Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. február 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114209952
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5114209952.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovanému: D. J., F.. XX.XX.XXXX, T.: Z. XXXX/XX, XXX XX Ž., o zaplatenie 4.291,09 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.291,09 Eur, spolu s úrokom z omeškania za obdobie od
21.11.2011 do 11.8.2013 vo výške 103,49 Eur a úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 12.8.2013
do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.03.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 4.291,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vyčísleným v sume 106,81 Eur zo
splátok za obdobie od 21.11.2011 do 11.08.2013 a s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 4.291,09 Eur od 12.08.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania, a to titulom uzatvorenej
Zmluvy o splátkovom úvere č. 423810750 zo dňa 18.10.2006 medzi právnym predchodcom žalobcu
(spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným.

2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
27.06.2013 uzatvorenej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, so sídlom v Bratislave (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému. Na základe Zmluvy č. 423810750 zo dňa 18.10.2006 uzatvorenej medzi
postupcom a žalovaným postupca poskytol žalovanému úver vo výške 4.979,09 EUR (150.000,- Sk),
ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 73,98 Eur (2.228,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci,
a to v 119 splátkach s úhradou prvej splátky dňa 20.11.2006 a poslednej dňa 20.9.2016.

Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor,
že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až
507 Obchodného zákonníka.

3. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 4.483,20 EUR, z toho istina 3.628,66
EUR, riadny úrok vo výške 662,43 EUR, úrok z omeškania 153,24 EUR a ostatného príslušenstva
poplatky vo výške 38,87 EUR. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.11.2011
do 20.9.2016 v počte 59 a celkovej výške 4.291,09 Eur. Okrem toho si uplatnil úroky z omeškania zuvedených splátok vyčíslené z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti do
11.8.2013 na sumu 103,49 Eur a následne úroky z omeškania z celkovej dlžnej sumy od 12.08.2013
do zaplatenia. Mimoriadna splatnosť nastala podľa žaloby dňa 11.08.2013, pričom v následnom

podaní doručenom súdu dňa 10.1.2018 žalobca doručil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru pôvodným veriteľom (Slovenskou sporiteľňou, a.s.), z ktorého vyplýva, že mimoriadna splatnosť
úveru nastala dňa 17.5.2013, a toto oznámenie doručoval postupca žalovanému, ktorý si zásielku s
oznámením neprevzal v odbernej lehote. K žalobe však žalobca doložil doklady o tom, že mimoriadnu
splatnosť úveru vyhlásil aj žalobca po postúpení pohľadávky ku dňu 22.7.2013.

4. Súd následne vo veci vytýčil pojednávanie na 23.8.2017, pričom s predvolaním doručoval žalovanému
žalobu, prílohy a poučenia. Žalovaný dňa 18.8.2017 doručil súdu ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní a žiadosť o jeho odročenie, v ktorom uviedol, že v čase pojednávania sa bude nachádzať
v zahraničí. K veci samej iba nejasne uviedol, že k úhrade žalovanej sumy zo strany žalovaného ani
čiastočne nedošlo.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 5.2.2018, pričom vec prejednal za splnenia
podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu zotrval
na svojich písomných vyjadreniach a na podanom žalobnom návrhu tak, ako bol súdu doručený. Na
uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu nemal ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a tiež

žiadal, aby súd neoboznamoval s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, nakoľko sú mu známe.

6. Súd mal v konaní preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo
dňa 27.6.2013 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653 a žalobcom
ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postúpenie pohľadávky

bolo žalovanému oznámené listom postupcu zo dňa 9.7.2013 ( č.l. 20), pričom žalobca nepreukázal,
že uvedené oznámenie bolo žalovanému doručené.

7. Postupca a žalovaný uzavreli dňa 18.10.2006 na Zmluvu o splátkovom úvere č. 0423810750, na
základe ktorej poskytol postupca žalovanému úver vo výške 150.000,- Sk (4.979,- Eur). Strany sa

v zmluve dohodli, že žalovaný bude poskytnutý úver splácať formou pravidelných 119 mesačných
splátok vo výške 2.228,- Sk (73,96 Eur), počnúc dňom 20.11.2006 so splatnosťou poslednej splátky
dňa 20.09.2016, pri premenlivej úrokovej sadzbe 12,00 % ročne a RPMN 14,08 %. Súčasťou zmluvy
boli aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli súdu tiež predložené. Výzvou zo dňa 17.1.2012 (č.
l. 84) vyzval postupca žalovaného na úhradu dlhu, ktorý bol vyčíslený ku dňu 31.12.2011 na sumu

264,89 Eur. Listom zo dňa 20.5.2013 vyhlásil postupca (SLSP, a.s.) mimoriadnu splatnosť úveru (č.l. 81),
nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver formou splátok riadne a včas. Výška dlžnej sumy
bola k 17.5.2013 vyčíslená na sumu 4.405,34 Eur. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu do 15 dní od
prevzatia tohto oznámenia, pričom oznámenie mu podľa priloženej fotokópie zásielky bolo doručované
dňa 12.6.2013 a zásielka vrátená postupcovi s oznámením, že adresát neprevzal v odbernej lehote dňa

15.6.2013 (č.l. 83). Následne po postúpení pohľadávky na žalobcu, žalobca opätovne vyzval výzvou zo
dňa 22.7.2013 (č.l. 38) žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 6.8.2013.

8. Podľa platobnej histórie žalovaný vyčerpal peňažné prostriedky vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 Eur)
dňa 18.10.2006. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil podľa vyjadrenia žalobcu a priloženej platobnej

histórie (č.l. spisu 65 až 70) uhradil celkovú sumu 4.419,46 Eur (započítané na istinu, úroky a poplatky),
pričom posledná splátka bola uhradená dňa 20.9.2011. Z uhradenej peňažnej čiastky bolo na istinu
započítaná suma 4.353,14 Eur, na poplatky započítaná suma vo výške 42,94 Eur, na riadny úrok bola
započítaná suma vo výške 4,31 Eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 19,07
Eur. Žalobca si uplatnil žalobou nárok na zaplatenie 59 splátok úveru poskytnutého na základe vyššie

uvedenej úverovej zmluvy, a to splátok splatných od 20.11.2011 do 20.9.2016, teda tie, ktoré zostali
neuhradené. Žalobca si okrem toho uplatnil nárok na úrok z omeškania, ktorý upravil v podaní zo dňa
17.7.2014 tak, že si ho vyčíslil za obdobie od 21.11.2011 do 11.8.2103 vo výške 103,49 Eur a tiež žiadal
o priznanie úroku z omeškania za obdobie od 12.8.2013 do zaplatenia, a to. 5,5% zo sumy 4.291,09 Eur.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy o úvere (ďalej len ZoSU), t.j. účinného do 31.12.2007 tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Podľa § 4 ods. 1, 2 ZoSU (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

15. Súd v súlade s cit. ustanovením zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti skúmal, či záväzok

žalovaného vyplývajúci z uvedenej zmluvy o úvere je premlčaný, nakoľko v danom prípade ide o nárok
veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže
sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania,
povolania alebo zamestnania. Po preštudovaní žaloby a v súlade s ustanovením § 5b citovaného

zákona, súd dospel k záveru, že záväzok žalovaného z úverovej zmluvy nie je premlčaný.

16. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, (1) Spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorápri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

18. V zmysle citovaných ustanovení v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú, typovú, zmluvu, a z
tohto dôvodu súd skúmal existenciu prípadného premlčania pohľadávky navrhovateľa uplatnenej z tejto
zmluvy. Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/130/2011 zo dňa 06.03.2012: Odvolací súd
uzavrel, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa
zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvybezohľadu
na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S

poukazomuvedenéjenevyhnutnéspotrebiteľskýprávnyvzťahmedziúčastníkmiposudzovaťvždypodľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a nie
podľavšeobecnejprávnejúpravyobsiahnutejvObchodnomzákonníku. Spoukazomnauvedenýprávny
názor súd na daný prípad aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce otázku premlčania.
Predmetná vec je o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide o vzťah

medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny
vzťah. Je plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a
nie podnikateľské právo Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi
právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od

zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav
môže dlhodobo fungovať, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho
dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca
vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva
takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia.

19. Zhrnúc uvedené, hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, na
čo poukazuje žalobca, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré
predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže
aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými

slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník
celkom alebo z časti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle,
t.z. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských
zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave
spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Po

posúdení

20. Po ustálení veci, že predmetná zmluva o splátkovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá
je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákon č. 258/2001 Z.z. a ustanoveniami Občianskeho
zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide o

formulárovúzmluvu,ktorejpreformulovanézmluvnépodmienkyspotrebiteľnemalmožnosťovplyvniť.Ak
dodávateľ preformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods.1
Občianskeho zákonníka, resp. ich nedá do súladu s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle§
879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú
neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa

zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261
ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa
rovnaký inštitút priaznivejšie.

21. Nakoľko žalobca nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol, postúpenie pohľadávky bankou na

žalobcu sa musí okrem § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka riadiť aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách.22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23. Z obsahu spisu, výzvy a oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru postupcom, vyplýva, že
pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému, bola postúpená platne, t.j. v súlade s §

92 ods. 8 citovaného zákona. Žalobca v konaní preukázal, že klient bol v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní. Táto skutočnosť
vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uhradil naposledy splátku úveru dňa 20.9.2011, pričom postupca
ho vyzval na úhradu predmetnej pohľadávky k 31.12.201 výzvou zo dňa 17.1.2012. Následne postupca
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 17.5.2013. Po tomto úkone zo strane postupcu došlo k postúpeniu

pohľadávky na žalobcu dňa 27.6.2013.

24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

26. Preto súd následne skúmal, či je uvedená v zmluva v súlade s príslušnými ustanovenia zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len ZoSU),
t.j. účinného do 31.12.2007. Nakoľko z predložených listín vyplýva, že zmluva má všetky náležitosti
ustanovené zákonnom účinným v čase jej uzavretia a nebolo preukázané, že žalobca ostatné splátky
uhradil, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi istinu vo výške

4.291,09 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12.2011 do 11.8.2013 vo
výške 103,49 Eur a zákonným úrokov z omeškania 5,5% ročne zo sumy 4.291,09 Eur od 12.8.2013 do
zaplatenia. Žalobca žiadal zákonný úrok z omeškania od 12.8.2013, pričom k omeškaniu žalovaného
došlo vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 17.5.2013, teda dňom nasledujúcim sa dostal
žalovaný do omeškania. Súd nemôže priznať viac ako žalobca žiada, a tak priznal úrok z omeškania,

tak ako je uvedené v žalobe, t.j. od 12.8.2013.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1,
2 CSP tak, že žalovaný ako neúspešná strana sporu je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 % trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.