Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 2T/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618010124
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4618010124.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Krausovej a prísediacich

Márie Lukáčovej a Marty Kúnovskej, v trestnej veci obžalovaného L. B., nar. XXXX pre zločin ublíženie
na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písm. c) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 13.06.2018, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

L. B. , narodený XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom Mesto X.,
t.č. odo dňa 08.01.2018 vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Z.

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

obžalovaný dňa 08.01.2018 približne o 07,15 hod. v Topoľčanoch, na vale rieky Nitra, na jej ľavom
brehu, približne 200 metrov od mosta cez rieku Nitru v smere do Solčian, po predchádzajúcej hádke,
fyzicky napadol poškodeného D.. F. F. tak, že keď sa poškodený od obvineného odvrátil, zozadu ho
jedenkrát udrel dreveným predmetom kužeľovitého tvaru o dĺžke 726 mm, na oboch stranách zrezaného,

z ktorého od začiatku širšej časti vo vzdialenosti cca 78 mm prečnievala kovová skrutka s metrickým
závitom o dĺžke cca 70 mm a priemeru cca 8 mm, do oblasti hlavy vpravo, čím mu spôsobil ťažké
zranenia, a to pomliaždenie mozgového tkaniva s vnútrolebkovým krvácaním v oblasti zadnej jamy lebky
vpravo, tržne - zmliaždenú ranu v oblasti za pravým uchom, trieštivú zlomeninu záhlavovej kosti vpravo s
vpáčením kostných úlomkov za pravým uchom a poškodenie tvárového nervu vpravo, dysartriu (poruchu
reči), konaním obžalovaného došlo priamo k zraneniu životne dôležitého orgánu ľudského tela - mozgu,
s celkovou dobou práceneschopnosti a liečenia zranení 6 a viac týždňov, so závažným obmedzením
poškodeného v obvyklom spôsobe života,

t e d a :

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal taký čin z osobitného motívu - z pomsty,

t ý m s p á c h a l :

zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140
písm. b) Trestného zákona.

Za t o s a m u u k l a d á :Podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j), l),
n) Trestného zákona, za nezistenej priťažujúcej okolnosti, postupom podľa § 38 odsek 2,3 Trestného
zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a) Trestného zákona súd ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá sa obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú
škodu :

- poškodenému D.. F. F., narodenému XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., X. XXXX/X vo výške 7202,78
Eur

- poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, Nám. M.R.Štefánika 2269/18, 955
17 Topoľčany vo výške 210,80 Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený D.. F. F., narodený XX.XX.XXXX v K., trvale
bytom K., X. XXXX/X so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany na podklade obžaloby Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch pod sp. zn. Pv
27/18/4406prejednaltrestnúvecvedenúprotiobžalovanémuL.B.(ďalejlen„obžalovaný“)anahlavnom
pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní
i v súdnom konaní.

Obžalovanýnahlavnompojednávaníurobilvyhláseniepodľa§257písmenob)Trestnéhoporiadku,žeje
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd po splnení všetkých zákonom upravených
podmienok prijal a súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku sa nevykoná. Dokazovanie bolo vykonané iba v súvislosti s výrokmi o treste, náhrady škody a
ochrannom opatrení.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že podľa evidencie priestupkov sa nedopustil žiadneho priestupku a
v odpise z registra trestov má jeden záznam z roku 2002, hľadí sa na neho, akoby nebol súdom trestaný.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, nezávisle podľa vnútorného

presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne,
nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na podklade vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je
uvedený v skutkovej vete rozsudku. Daný skutok vykazuje znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155

odsek 1, odsek 2 písmena c) Trestného zákona nakoľko obžalovaný inému úmyselne spôsobil ťažkú
ujmu na zdraví a spáchal taký čin z osobitného motívu - z pomsty.

Z takéhoto konania je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný svojou výpoveďou z prípravného konania
ako i hlavného pojednávania, v ktorej sa k spáchaniu skutku priznal, tiež vyhlásením na hlavnom

pojednávaní ako i výpoveďami poškodeného IZ. F., svedkov D. R., F. C., P. Petroviča, P. P., P. E. a L. J..

Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15
písmeno a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.Z poľahčujúcich okolností taxatívne vymenovaných v § 36 Trestného zákona súd zistil u
obžalovaného tri, viedol pred spáchaním skutku riadny život, priznal sa a svoje konanie úprimne oľutoval
podľa § 36 písmeno j), l) Trestného zákona a podľa písmena n) napomáhal orgánom činným v trestnom

konaní, nakoľko okrem samotného priznania sa k spáchania skutku, ktoré vykonal sa od začiatku
prípravného konania doznal k vine, uvádzal i údaje, ktoré umožňovali vytvoriť si komplexnejší obraz
o okolnostiach skutku, mal aktívnu účasť na iných dôkazných úkonoch, než bol jeho výsluch, pričom
takúto súčinnosť poskytol orgánom prípravného konania, ktoré objasňovali trestnú činnosť a to až do
tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba. U obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v

zmysle § 37 Trestného zákona.

Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd aplikoval pri určení výmery trestu postup
podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, kedy sa horná hranica základnej trestnej sadzby vo výmere 5
rokov až 12 rokov znižuje o jednu tretinu a súd vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby vo výmere
5 rokov až 9 rokov 8 mesiacov. Obžalovanému súd ukladal trest s prihliadnutím na ust. § 34 odsek 4

Trestného poriadku, kedy pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal i na spôsob spáchania činu
a jeho následok. Pokiaľ ide o spôsob spáchania skutku, išlo o závažné konanie obžalovaného, ktorý
napadol poškodeného po predchádzajúcom slovnom konflikte v čase, kedy tento sa od neho odvrátil,
poškodený zobral palicu, ktorú mal pri svojom príbytku, vrátil sa späť za poškodeným a zozadu ho udrel
do oblasti hlavy na pravú stranu do oblasti za uchom, pričom týmto svojim konaním mu spôsobil závažný

následok na zdraví, a to pomliaždenie mozgového tkaniva s vnútrolebkovým
krvácaním v oblasti zadnej jamy lebky vpravo, tržne - zmliaždenú ranu v oblasti za pravým
uchom, trieštivú zlomeninu záhlavovej kosti vpravo s vpáčením kostných úlomkov za pravým uchom,
poškodenie tvárového nervu vpravo, dysartriu (poruchu reči), pričom toto poškodenie zdravia a následky
boli na poškodenom viditeľné i na hlavnom pojednávaní, kedy sa pohyboval pomocou francúzskych

barlí, z dôvodu nestability pri chôdzi musela byť nápomocná iná osoba, s pomocou ktorej si z dôvodu
nestability sadal i zdvíhal sa zo stoličky, mal jednoznačnú poruchu reči, hovoril trhavo, s problémom
vyjadrovania. Vzhľadom na takýto následok konania obžalovaného ako i spôsob spáchania skutku súd
mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Účelom trestu je ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu vyjadrená vo forme represie.

Cieľom uplatňovania tejto zásady je uložiť páchateľovi trest vo forme určitej odplaty, vo forme ujmy, ktorá
však nie je účelom trestu, ale iba jeho prostriedkom, ako ho dosiahnuť. Okrem odplaty ide aj o ochranu
spoločnosti, teda zabránenie páchateľovi v páchaní trestnej činnosti a tiež o prevenciu - individuálnu -
pôsobenie na odsúdeného trestom tak, aby do budúcna viedol riadny život, ale aj vo forme generálnej
prevencie-pôsobeniesmeromkostatnýmčlenomspoločnosti,abyjednoznačnevnímali,že za

porušovanie pravidiel môžu byť odsúdení. Účelom trestu je tiež morálne odsúdenie páchateľa.

Súd má za to, že takto uloženým trestom sú splnené podmienky pre prevýchovu obžalovaného a v
budúcnosti sa už obdobného konania vyvaruje a taktiež je splnený i prvok generálnej prevencie.
Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, v súlade

s ustanovením § 2 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeným priznal nárok na náhradu škody, ktorá bola
riadne uplatnená a zdokladovaná:
- sociálnej poisťovni vo výške 210,80Eur, za vyplatené nemocenské dávky a ošetrovné

- poškodenému vo výške 7.202,78Eur, ktorá suma pozostáva z bolestného vo výške 7.113,60Eur, podľa
obodovania ošetrujúceho lekára ako i znalca MUDr. Pamulu, lieky vo výške 89,18Eur, k čomu boli
poškodeným predložené doklady.

Zo zvyškom nároku na náhradu škody podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku - cestovné náklady,

ušlý zisk, nárok na opatrovanie, ošetrovanie, nárok za obmedzenie prirodzeného chodu života, bol
poškodený odkázaný na civilný proces, nakoľko ku týmto neboli predložené potrebné doklady
preukazujúce nárok a vykonanie dokazovania by predĺžilo trestné stíhanie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd

v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne

vzdal.