Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/205/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110214088
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8110214088.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank

Slovakia a.s., so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 00 681 709, právne zastúpená HMG &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: I.. S. E.,
L.. X.X.XXXX, J. K. Č.. X, G., o zaplatenie 2.728,47 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.476,63 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.476,63

eur od 30.9.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.6.2010 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 2.728,47 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 1.476,63 eur, dlžných riadnych
úrokov vo výške 378,11 eur, dlžných úrokov z omeškania vo výške 757,55 eur, dlžných poplatkov vo
výške 116,18 eur a úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 1.476,63 eur od 1.5.2010 do zaplatenia
a trovy konania.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca HVB Bank Slovakia, s.r.o., so sídlom

Mostová č. 6, Bratislava, IČO: 31 372 503 ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi na základe
žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty zo dňa 27.11.2006, úverový rámec vo výške 3.319,39 eur
(100.000,- Sk), ktorý žalovaný čerpal kreditnou kartou číslo XXXXXXXXXXXXXXXX, kde poukázal na
to, že žalovaný ako žiadateľ o kartu zobral na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných kariet pred podpisom zmluvy. Uviedol, že žalovaný
porušil dohodnuté podmienky zmluvy najmä tým, že sa dostal do omeškania s povinnou minimálnou
splátkou. Žalovaný napriek predchádzajúcej výzve omeškanú minimálnu povinnú splátku neuhradil,

žalobca preto v súlade s obchodnými podmienkami vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverového rámca
podľa zmluvy ku dňu 20.3.2009, pričom túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 18.9.2009.
V uvedenom liste bol zároveň žalovaný upozornený, že dlžná suma sa úročí úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne. Uviedol, že zo zmluvy bola ku dňu 30.4.2010 pohľadávka vo výške 2.728,47 eur, ztoho istina vo výške 1.476,63 eur, riadny dlžný úrok vo výške 378,11 eur, dlžný úrok z omeškania vo
výške 757,55 eur a dlžné poplatky vo výške 116,18 eur a suma istiny vo výške 1.476,63 eur sa ďalej
úročí úrokom z omeškania vo výške 9%.

Súd vo veci rozhodol a vydal platobný rozkaz č.k. X O. XXX/XXXX-XX dňa 22.9.2010, ktorý bol
žalovanému doručený dňa 11.10.2010, proti ktorému žalovaný podal dňa 18.10.2010 na tunajšom súde
odôvodnený odpor.

Žalovaný v odpore uviedol, že žiada predložiť dôkaz, že uvedená pohľadávka vôbec existuje, z čoho
vznikla, prečo je jej výška taká, ako aj to, z čoho vzniklo právo žalobcovi vymáhať túto pohľadávku.
Uviedol, že žalobca mu ako veriteľ mal poskytnúť na základe žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty zo
dňa 27.11.2006, úverový rámec vo výške 3.319,39 eur, čím úmyselne zavádza a uvádza nepravdivé
údaje, nakoľko sa tak nikdy nestalo. V uvedenom čase pracoval ako generálny riaditeľ a predseda
predstavenstva spoločnosti Q. Q. D. S..D.. a predmetnú žiadosť o vydanie karty žiadal ako jej štatutárny

zástupca. Karta mu bola vydaná ako súčasť jeho manažérskych benefitov, kedy dostal k dispozícii
užívať služobné motorové vozidlo, laptop, služobný mobilný telefón a spomínanú kartu. Táto karta slúžila
na účely spojené s výkonom jeho manažérskej funkcie, na čerpanie pohonných hmôt do služobného
motorového vozidla, na drobné nákupy, eventuálne posedenia s klientmi. Na podporu svojich tvrdení
poukazoval na mesačné výpisy z kreditnej karty, z ktorých je vidieť, že posledné dva mesiace júl a august

2007 ju užíval na tieto uvádzané účely.

Poukazoval na žiadosť, ktorú adresoval právnemu predchodcovi žalobcu, kde je uvedené, že žiadal
splácať tieto splátky z účtu spoločnosti Q. Q. D. S..D.., č. účtu XXXXXXXXXX, kód banky XXXX, sám
nikdy osobne nemal v banke otvorený osobný bankový účet a naopak spoločnosť Q. Q. D. S..D..,

mala s uvedenou bankou nadštandartné vzťahy a vedené v nej všetky účty, preto služobná kreditná
karta, bola poskytnutá práve touto bankou. Uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že mal porušiť obchodné
podmienky zmluvy najmä tým, že sa dostal do omeškania s povinnou minimálnou splátkou, toto tvrdenie
je nepravdivé, nakoľko on sám nikdy nič nesplácal. Všetko vykonávala mimo neho spoločnosť Q. Q.
D. S..D.. a počas jeho pôsobenia vo firme s týmto nebol absolútne žiadny problém. Dňa 31.8.2007

na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.7.2007 ukončil pracovný pomer so
spoločnosťou Q. Q. S..D.., kedy odovzdal aj všetky veci týkajúce sa jeho bývalej funkcie a to služobné
vozidlo, laptop, mobil a aj spomínanú kreditnú kartu, kedy v septembri 2007 ešte mala byť zo strany jeho
bývalého zamestnávateľa uhradená čiastka za čerpané sumy v auguste 2007. Karta následne mala byť
zablokovanáaakjuešteniektopoužívalanezablokoval,stýmtonemáužničspoločné.Ďalejpoukazoval

na tú skutočnosť, že je zavádzaním to, že žalobca sa pokúšal k mimosúdnej dohode. Od skončenia jeho
pracovného pomeru v roku 2007 až do septembra 2009, teda celé dva roky nedostal od banky jediné
upozornenie - list či telefonát na úhradu pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a oboznámil sa s návrhom, osvedčením o registrácii a pridelením

DIČ, žiadosťou o vydanie žiadosťou o vydanie HVB kreditnej karty, oznámením o predčasnej splatnosti
úveru a výzvy na úhradu celého zostatkového úveru, kópiou doručenia oznámenia o predčasnej
splatnosti úveru, vyčíslením pohľadávky k 30.4.2010, platobným rozkazom, odporom, mesačným
výpisom kreditnej karty vystavenej dňa 31.7.2007, mesačným výpisom kreditnej karty vystavený dňa
31.8.2007, potvrdením o uzatvorení dodatku k zmluve o vydaní HVB kreditnej karty, potvrdením o

uzatvorení zmluvy a vydaní kreditnej karty, dohodou o skončení pracovného pomeru, obchodnými
podmienkami pre vydanie a užívanie HVB kreditnej karty VISA, predloženými na pojednávaní a výpismi
z účtu kreditnej karty a výsluchom žalovaného, a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17. 3. 2011 č.k.
XX Q. XXX/XXXX -XXX tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1854,74 euro spolu s
príslušenstvom a nahradiť žalobcovi trovy konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie na základe, ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu
1. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a uložil súdu 1. stupňa vykonať dokazovanie navrhované
žalovaným na zistenie jeho pasívnej legitimácie., a uložil pokiaľ súd zistí, že žalovaný je pasívne
legitimovaný následne sa zaoberať nárokom žalobcu v prípade, ak zistí, že nejde o spotrebiteľský vzťah

zaoberať sa námietkami žalovaného či v danom prípade nejde o legálny úžernícky systém, čo do
uplatnenia pohľadávky (podľa obsahu ide zrejme o neprijateľné podmienky).Súd 1. stupňa vo veci doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi a to písomným vyjadrením spoločnosti
Q..D.. Q. D. S..D.., emailovom korešpondenciou medzi spoločnosťou Q..D.. Q. D. S..D.. a žalobcom,
výpisom z počítačového programu pohľadom výpočty mzdy žalovaného za mesiac august 2007, dohodu

o skončení pracovného pomeru zo dňa 31. 7. 2007, osobnou kartou žalovaného evidovanou Q..D..
Q. D. S..D.., výplatnou listinou žalovaného za obdobie august 2007, výpisom z účtu kreditnej karty za
mesiac júl 2007, výpisom z účtu kreditnej karty za august 2007, výpisom z účtu kreditnej karty za august
2007 dohodou o odovzdaní služobného vozidla preberací protokol, mesačným výpisom kreditnej karty
za mesiace september 2007 a zistil tento skutkový stav veci:

Súd mal z listinného dôkazu žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty zistené (čl.7), že dňa 20.11.2006
žalobca ako žiadateľ fyzická osoba požiadal o vydanie HVB kreditnej karty právneho predchodcu
žalobcu o poskytnutie tejto HVB kreditnej karty, kde v časti I. je uvedený titul žiadateľa meno a priezvisko
I.. S. E. a ďalšie identifikačné údaje, ako je číslo občianskeho preukazu, rodné číslo, adresa trvalého
pobytu, korešpondenčná adresa, spôsob bývania, rodinný stav, údaje o vzdelaní a zamestnaní.

Dohodnutá výška poskytnutého úverového rámca bola 100.000,- Sk. V tejto žiadosti bolo uvedené,
že žiadateľ berie na vedomie, že banka vydáva HVB kreditnú kartu za podmienok, ktoré stanovila v
žiadosti v obchodných podmienkach pre vydanie a používanie HVB kreditnej karty VISA. Ustanovenia
obchodných podmienok majú v prípade odlišnej úpravy prednosť pred ustanoveniami všeobecných

obchodných podmienok HVB Bank Slovakia, a.s. a platia pre všetkých klientov HVB Bank Slovakia, a.s.,
pokiaľ nebola ich pôsobnosť výslovne vylúčená.

V článku IV. bolo uvedené, že podpisom tejto žiadosti žiadateľ potvrdzuje, že sa oboznámil so znením
obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov pre držiteľa HVB kreditnej karty, ako aj všeobecných

obchodných podmienok HVB Bank Slovakia, a.s. a výslovne súhlasí s ich znením. Dňa 20.11.2006 bola
žiadosť podpísaná žalovaným.

Listinným dôkazom (čl. 53) mal súd preukázané, že žalovanému bolo na adresu jeho trvalého bydliska
zasielané potvrdenie o uzatvorení Zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty, v ktorom mu žalobca vyslovene

oznámil, potvrdenie o riadnom uzatvorení Zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty a dodatkovej karty,
upozornený bol, že v najbližších dňoch obdrží aj svoj PIN, súčasne bol upovedomený o výške
schváleného úverového rámca, hotovostnom limite, zúčtovacom účte, ročnej úrokovej sadzbe.

Z výpisov z účtu mal súd zistené, že z tohto bolo platené predovšetkým za odber pohonných hmôt,

ubytovanie v rôznych reštauráciách, vykonávané drobné výbery hotovosti. Z výpisu vystaveného dňa
30.6.2007, adresovaného žalovanému mal súd zistené, že dňa 15.6.2007 bola uhradená splátka v
sume 16.712,26 Sk. Suma debetných položiek spolu predstavovala sumu 26.648,84 Sk. Suma z
predchádzajúceho výpisu predstavovala sumu 16.712,26 Sk. Splátka bola uhradená dňa 16.7.2007 v
sume 26.648,84 Sk. Z výpisu vystaveného dňa 31.7.2007 s dátumom splatnosti dňa 15.8.2007 mal súd

zistené, že dlžná suma predchádzajúceho výpisu predstavovala sumu 26.648,84 Sk. Suma debetných
položiek predstavovala 14.224,35 Sk. Z výpisu vystaveného dňa 31.8.2007 s dátumom splatnosti dňa
15.9.2007 mal súd zistené, že okrem iného bol v mesiaci august bol vykonaný výber z bankomatu na
Y. A. E. G. a to v sume 25.000,- Sk a následne boli platené zrejme pohonné hmoty na jednotlivých
benzínových pumpách, uhradená splátka bola dňa 15.8.2007 v sume 14.224,35 Sk, dlžná suma ku z

predchádzajúceho výpisu predstavovala 39.280,88, -Sk.

Následne z výpisu zo dňa 30.9.2007 s dátumom splatnosti 15.10.2007 mal súd zistené, že suma z
predchádzajúceho výpisu predstavovala 39.280,88 Sk, suma debetných položiek za mesiac september
(kedy už žalovaný nebol zamestnancom Q. Q. S..D.. nakoľko došlo k rozviazaniu pracovného pomeru

dohodou ku dňu 31.8.2007, v mesiaci august čerpal však dovolenku), predstavovala 5.549,55 Sk a
dlžná suma ku dňu vystaveniu výpisu, t.j. ku dňu 30.9.2007 predstavovala sumu 44.819,- Sk, čo po
odpočítaní úroku 278,63,-Sk a úroku z omeškania ako vyplýva z výpisu (čl. 71) predstavuje žalovanú
istinu 1.476,63 eur.

Oznámením zo dňa 18.9.2009 žalobca žalovanému oznámil predčasnú splatnosť úveru a výzvu na
úhradu celého zostatku úveru tým, aby v lehote do 3 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil banke celý
zostatok záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o karte, ktorého výška k tomuto dňu predstavovala celkovú
sumu 2.632,78 eur.Predmetná výzva bola doručená žalovanému dňa 29.9.2009 (č.l. spisu 24).

Žalobca súdu predložil vyčíslenie pohľadávky ku dňu 30.4.2010 s tým, že deň vyhlásenia predčasnej
splatnosti úverového rámca uviedol dňa 18.9.2009, uplatňovaný nárok vyčíslil takto: Dlžnú istinu
predstavujesuma1.476,63eur(44.484,95Sk),dlžnýriadnyúroksumou378,11eur(11.390,94Sk),dlžný
úrok z omeškania 757,55 eur (22.821,95 Sk), úrok z omeškania od 1.5.2010 - 9% z istiny do zaplatenia,
dlžné poplatky 116,18 eur. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu upresnil špecifikáciu vyčíslenej

sumy dlžný úrok z omeškania 757,55 eur, že ide o kapitalizovaný úrok z omeškania za obdobie od
29.9.2009 do 30.4.2010 neuviedol však z akej sumy.

Žalovaný vo veci poukazoval na to, že bol zamestnaný spoločnosťou Q. Q. D., S..D.., pre ktorú pracoval
do 31.augusta roku 2007 a vo veci predložil dohodu o skončení pracovného pomeru (č.l. spisu
54,154), ktorá preukazuje pravdivosť tvrdenia žalovaného, že jeho pracovný pomer skončil dohodou

dňa 31.8.2007. V tejto spoločnosti pracoval ako predseda predstavenstva akciovej spoločnosti. Uviedol,
že v novembri 2006, teda v čase keď pracoval pre túto spoločnosť, bola uzavretá žiadosť o poskytnutie
HVB kreditnej karty. Táto, aj keď je uvedené jeho meno a priezvisko, ako aj iniciále, a že žiadateľom
bol on sám, trval na tom, že tomu tak nebolo, vzhľadom na exkluzivitu, akú mala táto spoločnosť v tejto
banke, bola jej poskytnutá aj možnosť vydania HVB kreditnej karty.

Žalovaný poukazoval nato, že finančné prostriedky boli čerpané ním ako predsedom predstavenstva
za účelom nákupu pohonných hmôt a na reprezentačné účely. Žalovaný uviedol, že uvedené bolo
chápané ako bonus manažérskych benefitov a teda v podstate samotná kreditná karta bola vydaná nie
pre neho ako fyzickú osobu, ale Q. Q. D. S..D.. Uviedol, že aj dňa 22.12.2006 v súlade s obchodnými

podmienkami článku IV. pre vydanie a používanie HVB kreditnej karty VISA požiadal o zmenu spôsobu
splácania peňažných záväzkov voči banke, vzniknutých v súvislosti so zmluvou o vydanie HVB kreditnej
karty a to inkasom z účtu, ktorý patril spoločnosti Q. Q. D. S..D.. Žalovaný mal za to, že na základe týchto
dôkazov jednoznačne vyplýva, že išlo o účet spoločnosti Q. Q. D. S..D... Poukázal, že z mesačných
výpisov z tejto kreditnej karty jednoznačne vyplýva, že tieto čerpané prostriedky boli používané na

pohonné hmoty a reprezentačné účely, rovnako že tieto použité finančné prostriedky z kreditnej karty
boli splácané spoločnosťou Q. Q. D. S..D.., čo bolo uhrádzané sumou 10% mesačne. Uviedol, že nie
sú mu známe dôvody, prečo za mesiac august, kedy vznikla dlžná suma 39.000,- Sk, nebola touto
spoločnosťou uhradená. Žalobcovi vytýkal najmä tú skutočnosť, že napriek tomu, že mu bola známa
jeho adresa, nebol vyzývaný na úhradu tejto dlžnej sumy a tým došlo k jej nárastu o úroky a úroky z

omeškania, ako aj poplatky, aj pre pasivitu žalobcu (jeho právneho predchodcu).

Spoločnosť Q. Q. D. S..D.., sa vo veci písomne vyjadrila poukázala nato, že majiteľom karty bol
žalovaný, ako fyzická osoba nešlo o firemnú kartu. Počas trvania pracovného pomeru bola ich
spoločnosťou len zadaná vinkulácia prostredníctvom účtu ich spoločnosti na predmetnú súkromnú

kreditnú kartu žalovaného na úhradu výdavkov spojených s výkonom jeho funkcie prostredníctvom
účtu spoločnosti boli uhrádzané splátky kreditnej karty. Uvedená spoločnosť potvrdila, že na základe
dohody o skončení pracovného pomeru tento skončil dňa 31.8.2007. Uviedla však, že počas celého
mesiaca august čerpal žalovaný dovolenku a neodpracoval ani jediný deň, čím nemohli vzniknúť ani
služobné výdavky. V septembri 2007 bola ich spoločnosťou podaná žalobcovi žiadosť o zrušenie inkasa

- vinkulácie spojeného s vyplácaním výdavkov spojených s plnením služobných úloh žalovaného.

Uviedla, že od tejto doby nebola spoločnosť povinná uhrádzať akýkoľvek úhrady spojené s touto
kreditnou kartou. Po odchode žalovaného dňa 1.8.2007 odkedy čerpal dovolenku spoločnosť neeviduje
žiadne služobné výdavky spojené s výkonom služobných povinností žalovaného posledná úhrada na

prospech tejto kreditnej karty, bola preto vinkulovaná sumou 14. 224,35,-Sk, dňa 15.8.2007 za obdobie
do 31.7.2007, čo sa týka benefitov vrátane služobného auta po skončení pracovného pomeru služobné
auto bolo vrátené zamestnávateľovi pričom, keďže súčasťou týchto benefitov nebola kreditná karta táto
nebola ani požadovaná na vrátenie od žalovaného. Spoločnosť dodala, že žalovaný bol povinný si
sledovať výdavky spojené s jeho súkromnou kreditnou kartou sám.

Z elektronickej evidencie vyššie uvádzaná spoločnosť súdu predložila elektronické spracovanie mzdy
za mesiac august 2007 u žalovaného, z ktorého vyplýva, že tento čerpal od 1.8.2007 do 31.8.2007
dovolenku.Z predloženého mesačného výpisu kreditnej karty vystaveného dňa 31.7.2007 je zrejme že dlžná suma
predstavovala výšku 14.224,35,- Sk ktorá bola ako posledná vinkulovaná spoločnosťou Q. Q. D. S..D..,

dňa 15.8.2007..

Z nasledujúceho výpisu za mesiac august 2007 suma ku dňu vystavenia výpisu t. j. k 31.8.2007
predstavovala výšku 39.280, 88,-Sk.

Zo záznamov obchodného registra mal súd zistené, že žalovaný bol predsedom predstavenstva
spoločnosti Q. Q. D. S..D.., od 27.6.2006 do 10.8.2007.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára:

Podľa obchodných podmienok vydaných pre používanie HVB kreditnej karty VISA (ďalej len obchodné

podmienky),článkuII.bodu2-predpokladomprevydaniekartyjedoručeniežiadostibanke,preukázanie
totožnosti a solventnosti žiadateľa banke spôsobom akceptovateľným pre banku, banka schváli
žiadateľovi úver.

Podľa článku II. bodu 10 žiadateľ je povinný zvoliť si v žiadosti heslo, ktoré bude slúžiť na idenfitikáciu

klienta pri aktivácii karty a následnej telefonickej komunikácie s bankou, prostredníctvom klientskej linky
za podmienok uvedených v článku IV.

Podľa článku II. bodu 12 karta sa klientovi vydáva len na nepodnikateľské účely.

Podľa článku VII. bodu 1 držiteľ karty sa zaväzuje splácať čerpané peňažné prostriedky z úverového
rámca a uhrádzať poplatky a úroky v pravidelných mesačných splátkach vo výške rovnajúcej sa aspoň
výške povinnej minimálnej splátky podľa bodu 2 tohto článku, pravidelné mesačné splátky sú splatné
14-ty deň odo dňa zúčtovania. Deň zúčtovania je tým dňom v mesiaci, kedy banka pravidelne vystavuje
výpis z kartového účtu, deň zúčtovania oznámi banka klientovi písomne.

Podľa článku VII. bodu 2 výška povinnej minimálnej splátky sa rovná 10% dlžnej sumy.

Podľa článku VII. obchodných podmienok, bodu 5 za čerpanie peňažných prostriedkov z úverového
rámca sa držiteľ karty zaväzuje platiť úroky za podmienok uvedených v nasledovných ustanoveniach

tohto článku.

Bod VI - výška splatných úrokov sa vypočíta ako percento pohyblivej úrokovej sadzby z dlžnej sumy pri
výpočte úrokov, sa používa metóda skutočný počet dní/30.

Podľa bodu 8 obchodných podmienok písm. a), ak držiteľ karty uhradí celú dlžnú sumu v deň splatnosti,
neúčtuje banka žiaden úrok s výnimkou uvedenej v bode VII. tohto článku.

Podľa písm. b) bodu 8 obchodných podmienok, článku VII., ak držiteľ karty neuhradí celú dlžnú sumu
v deň splatnosti povinnej minimálnej splátky, avšak uhradí povinnú minimálnu splátku v plnej výške,

úročí banka dlžnú sumu, ktorá nebola uhradená v deň splatnosti povinnej minimálnej splátky odo dňa
uskutočnenia príslušnej transakcie do dňa uhradenia úrokmi podľa bodu 6 tohto článku, uvedenou v
bode 7 tohto článku.

PodľačlánkuVII.bodu7peňažnéprostriedkyčerpanézúverovéhorámcaprostredníctvomhotovostných

transakcií realizovanými kartou sa úročia úrokom podľa bodu 6 tohto článku odo dňa realizácie príslušnej
transakcie.

Podľa bodu 6 článku VII. obchodných podmienok výška splatných úrokov sa vypočítava ako percento
pohyblivej úrokovej sadzby z dlžnej sumy pri výpočte úrokov používa banka metódu, skutočný počet

dní/30.

Podľa článku VII. obchodných podmienok, bodu 9, výšku úrokov z omeškania stanovuje banka. Aktuálnu
výšku úrokov z omeškania banka vhodným spôsobom zverejní vo svojich pobočkách, úrok z omeškaniaje splatný mesačne vždy k dátumu splatnosti povinnej minimálnej splátky. Banka je oprávnená úroky z
omeškania kedykoľvek zaúčtovať v plnej výške za celú dobu omeškania.

Podľa článku VII. bodu 11 žiadateľ resp. klient sa zaväzuje uhrádzať banke poplatky v zmysle
sadzobníka, ktorého aktuálne znenie je k dispozícii v pobočkách banky a na internetovej stránke banky.

Podľa čl. XI. bodu 1. obchodných podmienok zmluva sa uzatvára na dobou neurčitú. Pelatnosť zmluvy
možno ukončiť dohodou zmluvných strán alebo výpoveďou.

Podľa čl. X. bodu 1.9 obchodných podmienok, klient je v omeškaní so splácaním svojich záväzkov
voči banke, alebo iným veriteľom, vyplývajúcich z iných zmlúv o úvere okrem iného je Banka oprávnená
vyhlásiť predčasne splatnou celkovú pohľadávku Banky voči Držiteľovi Karty, resp. jej časť a požadovať
jej splatenie ku dňu splatnosti Stanovenému Bankou.

Podľa § 262 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej iba OBZ) strany si môžu dohodnúť, že
ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 269 OBZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však
účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ods. 1, 2 § 13 OBZ ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca.

Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia tohto zákona
o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je
konaním podnikateľa.

Podľa ods. 1, 2 § 191 OBZ predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť

spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ
nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej
rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva.
Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do
obchodného registra. Stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť

právo predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd za preukázané nasledovné:

Právny predchodca žalobcu HVB Bank Slovakia a.s. uzavrel so žalovaným Zmluvu o vydaní HVB

kreditnej karty na základe prijatia žiadosti o vydaní HVB kreditnej karty zo dňa 20.11.2006, ktorá bola
vlastnoručnepodpísanážalovaným akožiadateľomapovažujesazanávrhnauzavretiezmluvyovydaní
HVB kreditnej karty, ktorá ak bude schválená, pošle banka žiadateľovi HVB kreditnú kartu a potvrdenie
o uzatvorení zmluvy a vydaní karty. Momentom doručenia potvrdenia o uzavretí zmluvy a vydaní HVB
kreditnej karty dochádza k uzatvoreniu zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty. Zmluvné strany, ktoré boli

riadne označené sa dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje obchodným zákonníkom (§ 262 ods.
1 OBZ).

Žalovaný bez dodatku, že vystupuje ako štatutárny zástupca spoločnosť Q. Q. D. S..D.., ktorým bol od
27.6.2006 do 10.8.2007 svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil so znením obchodných podmienok,

sadzobníka poplatkov pre držiteľa HVB kreditnú karty a všeobecnými obchodnými podmienkami HVB
Bank Slovakia a.s. a súhlasil s ich znením. Podpisom žiadosti bol žalovaný viazaný žiadosťou a
ustanoveniami obchodných podmienok, všeobecných obchodných podmienok, z ktorých vyplýva, že sa
vzťahujú aj na žiadateľa. Žalovaný požadoval úverový rámec 100.000, - Sk, spôsob úhrady bol inkasnousplátkou minimálne vo výške 10% z bežného účtu v HVB Bank Slovakia a.s. číslo účtu 1423363131.
Vyššie uvedené bolo zistené z fotokópie žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty (čl. 7). Žalovanému
zaslal žalobca na jeho adresu trvalého bydliska potvrdenie o uzatvorení zmluvy o vydaní kreditnej karty

(ktorý dôkaz čl. 52 predložil súdu krátkou cestou práve žalovaný, viď záznam zo zápisnice zo dňa
21.1.2011)

Z obchodného registra bolo zistené, že HVB Bank Slovakia a.s., zanikla zlúčením so žalobcom s
účinnosťou ku dňu 1.4.2007 sa stala právnym nástupcom spoločnosti HVB Bank Slovakia a.s., a teda

prebrala všetky jej práva a záväzky od 1.4.2007 z obchodných podmienok pre vydanie a používanie
HVB kreditnej karty.

V článku VII. 1, 2, 5, 11. sa žalovaný ako držiteľ karty zaviazal splácať čerpané peňažné prostriedky z
úverového rámca, uhrádzať poplatky, úroky v pravidelných mesačných splátkach vo výške rovnajúcej

sa aspoň výške povinnej minimálnej splátky. Výška povinnej minimálnej splátky je 10% z dlžnej sumy
t.j. sumy peňažných prostriedkov čerpaných z úverového rámca, splatných poplatkov a úrokov.

Za čerpanie peňažných prostriedkov z úverového rámca sa žalovaný zaviazal platiť úroky za podmienok
uvedených v obchodných podmienkach.

Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, že je dlžníkom a poukazoval nato, že spoločnosť Q. Q. D. S..D.. v
ktorej bol v danom čase predsedom predstavenstva mala byť zmluvnou stranou a v skutočnosti uhradiť
predmetnú pohľadávku. Zo žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty, nevyplýva, že žalovaný vystupoval
ako štatutárny zástupca tejto spoločnosti, naopak jednoznačne vyplýva, že zmluvnou stranou bol

žalovanýakofyzickáosoba.Pokiaľžalovanýmalzato,žezmluvnoustranoubolaspoločnosťQ.Q.S..D..
súd jednoznačne uvedené tvrdenie považuje za účelové, žalovaný vo funkcii predsedu predstavenstva
akciovej spoločnosti s právnickým vzdelaním, musel vedieť a najmä rozlíšiť v akom postavení a za koho
koná pri jednotlivých právnych úkonoch.

Naviac žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdil, že predmetnú kreditnú kartu odovzdal
zamestnávateľovi, čo sa však v priebehu konania ukázalo ako nepravdivé, nakoľko v protokole o
odovzdaní služobného motorového vozidla uvedené nie je zaznamenané. Spoločnosť Q. Q. S..D.. vo
veci v písomnom vyjadrení, poukázala na to, že kreditná karta nebola súčasťou benefitov. Je pravdou,
že počas trvania pracovného pomeru bola ich spoločnosťou zadaná vinkulácia prostredníctvom účtu

ich spoločnosti na predmetnú súkromnú kreditnú kartu žalovaného na úhradu výdavkov spojených s
výkonom jeho funkcie prostredníctvom účtu spoločnosti boli uhrádzané splátky kreditnej karty. Uvedená
spoločnosť potvrdila, že na základe dohody o skončení pracovného pomeru tento skončil dňa
31.8.2007. Počas celého mesiaca august čerpal žalovaný dovolenku a neodpracoval ani jediný deň,
čím mu nemohli vzniknúť ani služobné výdavky. V septembri 2007 bola ich spoločnosťou podaná

žalobcovi žiadosť o zrušenie inkasa spojeného s vyplácaním výdavkov, spojených s plnením služobných
úloh žalovaného.

Predmetná uplatňovaná istina podľa výpisov vznikla čerpaním finančných prostriedkov v mesiaci august
a september, teda v čase keď žalovaný už aktívne nevykonával činnosť pre spoločnosť Q. Q. D. S..D...

Na základe uvedených skutočností, súd uzavrel, že žalovaný je pasívne legitimovaný v danej právnej
veci.

Pokiaľžalovanýmaldohodusosvojímzamestnávateľomvrámciposkytnutých manažérskychbenefitov,

nič mu nebráni uplatňovať si náhradu za vzniknuté náklady, ktoré mal v súvislosti s výkonom svojej
funkcie, u bývalého zamestnávateľa.

Výpisom z kartového účtu žalovaného žalobca preukázal, že žalovaný prečerpal na istine 1.476,63
eur. Výpis bol vyhotovený k 30.9.2007. K uvedenej pohľadávke žalobca uplatnil riadne úroky, ktoré

sú odmenou resp. cenou za poskytnutý úver v sume 378,11 eur vo výške 15 % (čo súd považuje za
primeranéúrokyvzhľadomnaštatistikuvedenúNBSnainternetovomportáli) ročnečovyplývazvýpisov.
Avšak uplatňovaná suma 757,55 eur titulom úrokov z omeškania, ktoré sú sankciou za omeškanie, tutreba konštatovať, že ide o dva rozdielne inštitúty a dlžník je povinný platiť súčasne aj úroky aj úroky z
omeškania. Ďalej si uplatnil dlžné poplatky v sume 116,18 eur.

Čo sa týka úrokov z omeškania a poplatkov podľa obchodných podmienok výšku úrokov z omeškania
stanovuje banka tak, že vhodným spôsobom ich zverejní vo svojich pobočkách, úrok z omeškania
je splatný mesačne vždy k dátumu splatnosti povinnej minimálnej splátky. Z výpisov predložených
žalobcom vyplýva, že výška úrokov z omeškania mala byť stanovená 30 % ročne (čo bezpochyby
podstatne presahovalo zákonom stanovenú výšku). Zo špecifikácie právneho zástupcu žalobcu

vyplynulo, že tieto sú vyčíslené kapitalizovane za obdobie od 29.9.2009 do 1.5.2010, bez uvedenia v
akej výške a z akej sumy v celkovej sume 757,55 eur do 1.5.2010. Vo veci neboli predložené aktuálne
sadzobníky.
Obchodné záväzkové vzťahy sú špecifické tým, že výška úrokov z omeškania sa môže zmluvne
modifikovať. Avšak aj v prípade ak boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté, musí táto výška
zodpovedať zásadám pocitového obchodného styku.

Zákonodarca s účinnosťou od 15.1.2009, novelizoval ust. § 369 ods. 1 Obč. zákonníka tak, že v prípade
záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa, v danom
prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musia aplikovať normy spotrebiteľského
práva.

V čase uzavretia zmluvy, pripravenej žalobcom (vrátane úverových podmienok spoločnosti žalobcu ako
súčasti zmluvy), ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť, nejestvovala z hľadiska i v tom
čase zákonodarcom zreteľne sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. právnej úpravy žiadna
skutočnosť opodstatňujúca dojednanie právnej úpravy Obchodného zákonníka na omeškanie a to vo
výške 30 % ročne.

K možnej argumentácii žalobcu o tom, že i právny vzťah účastníkov založený takto uzavretou zmluvou,
podliehajúcou všeobecnej právnej úprave úverovej zmluvy (išlo o poskytnutie úverového rámca) v ust.
§ § 497 a nasl. Obch. zák., je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ust. § 261 ods.3 písm. d) Obch. zák.
súd dodáva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a teda aj o poskytnutí úverového rámca je zmluvným
typom s osobitnou právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy v zákone č. 321/2001 Zb. o niektorých

podmienkach dojednávania spotrebiteľského úveru a o zmene zákona č. 64/1986 Zb. a ďalej tiež v ust.
§ § 51a a nasl. Obč. zák. a podľa názoru súdu sa preto na právne vzťahy z nej vznikajúce ust. § 261
ods.3 písm. d) Obch. zák. nevzťahuje. Pri zachovaní možnosti voľby takejto právnej úpravy účastníkmi
zmluvy podľa ust. § 262 Obch. zák., takéto dojednanie by v tomto prípade nepochybne znamenalo
podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa (úrok z omeškania 30 % ročne podľa právnej úpravy

v Obch. zák. namiesto podstatne nižšiemu úroku z omeškania podľa právnej úpravy v Obč. zák.) a
naopak bezdôvodné zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa ( § § 55, 56 Obč. zák.). Takýto výkon
práva žalobcom, obzvlášť v právnom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľom - dojednania
zmluvných sankcií vo forme úroku z omeškania podľa právnej úpravy Obch. zák. - súd posúdil i ako
odporujúci dobrým mravom v zmysle ust. § 3 ods.1 Obč. zák. (event. obdobne zásadám poctivého

obchodnéhostykuvzmysleust.§265Obch.zák. Vtejtočastipretožalobuzamietol(ideokapitalizovaný
úrok z omeškania uplatňovaný vo výške 757,55 eur)
Čo sa týka kapitalizovaného úroku v sume 378,11 eur, tu súd žiadal žalobcu, aby špecifikoval jeho
výpočet, za ktoré obdobie v akej sume z akej istiny je uplatňovaný, tak aby jeho dôvodnosť mohla, byť
podrobená súdnemu prieskumu, predložená však nebola. Preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol z

dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. V návrhu na začatie konania v časti týkajúcej sa
úrokov z omeškania musí byť zrejmé, že sa: žalobca domáha práva na zaplatenie, úrokov, úrokov z
omeškania, za aké obdobie mu majú byť úroky či už úroky z omeškania prisúdené, v akej výške.
Z tých istých dôvodov ako je vyššie uvedené súd nepriznal ani uplatnené dlžné poplatky vo výške 116,18
eur, nakoľko ich sadzobník nebol predložený.

Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania navrhovaný žalovaným, ďalším dopĺňaním vyjadrenia
spoločnosťou Q. Q. D. S..D.., a to dôvodu nadbytočnosti, súd mal preukázané z iných dôkazov, že
žalovaný bol zmluvnou stranou pri uzatváraní zmluvy o vydanie kreditnej karty, ako aj to, že fyzicky
vykonával pre vyššie uvedenú spoločnosť do 31.7.2007, od kedy čerpal dovolenku a ku dňu 31.8.2007
skončil pracovný pomer.

Z uvedených dôvodov preto súd zaviazal žalovaného, ktorý nepochybne je v omeškaní s plnením svojho
peňažného dlhu t.j. istiny 1.476,63 eur, tiež povinnosťou zaplatenia žalobcovi úroku z omeškania - v
navrhovanej výške 9 % od nasledujúceho dňa kedy žalovaný bol vyzvaný žalobcom na jeho zaplatenie(čo mal súd preukázané aj kópiu doručenky s výzvou na zaplatenie) t.j. od 30.9.2009, v prešujúcej časti
žalobu zamietol z dôvodov ako je uvedené
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku Ak mal účastník

voveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Pretože účastníci na oboch stranách sporu mali - porovnaním predmetu sporu a jeho výsledku (všetkých
uplatnených nárokov žalobcu vo veci samej a tohto rozhodnutia súdu o nich) - obaja čiastočný (čo do

rozsahu porovnateľný) úspech, súd o trovách konania rozhodol postupom v zmysle cit. ust. § 142 ods.2
O.s.p. tak, že právo na ich náhradu nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.