Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Viera Nevedelová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200523
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3015200523.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, A. E. XX/
XX, H. M., zastúpený: Mgr. Erika Ranušová, advokátka, Moyzesova 1200/12, Dubnica nad Váhom,
proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2015 o starobnom dôchodku, o odvolaní
navrhovateľaprotirozsudkuKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.12Sd/129/2015-26zodňa25.02.2016,takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/129/2015-26 zo dňa
25.02.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 12Sd/129/2015-26 zo dňa 25.02.2016 potvrdil rozhodnutie
odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporcu"), ktorým
odporca podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj len „zákon č. 100/1988

Zb.") a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len „zákon č. 461/2003 Z. z.") zamietol žiadosť navrhovateľa zo dňa 18.05.2015 o priznanie starobného
dôchodku od 01.01.2003. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 18.05.2015 požiadal odporcu o
priznanie starobného dôchodku od 01.01.2013. Napadnutým rozhodnutím odporcu bola jeho žiadosť

zamietnutá s odôvodnením, že počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií,
dôchodkový vek dosiahol dovŕšením XX roku veku dňa XX.XX.XXXX, pričom rozhodnutím Útvaru
sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj len „útvar
GR ZVJS") č. GR ZVJS-12887/120-2003 zo dňa 22.01.2003 mu bol priznaný od 01.01.2003 výsluhový
dôchodok podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejajlen„zákonč.328/2002Z.z.")vsume17960Skmesačne.

Suma starobného dôchodku mu bola útvarom GR ZVJS určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988
Zb. a bola mu zohľadnená všetka preukázaná doba, t. j. 37 rokov. Bola mu zohľadnená aj doba civilného
zamestnania u zamestnávateľa - Železničná stanica Ilava od 30.11.1965 do 03.10.1966 v III. pracovnej
kategórii, doba výkonu základnej vojenskej služby od 04.10.1966 do 26.09.1968 v I. kategórii funkcií,
doba civilného zamestnania u zamestnávateľa - Železničná stanica Ilava od 27.09.1968 do 14.02.1972 v
III. pracovnej kategórii, doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 15.02.1972 do 31.12.1999

v I. pracovnej kategórii funkcií a doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 01.01.2000 do
31.12.2002 v III. pracovnej kategórii. V tejto súvislosti krajský súd konštatoval, že nárok na ten istý druh
dôchodku za tie isté doby zamestnania navrhovateľovi nemôže vzniknúť. Dôchodkový vek dosiahol
dovŕšením XX rokov veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby viac ako 20 rokov v I. kategórii
funkcií, a to s poukazom na § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. Krajský súd
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je vecne správne a zákonné, preto ho podľa §

250q ods. 2 O.s.p. potvrdil konštatujúc, že navrhovateľ má podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z.
možnosť za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.12.2003 podľa zákona č. 461/2003 Z. z.požiadať útvar GR ZVJS o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Výsluhový dôchodok zvýši útvar GR ZVJS, ktorý
dôchodok vypláca, po prevedení poistného na starobné poistenie od Sociálnej poisťovne na žiadosť

útvaru GR ZVJS.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací
súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vráti na
ďalšie konanie. Nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím odporcu, nakoľko mal za to, že bolo vydané

v rozpore so zákonom, z dôvodu čoho bol ukrátený na svojich právach. Rozsudok krajského súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenia skutkového stavu veci. Poukázal na
rozhodnutie útvaru GR ZVJS č. GR ZVJS-12887/120-2003 zo dňa 22.01.2003, ktorým mu bol podľa § 38
a § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný od 01.01.2003 výsluhový dôchodok na základe skutočnosti,
že podľa personálneho rozkazu riaditeľa ÚVTOS Dubnica nad Váhom č. 97 zo dňa 23.10.2002 dňom
31.12.2002 skončil služobný pomer príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 73/1998

Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, pričom ku
dňu skončenia služobného pomeru jeho služobný pomer trval 32 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že
rozhodnutím útvaru GR ZVJS zo dňa 22.01.2003 mu nebol priznaný starobný, ale výsluhový dôchodok,
pričom jeho výška bola odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku.

Priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta nebolo považované
za obdobie dôchodkového poistenia. Navrhovateľ mal za to, že záver týkajúci sa údajného zhodnotenia
37 rokov pre nárok na výsluhový dôchodok nie je podložený. Doba štúdia a doba zamestnania v
tzv. „civilnom sektore" mala byť odporcom započítaná po posúdení uplatneného nároku na starobný
dôchodok. Ide o dobu štúdia na Železničnom odbornom učilišti od 01.09.1962 do 30.06.1965 a tiež o

prácu na Železničnej stanici v Ilave od 01.07.1965 do 01.10.1966 a od 01.10.1968 do 14.02.1972.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len

„S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok

a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Z dávkového spisu odporcu odvolací súd zistil, že po podaní odvolania proti rozsudku krajského súdu
bolo rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.06.2016 podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.

z. zrušené napadnuté rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. V odôvodnení uvedeného
rozhodnutia odporca konštatoval, že opätovne posúdil nárok navrhovateľa na starobný dôchodok a v
ten istý deň (29.06.2016) vydal nové rozhodnutie o jeho priznaní od 18.05.2012 v sume 74 eur mesačne
a o jeho zvýšení podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré bolo zmenené rozhodnutím odporcu č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 05.08.2016.

Odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.08.2016 priznal navrhovateľovi podľa § 21 zákona
č. 100/1988 Zb., podľa § 114 ods. 1, § 259 ods. 1, § 293k, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.
od 18.05.2012 starobný dôchodok v sume 153,90 eur. Podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. mu
ho od 01.01.2013 zvýšil na sumu 165,10 eur mesačne a od 01.01.2014 na sumu 173,90 eur mesačne.

Vpreskúmavanejvecidošlozrušenímnapadnutéhorozhodnutiaodporcuavydanímnovéhorozhodnutia
zo dňa 29.06.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 05.08.2016 o priznaní starobného
dôchodku až v priebehu konania o odvolaní k vzniku situácie, že tieto rozhodnutia neboli preskúmané
(všetky rozhodnutia odporcu o tej istej žiadosti o starobný dôchodok) súdom prvej inštancie.

Rozhodovaním odvolacieho súdu ako súdu druhej inštancie by došlo k porušeniu práva navrhovateľa
riadne konať pred súdom a jeho súdnu ochranu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.V ďalšom konaní krajský súd zistí, či navrhovateľ trvá na preskúmaní teraz už rozhodnutia zo dňa
29.06.2016 v znení rozhodnutia zo dňa 05.08.2016 a následných rozhodnutí a v kladnom prípade vo

veci rozhodne znovu, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods.
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.