Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203325
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116203325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: Y.K. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ž. XX/
XX, XXXXX O., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov.
hrdinov 163/66, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A,
Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 12C/55/2016-60 zo dňa 20.04.2017 takto

r o z h o d o l :

1. Súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. IČO: 45869464,
Vajnorská 100/A, Bratislava, a to spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692,

Vajnorská 100/A, Bratislava.

2. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku II. a III.

3. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. Z a m i e
t a návrh žalovaného na zmenu na strane žalovaného.

II. Žalovaný j e povinný zaplatiť žalobkyni 200 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
III. Žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1, § 2 písm. p), q), r), u), § 3 ods. 5, § 5 ods. 1 zákona č.
250/2007 z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že zo spisu vedeného na Okresnom súde vo Svidníku sp.zn. 4C/100/2014 mal
súd zistené, že žalobou sa totožná žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Bratislave sp.zn. II/2003-1963 zo
dňa 19. 3. 2014 a jeho odkladu. Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 4C/100/2014-61 zo
dňa 28. 10. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 12. 2014. Procesný súd v danej právnej
veci konštatoval, že išlo o nárok žalobkyne zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka, pričom v konaní mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o
osobnom účte č. XXXXXXX, pričom zo záverečných ustanovení vyplynulo, že zmluvné strany sa
dohodli, že všetky spory ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik platnosť a výklad budú
rozhodované pred stálym rozhodcovským súdom pri Asociácií bánk SR, a to podľa štatútu a rokovaciehoporiadku rozhodcovského súdu, pričom toto rozhodnutie bude pre obe strany konečné a záväzné.
Procesný súd konštatoval, že zmluva o osobnom účte mala formulárovú predtlač a bod č. 6 bol drobným
písmom, z toho zároveň vyplynulo, že predmetná doložka nebola dojednaná individuálne, túto stanovil

dodávateľ v danom prípade predchodca žalovaného (Poštová banka a.s.), pričom právne následky z
toho plynúce platili aj pre žalovaného a nezbavovali žalovaného zodpovednosti, pretože práve žalovaný
titulom zmluvy o osobnom účte uplatnil nárok na rozhodcovskom súde.

4. Procesný súd v prejednávanej veci konštatoval, že nepochybne išlo o štandardnú typovú zmluvu

medzi podnikateľom a spotrebiteľom, naviac podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne nevysvetlil
spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky a rozdiel od občianskeho súdneho konania, nepredstavil
pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný súdny proces a nedal spotrebiteľke preukázateľne na
výber rozhodnúť sa.

5. Podaním doručeným súdu dňa 29. 2. 2016 žalovaný podal návrh na zmenu účastníka konania na
strane žalovaného, a to z dôvodu postúpenia pohľadávky zmluvou. Súd procesný návrh žalovaného
zamietol ako návrh, ktorý nebol podaný oprávnenou stranou v konaní a samotnou pasívnou legitimáciou
sa súd vysporiadal pri rozhodovaní vo veci samej.

6. Predmetom konania je zjavne právo žalobkyne, ktoré vyplýva (skutkovo odvodzuje) zo spotrebiteľskej
ochrany. Je nepochybné a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa si už úspešne uplatnila
svoje právo v konaní, ktorom bola v postavení spotrebiteľa. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že vo
vzťahu k zmluve o vydanie debetnej platobnej karty nevystupoval ako subjekt právneho úkonu, súd
vychádzal z hypotézy právnej normy, že spotrebiteľ sa môže domáhať finančného zadosťučinenia od

toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je
spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. V danej právnej veci mal súd zo spisu sp.zn. 4C/100/2014
Okresného súdu Svidník preukázané, že práve žalovaný ( PRO CIVITAS s.r.o.) podal žalobu ako
žalobcanaStályrozhodcovskýsúdSlovenskejbankovejasociáciedňa6.12.2013atedavyužilneplatne
dojednanúrozhodcovskúdoložku,hocimalajinémožnostiakosadomôcťvydaniaexekučnéhotitulu.Na

základe týchto skutočností súd uzavrel, že žalovaný je pasívne legitimovaný vo vzťahu k uplatnenému
finančnému zadosťučineniu, ako subjekt, ktorého porušenie povinností bolo spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

7. Súd vychádzal z toho, že účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov

je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort (anglický výraz „discomfort“ sa do slovenčiny prekladá podľa
kontextu ako nepokoj, nepohodlie, nepohoda, pocit nepohodlia/nepohody), ktorý nastal z dôvodu, že
spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práva a povinnosti zo strany dodávateľa na
súde, a teda pokiaľ ide o výšku z finančného zadosťučinenia, súd vychádzal z toho, že suma 200 eur
dostatočne obsiahne odškodnenie žalobkyne za to, že bola nútená vyhľadať si právnu pomoc, keď bol

vydaný rozhodcovský rozsudok. Táto suma pokryje výdavky cestovného prípadne iné výdavky, ktoré
musela vynaložiť na zabezpečenie si právnej pomoci a poskytne aj určitú satisfakciu žalobkyni.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

9. Proti rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu na zmenu žalovaného podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné. Z rozhodnutie nie je zrejmé, prečo sa súd tvrdeniami žalovaného nezaoberal.
Žalovaný nebol a ani nie je dodávateľom, s ktorým žalobca uzatvoril zmluvu o osobnom účte, ani
zmluvu o úvere. Nijakým spôsobom sa nepodieľal na obchodných podmienkach., nemá dosah na

zmluvné ustanovenia. Žalovaný nebol zmluvnou stranou zmluvy o úvere, ktorej súčasťou bola aj
rozhodcovská doložka. Navyše, predmetná pohľadávka bola dňa 18.12.2015 postúpená zo spoločnosti
PRO CIVITAS, s.r.o. na postupcu, spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED. Z rozhodnutia nie je
zrejmé, akým spôsobom žalovaný porušil práva žalobkyne, keď podal žalobu na rozhodcovský súd. V
čase podania žaloby mala žalobkyňa voči žalovanému záväzok, ktorý žalovaný nadobudol na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalovaný nemal inú možnosť, len podať žalobu na rozhodcovský súd
v zmysle všeobecných obchodných podmienok. V prípade, ak by tak žalovaný neurobil a žaloval by na
všeobecnom súde, konal by v rozpore so zákonom o bankách. Žalobkyňa na úhradu svojho dlhu od
vydania rozhodcovského rozsudku neuhradila žiadnu splátku.10. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) lustráciou v Obchodnom registri zistil, že
pôvodný oprávnený - spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869
464, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 67934/B bola
dňa 09.08.2017 vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dobrovoľným výmazom,

a to z dôvodu zániku spoločnosti v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

12. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol v
rámci odvolacieho konania podľa § 64 CSP tak, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti
PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45869464, Vajnorská 100/A, Bratislava, a to spoločnosťou BENCONT
COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, Vajnorská 100/A, Bratislava.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom

vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke. Odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona slovenskej
národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa

uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.18. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax

spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi

a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

19. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na
doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných
smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

20. Je nesporné, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C/100/2014-61

žalobkyňa úspešne uplatnila svoj nárok na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým bola žalovanému
priznaná voči žalobkyni suma 456,19 Eur s príslušenstvom. V odôvodnení rozhodnutia č.k.
4C/100/2014-61 zo dňa 28.10.2014 Okresný súd Svidník konštatoval, že rozhodcovská doložka, na
základektorejbolvydanýrozhodcovskýrozsudokpredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienkuvzmysle
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nakoľko nebola individuálne dojednaná a znemožnila voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak spor vyvolal veriteľ na rozhodcovskom
súde. Neprijateľná rozhodcovská doložka je neplatná.

21. Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého žalobkyňa si neplnila svoje povinnosti zo zmluvy, toto pre
posúdenie uplatneného nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je právne

relevantné. Porušenie zmluvných povinností žalobkyňou spočívajúce v nezaplatení dlhu zo zmluvy
je predmetom konania na Okresnom súde Svidník vedenom pod sp. zn. 4C/100/2014, kedy po
zrušení rozhodcovského rozsudku je úlohou súdu rozhodnúť o nároku pôvodne uplatnenom žalobou na
rozhodcovskom súde (§ 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní).

22. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného, k tomuto odvolací súd uvádza, že už dlhšiu
dobu predtým, než žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie peňažnej sumy voči žalobkyni na
rozhodcovskom súde žalobou zo dňa 06.12.2013, bola súdmi najmä v rámci exekučných konaní
opakovane konštatovaná neplatnosť rozhodcovských doložiek obsiahnutých v spotrebiteľských
zmluvách uzatvorených s právnym predchodcom žalovaného (Poštová banka, a.s.) z dôvodu ich

neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovanému táto skutočnosť musela
byť známa, keďže opakovane na odvolacom súde v takýchto exekučných konaniach vystupoval (a aj
naďalej vystupuje) v pozícii oprávneného (porovn. napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci
sp. zn. 6CoE 207/2012, 6CoE 156/2012, 6CoE 158/2012, 6CoE 150/2012, 6CoE 128/2012, 20CoE
230/2012, 20CoE 221/2012, 20CoE 232/2012, 20CoE 237/2012). Takouto neprijateľnou doložkou je aj

rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o osobnom účte uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym
predchodcom žalovaného dňa 26.04.2006. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe,
že žalovaný vo veľkom množstve nadobúdal pohľadávky od jeho právneho predchodcu - Poštovej
banky a.s., ktorých základom sú spotrebiteľské zmluvy. Nadobudnutie pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý
je spotrebiteľom so sebou nesie riziko, že v súdnom konaní budú zmluvné podmienky, postupy veriteľov

podrobené skúmaniu súdom a v prípade zistenia porušenia právnych predpisov zameraných na ochranu
spotrebiteľa budú voči zodpovednej osobe vyvodené následky a uložené sankcie predpokladané
zákonom. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že nemal inú možnosť, len podať žalobu na rozhodcovský
súd, k tomuto odvolací súd uvádza, že na základe neplatnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd
nemá právomoc spor rozhodovať, preto podaním žaloby na všeobecnom súde by žalovaný neporušil

zákon o bankách. Práve naopak, predložením sporu spotrebiteľského charakteru rozhodcovskému súdu
za stavu, kedy rozhodcovský súd v dôsledku neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemá právomoc vec
prejednať, žalovaný porušil právo spotrebiteľa na spravodlivý proces. Akákoľvek forma mimosúdneho
riešenia sporov musí byť procesne a hmotnoprávne súladná so zákonnými požiadavkami na ochranuspotrebiteľa. Odvolací súd nepopiera, že spory spotrebiteľského charakteru môžu byť predmetom
rozhodcovského konania, avšak len pri naplnení princípov súkromného práva. Nakoľko v predmetnom
prípade pre rozhodcovské konanie nebol daný zákonný právny základ - platná rozhodcovská doložka,

uskutočnenie rozhodcovského konania, ktoré inicioval práve žalovaný, celkom zjavne nemožno
považovať za naplnenie práva spotrebiteľa na spravodlivý proces. Vzhľadom na vyššie uvedené je
zrejmé, že subjektom, ktorý sa dopustil porušenia práva žalobkyne je žalovaný. Za tohto stavu je bez
právneho významu skutočnosť spočívajúca v postúpení pohľadávky voči žalobkyni zo žalovaného na iný
subjekt (OMIKTON TRADING LIMITED). Týmto spôsobom nemôže dôjsť k zbaveniu sa zodpovednosti

žalovaného za svoje konanie, ktorého dôsledkom je vznik nároku žalobkyne na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z..

23. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd považuje sumu 200 Eur
za korešpondujúcu okolnostiam veci. Žalobkyňa bola vystavená rozhodcovskému konaniu napriek
skutočnosti, že pre takéto konanie neexistoval zákonný predpoklad - platná rozhodcovská doložka.

Výsledkom rozhodcovského konania bolo vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu,
v dôsledku čoho bola žalobkyňa vystavená hrozbe iniciovania núteného výkonu rozhodnutia v rámci
exekučného konania žalovaným napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok ako ničotný akt nevyvoláva
právne účinky. Naviac, v záujme nápravy vzniknutého stavu, žalobkyňa bola nútená podať žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola

úspešná. S poukazom na uvedené okolnosti nemožno pochybovať, že výška žalobkyňou požadovaného
primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna.

24. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na
závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne

domohla na všeobecnom súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a požadovaná
výška priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne
a súčasne zodpovedá svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobkyni - spotrebiteľovi a
odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

25. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uvádza
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekomformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácií
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23. 11. 2010,
sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08. 06. 2016, sp. zn. I. ÚS 188/06).

26. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za tohto stavu
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

27.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v priebehu

odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej
stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní

nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).