Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/301/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1401899978
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1401899978.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: A. O., D.. XX.XX.XXXX, N. O. X.. Č..
X, N., zast. advokátom JUDr. Martinom Višňovským, Mudroňova ul. č. 25, Bratislava, proti žalovanej: I.
O., D.. XX.X.XXXX, N. O. X.. Č.. X, N., zast. advokátom JUDr. Andrejom Garom, Prievozská ul. č. 2/B,
Bratislava, o určenie, že určenie neplatnosti závetu a vydedenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo
7. novembra 2013 č. k. 23C 21/2001- 441, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa u r č u j e, že závet, ktorého súčasťou je

listina o vydedení, spísaný dňa 30.5.2000 vo forme notárskej zápisnice poručiteľkou L.. M. O., je v časti,
ktorou poručiteľka opomenula žalobcu v rozsahu jeho zákonného dedičského podielu, neplatný.

Vo zvyšku sa napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti závetu a vydedenia spísaných v jednej listine z 30.5.2000 poručiteľkou L.. M. O. alternatívne
určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol s tým, že

o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku o veci samej.

2.Súdprvejinštancievykonanýmdokazovanímzistil,žedňa30.6.2000zomrelamatkažalobcuL..M.O..
Poručiteľka zriadila závet vo forme notárskej zápisnice, v ktorom bolo obsiahnuté aj vydedenie žalobcu.
Vzhľadom na to by mala celé dedičstvo po zomrelej nadobudnúť sestra žalobcu - žalovaná. L.. M. O.
vydedila svojho syna - žalobcu z dôvodu, že „sa k nej nevhodne až hrubo správa, dokonca jej viackrát
ublížil tak, že ju zbil, neprispieva na domácnosť i keď poberá sirotský dôchodok, doma sa zdržiava

málo, obyčajne sa príde len vyspať, hoci vie, že je ťažko chorá, v ničom jej nepomáha ani ju neprišiel
do nemocnice navštíviť, udrel ju viackrát, správal sa k nej surovo.“ Notársku zápisnicu obsahujúcu
závet a listinu o vydedení spísala dňa 30.5.2000 notárka M.. G. A. v prítomnosti matky účastníkov
konania - poručiteľky. Žalobca jednak namietal dôvody vydedenia a jednak tvrdil, že poručiteľka
spísala závet a vydedenie v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, čo
spôsobuje neplatnosť týchto právnych úkonov v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. V čase zriadenia závetu
a listiny o vydedení L.. M. O. trpela diagnózou tumoru dolnej pery. Onkologické ochorenie znášala

zle aj po psychickej stránke, bola nervózna, čo potvrdili výpovede svedkov. Súd prvej inštancie vo
veci nariadil znalecké dokazovanie. Znalec O.. Š. B. v znaleckom psychiatrickom posudku č. 15/04
uviedol, že poručiteľka sa v čase spísania závetu a listiny o vydedení nachádzala v ťažkom telesnom
stave (postupné zlyhávanie orgánov) charakterizovanom celkovou slabosťou, bolesťami, spomalenímpsychomotoriky, ako aj útlmom spôsobeným analgetickou liečbou, keďže dostávala morfium. V
inkriminovaný deň však nie je v chorobopise záznam o alterácii vedomia v zmysle dezorientácie, t.j.
kvalitatívnejporuchyvedomia,podľapotvrdeniaošetrujúcejlekárkyO..N.pacientkabolavčaseod12.00

hod. do 15.00 hod. orientovaná v čase a priestore. Stav dezorientácie je v chorobopise zaznamenaný
dňa 28.5.2000 a 1.6.2000, teda dva dni pred a po spísaní závetu. Dňa 30.5.2000 L.. M. O. neužívala
také vysoké dávky liekov, ktoré by jej znemožňovali ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Z
týchto dôvodov možno podľa znalca konštatovať, že dňa 30.5.2000 bola L.. M. O. orientovaná v čase a
priestore. Z výpovedí svedkýň O.. R. H., O.. W. Z. a O.. S. Z. vyplynulo, že poručiteľka vždy komunikovala

a reagovala normálne, pri komunikácii odpovedala adekvátne ku všetkým okolnostiam, v čase, keď bola
pri vedomí, neboli u nej pozorované žiadne psychotické problémy, bola stále rovnaká, len strácala sily.
Svedkyňa notárka M.. G. A., ktorá dňa 30.5.2000 spísala predmetnú notársku zápisnicu obsahujúcu
závet a listinu o vydedení, si konkrétne na L.. M. O. nepamätala.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že poručiteľka v čase spísania závetu a

listiny o vydedení nekonala v duševnej poruche, ktorá by ju pre tieto právne úkony robila neschopnou
(§ 38 ods. 2 Obč. zák.). Preto sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či tu sú dôvody vydedenia uvedené
v listine o vydedení. Žalobca sa do spoločnej domácnosti, v ktorej bývala poručiteľka so žalovanou,
prisťahovalpoukončenízákladnejškolskejdochádzky,vdetstvehospolusožalovanouvychovávalistarí
rodičia, u ktorých aj bývali, keďže pomery v rodine strán boli nevhodné, ich otec bol alkoholik. Žalobca

uvádzal, že sa síce snežil v domácnosti pomáhať, ale skoro voči všetkému, čo urobil, mala matka
výhrady, výhrady mala tiež voči jeho spôsobu života. Jej nervozitu a negatívne nálady znásobovala
choroba, často dochádzalo k hádkam, kedy matka kričala, na čo žalobca reagoval zvýšeným hlasom.
Žalovaná vypovedala, že bola viackrát svedkom toho, ako žalobca držal matku za krk a bil ju po hlave.
O takomto incidente mala vedomosť aj svedkyňa L.. I. O.Č. - sestra poručiteľky, ktorej sa o tom zmienila

samotnáporučiteľka. SvedokN.G.-priateľžalovanejboločitýmsvedkom,akožalobcadržalporučiteľku
za krk a bil ju po hlave. V konaní teda bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že žalobca poručiteľku
fyzicky inzultoval, navyše v čase, keď už bola chorá, neprejavoval o ňu opravdivý záujem, jeho konanie
svedčilo o nezáujme zjednodušiť matke neľahkú situáciu s ohľadom na jej zdravotný stav aj za cenu
ústupkovaprispôsobeniusajejnáladámvzáujmepredísťkonfliktom.Vzhľadomnatosúdprvejinštancie

uzavrel, že poručiteľka oprávnene uplatnila dôvody vydedenia uvedené v § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Obč.
zák. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania nerozhodol
(§ 151 ods. 3 O.s.p.).

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietol, že dôvody vydedenie neboli v listine o vydedení dostatočne konkretizované z časového a
skutkového hľadiska. Dôvody vydedenia v konaní neboli podľa neho bezpečne preukázané. Ani jedna
zo svedkýň (O.. H., O.. Z. V. O.. Z.) sa nevedeli presne vyjadriť k duševnému stavu poručiteľky v čase
spísania závetu a listiny o vydedení a ani jedna z nich nebola v inkriminovanom čase s poručiteľkou.

Znalec O.. Š. B. pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie P.É. Ú. Z..
V. S. N., pričom ako znalec pre odvetvie psychiatria sa vyjadroval aj k otázkam vplyvu liekov na stav
poručiteľky, čo patrí do odvetvia algeziológia. Poručiteľka bola v období spísania závetu pod vplyvom
morfia, diazepanu a liekov s podobnými účinkami. Zo záznamov v chorobopise je zrejmé, že v čase od
24.6. do 1.6.2000 u nej dochádzalo k miernej dezorientácii, pričom znalec uviedol, že stavy orientácie

a dezorientácie sa u nej mohli striedať aj v priebehu dňa. Na strane 9 posudku znalec uviedol, že
čas spísania závetu nie je možné určiť. Pokiaľ ide o dôvody vydedenia, žalobca v odvolaní namietol,
že nevhodné až hrubé správanie k poručiteľke nie je kvalifikovaným dôvodom vydedenia v zmysle
§ 469a Obč. zák. Takéto správanie sa by v zmysle § 469a ods. 1 písm. a/ Obč. zák. muselo byť v
súvislosti s neposkytnutím potrebnej pomoci poručiteľke. Čo sa týka fyzického násilia, ktorého sa mal

žalobca voči poručiteľke dopustiť, súd prvej inštancie podľa neho nevzal do úvahy, že sa iba bránil.
Výpoveď svedka N. G. nie je podľa žalobcu vieryhodná, keďže ide o priateľa žalovanej. Svedkyňa L.. I.
O. vypovedala, že poručiteľka bola veľmi impulzívna, nervózna, bolo s ňou treba jednať veľmi opatrne.
Sestra poručiteľky L.. Ľ. R. vypovedala, že sa stalo, že poručiteľka ju napadla v nemocnici. Matka
poručiteľky O. O. vypovedala, že ani dve hodiny pred smrťou poručiteľky, keď sa s ňou rozprávala, sa

poručiteľka na žalobcu nesťažovala a ani sa jej nezmienila o tom, že spísala závet a listinu o vydedení.
Spomenuté svedkyne tiež uviedli, že žalobca v rámci svojich možností a ťažkých rodinných pomerov
pomáhal v domácnosti poručiteľky a prispieval na ňu a popreli, že by žalobca poručiteľku nenavštevoval
v nemocnici.5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

treba zmeniť.

6. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by
poručiteľka urobila predmetný právny úkon - závet a listinu o vydedení v duševnej poruche, ktorá by ju
robila na tento právny úkon neschopnou, čo by spôsobilo absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov

v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

7. Vydedenie predstavuje prejav vôle, ktorým poručiteľ odníma dedičské právo svojmu potomkovi,
ktorému by inak zo zákona prináležalo (§ 473, § 479 Obč. zák.). Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou
tohto prejavu vôle poručiteľa je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia (§ 469a ods. 3 veta za

bodkočiarkou Obč. zák.). Výpočet dôvodov spôsobilých na vydedenie je taxatívne vymedzený v ust.
§ 469a ods. 1 Obč. zák. Poručiteľ môže potomka vydediť, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol
poručiteľovipotrebnúpomocvnemoci,vstarobealebovinýchzávažnýchprípadoch(§469aods.1písm.
a/ Obč. zák.); ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať
(§ 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zák.); ak bol odsúdený pre úmyselný trestný čin k trestu odňatia slobody

v trvaní najmenej jedného roka (§ 469a ods. 1 písm. c/ Obč. zák.); alebo ak trvalo vedie neusporiadaný
život (§ 469a ods. 1 písm. d/ Obč. zák.).

8. Pokiaľ ide o vydedenie žalobcu, odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom sporových strán a
výsluchomsvedkovL..I.O.,L..Ľ.R..O..S.Z.V.N.G..Nazákladetaktodoplnenéhodokazovaniadospel

odvolací súd k záveru, že dôvody vydedenia nie sú dané. Vzhľadom na dôvody vydedenia uvedené
poručiteľkou v listine o vydedení, ktorá je súčasťou závetu, do úvahy prichádzali dôvody uvedené v §
469a ods. 1 písm. a/, b/, d/ Obč. zák.

9. Pre platnosť vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. a/ Obč. zák. je nevyhnutné, aby sa

poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné problémy alebo iné ťažkosti, ktoré vznikli v dôsledku veku
alebo onemocnenia, prípadne pre ťažkosti spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou,
požiarom, povodňou), potrebuje pomoc, pričom nie je schopný si sám bez cudzej pomoci obstarať svoje
základné životné potreby (hygienické a pod.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby
poručiteľa nie je postarané inak. Poručiteľka trpela ťažkou nevyliečiteľnou chorobou. Odvolací súd je

však toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by sa ocitla v takej situácii, že bolo nevyhnutné,
aby jej žalobca poskytol pomoc. Pokiaľ totiž poručiteľka nebola hospitalizovaná, bola schopná sa o
seba postarať a teda bola schopná obstarať svoje základné životné potreby. Keď sa jej zdravotný stav
zhoršil, a bola hospitalizovaná, nebolo možné očakávať od žalobcu, aby jej poskytol nejakú pomoc.
Treba vziať do úvahy, že z výpovede žalobcu vyplynulo, že poručiteľka sa so žalobcom dohodla, že sa

o neho nebude starať a že žalobca bude poberať sirotský dôchodok a poručiteľka bude poberať rodinné
prídavky a invalidný dôchodok. Podľa žalobcu poručiteľka od neho nikdy nevyžadovala žiadne peniaze
a bola rada, že sa o žalobcu nemusí starať, lebo on sa o seba postará. V čase spísania listiny o vydedení
bol žalobca poberateľ sirotského dôchodku podľa § 49 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, a
teda nezaopatreným dieťaťom odkázaným na výživu poručiteľky. Preto dôvod vydedenia podľa § 469a

ods. 1 písm. a/ Obč. zák. podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný.

10. Pokiaľ ide o dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zák., záujem, ktorý by
potomok mal prejavovať o poručiteľa, treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho
prípadu. Skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa neprejavuje opravdivý záujem, ktorý

by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v pasivite (nezáujme) potomka vo vzťahu k poručiteľovi
alebo v správaní sa potomka, ktorým síce potomok o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom
nezodpovedajúcim riadnemu správaniu potomka k rodičovi, napr. spôsobom trvale prekračujúcim
zásady spoločenskej slušnosti. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by
žalobca trvalo neprejavoval o poručiteľku opravdivý záujem v takom zmysle, ako je to uvedené vyššie.

To, že sa prípadne málo zdržiaval doma, nemožno vyhodnotiť ako trvalé neprejavovanie opravdivého
záujmu o poručiteľku. Je možné, že poručiteľka nebola spokojná so spôsobom života žalobcu, ktorý
žalobca ako mladý človek viedol a že medzi ňou a žalobcom kvôli tomu dochádzalo ku konfliktom, ale
táto skutočnosť sama osebe nemôže byť dôvodom vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. b/ Obč.zák. Tvrdenie poručiteľky, že žalobca ju nebol v nemocnici navštíviť, žalobca poprel a zhodne s ním
vypovedala svedkyňa L.. Ľ. R., podľa ktorej žalobca chodieval poručiteľku navštíviť do nemocnice spolu
s ňou (svedkyňou).

11. Žalobca poprel tvrdenie svedka N. G. o tom, že poručiteľku zbil. Žalobca uvádzal, že poručiteľka mala
návaly zlosti a vtedy sa ho snažila udrieť, pričom on jej iba držal ruky. V tejto súvislosti treba poukázať na
výpoveď svedkyne L.. Ľ. R., podľa ktorej poručiteľka mala ťažkú, nervóznu povahu, bola prchká a pokiaľ
jej aj žalobca chcel pomôcť, nedovolila mu to, pričom žalobcu volala A. alebo môj A.. Táto svedkyňa

súčasne vypovedala, že je presvedčená o tom, že žalobca poručiteľku fyzicky nenapadol. Svedkyňa
O.. S. Z., ktorá ako psychiatrička prichádzala do kontaktu s poručiteľkou počas jej pobytu v nemocnici,
vypovedala, že poručiteľka sa na žalobcu sťažovala, uvádzala, že je vagabund, že sa neučí, že nechodí
domov. Ďalej táto svedkyňa vypovedala, že si nepamätá na to, že by sa jej poručiteľka sťažovala, že ju
žalobca fyzicky napadol, ale ak by také niečo poručiteľka svedkyni povedala, svedkyňa by asi urobila
záznam do chorobopisu. Odvolací súd je vzhľadom na takúto dôkaznú situáciu toho názoru, že záver o

tom, že by žalobca poručiteľku fyzicky napadol, nemožno urobiť výlučne na základe výpovede svedka
N. G. a to aj z toho dôvodu, že o objektívnosti tohto svedka možno mať pochybnosti, keďže ide o priateľa
žalovanej.

12. Za vedenie neusporiadaného života v zmysle § 459a ods. 1 písm. d/ Obč. zák. možno označiť

také správanie sa, ktoré evidentne vybočuje z rámca všeobecnej predstavy o správaní sa v súlade s
dobrými mravmi. O trvalé vedenie neusporiadaného života pôjde v takých prípadoch, kde správanie
sa vydedeného bude vykazovať známky kontinuálnosti (teda nie iba náhodilosti alebo ojedinelosti) a
dlhodobosti, keď už spravidla nebude možné očakávať návrat k bežnému spôsobu života tak, ako je
vnímaný väčšinovou spoločnosťou (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24.11.2011 sp. zn. 21 Cdo

190/2010). K tomuto dôvodu vydedenia sa na str. 1416 Občanského zákoníku II, Komentář, 2. vydanie
2009, Š., Z., Š., C. a kol. uvádza nasledovné: „Dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. d/ Obč.
zák. je pre súdnu prax doteraz otvorenou otázkou. Všeobecne si možno predstaviť, že pojem „trvalého
vedenia neusporiadaného života“ by mohol napĺňať život človeka úplne závislého na alkohole, drogách
a pod.“ Vydedenie je právny úkon s mimoriadne závažnými následkami pre potomka. Preto je odvolací

súd toho názoru, že dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. d/ Obč. zák. nemôže byť daný v
prípade menej závažných problémov v správaní sa potomka. V konaní síce bolo preukázané, že žalobca
rozhodne nežil vzorným životom (nezdržiaval sa doma, v škole zrejme dobre neprospieval atď.), takže
je možné, že poručiteľka z neho nemala veľkú radosť. Na druhej strane však podľa názoru odvolacieho
súdu uvedené správanie sa žalobcu nemožno podradiť pod pojem „trvalé vedenie neusporiadaného

života“ tak, ako je pre účely vydedenia tento pojem vysvetlený vyššie. Inými slovami, spôsob života
žalobcu nemožno kvalifikovať tak, že by tu bol daný dôvod vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm.
d/ Obč. zák. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je ani dôvod vydedenia
uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zák. Vydedenie je preto neplatným právnym úkonom v zmysle
§ 39 Obč. zák. Keďže vydedenie je neplatné, nemôže obstáť ani predmetný závet, ktorým poručiteľka

všetok svoj majetok odkázala svojej dcére - žalovanej. Žalobcovi sa vzhľadom na neplatnosť vydedenia
musí z dedičstva dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu zo zákona (§
479 Obč. zák.).

13. Z uvedeného vyplýva, že vydedenie žalobcu poručiteľkou nie je platným právnym úkonom. V

dôsledku toho je neplatný aj závet, ale iba v časti, v ktorej je v rozpore s ust. § 479 prvá veta Obč. zák.,
teda v časti, ktorou sa žalobcovi ako plnoletému potomkovi nedostalo toľko, koľko predstavuje polovica
jeho dedičského podielu zo zákona. Po poručiteľke dedia v prvej dedičskej skupine v zmysle § 473 ods.
1 Obč. zák. jej potomkovia žalobca a žalovaná a to každý rovnakým dielom, t.j. každý v 1/2. Žalobcovi
ako neopomenuteľnému dedičovi sa musí dostať polovica jeho zákonného dedičského podielu, t.j. 1/4

z dedičstva. Závet poručiteľky tomu odporuje a preto je v zmysle § 479 druhá veta Obč. zák. neplatný
v časti, ktorou žalovaná dedila v rozsahu prevyšujúcom 3/4 dedičstva (na základe predmetného záveru
totiž zdedila celé dedičstvo). To znamená, že žalovaná bude dediť v rozsahu 3/4 a žalobca v rozsahu 1/4.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok tak, ako je to

uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odvolací súd súčasne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. výrok
napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá pokiaľ ide o neplatnosť predmetného závetu v
časti, ktorou na jeho základe žalovaná zdedila 3/4 dedičstva.15. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol vzhľadom na čiastočný
úspech a neúspech sporových strán podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a žiadnej zo
strán nepriznal právo na ich náhradu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).