Duster v sume 212,75 € mesačne, za mobilný telefón si
platí 10,- € mesačne. Má výdavky spojené s užívaním bytu a na bývanie - inkaso 175,25 € mesačne,

elektrika a plyn 41,- € mesačne, káblová televízia 55,- € ročne / 4,58 € mesačne, komunálny odpad
25,- € ročne / 1 osoba. Spolu na nákladoch bývania a úveroch sa podieľa odporkyňa v jednej polovici,
zvyšnú polovicu nákladov na bývanie a aj nákladov na úvery platí jej manžel P. E.. Akékoľvek zvýšenie
výživného na navrhovateľku by malo pre povinnú likvidačný charakter, nie je z čoho ušetriť financie a
hradiť nimi zvýšené náklady navrhovateľky. Povinná už teraz žije na hranici životného minima a len

za pomoci manžela je schopná uhradiť všetky nevyhnutné výdavky. Vzhľadom na osobitosti konania,
keďže sa jedná o zjavne nedôvodný návrh, navrhla priznať náhradu trov konania povinnej s poukazom
na ust. § 55 CMP.6. Súd zistil z dokladov pripojených povinnou k vyjadreniu k návrhu na začatie konania (č.l. 36-53):
- mesačná zálohová úhrada za účet služby na adrese: P. E., D. R., I. 5, XXX XX R. bola predpísaná
Okresným stavebným bytovým družstvom Martin vo výške 175,28 €;

- podľa informatívneho dokladu SIPO predstavovala úhrada na adrese: E. P., P.V. I. 5, XXX XX R. za
rozhlas a TV, elektrickú energiu spolu sumu 45,64 €;
- z výpisu z účtu - detail úveru vedený v SLSP, a.s., že výška úveru predstavuje 12.000,- €, konečná
splatnosť úveru 10.06.2022, výška anuitnej splátky 26,77 €;
- podľa ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za

zdaňovacie obdobie roku 2016 úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti O. E.
predstavoval 8.199,44 €, základ dane predstavoval 7.123,55 €;
- podľa kúpnej/leasingovej zmluvy 5405590 uzatvorenej medzi UniCredit Leasing Slovakia, a.s. ako
prenajímateľom, spoločnosťou AUTONA, s.r.o. ako predávajúcim a P. E. ako nájomcom, predmetom
kúpnej zmluvy/leasingovej zmluvy je kúpa/nájom automobilu Dacia, Duster (SD), 1.6 SCe Arctica. Kúpna
cena predstavuje 12.490,- €, doba trvania leasingu 48 mesiacov, financovaná hodnota s DPH 9.367,50

€, počet leasingových splátok 48, leasingová splátka 1 - 48 predstavuje 212,75 €.

7. Ďalej súd zistil z dokladov predložených povinnou (č.l. 48, 51), že otec navrhovateľky je spoločníkom
obchodnej spoločnosti MAX-in.profi, s.r.o. so sídlom: Dr. M. Tirsche 3103, 738 01 Frídek-Místek - Frídek
od 27.03.2014. Ďalej je jediným spoločníkom v spoločnosti MAX-in, s.r.o. so sídlom: 010 01 Žilina,

Baničová 3392, IČO: 36405698.

8. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co 131/2016 zo dňa 30.06.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.9.2016, súd zistil, že krajský súd ako súd odvolací rozhodol vo veci plnoletého

dieťaťa R. Q. proti matke O. E. o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Žilina sp. zn. 17C/267/2013-175 zo dňa 09.12.2015 tak, že zmenil rozsudok OS Žilina o zvýšenie
výživného tak, že súd určil výživné v sume 115,- € mesačne, počnúc od 05.10.2013 a zároveň povolil
odporkynisplátkynavýživnomzaobdobietrvaniasúdnehokonania.Vozvyšnejčastizvýšeniavýživného
nad sumu 115 € do 150 € návrh zamietol.

Odvolací súd v rozsudku konštatoval, že OS ZA vychádzal pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti
povinnej voči navrhovateľke v rozsudku zo dňa 09.12.2015 z vykonaného dokazovania, podľa ktorého
výdavky navrhovateľky pozostávajú z platby nájomného 85,- € mesačne, cestovného do školy 35,- €,
stravného v škole 60,- €. Čistý mesačný príjem matky v roku 2015 v období január až júl predstavuje
472,91 €. Matka platí pravidelne navrhovateľke výživné 100,- €, ďalšie náklady hradí jej otec, s ktorým

žije v spoločnej domácnosti. Otec navrhovateľky má príjem 600 € mesačne, pričom odvolací súd
nepochyboval o tom, že životná úroveň a majetková situácia u otca navrhovateľky je podstatne vyššia,
ako u matky, pričom vyššia životná úroveň, lepšia majetková a príjmová situácia otca umožňuje, aby
otec dcére Miroslave uhradzoval zvýšené náklady, pričom odvolací súd zohľadnil, že si otec vtedy plnil
vyživovaciu povinnosť aj voči druhej dcére vo výške 185 € mesačne k rukám matky.

Odvolací súd tiež uviedol, že R. Q. mala výdavky v roku 2013 na zakúpenie notebooku vo výške 340,-
€, a má vo vlastníctve motorové vozidlo, ktoré jej zakúpil v januári 2013 otec, vo výške 360,- €.
Odvolací súd mal preukázané, že od doby pôvodnej úpravy výživného (v sume 100 € mesačne)
rozsudkom OS Žilina č.k. 15P 197/2008-177 zo dňa 24.5.2011 nastala taká zmena pomerov, ktorá
zdôvodňuje aj zmenu výživného. Táto zmena sa prejavila vo zvýšení nákladov osoby oprávnenej na

výživné súvisiacich s jej štúdiom na vysokej škole. Kým v dobe pôvodnej úpravy bola študentkou strednej
školy, v dobe podania žaloby, ale aj v dobe rozhodovania súdu prvého stupňa sa dennou formou
pripravovala na svoje budúce povolanie vysokoškolským štúdiom. V súvislosti s ubytovaním plnoletej
na internáte, nákupom rôznych skrípt a školských potrieb sú bezpochyby spojené vyššie výdavky, než v
dobe pôvodnej úpravy. Odvolací súd poukázal, že vyššia životná úroveň otca navrhovateľky umožňuje,

aby otec dcére R. uhradzoval zvýšené náklady štúdia alebo i bežného života, zároveň ale odvolací
súd zohľadnil, že popri plnení tejto vyživovacej povinnosti otec prispieva na výživu druhej dcéry, tiež
študujúcej na vysokej škole, sumou 185 € mesačne k rukám matky.

9. Z potvrdenia zamestnávateľa povinnej o plate (č.l. 79 spisu) súd zistil, že priemerný čistý plat povinnej
za obdobie od 01/2017 do 07/2017 predstavoval 530,90 €.10. Z potvrdenia o mzde manžela povinnej - P. E. súd zistil, že priemerná čistá mzda P. E. za obdobie
od 06/2016 - 05/2017 predstavovala 990,22 € mesačne.

11. Z výpisu z účtu P. E. v Prima banke súd zistil, že splátka leasingu predstavuje 212,75 €, platba za
internet 9,92 € mesačne, splátka nákupu bicykla 103,- € mesačne, inkaso za obdobie 08/2017 sumu
31,64 € mesačne, poistka za byt 6,19 € mesačne, platba titulom nájomného 200,- € mesačne, splátka
úveru 54,72 €, havarijné poistenie 74,20 €, platba za telefón Orange 58,36 €.

12. Súd vykonal v dňoch 06.10.2017, 06.12.2017 a 26.01.2018 pojednávania, na ktorých vykonal
dokazovanie výsluchom navrhovateľky, zvoleného zástupcu navrhovateľky, povinnej, splnomocnenej
zástupkyne povinnej a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Zvolený zástupca navrhovateľky - otec navrhovateľky uviedol na pojednávaní dňa 6.10.2017 (č.l. 90
spisu), že vyživovacia povinnosť povinnej voči navrhovateľke bola upravená vo výške 115,- € mesačne

ku dňu 30.06.2016. Pomery navrhovateľky sa ku dňu podania návrhu na začatie konania dňa 30.09.2016
zmenili tak, že navrhovateľka je ubytovaná v Trenčíne, teda v mieste svojho štúdia v súkromí, mala
výdavkynastravu50,-€týždenne,terazvzhľadomnato,žebývavTrenčínecelýtýždeň,satietovýdavky
navýšili o 30,- € týždenne. Každý druhý týždeň chodieva domov na víkend, kedy má otec navrhovateľky
výdavky na stravu navrhovateľky vo výške 20,- až 30,- €.

Výdavky navrhovateľky sa zvýšili o platby za doučovanie anglického jazyka, keďže navrhovateľka
navštevovala súkromné hodiny. Platila 4,- alebo 5,- € za hodinu, teda za týmto účelom vynaložila 30,-
€ alebo 40,- €. Navrhovateľka absolvovala 4 týždňové zahraničné pobyty, bola v Českej republike, v
Poľsku, v Maďarsku a na Slovensku. Otec navrhovateľky zakaždým vynaložil na výživu navrhovateľky
počas týchto štyroch týždňov navyše sumu 50,- €. Keď je navrhovateľka doma, vynaloží na jej stravu

sumu 20,- až 30,- €, pretože niekedy si uvaria stravu doma, ale niekedy sa idú najesť aj mimo domu.
Uviedol, že spláca pôžičku splátkou 250,- € mesačne, ktorú si vzal v decembri minulého roka v celkovej
výške 20.000,- € na rekonštrukciu bytu. Má ďalšie výdavky spojené s prácou, a to cestovné do práce,
z práce a ostáva mu asi 50,- € mesačne. Jeho príjem je vo výške do 600,- € mesačne po prepočte z
českej koruny. Jeho výdavky predstavujú 500 - 550,- € mesačne. Vynakladá mesačne za platby spojené

s užívaním bytu 200,- €, 50,- € na telefón, 80,- € na cesty do zamestnania, na stravu pre seba 50,- až
60,- € za mesiac.

14. Právna zástupkyňa povinnej poukázala, že navrhovateľka len opakuje fixné výdavky, ktoré
dokladovala pri posledných dvoch zvýšeniach výživného, zvolený zástupca navrhovateľky neodôvodnil

riadne zvýšenie výdavkov na stravu. Pokiaľ by navrhovateľka vynakladala 100,- € týždenne na stravu,
predstavovalo by to 400,- € mesačne len na stravovanie na ňu samu, čo v podstate v súčasných
pomeroch sú výdavky celej rodiny. Čo sa týka cestovného, považuje povinná za nadštandardné, keď
študentka vysokej školy vlastní auto, pričom je možné cestovať bezplatne vlakom a vzdialenosť Žilina a
Trenčín umožňuje komfortné dochádzanie, dokonca denné. Poukázala, že navrhovateľka v roku 2016

pracovala v spoločnosti Inexis, s.r.o., teda jej príjem nepozostával iba z výživného zo strany povinnej,
ale aj z tejto zárobkovej činnosti.
Povinná poukázala, že jej príjem predstavuje 530,- € mesačne, pričom jej výdavky na stravu sú takisto
zvýšené vzhľadom na rast cien a v súvislosti s infláciou.
Právna zástupkyňa povinnej poukázala, že pokiaľ, ako vychádza zo súčtu výdavkov tvrdených zvoleným

zástupcom navrhovateľky - 630,- € a výdavkov, ktoré vynakladá na výživné dcéry, suma predstavuje
spolu 815,- €, čo však nezodpovedá príjmu zvoleného zástupcu navrhovateľky, ktorý uviedol vo výške
600,- € mesačne v čistom.

15. Navrhovateľka ďalším podaním doručeným súdu 20.10.2017 (č.l. 97 spisu) špecifikovala svoje
výdavky nasledovne:
- ubytovanie 80,- € mesačne;
- stravné 50,- € týždenne;
- cestovné Žilina - Trenčín 4x mesačne po 2,10 € cesta (síce na Slovensku funguje bezplatná doprava,

ale lístky sú obmedzené, nie je možné vždy cestovať zadarmo);
- študijné materiály a pomôcky 30,- €;
- 70,- € na ošatenie, hygienické potreby, voľno-časové aktivity.Ďalej navrhovateľka uviedla, že sa jej zmenila konfekčná veľkosť, čo sa odrazilo na potrebe kúpy
oblečenia.

16. Súdu predložila zmluvu o zabezpečení výučby anglického jazyka uzatvorenú dňa 17.09.2016 medzi
Bc. V. T. ako dodávateľom a navrhovateľkou Bc. R. Q. ako objednávateľom, z ktorej súd zistil, že
predmetom zmluvy je zabezpečenie pre objednávateľa výučby anglického jazyka v čase od 17.09.2016
do 21.06.2017 v rozsahu troch vyučovacích hodín týždenne za dohodnutú cenu 10,- € za hodinu.
17. Ďalej predložila Certifikát o účasti na medzinárodnom vyšehradskom projekte v období september

2016 - február 2017 (č.l. 101 spisu) a potvrdenie Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej
univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne zo dňa 11.10.2017, že aktívne participovala v rámci
medzinárodného vyšehradského projektu v období september 2016 až február 2017, počas riešenia
projektu sa zúčastnila workshopov, prednášok a seminárov na partnerských univerzitách v Poľsku, v
Maďarsku a v Českej republike.
18. Predložila pokladničné doklady o zakúpení oblečenia (č.l. 103 a násl.), kolieskových korčúľ za sumu

89,57 € (č.l. 118), počítača, resp. jeho súčastí (č.l. 119) za sumu 71,62 € a 454,38 € dňa 23.03.2017 a
12.03.2017, 239,- € a 74,55 € (č.l. 120).

19. Na pojednávaní konanom dňa 06.12.2017 zvolený zástupca navrhovateľky uviedol, že jeho pomery,
čo sa týka jeho príjmu, sa nezmenili, resp. sa zmenili v tom smere, že jeho príjem sa znížil vzhľadom

na to, že slovenská spoločnosť MAX-in, s.r.o. je v strate.

20. Právna zástupkyňa povinnej poukázala, že nie je možné ustáliť, aké sú reálne príjmy otca
navrhovateľky, ako i jeho výdavky, keďže tieto tvrdenia neustále mení. Poukázala, že v roku 2013
navrhovateľka súdu tvrdila, že jej otec zakúpil notebook v hodnote 340,- €, zároveň preukazovala,

že v roku 2015 jej bol zakúpený ďalší notebook v sume 450,- € a zároveň v marci roku 2017 bol
zakúpený pevný počítač so všetkým príslušenstvom, ktoré konanie nepovažuje povinná za efektívne, ani
za hospodárne, má za to, že pre študentku vysokej školy nie je nutné, aby v podstate v období každého
druhého roka zakupovala komplet nový notebook, resp. pevný počítač, resp. aby zároveň popri jednom
alebo dvoch notebookoch používala aj pevný počítač.

Pokiaľ cestuje každý týždeň domov, má možnosť kúpiť si cestovné lístky v predstihu a ani nepovažuje
za hospodárne a účelné zakupovanie si lístkov v kombinácii s vlastnením motorového vozidla, čo by
malo byť odzrkadlené v potrebe zvýšenia výživného zo strany matky navrhovateľky.

21. Z dokladov predložených zvoleným zástupcom navrhovateľky súd zistil:

-ZúčtovnejzávierkyspoločnostiMAX-in,s.r.o.sosídlom:Baničová3392,Žilinazostavenejk31.12.2016
(č.l. 189 spisu) súd zistil, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení predstavuje stratu
21.692,- €.

- Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosť MAX-in, s.r.o. so sídlom Baničová
3392, Žilina za obdobie roku 2016 súd zistil, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie predstavuje
stratu 20.732,22 €.
-ZúčtovnejzávierkyspoločnostiMAX-in,s.r.o.sosídlom:Baničová3392,Žilinazostavenejk31.10.2017
súd zistil, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení predstavuje 19.509,- €.

- Z priznania k dani z príjmov právnickej osoby MAX-in.Profi, s.r.o. so sídlom: Dr. M. Tirscha 3103, Frídek-
Místek 1 za obdobie roku 2016 súd zistil, že daňová strata predstavuje 127.739,- Kč.

Zvolený zástupca navrhovateľky súdu predložil i účtovný denník spoločnosti MAX-in. Profi, s.r.o., výkaz

zisku a strát tejto spoločnosti, súvahu spoločnosti, knihu záväzkov a pohľadávok spoločnosti, hlavnú
knihu spoločnosti, knihu záväzkov a pohľadávok spoločnosti MAX-in, s.r.o.

22. K hore uvedeným dokladom sa splnomocnená zástupkyňa povinnej vyjadrila podaním zo dňa
21.05.2018, v ktorom poukázala, že z uvedených podkladov vyplýva, že tržby spoločnosti MAX-in.Profi,

s.r.o. dosiahli v roku 2016 sumu presahujúcu 4.000.000,- CZK, čo je nárast skoro o jeden milión CZK
oproti roku 2015, pričom náklady (osobné, mzdové, iné) sa celkovo oproti roku 2015 dokonca znížili.
Ďalej z dokladov vyplýva, že peňažné prostriedky vo výške 153.000,- CZK (cca 5.900,- €) boli voľne
dostupné na bankovom účte, resp. v pokladni spoločnosti MAX-in.profi, s.r.o. ku koncu roku 2016 akrátkodobé pohľadávky predstavovali sumu vo výške 305.000,- CZK (cca 11.700,- €). Nerozdelený zisk
z minulých rokov spoločnosti MAX-in.Profi, s.r.o. predstavoval sumu vo výške 198.000,- € (poznámka
súdu: správne malo byť uvedené CZK), teda cca 7.600,- €, pričom pasíva spoločnosti sa v roku 2016

znížili o cca 50 %.
Čistý obrat v spoločnosti MAX-in, s.r.o. predstavoval v roku 2016 cca 22.000,- €, základom dane
bola suma 20.000,- €. Pohľadávky spoločnosti MAX-in.profi, s.r.o. predstavujú k 31.10.2017 cca
1.000.000,- CZK (cca 38.500,- €), pričom v zásade ide o krátkodobé pohľadávky, kde existuje vysoká
pravdepodobnosť úhrady v plnom rozsahu a ďalšie ihneď dostupné prostriedky (v pokladni, resp. na

účte spoločnosti ) sú vo výške 300.000,- CZK (cca 11.500,- €). Čistý obrat spoločnosti MAX-in.profi, s.r.o.
predstavuje k 31.10.2017 sumu cca 2.000.000,- CZK (cca 77.000,- €).
Z uvedených skutočností má povinná za to, že otec navrhovateľky, aj vzhľadom na predmet činnosti
uvedených spoločností, má viac disponibilných peňažných prostriedkov a jeho celkové príjmy sú vyššie,
než ktoré deklaroval na pojednávaniach v rozsahu od 500,- do 600,- € mesačne.

23. Navrhovateľka následne v konaní predložila zmluvu o zabezpečení výučby anglického jazyka
uzatvorenú dňa 25.09.2017 medzi Bc. V. T. ako dodávateľom a Bc. R. Q. - navrhovateľkou ako
objednávateľom, z ktorej súd zistil, že predmetom zmluvy bolo zabezpečenie výučby anglického jazyka
dodávateľom pre objednávateľa v čase od 25.09.2017 do 25.05.2018 v rozsahu troch vyučovacích hodín

týždenne, za cenu 20,- € za hodinu výučby.
24. Ďalej predložila čestné prehlásenie Bc. R. Q. a Bc. V. T. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom prehlásili Bc.
R. Q. ako objednávateľ a Bc. V. T. ako dodávateľ, že zmluva o zabezpečení výučby anglického jazyka
v školskom roku 2016/2017 v čase od 17.09.2016 do 21.06.2017 prebiehala pravidelne 3x do týždňa
podľa dohody a vlastnoručne podpísali predloženú zmluvu.

25. Na pojednávaní konanom dňa 26.01.2018 zvolený zástupca navrhovateľky uviedol, že si vzal úver
na rekonštrukciu bytu v novembri roku 2016 vo výške 20.000,- €, potom v marci - apríli 2017 si zabezpečil
refinancovanieúveru,zameranéajnazníženieúrokovejmieryazároveňsizvýšilsumuúveruna55.000,-
€. Úver spláca splátkou 300,- € mesačne. Úver mu bol poskytnutý ako fyzickej osobe. Splátky 300,- €

mesačne boli určené bankou.

26. Splnomocnená zástupkyňa povinnej poukázala, že splátka 300,- by predstavovala vlastne polovicu
príjmu tvrdeného zvoleným zástupcom navrhovateľky, ktorý deklaroval vo výške 500,-€ - 600,-€
mesačne, teda príjmy otca navrhovateľky sú zrejme ďaleko vyššie, ako on tvrdí.

27. Zvolený zástupca navrhovateľky poukázal, že v roku 2016 bol 4 mesiace zamestnaný vo firme
Slovsklo a vtedy si vzal tento úver, keďže jeho príjem bol vyšší. Cena za výučbu anglického jazyka
stúpla na dvojnásobok, mesačne teda uhrádza za výučbu angličtiny sumu 240,- €, v ktorej sú zahrnuté
aj nejaké materiály.

28. Povinná prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne spochybnila, že navrhovateľka
vynakladá na výučbu anglického jazyka sumu 240,- € mesačne, podľa jej názoru sú tieto cenové relácie
neprimerané a nadštandardné.

29. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej aj ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa ust. § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ust. § 65 ods. 3 ZoR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len
CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

30. Vzhľadom na takto zistený skutkový a právny stav súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je

nedôvodný, preto ho zamietol.

31. V konaní bolo nesporné, že navrhovateľka je dcérou povinnej. Vzhľadom na skutočnosť, že sa
navrhovateľka pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, čo mal súd preukázané z
potvrdenia o návšteve školy, vyživovacia povinnosť jej matky voči nej trvá.

32. Základnými dvoma hľadiskami pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti podľa ust. § 75 ods. 1
ZoR sú odôvodneného potreby oprávneného a schopnosti a možnosti povinného. Odôvodnené potreby
sú do značnej miery závislé na možnostiach a schopnostiach rodičov. Je tu potrebné vychádzať zo
zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Plnenie

vyživovacej povinnosti je v zmysle § 62 ZoR zákonná povinnosť rodičov trvajúca až do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

33. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery podľa § 78 ods. 1
prvej vety ZoR v spojitosti s ust. § 157 CMP.

34. Súd mal preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť povinnej voči navrhovateľke
upravenározsudkomKrajskéhosúduŽilinač.k.10Co131/2016-200zodňa30.06.2016,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 17.9.2016, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 9.12.2015 vo
výroku o zvýšení výživného tak, že žalovaná je povinná prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo

výške 115,- € mesačne. Teda naposledy bola upravená vyživovacia povinnosť na sumu 115,- € mesačne
ku dňu 17.09.2016, odo dňa 5.10.2013.

35. Návrh na začatie konania v tomto konaní bol podaný dňa 30.09.2016.36. Vzhľadom na to, že od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť
matkynavrhovateľkyvočinavrhovateľkeuplynuladopodanianovéhonávrhuozvýšenievýživného,ktorý

je predmetom tohto konania, doba len cca dva týždne, súd skúmal, ako sa v tomto období od 17.9.2016
do 30.9.2016 zmenili pomery u zúčastnených osôb, aby to odôvodňovalo ďalšie zvýšenie vyživovacej
povinnosti matky navrhovateľky voči navrhovateľke. Súd rozhodol na základe následne v konaní
predložených listinných dôkazov, z ktorých mala vyplynúť zmena pomerov na strane navrhovateľky a jej
otca, a to podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku, podľa ust. § 217 ods. 1 prvej vety CSP.

37. Súd nemal preukázané, že od doby poslednej úpravy výživného vo výške 115 € mesačne rozsudkom
Krajského súdu Žilina č.k. 10Co 131/2016-200 zo dňa 30.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
17.9.2016, nastala taká zmena pomerov u zúčastnených osôb, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky
týmto rozsudkom stanoveného výživného.

38. Zmena pomerov u navrhovateľky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, okrem platieb
za doučovanie anglického jazyka, preukázaná nebola. Čo sa týka tvrdení zvoleného zástupcu
navrhovateľky o výdavkoch navrhovateľky za stravu, keď tvrdil, že tieto predstavujú sumu 50 € týždenne,
teda navýšili sa o 30 €, pritom okrem toho počas víkendu vynaloží na stravovanie navrhovateľky sumu 20
až 30 €, lebo niekedy sa idú najesť aj mimo domu, súd konštatuje, že tieto tvrdenia v konaní preukázané

neboli. Navrhovateľka nepreukázala dôvod, pre ktorý by sa jej mali v konaní sp. zn. 17 C/267/2013
pôvodne tvrdené výdavky na stravu v škole navýšiť zo sumy 60 € mesačne na sumu 200 € mesačne,
alebo dokonca až na sumu 80 € týždenne (t.j. 240 € mesačne), zahŕňajúc stravovanie doma. Pokiaľ
však zvolený zástupca navrhovateľky uviedol, že sa s navrhovateľkou stravujú aj mimo domu, je zrejmé,
že finančná situácia otca navrhovateľky umožňuje aj takéto výdavky a tiež preukazuje, že príjem otca

navrhovateľky musí byť vyšší, ako ním deklarovaný.

39. Navrhovateľka ďalej na preukázanie uplatneného nároku predložila doklady o kúpe počítača a jeho
príslušenstva, o kúpe oblečenia a kolieskových korčúľ.

40. Pokiaľ právna zástupkyňa povinnej poukazovala v reakcii na navrhovateľkou predložené doklady o
kúpe počítača a jeho príslušenstva, že nie je hospodárne, ani efektívne a pre študentku vysokej školy
ani potrebné, aby disponovala dvomi notebookmi a zároveň aj pevným počítačom, navrhovateľka na
túto argumentáciu povinnej nereagovala a ani nevysvetlila potrebu zakúpenia ďalšieho počítača spolu
s príslušenstvom. Nevysvetlila ani, z akého dôvodu nevyužíva možnosť cestovania vlakom zadarmo a

nezabezpečuje si cestovný lístok včas vzhľadom na to, že cestuje domov v pravidelných intervaloch.
Nepoprela ani, že je stále vlastníčkou motorového vozidla, ako bolo preukázané v konaní sp. zn. 17C
267/2013.
41. Čo sa týka výdavkov za oblečenie a korčule, súd má za to, že sa jedná o bežné výdavky vynaložené
na obnovu šatstva o jednorazový výdavok na zakúpenie športovej potreby, ktoré je potrebné hradiť z

bežného výživného. Navrhovateľka ani nepreukázala svoje tvrdenie o nevyhnutnosti nákupu väčšieho
množstva oblečenia z dôvodu, že sa jej mala výrazne zmeniť konfekčná veľkosť.

42. Pokiaľ navrhovateľka na preukázanie zvýšených výdavkov predložila zmluvy o zabezpečení výučby
anglického jazyka, uzatvorené dňa 17.09.2016 a dňa 25.09.2017 medzi Bc. V. ako dodávateľom a Bc.

R. - navrhovateľkou ako objednávateľom, ktorých predmetom bolo zabezpečenie pre objednávateľa
výučby anglického jazyka v rozsahu troch vyučovacích hodín týždenne, pričom podľa prvej zmluvy bola
dohodnutá cena za hodinu výučby 10,- € za hodinu (120 € mesačne) a podľa druhej zmluvy 20,- €
za hodinu (240 € mesačne), súd poukazuje, že ešte na pojednávaní konanom dňa 06.10.2017 (teda v
čase už po uzatvorení druhej zmluvy) uviedol zvolený zástupca navrhovateľky, že za hodiny angličtiny

navrhovateľka vynakladá 4 až 5 eur za hodinu.

43. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na čestné prehlásenia navrhovateľky a vyučujúcej
cudzieho jazyka, o vierohodnosti predložených dôkazov - zmlúv nemôže jednoznačne pochybovať,
keďže poskytovanie hodín výučby cudzieho jazyka zo strany dodávateľa - vyučujúcej angličtiny

objednávateľovi - navrhovateľke zo zmlúv vyplýva, súd však má pochybnosti o tom, že navrhovateľka
skutočne vynakladá v súčasnej dobe sumu 20,- € za jednu vyučovaciu hodinu vzhľadom na to, ako je už
vyššie uvedené, že zo strany zvoleného zástupcu navrhovateľky bolo na prvom pojednávaní tvrdené,
že sa na tento účel vynakladá len suma 4 až 5 € za jednu vyučovaciu hodinu, čo predstavuje lenjednu štvrtinu zo sumy vyplývajúcej zo zmluvy, teda 20 € za hodinu. Tento postup zvoleného zástupcu
navrhovateľky súd vyhodnotil ako spochybňujúci tvrdenie o týchto výdavkoch navrhovateľky a celkove
tak spochybňujúci uplatnený nárok navrhovateľky na zvýšenie výživného, keďže navrhovateľka tento

odôvodnila najmä s poukazom na zvýšenie vynakladaných výdavkov za doučovanie angličtiny.

44. Súd rozhoduje o výške výživného pri posudzovaní príjmov obidvoch rodičov, ktorí majú voči
navrhovateľke vyživovaciu povinnosť až do doby, kedy nebude schopná sama sa živiť.

45. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príjem matky navrhovateľky - povinnej na
platenie výživného, za obdobie od 01/2017 do 07/2017 predstavoval 530,90 €, čo je oproti obdobiu
rozhodnému pre rozhodnutie v konaní sp. zn. 17C/267/2013, v ktorom súd vychádzal z čistého príjmu
matky navrhovateľky vo výške 472,91 € mesačne, nárast o približne 50 € mesačne. Na základe takto
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že k zmene pomerov na strane povinnej síce došlo, ale
v minimálnej výške, keďže aj povinná poukázala, že jej výdavky sú takisto zvýšené vzhľadom na rast

cien a v súvislosti s infláciou.

46. Čo sa týka otca navrhovateľky, v rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/267/2013-175 zo
dňa 09.12.2015 a v rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co 131/2016 -200 zo dňa 30.06.2016 je
konštatovaný príjem otca navrhovateľky vo výške 600 €, ktorý príjem otec navrhovateľky - zvolený

zástupca navrhovateľky deklaroval aj na pojednávaniach v tomto konaní.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k totožnému záveru, ako odvolací súd v konaní č.k. 10Co
131/2016, že u otca je vyššia životná úroveň, lepšia majetková a príjmová situácia ako u matky a je
zrejmé,žepríjemotcanavrhovateľkymusíbyťvyšší,akonímtvrdený.Niejevierohodnéjehotvrdenie,že
jehopríjemdosahoval600,-€ mesačne,vzhľadomnavýdavky,ktorémesačnemá,ktorénapojednávaní

uviedol. Preto má možnosť navrhovateľke uhrádzať aj prípadné zvýšené náklady, aj s poukazom na
skončenie že vyživovacej povinnosti voči druhej dcére vo výške 185 € mesačne.
Zvolený zástupca navrhovateľky ani nevysvetlil, ani sa konkrétne nevyjadril k tvrdeniam právnej
zástupkyne povinnej, ktoré uviedla vo svojom podaní zo dňa 21.05.2018, že z podkladov predložených
otcom navrhovateľky vyplýva, že tržby spoločnosti MAX-in.Profi, s.r.o. dosiahli v roku 2016 sumu

presahujúcu 4.000.000,- CZK, čo je nárast skoro o jeden milión CZK oproti roku 2015, pričom náklady
(osobné, mzdové, iné) sa celkovo oproti roku 2015 dokonca znížili. Nevyjadril sa ani k voľne dostupným
finančným prostriedkom spoločnosti na účte vo výške cca 5.900 €, k zníženiu pasív spoločnosti, ani k
ďalším údajom vyplývajúcim z účtovných dokladov, na ktoré poukázala právna zástupkyňa povinnej.

47. Súd preto dospel k záveru, že príjem otca navrhovateľky je vyšší, ako tento deklaroval na
pojednávaniach v rozsahu od 500,- do 600,- € mesačne.

48. Ďalšou významnou skutočnosťou, pre ktorú považoval súd návrh navrhovateľky za nedôvodný, bol

vznik zmluvného vzťahu medzi otcom navrhovateľky a bankou, ktorá poskytla otcovi navrhovateľky
ako fyzickej osobe v novembri roku 2016 úver vo výške 20.000,- € a v marci - apríli 2017 si otec
zabezpečil refinancovanie úveru, zamerané aj na zníženie úrokovej miery a zároveň si zvýšil sumu
úveru na 55.000,- €, ktorý úver spláca splátkou 300,- € mesačne. Keďže k vzniku tohto záväzku otca
došlo až potom, ako rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co 131/2016 zo dňa 30.06.2016, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 17.9.2016, bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť matky voči
navrhovateľke, táto okolnosť nemohla byť v tomto odvolacom konaní vzatá do úvahy.

49. Keďže výživné má prednosť pred týmto výdavkom otca, súd naň pri rozhodovaní o výške výživného
neprihliadal.

50. Súd má tak za to, že životná úroveň otca navrhovateľky, ktorému bola navrhovateľka zverená do
osobnej starostlivosti po rozvode jej rodičov a ktorý navrhovateľke stále poskytuje osobnú starostlivosť,
je výrazne vyššia, ako životná úroveň jej matky, u ktorej došlo k zvýšeniu mesačného príjmu o cca 50
€. Otcovi navrhovateľky bol však v porovnaní s obdobím rozhodným pre určenie vyživovacej povinnosti

matky v konaní sp. zn. 17C/267/2013 poskytnutý úver, ktorý spláca splátkou 300 € mesačne, okrem
toho obidvom rodičom ubudla vyživovacia povinnosť voči dcére Ľubomíre, ktorá v júni 2016 ukončila
vysokoškolské štúdium, konkrétne otcovi vo výške 185 € mesačne.51. Tieto skutočnosti nezakladajú dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti. Súd má za to, že tak, ako bolo konštatované v predchádzajúcom konaní sp.
zn. 17C/267/2013 a v ňom vydaných rozsudkoch, že príjem otca navrhovateľky je podstatne vyšší,

ako príjem matky navrhovateľky. Pokiaľ aj došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktoré
však súd nemal preukázané nesporne v tej výške, ako navrhovateľka tvrdila, vzhľadom na to, že otec
navrhovateľky má takú životnú úroveň, aká vyplýva z jeho vlastných tvrdení a vzhľadom na to, že došlo k
ubudnutiu vyživovacej povinnosti u otca navrhovateľky vo výške 185,- € mesačne voči dcére Ľubomíre,
súd má za to, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný a že navrhovateľka má dostatočne zabezpečenú

výživu zo strany svojho otca.

52. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výživné priznané rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co 131/2016 -200 zo dňa 30.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 17.9.2016, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť matky voči navrhovateľke, je
primerané potrebám navrhovateľky vzhľadom na výdavky navrhovateľky súvisiace so štúdiom na

vysokej škole a s poukazom na rozdielnu životnú úroveň rodičov navrhovateľky.

53. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.. Súd neaplikoval na návrh zvolenej
zástupkyne povinnej ustanovenie § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj

vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Náhrada trov konania je v konaniach podľa CMP ustanovením § 52 zásadne vylúčená a § 55 CMP je
možné aplikovať vtedy, ak súd dospel vyhodnotením okolností prípadu k záveru, že priznať náhradu trov
konania jednému z účastníkov je spravodlivé. Súd konštatuje, že v prípade civilných konaní upravených
v CMP sa jedná o konania, na ktorých výsledku je verejný záujem, medzi ktoré patrí i konanie vo veciach

výživného plnoletých osôb, upravené v ust. § 154 - § 157 prvej hlavy, v druhej časti CMP. Verejný záujem
na výsledku tohto konania spočíva v potrebe zabezpečenia výživného pre plnoleté deti, ktoré nie sú
schopné sa sami postarať o financovanie svojich potrieb z dôvodu, že sa štúdiom pripravujú na budúce
povolanie.
Keďže navrhovateľka produkovala tvrdenia a súdu predkladala dôkazy preukazujúce uplatnený nárok

na zvýšenie výživného a až následným vyhodnotením dokazovania, po posúdení príjmov oboch rodičov,
tvrdení rodičov a listinných dôkazov bolo preukázané, že jej nárok nebol uplatnený dôvodne, súd má za
to, že by nebolo spravodlivé sa odkloniť od zásady stanovenej v § 52 CMP, keďže z okolností prípadu
nevyplynulo hneď jednoznačne, a to ani po vykonaní prvého pojednávania, že návrh je nedôvodný.
Preto súd dospel k záveru, že by nebolo spravodlivé a v súlade s účelom tohto konania priznať zvolenej

zástupkyni povinnej náhradu trov konania a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.