Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203325
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116203325.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: Y. H., nar. XX. XX. XXXX,

bytom Ž. XX/XX, XXXXX O., občianka SR, v konaní zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom
so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: PRO CIVITAS, s.r.o., Astrová 2/A,
821 01, Bratislava, IČO: 45869464, v konaní zastúpená JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka,
zapísaná v zozname SAK pod č. 5167, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42174716,
o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t anávrh žalovaného na zmenu na strane žalovaného.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 200 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 23. 6. 2015 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 200 eur a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp.

zn. 4C/100/2014, bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky. Žalobou sa domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave, sp. zn. 11/2013-1963 zo dňa 19. 3. 2014 a odkladu jeho vykonateľnosti. V konaní
bola úspešná, keďže bol rozhodcovský rozsudok zrušený a súd odložil aj jeho vykonateľnosť. Uviedla,
že rozsah porušenia spotrebiteľského práva vyplynul z rozsudku Okresného súdu Svidník, sp. zn.
4C/100/2014, z 28. 10. 2014, podľa ktorého zmluva o osobnom účte obsahovala neprijateľnú zmluvnú
podmienku - rozhodcovskú doložku, ktorú súd uznal za neplatnú. Okresný súd Svidník v citovanom

rozsudku teda poukázal na to, že zmluva obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská
doložka bola vopred naformulovaná, nebol jej ako spotrebiteľke vysvetlený jej význam a bol jej vopred
určený rozhodca a miesto rozhodcovského konania. Ujma, ktorú utrpela spočíva v tom, že dodávateľ
zneužil svoje postavenie, keď použil nekalú obchodnú praktiku a nedodržal zákon. Primerané finančné
zadosťučinenie má mať odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy. Má mať sankčnú
povahu a rovnako aj odmeňujúcu za to, že spotrebiteľ sa podujal viesť spor s neporovnateľne silnejším
subjektom.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13. 11. 2015 a okrem
námietky miestnej nepríslušnosti (nakoľko žaloba bola podaná na OS Svidník), vzniesol námietku
nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať. Navyše podľa právneho názoru žalovaného, zpodanej žaloby nebolo jasné, čoho sa žalobkyňa v konaní mieni domáhať. Z podania žalobkyne nemal
zrejmé, či sa v konaní domáha náhrady vzniknutej škody alebo vydania bezdôvodného obohatenia.
V prípade, ak žalobkyňa požaduje náhradu primeraného finančného zadosťučinenia, žalovaný mal za

to, že nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia môže uplatňovať len pri podanej
ústavnej sťažnosti v konaní vedenom pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa názoru
žalovaného, žalobkyňa nemala žiadne právo uplatňovať si pred Okresným súdom Svidník nárok na
primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že súd v inom konaní rozhodol v prospech žalobkyne.
V ďalšom namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Uviedol, že v podaní

doručenom na Okresný súd Svidník dňa 24. 8. 2015 bol na strane žalovaného označený subjekt
PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava. Žalovaný nebol a ani
nie je dodávateľ, s ktorým žalobkyňa uzatvorila zmluvu o osobnom účte ani zmluvu o debetnej
platobnej karte. Žalovaný nemal a ani v súčasnosti nemá žiaden dosah týkajúci sa zmluvných
dojednaní. Podľa názoru žalovaného, žalobkyňa nesplnila zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku
na primerané finančné zadosťučinenie, a to úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti. Uviedol, že v

predchádzajúcom súdnom konaní, na základe ktorého žalobkyňa odôvodňuje svoj nárok na primerané
finančné zadosťučinenie, súd žiadnu zo zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve neurčil za
neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval nárok
žalobkyne na uplatnené finančné zadosťučinenie za nedôvodný. Výšku požadovanej nemajetkovej
ujmy v sume 200 eur nemal dostatočne odôvodnenú. Rovnako žalovanému nebolo zrejmé, na základe

čoho dospela žalobkyňa k uvedenej sume 200 eur, resp. ako žalobkyňa dospela k jej výpočtu. Mal za
to, že z vyjadrení žalobkyne nie je možné zistiť, ako konkrétne trpela, čo zažívala, čo podstupovala,
ako sa to prejavovalo, aké následky to na nej zanechalo. Mal za to, že takéto tvrdenia žalobkyne sú
nepodložené a nepreukazujú žiadnu ujmu, ktorá mala byť žalobkyni spôsobená. Na základe vyššie
uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, žalobkyňou uplatnený nárok neuznal a

konanie žalobkyne považoval za šikanózne uplatňovanie práva. Žiadal, aby súd žalobu z dôvodu
absencie esenciálnych podmienok konania zamietol, konanie zastavil a zaviazal žalobkyňu na úhradu
trov konania žalovaného, alternatívne, aby súd žalobu žalobkyne ako zjavne nedôvodnú zamietol a
zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovaného.

4.Súdvsúlade§180zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),pojednával
v neprítomnosti strán a pojednával v prítomnosti advokáta žalobkyne a advokáta žalovaného.

5. Žalobkyňa v rámci svojho procesného útoku použil ako prostriedky procesného útoku predovšetkým
písomne podanú žalobu, ako aj predložené listinné dôkazy.

6. Zo spisu vedeného na Okresnom súde vo Svidníku sp.zn. 4C/100/2014 mal súd zistené, že žalobou
sa totožná žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Bratislave sp.zn. II/2003-1963 zo dňa 19. 3. 2014 a jeho
odkladu. Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 4C/100/2014-61 zo dňa 28. 10. 2014, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 20. 12. 2014. Procesný súd v danej právnej veci konštatoval, že išlo o
nárok žalobkyne zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom v konaní
mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o osobnom účte č. XXXXXXX, pričom
zo záverečných ustanovení vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory ktoré vzniknú z
tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik platnosť a výklad budú rozhodované pred stálym rozhodcovským

súdom pri Asociácií bánk SR, a to podľa štatútu a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, pričom
toto rozhodnutie bude pre obe strany konečné a záväzné. Procesný súd konštatoval, že zmluva o
osobnom účte mala formulárovú predtlač a bod č. 6 bol drobným písmom, z toho zároveň vyplynulo, že
predmetná doložka nebola dojednaná individuálne, túto stanovil dodávateľ v danom prípade predchodca
žalovaného (Poštová banka a.s.), pričom právne následky z toho plynúce platili aj pre žalovaného a

nezbavovali žalovaného zodpovednosti, pretože práve žalovaný titulom zmluvy o osobnom účte uplatnil
nárok na rozhodcovskom súde.

7. Procesný súd v prejednávanej veci konštatoval, že nepochybne išlo o štandardnú typovú zmluvu
medzi podnikateľom a spotrebiteľom, naviac podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne nevysvetlil

spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky a rozdiel od občianskeho súdneho konania nepredstavil
pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný súdny proces a nedal spotrebiteľke preukázateľne a
výber rozhodnúť sa.8. Podaním doručeným súdu dňa 29. 2. 2016 žalovaný podal návrh na zmenu účastníka konania na
strane žalovaného, a to z dôvodu postúpenia pohľadávky zmluvou.

9. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) - Ak po začatí
konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o
ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného
vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

10. Predmetné ustanovenie upravuje situáciu, ak po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu
práva alebo povinnosti, ktorých sa koná. K procesnému nástupníctvu dochádza len vtedy, ak k
singulárnej sukcesii došlo až po začatí konania. Na procesné nástupníctvo sa neprihliada ex offo, ale
len na návrh žalobcu, v danej právnej veci bol podaný návrh zo strany žalovaného. Súd procesný návrh
žalovaného zamietol ako návrh, ktorý nebol podaný oprávnenou stranou v konaní a samotnou pasívnou
legitimáciou sa súd vysporiadal pri rozhodovaní vo veci samej.

11. Podľa § 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu podania žaloby,
tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov,
pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb
založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov

cenami.

12. Podľa § 2 písm. p/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Obchodnou praktikou sa rozumie
konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane
reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním

výrobku spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. q/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Agresívnou obchodnou praktikou
sa rozumie konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným
vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie

priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobilo.

14. Podľa § 2 písm. r/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Podstatným narušením
ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie

schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

15. Podľa § 2 písm. u/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa odbornou starostlivosťou úroveň
osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery

uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

16. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. - Proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal

protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to
aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Výrobca, predávajúci,

dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné,
nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby
alebo o nákupných podmienkach.18. Právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je závislé
od „úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi“ osobou - spotrebiteľom, ktorej porušením práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.

250/2007 Z.z. bola privodená určitá ujma.

19. Zákon na ochranu spotrebiteľa priznal právo na primerané finančné zadosťučinenie „osobe, ktorá
úspešne uplatní na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom“.

20. Žalobkyňa v tomto konaní žiadala priznanie zadosťučinenia, pretože bola úspešná v konaní, v
ktorom bola v postavení spotrebiteľa a preukázala v tamojšom konaní porušenie právnych predpisov
žalovaným. Uvedené súd mal preukázané rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. 4C/100/2014-61
zo dňa 28. 10. 2014.

21. Predmetom konania je zjavne právo žalobkyne, ktoré vyplýva (skutkovo odvodzuje) zo

spotrebiteľskej ochrany. Je nepochybné a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa si už úspešne
uplatnila svoje právo v konaní, ktorom bola v postavení spotrebiteľa. Pokiaľ ide o námietku žalovaného,
že vo vzťahu k zmluve o vydanie debetnej platobnej karty nevystupoval ako subjekt právneho úkonu,
súd vychádzal z hypotézy právnej normy, že spotrebiteľ sa môže domáhať finančného zadosťučinenia
od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi

je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. V danej právnej veci mal súd zo spisu sp.zn. 4C/100/2014
Okresného súdu Svidník preukázané, že práve žalovaný ( PRO CIVITAS s.r.o.) podal žalobu ako
žalobcanaStályrozhodcovskýsúdSlovenskejbankovejasociáciedňa6.12.2013atedavyužilneplatne
dojednanúrozhodcovskúdoložku,hocimalajinémožnostiakosadomôcťvydaniaexekučnéhotitulu.Na
základe týchto skutočností súd uzavrel, že žalovaný je pasívne legitimovaný vo vzťahu k uplatnenému

finančnému zadosťučineniu, ako subjekt, ktorého porušenie povinností bolo spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

22. Súd vychádzal z toho, že účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov
je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort (anglický výraz „discomfort“ sa do slovenčiny prekladá podľa

kontextu ako nepokoj, nepohodlie, nepohoda, pocit nepohodlia/nepohody), ktorý nastal z dôvodu, že
spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práva a povinnosti zo strany dodávateľa na
súde, a teda pokiaľ ide o výšku z finančného zadosťučinenia, súd vychádzal z toho, že suma 200 eur
dostatočne obsiahne odškodnenie žalobkyne zato, že bola nútená vyhľadať si právnu pomoc, keď bol
vydaný rozhodcovský rozsudok. Táto suma pokryje výdavky cestovného prípadne iné výdavky, ktoré

musela vynaložiť na zabezpečenie si právnej pomoci a poskytne aj určitú satisfakciu žalobkyni.

23. V konaní vedenom pod sp.zn. 4C/100/2014 bola žalobkyňa právne zastúpená a ostatné výdavky
právneho zastúpenia boli pokryté rozhodnutím o trovách v tomto pôvodnom konaní.

24. Z daných dôvodov súd vzhľadom na vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

25. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. V danej právnej veci žalobkyňa bola plne úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v
plnom rozsahu, pričom o výške trov rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.