Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/340/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814222092
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814222092.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu J. zastúpeného I., proti žalovanému J.,
zastúpenému C. o zaplatenie 1.284,52 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 10.apríla 2017, č.k. 12C/168/2015-64, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 10.apríla 2017, č.k. 12C/168/2015-64 súd prvej inštancie uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.284,52 eur spolu s ročným úrokom z omeškania
vo výške 5,25% zo sumy 56,35 eur od 01.03.2014 do 31.03.2014, zo sumy 167,62 eur od 01.04.2014

do 30.04.2014, zo sumy 278,89 eur od 01.05.2014 do 31.05.2014, zo sumy 390,16 eur od 01.06.2014
do 30.06.2014, ročným úrokom z omeškania vo výške 5,15% zo sumy 728,17 eur od 01.07.2014 do
31.07.2014, zo sumy 839,44 eur od 01.08.2014 do 31.08.2014, zo sumy 950,71 eur od 01.09.2014 do
30.09.2014, ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 1.061,98 eur od
01.10.2014 do 31.10.2014, zo sumy 1.173,25 eur od 01.11.2014 do 30.11.2014 a zo sumy 1.284,52
eur od 01.12.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobca má

voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení súd prvej inštancie
uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.284,52 eur
spolu so zákonným úrokom z omeškania s odôvodnením, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č.
X vo vchode č. XX na ulici D. v G.. Žalobca na základe dohody s vlastníkmi, zmluvy o výkone správy
zo dňa 01.01.2005 zabezpečuje v uvedenom bytovom dome výkon správy, prevádzky
a údržby spoločných častí a zariadení domu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Ku dňu podania žaloby
žalobca vedie voči nemu pohľadávku v sume 1.284,52 eur, ktorá pozostáva z nezaplatených mesačných

platieb za mesiac marec 2014 v sume 56,35 eur, za mesiace apríl až december 2014 v sume 111,27
eur mesačne, k čomu bol pripočítaný nedoplatok z vyúčtovania služieb za rok 2013 v sume 226,74
eur. Súd prvej inštancie predchádzajúcim rozsudkom zo dňa 30.07.2015 č.k. 12C/168/2015-36 žalobu
v celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. V
odôvodnení uvedeného rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dospel k právnemu záveru, že žaloba
žalobcu dôvodná nebola. Je síce pravda, že žalovaný je v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný

vlastník predmetného bytu, tento byt však nikdy neužíval, užíva ho iný subjekt (S. T.), ktorý za jeho
užívanie neplatí žalobcovi, ktorý na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 01.01.2005 zabezpečuje v
uvedenom bytovom dome výkon správy, prevádzky a údržby spoločných častí a zariadení domu podľazákona č. 182/1993 Z.z. Žalovaný mal predmetný byt nadobudnúť do vlastníctva v dražbe. Súd prvej
inštancie však vychádzal z odôvodnenia rozsudku súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/19/2014, v
ktorom súd prejudiciálne konštatoval, že dražba bola neplatná, a preto žalovaný nenadobudol vlastnícke

právo k bytu Uznesením zo dňa 30.11.2016 č.k. 6Co/1048/2015-46 súd druhej inštancie rozsudok súdu
prvej inštancie zo dňa 30.07.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej
inštancie v novom napadnutom rozsudku dospel k záveru, že zákon o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov za vlastníka bytu, ktorý je v právnom vzťahu so správcom, obsahom ktorého je jeho povinnosť
(vlastníka) úhrady za plnenia a poukazovania preddavkov, považuje vlastníka zapísaného v katastri

nehnuteľností. Vychádzajúc aj z právneho názoru súdu druhej inštancie, ktorým je tunajší súd viazaný,
dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Hodnovernosť údajov katastra
znamená, že každý môže veriť, že údaje obsiahnuté v katastri zodpovedajú právu a skutočnosti a že
každý sa na tieto údaje môže spoľahnúť, pokiaľ sa nepreukáže opak. V danej veci, ako to konštatoval i
súd druhej inštancie, nejde o ochranu vlastníckeho práva a žalobca ako správca nevystupuje v
sporeakoskutočnývlastníkdomáhajúcisasvojichprávvyplývajúcichmuzvlastníckehopráva,vykonáva

len správu pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu. Druhou stranou tohto právneho vzťahu
je vlastník, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľnosti. Od žalobcu v postavení správcu nemožno rozumne
požadovať, aby pri výkone svojej povinnosti podľa § 8b zákona č. 182/1993 Z.z. podrobne skúmal
nadobúdací titul vlastníka k bytu a zisťoval, či došlo k porušeniu procesných pravidiel dražby,
ktorá k príklepu predchádzala. Pre správcu pri realizovaní povinnosti je rozhodujúci len zápis vlastníka v

katastri nehnuteľností. Žalovaný síce v priebehu konania tvrdil, že nie je vlastníkom predmetného bytu,
v prekluzívnej trojmesačnej lehote však on, ani iná osoba, neplatnosť dražby nenapadla, preto dražba
bytu, na základe ktorej sa žalobca stal výlučným vlastníkom predmetného bytu, je už nenapadnuteľná.
Nič na tom nemení ani skutočnosť, že až po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty podal žalovaný
na tunajšom súde dňa 18.01.2016 proti S. T. žalobu o určenie neplatnosti dražby. Žalovaný sa žalobou

doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.01.2016 domáha voči nesvojprávnej S. T., nar. XX.XX.XXXX,
neplatnosti dražby vyššie uvedeného bytu, zapísaného na liste vlastníctva na žalovaného. Konanie sa
vedie pod sp. zn. 6C/8/2016. Uznesením zo dňa 17. marca 2017 bolo konanie prerušené podľa § 164
CSP do právoplatne skončeného konania vo veci sp. zn. 12Ps/1/2015, v ktorom konaní súd ustanovil
S. T., čiastočne pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, za opatrovníka C. G.. Voči uzneseniu C. G.

podalo odvolanie. Nie je teda podstatné, kto je skutočným vlastníkom predmetného bytu, rozhodujúci je
vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Žalovaný v priebehu konania výšku žalobcom uplatneného
nároku nijako nespochybnil. Z vyššie uvedených dôvodov uložil súd žalovanému zaplatiť žalobcovi
žalovanú istinu vo výške 1.284,52 eur, pozostávajúcu z nezaplatených mesačných platieb za mesiac
marec 2014 vo výške 56,35 eur, za mesiace apríl až december 2014 vo výške 111,27 eur mesačne

(1.001,43 eur), spolu s nedoplatkom z vyúčtovania služieb za rok 2013 v sume 226,74 eur.
Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania, a preto žalobca
si voči nemu dôvodne v konaní uplatnil aj úroky z omeškania. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný, a preto mu súd priznal voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Vec právne posúdil podľa § 8b ods. 2 písm. e/, § 10 ods. 1 veta prvá, § 10 ods. 6 veta

prvá zákona č. 182/21993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 70 ods. 1 a 2
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon), § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak,

že žalobu zamietne, eventuálne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Považoval
za potrebné zdôrazniť, že v čase rozhodovania prvostupňového súdu v tomto konaní (12C/168/2015),
t.j. dňa 10.04.2017 žalobca mal vedomosť o výsledku konania 15C/19/2014 o vypratanie bytu, kde

súd (aj keď nie vo výrokovej časti) odôvodnil, prečo žalobcu nepovažuje za vlastníka, pričom rozsudok
nadobudolprávoplatnosťdňa20.03.2015.Žalobcamalvedomosťajopodanejžalobevoveci6C/8/2016,
pričom nie vôbec dôležité, či toto konanie bolo prerušené z dôvodu ustanovenia opatrovníka žalovanej.
Rozhodujúcou skutočnosťou pre konanie 12C/168/2015 je, že žaloba o neplatnosť dražby v čase
rozhodovania prvostupňového súdu v tomto konaní bola podaná. Žalovaný je síce považovaný za

vlastníka podľa ustanovenia §-u 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, pokiaľ sa
nepreukáže opak, ale táto skutočnosť je v podstate už teraz vyvrátená právoplatným rozhodnutím
vo veci 15C/19/2014. Z tohto rozhodnutia jasne vyplýva, že žalobca ani nenadobudol vlastnícke právo
k predmetnému bytu, čo sa len potvrdí v konaní 6C/8/2016, pretože vzhľadom na dokazovanie vo veci15C/19/2014, ani nemožno očakávať iné rozhodnutie o žalobe vo veci 6C/8/2016. Pre procesný súd
je rozhodujúci právny stav v čase rozhodnutia, nie v čase podania žaloby. Je nelogické, aby vlastník,
ktorý sa ani nemohol ujať svojho užívacieho práva, resp. držby nehnuteľnosti, v nehnuteľnosti vôbec

nebýval, bol potom považovaný za dlžníka len preto, že pochybil iný subjekt v procese realizácie tejto
dražby. Poukazuje na ustanovenie článku 2 ods. 1 a 2 CSP, kde je upravený princíp právnej istoty, v
ktorom je uvedené, že prípadné odchýlenie sa súdu od existujúcej judikatúry týkajúcej sa relevantných
právnych otázok v konkrétnom prípade, by mohlo predstavovať zásah do základných práv
a slobôd účastníka konania. Uviedol, či by nebolo vhodnejšie v zmysle ustanovenia § 164 CSP toto

konanie prerušiť z dôvodu, že v konaní OS Prievidza sp. zn. 6C/8/2016 o neplatnosť dražby sa rieši
otázka, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie vo veci 12C/168/2015.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal
žalobcovi náhradu trov vo výške 100%. Uviedol, že s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu
súhlasí. Prvostupňový súd sa v konaní pridržiaval názoru Krajského súdu v Trenčíne vysloveného v

odôvodnení uznesenia zo dňa 30.11.2016 č.k. 6Co/1048/2015-46 bod 19, z ktorého vyplýva, že je bez
významu, kto je skutočným vlastníkom bytu, rozhodujúci je vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností.
V bode 18 odôvodnenia tiež krajský súd vyslovil, že pokiaľ sa žalovaný stotožňuje so záverom o
neexistencii jeho vlastníckeho práva k bytu, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť odstránenie nesprávneho
zápisu svojho vlastníctva v katastri nehnuteľností. Poukazujeme na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn.

3Cdo/186/2010, podľa ktorého neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v občianskom
súdnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. Otázku
neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa uvedeného
ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu. Podanie žaloby o neplatnosť dražby, ktoré ani nie je
vyznačené ako poznámka v liste vlastníctva, preto nemôže byť prekážkou rozhodnutia súdu vo veci,

ktorou zaviazal žalovaného ako vlastníka bytu plniť povinnosti vyplývajúce z ustanovení zákona č.
182/1993 Z.z., poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a platiť úhrady za služby
spojené s užívaním bytu.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380

Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Napadnutý rozsudok predstavuje nový rozsudok po zrušení predchádzajúceho rozsudku Okresného

súdu Prievidza zo dňa 30. júla 2015, č. k. 12C/168/2015- 36, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol.

6. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku dôsledne riadil právnym záverom odvolacieho súdu
vysloveným v jeho zrušujúcom rozhodnutí.

7. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už
v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom v zhode s právnym názorom odvolacieho súdu v
predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného
odvolania, ktoré dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie.

8. Odvolací súd zotrváva na svojom právnom závere, že z ustanovenia § 10 zákona č. 182/21993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý je rozhodným právnym predpisom aplikovateľným
v danej veci, najmä z odkazu č.10, ktorým tento zákon odkazuje na zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, je možné vyvodiť, že zákon o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov za vlastníka bytu, ktorý je v právnom vzťahu so správcom,
obsahom ktorého je jeho povinnosť (vlastníka) úhrady za plnenia a poukazovania preddavkov, považuje
vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností.

9. Podľa § 8a ods. 7 zákona č. 182/21993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prevodom

alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy.
Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome
na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy.Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje
doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky
vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového

priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

10. Ako už bolo uvedené odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí, pokiaľ sa žalovaný stotožnil so

záverom o neexistencii jeho vlastníckeho práva k bytu, bolo jeho povinnosťou vychádzajúc z požiadavky
náležitej starostlivosti a obozretnosti zabezpečiť odstránenie nesprávneho zápisu svojho vlastníctva v
katastri nehnuteľností. Od žalobcu ako správcu nemožno rozumne požadovať, aby pri výkone svojej
povinnosti podľa § 8b zákona č. 182/21993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov detailne
skúmal nadobúdací titul vlastníka k bytu (v tomto prípade príklep), prípadne zisťoval, či došlo k porušeniu
procesných pravidiel dražby, ktorá príklepu predchádzala. Pre správcu pri realizovaní povinností tak

musí (a môže) byť rozhodujúci len zápis vlastníka v katastri nehnuteľností.

11. K námietke žalovaného voči uvedenému záveru poukazom na rozsudok vydaný v konaní sp. zn.
15C/19/2014 (princíp právnej istoty, odchýlenie sa od existujúcej judikatúry) odvolací súd uvádza, že v
spore sp. zn. 15C/19/2014 nedošlo k vyriešeniu otázky vlastníckeho práva k predmetnému bytu formou

výroku, ktorý v zmysle § 228 CSP je jedinou záväznou časťou rozsudku, ktorý by sa prejavil v zápise
(zmene) vlastníckeho práva k bytu v katastri nehnuteľností. Ako vlastník bytu je v katastri nehnuteľností
stále zapísaný žalovaný.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 70 katastrálneho zákona. Hodnovernosť

údajov katastra znamená, že každý môže veriť, že údaje obsiahnuté v katastri zodpovedajú právu
a skutočnosti, a že každý sa na tieto údaje môže spoľahnúť, pokiaľ sa nepreukáže opak. Zo spisu
nevyplynulo, že by žalobca v období, v ktorom účtoval žalovanému platby spojené s užívaním bytu a
nedoplatok z vyúčtovania (3-12/2014), o spore sp. zn. 15C/19/2014 a najmä o jeho výsledku (rozsudok
zo dňa 12.01.2015 č.k. 15C/19/2014-111), vedel. V danej veci je odvolací súd toho názoru, že vzhľadom

na osobitosti prípadu je potrebné uplatniť a uprednostniť princíp ochrany dobrej viery a právnej
istoty tretích osôb (žalobcu), ktorý v čase plnenia svojich povinností správcu (sledovanie úhrad a ich
vymáhanie) konal v dobrej viere v zápis vlastníckeho práva.

13. K argumentu odvolateľa, ktorý poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prievidza

sp.zn. 15C/19/2014, v ktorom okresný súd prejudiciálne dospel k záveru, že žalovaný nenadobudol
platne vlastnícke právo k predmetnému bytu udelením príklepu a zaplatením dražobnej ceny, pretože
nedošlo k platnej dražbe, odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že od účinnosti Civilného sporového poriadku
od 01.07.2016 sa procesná teória v plnom rozsahu prikláňa k výkladu, že nie je rozumne mysliteľné
a nijako logicky vyvoditeľné z výroku o plnení dospieť k neexistujúcemu výroku o určení a že výrok

súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, preto prejudiciálne
posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku (ako tomu bolo v prípade sp.zn.
15C/19/2014), nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výrok o splnení povinnosti nemôže
mať účinok na prejudiciálne posúdenie (určenie) existencie alebo neexistencie práva, ktoré determinuje
výrok o plnení.

14. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

15. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,

potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.18. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a b/ a 3 CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej

republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania
súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

19. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

20. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci, podľa ktorého je pre vyriešenie
sporu rozhodujúci doterajší stav zápisu vlastníckeho práva k spornému bytu v katastri nehnuteľností,
nezistil opodstatnenosť žalovaným navrhovaného postupu podľa § 164 CSP, t.j. prerušenia
odvolacieho konania do skončenia konania vo veci žalovaného proti S. T. o neplatnosť dražby vedenej

Okresným súdom Prievidza pod sp.zn. 6C/8/2016, ktorú žalobu podal viac ako dva roky po dražbe. Preto
návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods.
a § 251 CSP, Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, a
preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo

spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251 CSP, preto
odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).