Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617200935
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617200935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a členov senátu

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania,
Bratislava, Lamačská cesta 8, IČO: 31749542, zast. Z. Legal s.r.o., Bratislava, Jozefská 3, IČO:
35951125, proti žalovaným: 1) V. Y., T.. XX.X.XXXX, H. N. XXX, X/ Z. M., T.. X.X.XXXX, H. N. XXX, X/
V. C., T.. XX.XX.XXXX, H. G., F. Y. XXXX/X Z. X/ C. Y., T.. XX.X.XXXX, H. Y. XX, žalovaní v 1., 3., a 4.
rade právne zast. Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., Spišská Nová Ves, M. Gorkého
8, IČO: 47233419, v konaní o zaplatenie 6.736,90 € s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaných v 1. až 4.
rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 11Csp/26/2017-112 zo 4. októbra 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaní 1 až 4 sú povinní
zaplatiť žalobcovi zostatok istiny vo výške 6.736,90 €, zostatok zmluvných úrokov vo výške 76,91 €,
zmluvný úrok vo výške 1 % ročne z istiny 6.736,90 € od 15.12.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 26,65 €, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z istiny 6.736,90 € od 18.4.2016 do zaplatenia a
zmluvnú pokutu 79,65 € s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných žalovaných. Žalovaným 1 až 4 súd povoľuje dlh splácať v 200,- € mesačných splátkach

splatných vždy k 20-temu dňu v mesiaci počnúc od právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty
výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich (II. výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III.
výrok) a že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92 % (IV. výrok).

2. Vychádzal z toho, že žalobca dňa 2.9.1999 uzavrel podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a
zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov so žalovanými
1, 2 zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 810/2909/1998 na základe ktorej bola žalovaným 1, 2

poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 16.364,60 € (493.000 Sk) s dobou splatnosti 30 rokov
na účel: výstavba rodinného domu v obci Jamník (čl. II zmluvy). Poskytnutý úver mali žalovaní 1, 2 splatiť
so základnou úrokovou sadzbou 1 % formou mesačných splátok s tým, že výška 1. až 359. splátky bola
určená na sumu 52,64 € (1.586,- Sk), pričom posledná splátka mala byť vo výške zostatku úverového
dlhu (čl. V zmluvy). Splácanie úveru sa malo začať o 2 mesiace po nadobudnutí právoplatnosti zmluvy.
Návratnosť poskytnutého úveru bola zabezpečená ručením tretích osôb - žalovanými 3, 4, ktorí sa
dobrovoľne,slobodneavážnerozhodliprijaťpovinnosťuspokojiťzáväzokžalovaných1,2vcelostialebo

len v nesplatenej časti vrátane úroku, ak by žalovaní 1, 2 zvlášť hrubým spôsobom porušili ustanovenia
zmluvy a svoj záväzok neuspokojili na písomnú výzvu žalobcu (čl. VII bod 1 zmluvy). Ručitelia mali
ručiť za dlh žalovaných 1, 2 do doby zriadenia záložného práva v prospech žalobcu (čl. VII bod 3 a
4 zmluvy).Podľa zmluvných dojednaní sa žalovaní 1, 2 okrem iného zaviazali ukončiť stavbu v lehotenajviac24mesiacovododňaotvoreniaúčtuvbanke(čl.VIbod4zmluvy)apreukázaťdokončeniestavby
dokladom o právoplatnom kolaudačnom rozhodnutí, (čl. VI bod 4 zmluvy). Ďalej sa zaviazali splácať úver
s príslušným úrokom vo výške 1 % ročne riadne a včas. Podľa čl. VIII bod 2 zmluvy, oneskorené úhrady

aspoň troch po sebe idúcich splátok alebo nezaplatenie niektorej zo splátok na základe upomienky
zaslanej veriteľom po dobu dlhšiu ako 3 mesiace oprávňovali veriteľa zastaviť čerpanie úveru v banke
v prípade, že tento ešte nebol dočerpaný. V prípade, že dlžník dobrovoľne neuhradí dlžné splátky ani
do 3 mesiacov od pozastavenia čerpania má veriteľ právo ohľadom zvyšnej nedočerpanej sumy odstúpiť
od úverovej zmluvy a zvýšiť úrokovú sadzbu pre dočerpanú časť úveru o 1 %. Ak je dlžník v omeškaní so

splátkami úveru po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov aj po zaslaní písomnej upomienky veriteľom, má tento
právo od zmluvy odstúpiť, požadovať vrátenie celého zostatku úveru vrátane prislúchajúceho úroku. V
tomto prípade má veriteľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z dlžnej sumy do termínu
30 dní od písomného vyzvania dlžníka veriteľom (čl. VIII bod 2 a 3 zmluvy).

3.Následnelistomzodňa09.11.2015žalobcaodstúpilodzmluvyoposkytnutípodporyvoformeúveruzo

dňa 2.9.1999 a vyzval žalovaných na úhradu celého dlhu vo výške 7.521,84 € (zostatok nesplatnej istiny
6.736,90 €, zostatok nesplatených úrokov 76,91 €, zostatok nesplatených úrokov z omeškania 26,65 €
a úhradu zmluvnej pokuty 681,38 €) v lehote do 30 dní odo dňa doručenia odstúpenia. Odstúpenie od
zmluvy bolo doručené všetkým žalovaným pričom žalovaný v 1. rade si zásielku neprebral v odbernej
lehote a táto bola dňa 11.11.2015 uložená, žalovaná v 2. rade prebrala zásielku 11.11.2015, žalovaná

v 3. rade 13.11.2015 a žalovaný v 4. rade 12.11.2015. Z vykonaného dokazovania oboznámením sa s
listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je oprávnený vo vzťahu k žalobcom 1 až 4.
Výšku zostatku nesplatenej istiny 6.736,90 €, zostatok aktuálne nesplatených zmluvných úrokov ku dňu
9.11.2015 t.j. ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 76,91 €, zmluvného úroku vo výške 1 % ročne od
15.12.2015znezaplatenejistinydozaplatenia,zostatkuúrokovzomeškaniakudňuodstúpeniavovýške

26,65 €, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 15.12.2015 z nezaplatenej istiny, súd nedokazoval,
nakoľko výška zostatku istiny s uvedeným príslušenstvom nebola sporná a žiaden so žalovaných výšku
zostatku nesplatenej istiny s príslušenstvom nespochybnil. Sporný ostal nárok na zmluvnú pokutu a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

4. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že tento právny vzťah zmluvy uzavretej podľa zákona
č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorou bola žalovaným 1, 2 poskytnutá podpora vo
forme úveru, je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko podľa obsahu
je typickou zmluvou upravenou v § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Záväzkový vzťah
vyplývajúci z úverovej zmluvy je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 ods.

6 Obchodného zákonníka, preto na usporiadanie vzájomných nárokov v súvislosti s odstúpením od
zmluvy o úvere nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy je upravené v Obchodnom zákonníku v § 344 až § 351.

5. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje

zmluva alebo tento alebo iný zákon. V tomto prípade je odstúpenie od zmluvy upravené aj v zmluvných
dojednaniach zmluvy zo dňa 2.9.1999 v čl. VIII bod 2. Prioritne sa súd zaoberal otázkou platnosti
odstúpenia od zmluvy o poskytnutí podpory namietanej právnym zástupcom žalovaného v 1. rade.
Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde. S námietkou právneho zástupcu žalovaného, že k doručeniu zásielky nedošlo účinne,

pretože táto sa nedostala do sféry žalovaného v 2. rade súd nesúhlasí. Žalobca doručoval zásielku na
jedinú známu adresu žalovaného v 1. rade uvedenú v zmluve i v oboch jej dodatkoch, a to Jamník 277,
pričom zásielka bola uložená dňa 11.11.2015 a následne vrátená s poznámkou " neprevzatá v odbernej
lehote", nie adresát neznámy či odsťahovaný. Je to rovnako jediná známa adresa zistená súdom i
podľa registra obyvateľov SR. Súd sa v tomto stotožnil s argumentáciou žalobcu, že pri hmotnoprávnych

úkonoch z hľadiska pôsobenia prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho
úkonu, prejav vôle je právne účinný už od momentu kedy sa dostane do sféry vplyvu príjemcu, t.j.
postačí keď mal príjemca objektívnu možnosť sa oboznámiť s obsahom zásielky a to bez ohľadu či tak i
skutočne urobil. Je zrejmé že žalovaný 1 mal možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť, pokiaľ by si ju
vyzdvihol ešte počas plynutia odbornej lehoty, čo však neučinil. Skutočnosť že tento si na adrese pobytu

zásielky preberá vyplýva i zo samotného obsahu spisu, pretože doručenie žaloby zo strany súdu bolo
realizované žalovanému na adresu Jamník 277 a túto si riadne tento osobne prebral. I pokiaľ by sa aj
žalovaný v 1. rade z adresy odsťahoval, zmenu riadne neohlásil a to nielen oficiálne úradom, ale ani
žalobcovi, hoci mu táto povinnosť vyplývala priamo z článku VI bod 5 Zmluvy o poskytnutí podpory. Zuvedených dôvodov teda súd konštatuje že k doručeniu odstúpenia od zmluvy žalobcom vo vzťahu k
žalovanému došlo platne.

6. Súd teda konštatuje, že žalobca účinne odstúpil od zmluvy, nakoľko doručenie odstúpenia ktorým
odstupuje od zmluvy súd považoval za nesporne preukázané u všetkých žalovaných účastníkov, vrátane
žalovaného v 1 rade. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zo dňa 2.9.1999 od začiatku zrušuje, teda
záväzok zaniká. Teda ide o situáciu, keď záväzok zanikol z dôvodu nemožnosti plnenia dlžníka, avšak
je splniteľný ručiteľom, pričom pod nemožnosť plnenia nemožno podradiť zlú finančnú situáciu dlžníka,

ktorý nespláca záväzok z dôvodu insolventnosti, čo však nespôsobilo zánik hlavného záväzku, teda
nedošlo k zániku povinnosti dlh splniť. V nadväznosti na uvedené teda súd konštatuje, že žalovaní 3 a
4 sa svojím ručiteľským vyhlásením dohodnutým v článku VII zmluvy zaviazali uhradiť všetky finančné
záväzky dlžníka vzniknuté na základe podpísanej úverovej zmluvy, v prípade ak ich neuhradí dlžník,
preto ich povinnosť zaplatiť dlh namiesto hlavných dlžníkov nezanikol. Žalovaní 3, 4 sa dobrovoľne,
slobodne a vážne rozhodli prijať povinnosť uspokojiť záväzok žalovaných 1, 2 v celosti alebo len v

nesplatenej časti vrátane úroku, ak by žalovaní 1, 2 zvlášť hrubým spôsobom porušili ustanovenia
zmluvy a svoj záväzok neuspokojili na písomnú výzvu žalobcu, teda súd konštatuje, že i vo vzťahu k
ručiteľom je žaloba dôvodná.

7. Výšku úrokov z omeškania upravuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je v

zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. V zmysle § 10c citovaného nariadenia vlády, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 a to aj za dobu omeškania po
31.01.2013. Žalovaní sa do omeškania dostali uplynutím 30. dňa po odstúpení od zmluvy (záväzkový

vzťah zanikol), teda doručením ku dňu 13.11.2015 (kedy došlo k prebratiu zásielky posledným zo
žalovaných). Teda do omeškania sa dostali 15.12.2015. Ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania
bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba €ópskej centrálnej banky. Úroková
sadzba ku dňu omeškania, teda ku dňu 15.12.2015 bola 0,05 %, súd však priznal žalobcovi úroky len
vo výške 8 % a až od 18.4.2016 tak ako ich žiadal priznať v žalobe.

8. Žalovaná v 2. rade požiadala o možnosť splácať dlh v splátkach, vzhľadom na jej nepriaznivé finančné
pomery. Konštatovala, že je matkou 4 detí a jej jediným príjmom je čiastočný invalidný dôchodok 109,-
€. Uzavrela nové manželstvo, takže sa jej finančná situácia trocha zlepšila do tej miery, že bude môcť
dlh postupne splácať. Na základe uvedeného jej a spolu s ňou i ostatným žalovaným vzhľadom k

tomu, že ide o solidárny záväzok súd umožnil žalovaným splácať dlžné sumy (istina a príslušenstvo)
v mesačných splátkach po 200,- €. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník, a keďže žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia sumy spolu

7.214,99 €. Súd jeho návrhu vyhovel čo do sumy 6.920,- €, ktorá predstavuje 96 % zo žalovanej istiny.
Žalobca nemal úspech čo do zaplatenia istiny 294,88 € (7214,99 € mínus 294,88 €), v časti ktorej bol
návrh zamietnutý, ktorý predstavuje 4 % zo žalovanej sumy. Žalobca bol tak úspešný v konaní v 92 %
(96 % mínus 4 %, t. j. 92 %).

9. V podanom odvolaní žalovaní žiadali zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť alebo zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V odvolaní namietali okrem iného, že podľa článku VIII. bod 3. Zmluvy o úvere: „Ak je dlžník v
omeškaní so splátkami úveru po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov aj po zaslaní písomnej upomienky

veriteľom, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité vrátenie celého zostatku úveru
vrátane prislúchajúceho úroku. V takomto prípade má veriteľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 10 % z tejto dlžnej sumy do termínu 30 dní odo dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom."
Podľa § 506 Obchodného zákonníka: „Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi." Podľa § 4 ods. 1 Zákona o pohľadávkach štátu: „Správca je
povinný nakladať s pohľadávkou štátu podľa tohto zákona, využívať všetky právne prostriedky na jej
vymoženie a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej
vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o pohľadávkach štátu: „Správcaje povinný spolu s pohľadávkou štátu vyúčtovať a uplatniť aj jej príslušenstvo. Správca nie je povinný
vyúčtovať a uplatniť príslušenstvo pohľadávky štátu, ak pohľadávka štátu nepresiahne 50 eur alebo
príslušenstvo pohľadávky štátu nepresiahne 20 eur. Z verejnej pohľadávky štátu sa úroky z omeškania

nevyúčtujúaneuplatňujú."ZvyššieuvedenýchzákonnýchustanovenívyplývapovinnosťŠtátnehofondu
rozvoja bývania ako správcu pohľadávky štátu zabezpečiť vymoženie pohľadávky štátu. Štátny fond
rozvoja bývania ako správca majetku štátu prostredníctvom advokátskej kancelárie vykonával priebežne
vyššie uvedené právne úkony, ktorých oprávnenosť vyplýva nielen z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí
podpory vo forme úveru č. 810/2909/1998, ale hlavne z príslušných zákonných ustanovení Zákona o

pohľadávkach štátu, zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a Obchodného zákonníka. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti Žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od Zmluvy o úvere, keďže Žalovaní porušili
zmluvné podmienky. Žalobca v tzv. predsúdnom konaní vykonal len také úkony, ktoré boli nevyhnutné
na účelné uplatnenie a bránenie práva Žalobcu s poukazom na samotné znenie Zmluvy (konkrétne
článok VIII. bod 3) ako aj ustanovenia zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu. Žalobca má
za to, že v danom prípade bolo listinnými dôkazmi preukázané - samotnými Odstúpeniami od zmluvy

spolu s doručenkami a obálkami (dôkazy označené a predložené spolu so žalobou zo dňa 20.01.2017),
že Žalobcovi vznikli odôvodnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky proti Žalovaným. Tieto
náklady predstavujú odmenu advokáta, ktorý požadované právne služby riadne poskytol. Zaplatením
tejto odmeny advokátovi zo strany Žalobcu vznikli Žalobcovi skutočné náklady spojené s uplatnením
pohľadávky. V prípade uvedeného úkonu išlo o účelne vynaložené náklady na to, aby mohlo byť úspešne

uplatnené právo Žalobcu na súde. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností Žalobca uplatnil svoj
nárok cestou príslušného súdu. Z toho dôvodu postup Žalobcu ako veriteľa, ktorý sa obrátil na svojho
právneho zástupcu, jednak so žiadosťou, aby posúdil splnenie podmienok na zaslanie Odstúpenia
a posúdenia podmienok prípadného súdneho konania, ako aj so žiadosťou o vypracovanie tohto
právneho úkonu, je úplne relevantný a racionálny. Za tejto situácie, ktorú zavinili výlučne Žalovaní

neuhrádzaním poskytnutého úveru riadne a včas, nie je možné a spravodlivé od Žalobcu požadovať, aby
znášal náklady spojené s týmto postupom sám. Naopak je racionálnou a zákonnou požiadavkou žiadať
prenesenie povinnosti na náhradu týchto nákladov na osoby Žalovaných. Žalobcom vynaložené náklady
sú nákladmi vynaloženými opodstatnene a účelne o to viac, že vychádzajú zo zákonných dôvodov a
neprekračujú ich medze. Vznik uplatneného príslušenstva pohľadávok v podobe nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky bol vyvolaný výlučne Žalovanými v dôsledku ich konania v rozpore so Zmluvou
o úvere. Nešlo o svojvoľné rozhodnutie Žalobcu, naopak ten postupoval v súlade so znením Zmluvy o
úvere a chránil svoje práva. Žalobcom uvádzaný právny názor v plnom rozsahu potvrdzuje judikatúra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to najmä Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 9. júna 2010, sp. zn. 3 M Obdo 2/2010, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, č. 07/2010, ktoré právna veta znie: „Príslušenstvom
pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v
súvislosti s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalobca si zároveň dovoľuje
poukázať na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EU zo 16. februára 2011 o boji proti
oneskoreným platbám v obchodných transakciách (ďalej len „Smernica"). Účelom Smernice má byť

eliminácia nedostatočnej platobnej disciplíny dlžníkov pri plnení ich dlhov. Paušálna náhrada nákladov
má predovšetkým podnietiť dlžníkov k tomu, aby svoje peňažné záväzky plnili riadne a včas, t.j. dominuje
prevenčná a motivačná funkcia tohto nároku (bod 3 Preambuly Smernice, bod 19 Preambuly Smernice).
Bod 20 Preambuly Smernice znie: „Okrem nároku na zaplatenie paušálnej sumy na pokrytie interných
nákladovnavymáhaniebyveriteliatakistomalimaťnároknanáhraduostatnýchnákladovnavymáhanie.

ktoré im vzniknú v dôsledku oneskorene/ platby dlžníka. Takéto náklady by mali zahŕňať najmä náklady,
ktorévznikliveriteľomvdôsledkuvyužitiaslužiebprávnikaalebospoločnostinavymáhaniepohľadávok."
Článok 6 ods. 3 Smernice znie: „Veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať okrem paušálnej sumy
uvedenej v odseku 1 primeranú náhradu všetkých nákladov na vymáhanie presahujúcich túto paušálnu
sumu a vzniknutých v dôsledku dlžníkovho omeškania s platbou. Tieto náklady by mohli zahŕňať náklady

vzniknuté okrem iného v dôsledku využitia služieb právnika alebo spoločnosti na vymáhanie dlhov."

11. Žalobca v odvolaní uviedol toto: dovoľuje si vyjadriť nesúhlas s rozhodnutím Súdu o umožnení
splácaniažalovanejsumyspoluspríslušenstvomvmesačnýchsplátkachpo200,00EURsosplatnosťou
20. dňa v mesiaci (II. výrok Rozsudku), a to aj napriek tomu, že omeškanie s plnením jednej splátky má

za následok splatnosť celého dlhu. V uvedenom prípade možnosť splácať dlh spolu s príslušenstvom
splátkami vo výške 200,00 EUR sa prieči ustálenej rozhodovacej praxi súdov. Súd by mal vziať do úvahy,
že výška určených splátok má byť primeraná, t. j. taká, aby bol dlh s príslušenstvom splatený najneskôr
v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozsudku, ktorým bola uložená povinnosť na zaplatenie žalovanejsumy a to i napriek autoritatívnemu výroku o tom, že omeškanie s uhradením jednej splátky má za
následok zročnosť celého dlhu. Uvedený záver potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave,
sp. zn.: 10Co/16/2012. v ktorom súd konštatuje nasledovné: „Z obsahu spisu v prejednávanej veci

potom vyplýva, že súd prvého stupňa napádaným rozsudkom povolil na zaplatenie takýmto rozhodnutím
priznaných súm (1. tzv. istiny - ďalej len „istina", 2. úrokov z omeškania, 3. zmluvnej pokuty a 4.
náhrady trov konania) splátky, zaručujúce za ich riadneho plnenia (a chodu vecí) zaplatenie žalobkyni
len istiny, zmluvnej pokuty a náhrady trov konania (nepočítajúc do toho teda aj úroky z omeškania k
času rozhodovania súdu prvého stupňa za viac než 4 roky) v období cca 43 mesiacov (viac než tri a pol

roka). Rozloženie splátok na tak dlhý časový interval samozrejme nebolo v súlade s jedným z ustálených
pravidiel rozhodovacej praxe súdov, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo
prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp.
v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne).

12. Žalobca namieta aj tú skutočnosť, že z odôvodnenia Rozsudku nie je zrejmé z čoho Súd pri

rozhodovaní o výške mesačnej splátky vychádzal. Súd neskúmal majetkové pomery Žalovaných a
teda neuviedol na základe akých skutočností ustálil výšku mesačnej splátky, najmä s poukazom na
to, že na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom zaviazal štyroch Žalovaných. Súdom určená
výška mesačnej splátky je preto podľa Žalobcu neprimeraná s prihliadnutím na celkový dlh ako aj
na skutočnosť, že povinnosť na ich zaplatenie bola uložená hlavným dlžníkom spolu s ručiteľmi. V

uvedenej časti sa odôvodnenie Rozsudku javí ako zmätočné (t. j. nedostatočne odôvodnené) čo zakladá
existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti sa Žalobca domnieva, že mesačné splátky vo výške 200,00 EUR, ktorými Súd
uložil Žalovaným povinnosť splácať žalovanú sumu s príslušenstvom sú neprimerane nízke a v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, a to aj napriek tomu, že omeškanie s uhradením jednej splátky

bude mať za následok zročnosť celého dlhu. zmysle článku 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP:
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

13. „Pre určenie výšky odmeny advokáta za ním poskytnutú právnu službu je rozhodujúci moment
vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby, teda nie moment, keď advokát začal poskytovať
právne služby." zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo 16
mája 2012: „Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania.
Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, ak by v procese interpretácie

a aplikácie príslušných ustanovení všeobecného záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného
súdu bol obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku
prepiateho formalizmu). Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi ustanovenej náhrady trov
konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí,
pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a
slobôd.Aksúvec,právoaleboplnenie,ktoréjepredmetomdanéhosúdnehosporu,peniazmioceniteľné,
potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia
vlastníckeho práva k takejto veci, pretože vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o
ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie." zmysle uznesenia Najvyššieho
súdu SR z 23. februára 2011, sp. zn. 5 MCdo 7/2010, 5 MCdo 18/2010: „Zmyslom a účelom inštitútu
náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov

konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne
zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky
z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom
ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania
podľa §150 OSP". zmysle nálezu Ústavného súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08: „Trovy

vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom
k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku
alebo procesná ochrana proti takému nároku. Zistenia v týchto otázkach sa podľa ústavného súdu musia
nevyhnutne premietnuť do odôvodnenia rozhodnutia." zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 17.októbra 2011, sp. zn. 7Cdo/129/2011: „Ustanovenie § 142 ods. 1 OSP vyjadruje povinnosť súdu priznať
účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech, plnú náhradu účelne vynaložených trov konania
voči účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku

súdneho sporu, pričom úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech
na strane odporcu je stav, pri ktorom súd návrh v celom rozsahu zamietne. Povinnosť priznať náhradu
(účelne) vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnému účastníkovi platí za predpokladu, že
súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s § 150 od s. 1 OSP."

14. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca Štátny fond bývania, zastúpený navrhol zrušiť rozsudok a to v
napadnutej časti, alebo žiadal rozsudok zmeniť s tým, že sú povinní žalovaní zaplatiť náklady spojené
s uplatnením pohľadávky ešte 294,88 € a že náhradu trov konania žiadajú 100 %.

15. Vo vzťahu k II. výroku Rozsudku (plnenie v splátkach) Žalobca navrhuje, aby Súd uložil Žalovanému
I., Žalovanému II., Žalovanému III. a Žalovanému IV. povinnosť zaplatiť žalovanú sumu spolu s

príslušenstvom priznanú v I. výroku Rozsudku do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet Žalobcu
vedený v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a. s., IBAN: SK28 3000 0000 0001 6085 8065,
variabilný symbol: 810290998 stým, že plnením jedného zo Žalovaných zanikne v rozsahu plnenia
povinnosť ostatných Žalovaných.

16. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaní poukázali na odvolanie žalobcu a trvali na tom, že pri povolení
splátok bez ohľadu na to, či žalovaní 1., 3 a 4 namietali aj základ uplatneného nároku, je nutné uviesť,
že povolení splátky neprekračujú obdobie 36, čo sa týka zaviazanej sumy a tak, ak berieme do úvahy
uplatnenú sumu, tak táto výška prekračuje obdobie splátok v rozsahu 36 mesiacov iba minimálne v časti
splátok navrhujú potvrdiť rozsudok ako aj v časti zamietnutia žaloby v časti nákladov.

17. Žalovaná Z. M. podaním zo dňa 11.12.2017 navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny, pretože
sa ona sama zaväzuje, že tento dlh bude splácať po 200 € mesačne k 20.-temu dňu v mesiaci počnúc
od právoplatnosti rozsudku.

18. V odvolacej replike žalobca poukázal na to, že Žalobca odstúpil od Zmluvy o úvere podaním zo dňa
09.11.2015,čímsacelydlhstalsplatným(ďalejlen„Odstúpenie").OdstúpeniebolozasielanéŽalovaným
nasledovne: Žalovaný I. - zásielku neprevzal v odbernej lehote, deň uloženia zásielky 11.11.2015
(fikcia doručenia), Žalovaný II. - prevzal zásielku dňa 11.11.2015, Žalovaný III. - prevzal zásielku dňa
13.11.2015, Žalovaný IV. - prevzal zásielku dňa 12.11.2015.

V Odstúpení boli Žalovaní vyzvaní, aby dlžnú sumu uhradili v lehote 30 dní od doručenia Odstúpenia.
Vzhľadom k Odstúpeniu a k ustanoveniu článku VIII. ods. 3 Zmluvy o úvere, nárok Žalobcu na vrátenie
poskytnutého úveru zo Zmluvy o úvere vrátane príslušenstva voči Žalovaným pozostáva z/zo (s tým, že
plnením jedného zo Žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných Žalovaných):nesplatenej
istiny vo výške 6.736,90 EUR, nesplateného zmluvného úroku ku dňu 09.11.2015 (dátum odstúpenia)

v zmysle ustanovenia článku V. Zmluvy o úvere vo výške 76,91 EUR, nesplateného úroku z omeškania
z nesplatených splátok splatných pred Odstúpením vo výške 26,65 EUR, zmluvnej pokuty vo výške
681,38 EUR. Žalobca v súvislosti s doručovaním Odstúpenia Žalovanému I poukázal na uplatnenie
fikcie doručenia v súlade s § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe od okamihu, keď jej dôjde." Účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe nastáva od okamihu,

keď jej dôjde. Podľa názoru súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami prejav vôle je voči
neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry je dispozície. Situácia sa posudzuje
objektívne a ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k
pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát
skutočne oboznámil. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov sa spravuje ustanovením § 45 ods. 1

OZ (tzv. teória dôjdenia) - pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie
písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych
úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že
prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto
okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane.

19. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry" nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych
predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej
adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotnéprevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či
telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky,
poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát

hmotnoprávnehoúkonuobjektívnupríležitosťzoznámiťsasobsahomzásielky.Pritomniejenevyhnutné,
aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu
možnosť spoznať jeho obsah. Uvedené argumenty Žalobcu potvrdzujú aj rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 8.6.2011, sp. zn. 26 Cdo 268/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.1.2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010 a uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky

zo dňa 8.6.2011, sp. zn. 26 Cdo 4074/2009. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp.
zn. 5 Cdo 129/2010 konštatuje: „Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať
za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky
právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát
bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t. j. akonáhle
sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. V zmysle týchto, prejav vôle vyjadrený jednostranným

právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe od okamihu, keď jej dôjde. Dovolací súd poznamenáva, že voči prítomnej osobe (t.j. osobe
priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď.
Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku)
musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresát prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe

vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie
prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej
písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska
posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu
je potrebné skúmať, či a ako i nedoručený (neprevzatý) prejav vôle pôsobí (je právne účinný) voči jeho

adresátov. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom
vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať. Situáciu je preto potrebné
posudzovať objektívne, ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle,
nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na
to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd zastáva právny

názor, že ak nájomcovi bytu ie daná objektívna (reálna) možnosť na základe oznámenia pošty prevziať
si uloženú zásielku obsahujúcu vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady v zmysle S 712c ods.
3 Občianskeho zákonníka, nastávajú hmotnoprávne účinky tohto jednostranného právneho úkonu v
okamihu, kedy nájomca aj napriek uloženiu zásielky nevyužil objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej
obsahom."

20. Najvyšší súd Českej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 26 Cdo 268/2011 konštatuje: „Právni
teórie i soudni praxe takovou možností chápe neien samotné převzeti pisemného hmotněprávního
úkonu adresátem, ale i ty prípady, kdy doručením dopisu či telegramu, obsahujícího proiev vúle, do bytu
adresáta či do jeho poštovní schránky, poprípade i vhozením oznámení do poštovní schránky o uložení

takové zásilky, nabyl adresát hmotněprávního úkonu objektívni pŕíležitost seznámit se s obsahem
zásilkv. Pritom neni nezbytné, aby se adresát skutečné seznámil s obsahem hmotněprávního úkonu,
dostačuje, že mél objektivné pŕíležitost tak učiniť. Na základe vyššie uvedených skutočností má Žalobca
za to. že účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho
zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je

doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon
pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane sa do jeho dispozičnej sféry" je potrebné
chápať ako objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom.
Žalobca si dovoľuje uviesť, že rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal
reálnumožnosťoboznámiťsasprejavomvôle,nastávajúprávneúčinkyjednostrannéhoprávnehoúkonu

obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Dôjdením prejavu
vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto
momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. Žalobca si
dovoľuje poukázať na skutočnosť, že Odstúpenie zasielané Žalovanému I. bolo uložené na pošte dňa
11.11.2015. Od uvedeného okamihu sa zásielka dostala do sféry jeho dispozície a na základe vyššie

uvedeného začal tento úkon Žalobcu pôsobiť voči Žalovanému I. V súvislosti so vznikom ručiteľského
záväzku Žalovaného III a IV Žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, v ktorom
prijal nasledujúce právne závery ohľadom existencie ručiteľského záväzku po odstúpení od Zmluvy o
úvere: bod. 16 odôvodnenia uznesenia: „Odvolací súd zhodne s námietkami žalobcu poukazuje na to,že odstúpením od úverovej zmluvy nedochádza k zániku hlavného záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje,
že nedochádza ani k zániku ručiteľského záväzku, že aj súdna prax sa zjednotila na tom, že právna
skutočnosťodstúpeniaodzmluvyoúvere,nespôsobujezánikzáväzku,t.j.nespôsobujezánikpovinnosti

splatiť dlh a z toho dôvodu nezaniká ani existencia ručiteľského záväzku žalovaných."

21. Navrhol odmietnuť odvolanie žalovaných 3. a 4. pre nedostatok náležitostí. V konaní preukázal
doručovanie odstúpenia žalovanému v 1. rade, keď predložil relevantný dôkaz o tom, že sa v súvislosti
s doručovaním predmetnej zásielky uplatnila fikcia doručenia.

22. Ďalšie vyjadrenia k odvolaniam už hodnotí odvolací súd ako irelevantné a bez právneho významu.

23. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok

vo všetkých výrokoch potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, na čom nič
nemení ani podané odvolania.

24. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v

konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

25. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd

(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

26. Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným

spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad

musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne

vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil.

28. Odvolania z oboch strán nie sú opodstatnené.

29. Podľa § 220 ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie je preskúmateľný, súd prvej inštancie výstižne
vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považovalza preukázané a ktoré nie a ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkaz vychádzal a ich aj vyhodnotil. Jeho
právny záver je jednoznačný, správny a zákonný.

30. Odvolací súd k dôvodom rozsudku súdu prvej inštancie dopĺňa ešte z hľadiska právneho záveru
súdu prvej inštancie tú skutočnosť, že v súlade s ustálenou súdnou praxou (judikatúra Najvyššieho súdu
SR v Bratislave, napr. uznesenie sp. zn. 7Cdo/17/2014) sa ustálila na tom, že ak zistil odvolací súd
pri odvolacom prieskume, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa parametre zákona na odôvodnenie
rozsudku a je v ňom vysvetlenie, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, ako daný spor pri

zistení skutkového stavu právne posúdil, z tohto konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom treba chápať ako jeden celok a určujúca spätnosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným
rozsudkom potom vytvárajú ich organickú jednotu, čo jednoznačne takýto prístup ostatne reflektuje aj
judikatúra ESĽP.

31. V prejednávanej veci žalobca účinne odstúpil od zmluvy, doručenie odstúpenia, ktorým bolo

odstúpené od zmluvy sa považuje za nesporne preukázané u všetkých žalovaných účastníkov (teraz
strán sporu - poznámka odvolacieho súdu), vrátane žalovaného v 1. rade, keďže odstúpenie od zmluvy
sa zmluva zo dňa 2.9.1999 od začiatku zrušila, záväzok zaniká. Záväzok zanikol z dôvodu nemožnosti
plnenia dlžníka, avšak je splniteľný ručiteľom, pričom pod nemožnosťou plnenia nemožno podradiť
zlú finančnú situáciu dlžníka, ktorý nespláca záväzok z dôvodu insolventnosti, čo však nespôsobilo

zánik hlavného záväzku, teda nedošlo k zániku povinnosti dlh splniť. Žalovaní v 3. a 4. rade sa svojim
ručiteľkým vyhlásením dohodnutým v čl. VII zmluvy zaviazali uhradiť všetky finančné záväzky dlžníka,
vzniknuté na základe podpísanej úverovej zmluvy a záver súdu prvej inštancie, ktorý kvalifikoval túto
zmluvu ako nespotrebiteľskú a nejde o spotrebiteľský spor je správny, zákonný a korektný.

32. Vo výroku o trovách konania odvolací súd poukazuje na aplikáciu viacero právnych predpisov, a
preto podľa § 396 CSP nepriznal stranám sporu náhradu trov konania, aj keď žalobca bol úspešný.

33. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.