Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/332/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711212405
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1711212405.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: X/ N.. U. O., Q.. XX.X.XXXX, X/ Y.
O.P., Q.. XX.X.XXXX, X/ X. O., Q.. XX.X.XXXX, T. U. S. I.. Č.. XXX/X, T. U., žalobkyne 2/., 3/ zastúpené
zákonným zástupcom žalobcom 1/, všetci právne zast. advokátskou kanceláriou Kucek & Partners, spol.
s r.o., Mickiewiczova ul. č. 9, Bratislava, proti žalovanej: I. Q. U., R. I.. Č.. X, Bratislava, o náhradu škody
a o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo 17.
júla 2017 č. k. 8C/255/2011- 317, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch (výroky I., II., III.) m e n í tak, že žaloba

sa z a m i e t a.

Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov
sumu po 50.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu v časti náhrady škody zamietol, vyslovil,
že žalobcovia majú proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % a intervientovi nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 19.5.2009 zomrela J.. X. O. - manželka
žalobcu 1/ a matka žalobkýň 2/, 3/ počas poskytovania zdravotnej starostlivosti. Menovaná zomrela
niekoľko hodín po pôrode svojej dcéry X. O. - žalobkyne 3/. Z protokolu č. 440/2009 o vykonanom
dohľade na mieste Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že zdravotná starostlivosť
poskytnutá J.. O. v dohliadanom období nebola adekvátna, v súlade s platnými právnymi predpismi.
V priebehu pôrodu bola nedostatočná koordinácia gynekológa - pôrodníka a anesteziológa pri
podávaní epidurálnej analgézie, anesteziológ bol aktivovaný v čase, keď podanie epidurálnej analgézie

už nebolo indikované. Po vaginálne vedenom pôrode došlo v prípade J.. O. k dyskoordinácii v
organizačnom a liečebnom -taktickom manažmente popôrodného obdobia, pretože hysterektómia alebo
iný zákrok operačnej povahy, ktorým by sa ovplyvnilo, znížilo, resp. zastavilo krvácanie z rodidiel,
neboli vykonané. Prístup k riešeniu stavu menovanej mal byť rýchlejší a agresívnejší - Novoseven
mal byť podaný skôr a mohol byť podaný opakovane, neboli podávané vasopresory. Liečba šoku,
jeho monitorovanie biochemické/hemodynamické a intenzívna starostlivosť, nezodpovedali aktuálnym
možnostiam a zásadám liečby takýchto stavov. Zdravotná starostlivosť zo strany poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti A. U., nebola v súlade s ust. § 40 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. V pitevnom protokole patológ J.. J. uviedol ako príčinu smrti šokový stav
zmiešaného pôvodu, diseminovaná intravaskulárna koagulopatia (porucha zrážania krvi - vedie knezastaviteľnému krvácaniu, pri vyčerpaní faktorov zrážania krvi), embólia plodovou vodou (prienik
plodovej vody do krvného obehu matky), opuch mozgu, opuch pľúc. Z oznámenia o výsledku šetrenia
z 26.3.2010 vykonaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že na základe

zistených skutočností pri výkone dohľadu na mieste, z dostupnej zdravotnej a súvisiacej dokumentácie
ÚDZS skonštatoval, že v prípade J.. X. O. bola v priebehu pôrodu nedostatočná koordinácia gynekológa
- pôrodníka a anestéziológa pri podávaní epidurálnej analgézie a anestéziológ bol aktivovaný v čase,
keď podanie epidurálnej analgézie už nebolo indikované, pričom však nie je predpokladaná príčinná
súvislosť medzi epidurálnou analgéziou a ďalším vývojom stavu menovanej. Po vaginálne vedenom

pôrodedošlouJ..X.O.kdyskoordináciívorganizačnoaliečebno-taktickommanažmentepopôrodného
obdobia, pretože hysterektómia alebo iný zákrok operačnej povahy, ktorým by sa chirurgicky ovplyvnilo
alebo zastavilo krvácanie nebolo vykonané. Prístup k riešeniu stavu mal byť rýchlejší a agresívnejší
- Novoseven mal byť podaný skôr a mohol byť podaný opakovane. Liečba šoku jeho monitorovanie
(biochemické, hemodynamické) a intenzívna starostlivosť nezodpovedali aktuálnym možnostiam a
zásadám takýchto stavov. Ďalej ÚDZS uviedol, že vzhľadom na to, že z údajov svetového medicínskeho

písomníctva vyplýva vysoká mortalita rodičiek v súvislosti s embóliou plodovou vodou a všeobecne
citované sú aj mimoriadne sťažené podmienky pre komplexné medicínske intervencie obvykle s
nízkym benefitom pre postihnutú matku, je možné konštatovať, že uvedené medicínske nedostatky
v poskytovaní zdravotnej starostlivosti zomr. X. O. nemuseli jednoznačne zapríčiniť negatívny zvrat
celého komplexného, dramaticky sa zhoršujúceho chorobného procesu. Výkonom dohľadu na mieste,

postupom úradu podľa 581/2004 Z.z. bolo zistené že zdravotná starostlivosť zo strany poskytovateľa A.
nebola poskytnutá v súlade s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z.

3. V znaleckom posudku č. 3/2017, ktorý bol podaný na žiadosť žalobcu znaleckou organizáciou S. G.,
znalecká organizácia uviedla, že nezistila neadekvátny postup poskytovateľa pred pôrodom a počas

pôrodu, ktorý by viedol k vzniku komplikácie - embólie plodovou vodou. Na otázku, či bolo krvácanie
pacientky dostatočne sledované a boli podniknuté všetky nevyhnutné kroky na jeho elimináciu, uviedla,
že krvácanie pacientky bolo dostatočne sledované, boli podniknuté všetky nevyhnutné konzervatívne
kroky na elimináciu (zastavenie) krvácania. Pri zlyhaní konzervatívnej (neoperačnej) liečby však
bolo nevyhnutné operačne odstrániť zdroj krvácania - maternicu. Tento výkon bol plánovaný, ale

nebol vykonaný, čo znalecká organizácia považuje za nesprávny postup pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, takže možno ustáliť, že neboli podniknuté všetky nevyhnutné kroky na elimináciu
krvácania. Aj samotné prevedenie operácie má však svoje riziká, pri tejto operácii (operačné odstránenie
maternice) je úmrtnosť matky udávaná v 1 % až 6 %. Na otázku, či bola koordinácia zdravotného
personálu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke pri vzniku komplikácii dostatočná, znalecká

organizácia v znaleckom posudku uviedla, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vykonané
všetky potrebné laboratórne a konziliárne vyšetrenia, bola správne aplikovaná medikamentózna liečba,
vrátane všetkých anesteziologických výkonov a liečby, hematologických vyšetrení a liečby, potrebné
lieky boli urgentné zadovážené a nebol zistený nekoordinovaný postup zdravotného personálu. Na
otázku, či mal poskytovateľ za daných okolností postupovať iným spôsobom znalecká organizácia

v posudku konštatovala, že za daných okolností mal poskytovateľ postupovať iným spôsobom a to
pri plánovaní operačného výkonu - odstránenia maternice, po zaintubovaní pacientky a prevoze na
operačnú sálu mal tento výkon uskutočniť, čo bol nevyhnutný krok k odstráneniu zdroja krvácania.
V zdravotnej dokumentácii pacientky sa uvádza, že plánovaná operácia (operačné odstránenie
maternice) nebola vykonaná pre cirkulačnú nestabilitu pacientky. Podľa názoru znaleckej organizácie

práve urgentná operácia (odstránenie maternice ako zdroja krvácania) mohla prispieť k cirkulačnej
stabilizácii pacientky. Na otázku, či bol postup poskytovateľa, keď nepristúpil k operačnému zákroku
na zastavenie krvácania správny - uvádza, že pri zlyhaní konzervatívnych metód na zastavenie
popôrodného krvácania je nutné pristúpiť k operačnému odstráneniu maternice alebo inému zákroku
operačnej povahy, ktorým by sa zastavilo krvácanie. Tým, že poskytovateľ nevyužil všetky možnosti na

zástavu krvácania a nepristúpil k operačnému riešeniu vzniknutej situácie, jeho postup nebol správny.
Na otázku, či bol postup poskytovateľa za daných okolností „. G. - zaujala znalecká organizácia
stanovisko, že počas vedenia pôrodu, po pôrode novorodenca, pri odstránení zadržanej placenty v
maternici,pririešeníklinickýchprejavovvzniknutejkomplikácieembólieplodovouvodou(všetkykonzília,
konzultácie neotestovaných lekárov s atestovanými, pôrodnícke konzervatívne úkony, anesteziologické

a hematologické úkony, laboratórne vyšetrenia, zadováženie potrebných liekov, aplikovaná liečba) -
bol postup poskytovateľa „S. G.“, ale nevykonanie plánovaného operačného výkonu - odstránania
maternice ako nevyhnutného kroku k odstráneniu zdroja krvácania bol postup „non S. G.“. Na otázku,
či by bola smrť pacientky za daných okolností neodvratná znalecká organizácia konštatovala, že zadaných okolností sa v odbornej pôrodníckej literatúre uvádza, že pri pôrodníckej komplikácii, akou
je embólia plodovou vodou, dochádza k smrti rodičky v 80 %. Nie je možné s istotou predpovedať,
či by sa postupom, ktorý sa neuskutočnil (operačné odstránenie maternice) podarilo odvrátiť smrť

pacientky. V odbornej literatúre sa uvádza, že za daných okolností sa tento výkon má realizovať z
vitálnej (život zachraňujúcej) indikácie. Záverom znalecká organizácia poukázala na to, že pri uvedenej
komplikácii pôrodu - embólia plodovou vodou, pri krvácaní z maternice nereagujúcom na konzervatívnu
liečbu, neboli podniknuté všetky nevyhnutné medicínske postupy - nebolo pristúpené k operačnému
odstráneniu maternice, čo si stav pacientky vyžadoval a čo by bolo aj v súlade s odporúčaním odbornej

pôrodníckej literatúry. Pri uvedenej diagnóze - embólia plodovou vodou je však úmrtnosť rodičky
udávaná v 80 %.

4. Na základe trestného oznámenia podaného žalobcom 1/ bolo vo veci vykonané vyšetrovanie. V
predmetnej trestnej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalecký posudok vypracovala znalecká
organizácia v odbore Zdravotníctvo a farmácia forensic.sk. Znalecká organizácia v posudku č. 100/2011

(č.l. 31 - 74 pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ Bratislava V ČVS:ORP-223/1-OVK-B5-2010)
uviedla, že príčinou smrti bol šokový stav zmiešanej genézy R 578, komplikáciou základnej choroby
boladiseminovanáintravaskulárnakoagulopatia,základnouchorobouembóliaplodovouvodou.Embólia
plodovou vodou s následnou diseminovanou poruchou koagulácie je nepredvídateľná a nie je možné jej
predchádzať. Pri súčasnom stave lekárskeho poznania embólia plodovou vodou s následným rozvojom

diseminovanej intravaskulárnej koagulopatie je nevratný stav s úmrtnosťou až 90 %. Stav pri prijatí a
priebeh pôrodu až do samotnej embólie bol fyziologický a štandardný. Postup zdravotníckeho personálu
bollegeartis,plnevsúladesozásadamisprávnejliečby.Pozisteníkoagulopatieprevzalliečbupacientky
hematológ, prítomní boli dvaja anesteziológovia. Ich postupy boli podľa znaleckej organizácie S. G..

5. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná čiastočne. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií
za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Obč. zák. je
existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu na osobnosti fyzickej osoby,
príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a ujmou na osobnosti fyzickej osoby a protiprávnosť zásahu.

Pre oblasť zákonnej ochrany osobnostných práv je charakteristická objektívna zodpovednosť. Ďalej
súd prvej inštancie poukázal na to, že z ustálenej judikatúry je zrejmé, že sa uplatňuje jednotný
názor, podľa ktorého práva na súkromie a rodinný život sú chránené ust. § 11 Obč. zák. a konanie,
ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie väzieb členov rodinného vzťahu stratou blízkej osoby, je konaním
ktoré nesie znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov

rodiny (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/168/2009, sp. zn. 5Cdo/265/2009, sp. zn.
3Cdo/228/2012). V konaní bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že úmrtím J.. O. došlo k zásahu
do emocionálnej sféry žalobcov, k neodvrátiteľnému zásahu do práva na ochranu ich súkromia a
rodinného života v zmysle § 11 Obč. zák., pričom tento zásah je nezvratný a ničím nenapraviteľný,
keďže žalobca prišiel o manželku, s ktorou tvoril plnohodnotne fungujúcu rodinu. Žalobkyniam 2/,

3/ týmto zásahom bola taktiež spôsobená nenapraviteľná ujma, pretože prišli o mamu. Súd prvej
inštancie uzavrel, že smrťou manželky žalobcu a matky žalobkýň 2/, 3/ vznikla žalobcom nenapraviteľná
a žiadnymi prostriedkami odstrániteľná ujma. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol: „Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci, najmä z
protokolu č. 440/2009 o vykonanom dohľade na mieste Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

vyplýva, že zdravotná starostlivosť poskytnutá J.. O. v dohliadanom období nebola adekvátna, v
súlade s platnými právnymi predpismi. V priebehu pôrodu bola nedostatočná koordinácia gynekológa -
pôrodníka a anesteziológa pri podávaní epidurálnej analgézie, anesteziológ bol aktivovaný v čase, keď
podanie epidurálnej analgézie už nebolo indikované. Po vaginálne vedenom pôrode došlo v prípade
J.. O. k dyskoordinácii v organizačnom a liečebnom -taktickom manažmente popôrodného obdobia,

pretože hysterektómia alebo iný zákrok operačnej povahy, ktorým by sa ovplyvnilo, znížilo, resp.
zastavilo krvácanie z rodidiel, neboli vykonané. Prístup k riešeniu stavu menovanej mal byť rýchlejší
a agresívnejší - Novoseven mal byť podaný skôr a mohol byť podaný opakovane, neboli podávané
vasopresory. Liečba šoku, jeho monitorovanie/biochemické, hemodynamické/ a intenzívna starostlivosť,
nezodpovedali aktuálnym možnostiam a zásadám liečby takýchto stavov. Zdravotná starostlivosť zo

strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti A. Bratislava, nebola v súlade s ustanoveniami § 40
ods. 3, zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Taktiež z oznámenia o výsledku
šetrenia zo dňa 26.03.2010 vykonaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - pobočkaBratislava, vyplýva že na základe zistených skutočností pri výkone dohľadu na mieste, z dostupnej
zdravotnej a súvisiacej dokumentácie ÚDZS skonštatoval, že v prípade J.. X. O. bola v priebehu pôrodu
nedostatočná koordinácia gynekológa - pôrodníka a anestéziológa pri podávaní epidurálnej analgézie

a anestéziológ bol aktivovaný v čase, keď podanie epidurálnej analgézie už nebolo indikované, pričom
však nie je predpokladaná príčinná súvislosť medzi epidurálnou analgéziou a ďalším vývojom stavu
menovanej. Po vaginálne vedenom pôrode došlo u J.. X. O. k dyskoordinácií v organizačno a liečebno
- taktickom manažmente popôrodného obdobia, pretože hysterektómia alebo iný zákrok operačnej
povahy, ktorým by sa chirurgicky ovplyvnilo alebo zastavilo krvácanie nebolo vykonané. Prístup k

riešeniu stavu mal byť rýchlejší a agresívnejší - Novoseven mal byť podaný skôr a mohol byť podaný
opakovane. Liečba šoku jeho monitorovanie (biochemické, hemodynamické) a intenzívna starostlivosť
nezodpovedali aktuálnym možnostiam a zásadám takýchto stavov. Kde bolo zároveň bolo zistené že
zdravotnástarostlivosťzostranyposkytovateľaA.nebolaposkytnutávsúladesustanoveniami§4ods.3
zákona č. 576/2004 Z.z. Zo znaleckého posudku č. 3/2017 vyhotoveného na žiadosť žalobcu znaleckou
organizáciou S. G., znalecká organizácia uviedla, že počas pôrodu došlo k jednej najzávažnejších

a najobávanejších pôrodníckych komplikácii, kde klinické známky svedčili pre prienik plodovej vody
do krvného obehu matky. Táto komplikácia môže vzniknúť aj u zdravej rodičky a v tomto prípade
bola medicínsky nepredvídateľná. Počas vedenia pôrodu znalecká organizácia nezistila pochybenie,
zadržaná placenta bola správe odstránená. Po prejavení sa uvedenej komplikácie mala pacientka
správne poskytnutú konzervatívnu a madikamentóznu liečbu, boli vykonané všetky potrebné laboratórne

a konziliárne vyšetrenia, potrebné lieky boli urgentne zadovážené a znalecká organizácia nezistila
nekoordinovaný postup personálu. Taktiež bolo správne rozhodnuté vykonať operačné odstránenie
maternice. Nevykonanie tejto operácie - operačne odstránenie maternice považuje znalecká organizácia
za nesprávny postup. Kde zároveň uviedli, že v odbornej pôrodníckej literatúre sa uvádza, že pri
takomto masívnom krvácaní pri zlyhaní konzervatívnych metód, využívaných k zástave popôrodného

krvácania, je nutné odstrániť maternicu ako zdroj krvácania, čo sa považuje za život zachraňujúci
výkon. Kde taktiež uviedli, že samotné prevedenie operácie má však svoje riziká, pri tejto operácii
(operačné odstránenie maternice) je úmrtnosť matky udávaná v 1% až 6%. Na otázku, či mal
poskytovateľzadanýchokolnostípostupovaťinýmspôsobom-konštatovala,žezadanýchokolnostímal
poskytovateľ postupovať iným spôsobom a to pri plánovaní operačného výkonu - odstránenia maternice,

po zaintubovaní pacientky a prevoze na operačnú sálu mal tento výkon uskutočniť, čo bol nevyhnutný
krok k odstráneniu zdroja krvácania. V zdravotnej dokumentácii pacientky sa uvádza, že plánovaná
operácia (operačné odstránenie maternice) nebola vykonaná pre cirkulačnú istabilitu pacientky. Podľa
názoru znaleckej organizácie práve urgentná operácia (odstránenie maternice ako zdroja krvácania)
mohla prispieť k cirkulačnej stabilizácii pacientky. Zároveň je uvedené, že tým, že poskytovateľ nevyužil

všetky možnosti na zástavu krvácania a nepripustil k operačnému riešeniu vzniknutej situácie, jeho
postup nebol správny. Čo znamená, že nevykonanie plánovaného operačného výkonu, odstránenie
maternice, ako nevyhnutného kroku k odstráneniu zdroja krvácania bol postup non S. G..“ Súd prvej
inštancie teda vychádzal z toho, že bol splnený predpoklad vzniku nároku na ochranu osobnosti,
ktorým je protiprávnosť (neoprávnenosť) predmetného zásahu do osobnostných práv žalobcov. Ďalej

súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Na základe vyššie uvedeného bolo
podľa názoru súdu v konaní preukázané, že žalovaný svojím protiprávnym konaním spočívajúcim v
nerešpektovaní zákona o zdravotnej starostlivosti v značnej miere zasiahol do osobnostných práv
žalobcov, a to do ich práv na súkromný a rodinný život, a preto je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch dôvodný. Žalobca v 1./ rade stratil možnosť realizácie a ďalšieho rozvoja rodinného života so

svojoumanželkou,akoajžalobkyňav2./a3./radeichujmaspočívavnepoznanímaterinskejlásky.Smrť
J..O.zasiahladoichživotanečakaneatragickyzásadnýmspôsobomanenávratnepretrhlacitovéväzby
mladej fungujúcej rodiny, ktorá sa mala tešiť druhému prírastku do rodiny, z čoho je zrejmé, že žiadna
formamorálnehozadosťučineniapodľa§13ods.1Obč.zák.bynepostačovalanato,abybolaprimerane
vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na strane žalobcov, ktorých právo na ochranu

osobnosti bolo porušené zásahom s neodstrániteľnými následkami. Nakoľko nie je možné upustiť od
neoprávnených zásahov, alebo aby sa následky tohto zásahu odstránili, preto je namieste použiť ust. §
13 ods. 2 Obč. zák., kde takýto spôsob odškodnenia je jediným riešením v prípadoch ochrany osobnosti
pozostalých. Žiadna z morálnych noriem zadosťučinenia nie je postačujúca, pri takomto zásahu ako je
smrť, ktorá je nezvratná.“ Vzhľadom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť každému žalobcovi po 50.000 eur
v zmysle § 11 v spojení s § 13 ods. 2 Obč. zák.6. V časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej platiť im pozostalostnú
úrazovú rentu súd prvej inštancie žalobu zamietol a zamietnutie žaloby odôvodnil nasledovne: „Súd
dospel k záveru, že nárok žalobcov na vyplatenie pozostalostnej úrazovej renty je čo do základu

nedôvodný. Aj keď pre vznik nároku podľa § 448 Obč. zák. je rozhodujúci stav, ktorý v pomeroch
žalobcov existoval v čase smrti J.. O., nie je pritom rozhodujúce, či táto vyživovacia povinnosť bola
určená rozhodnutím súdu. V prípade, ak vyživovacia povinnosť nebola určená súdnym rozhodnutím,
konajúci súd si podmienky existencie, trvania a výšky vyživovacej povinnosti posúdi sám, ako otázku
predbežnú,pretožepodmienkounárokupodľa§448Obč.zák.jeexistenciavyživovacejpovinnosti,ktorá

závisí od naplnenia podmienok Zákona o rodine, a nie od rozhodnutia súdu, ktorý svojim rozhodnutím
len určuje konkrétnu výšku vyživovacej povinnosti. Predpis o sociálnom poistení, na ktorý Občiansky
zákonník odkazuje pri posúdení nároku a sumy pozostalostnej renty, tak jeho ustanovenia (zákona č.
461/2003 Z.z.) sú v danom prípade použiteľné len z hľadiska technického výpočtu mesačnej sumy
pozostalostnej úrazovej renty, ktorá sa určí vo výške výživného, ktorú bola nebohá povinná platiť ku
dňu svojej smrti, ako aj z hľadiska určenia maximálnej sumy súčtu pozostalostných úrazových rent po

tom istom poškodenom. Pri výpočte pozostalostnej úrazovej renty pre žalobcov súd vychádzal z kritérií
stanovených Zákonom o rodine pre určenie výživného pre deti zo strany rodičov. Kde žalobca 1./ rade
v odôvodnení svojej žaloby uviedol iba, že mesačné náklady na mal. Y. predstavujú sumu 650 eur, a
mal. X. predstavujú sumu 580 eur. Žalobca v 1./ rade neuniesol dôkazné bremeno pri určení výšky
výživného, nepredložil súdu požadované listiny z ktorých by mohol ustáliť výšku výživného, a to príjem

J.. O., ktorý mala pred danou udalosťou, aby súd mohol ustáliť z akého príjmu bolo v jej schopnostiach a
možnostiach poskytnúť výživné na žalobkyňu v 2./, 3./ rade, taktiež na žalobcu v 1./ rade s poukazom na
to, že žili v spoločnej domácnosti a podieľali sa na nákladoch domácnosti spoločne. Žalobca 1./ rade sa
domáhalodžalovanéhosumyvovýške200eur,kdevýškutejtosumyanineodôvodnil.Súdtaktiežnemal
za preukázanú výšku vdovského a sirotského dôchodku, kde by z rozdielu medzi určeným výživným

a sirotským, vdovským dôchodkom vypočítal danú sumu, čo je vlastne ušla výživa - pozostalostná
úrazová renta, kde by súd zároveň musel prihliadať aj na to, že sa bude zvyšovať o určené percentuálne
navýšenie v súlade príslušnými právnymi predpismi týkajúce sa zvyšovania pozostalostnej úrazovej
renty.“

7. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „O trovách konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 2 C.s.p, žalobcovia sa domáhali žalobou dvoch samostatných nárokov, kde v časti
nemajetkovej ujmy boli úspešní v celom rozsahu a v časti nároku na náhradu škody boli neúspešní.
Vzhľadom na neúspech žalobného nároku v časti, kde výška nárokov zodpovedala na úvahe súdu, súd
rozhodol tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%. Intervenient na strane

žalovaného, ktorý vstúpil do konania v časti o zaplatenie náhrady škody, bol úspešný v plnom rozsahu,
súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.“

8.Protitomutorozhodnutiupodalažalovanáanapadlanímvýrok,ktorýmboložalobevyhovené.Navrhla,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne.

Poukázala na to, že Odborná komisia predsedu ÚDZS v stanovisku zo 17.7.2009 uviedla, že zo strany
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti J.. X. G. Z.. E.. - R.. X. A. R. nedošlo k porušeniu ust. § 4
ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. Odborná komisia ďalej konštatovala, že
zamestnanci žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke postupovali správne, v zmysle
právnych predpisov a že ich konanie nie je možné považovať za príčinu úmrtia pacientky. V Protokole

č. 440/2009 o vykonanom dohľade na mieste ÚDZS z 9.11.2009 ÚDZS aj napriek stanovisku svojej
vlastnej odbornej komisie konštatuje, že zamestnanci žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
žalovanej sčasti nepostupovali správne. Žalovaná však v odvolaní poukázala na to, že ÚDZS jednak
nekonštatoval príčinnú súvislosť medzi konaním zamestnancov žalovanej a jednak poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti neuložil pokutu v zmysle zák. č. 581/2004 Z.z. Ide podľa žalovanej o dôkaz

toho, že ÚDZS dospel k záveru, že nesprávny postup zamestnancov žalovanej je natoľko nezávažný,
že nie je dôvod udeliť žalovanej trest vo forme pokuty. Ďalej žalovaná v odvolaní argumentovala tým, že
znalecká organizácia A..sk - Z. A. J.D. P., Y.. Y. N..K.. v znaleckom posudku uviedla, že príčinou úmrtia
pacientky bola embólia plodovou vodou komplikovaná diseminovanou vaskulárnou koagulopatiou, ktoré
zapríčinili šokový stav zmiešanej genézy (viaceré pôsobiace faktory) a keďže presná príčina a rizikové

faktory vzniku embólie plodovou vodou nie sú známe, je táto komplikácia nepredvídateľná, nie je možné
jej predchádzať a s následným rozvojom diseminovanej intravaskulárnej koagulopatie ide o nezvratný
stav. Znalecká organizácia ďalej v posudku uviedla, že „postup zdravotníckeho personálu bol S. G., teda
plne v súlade so zásadami správnej liečby. Celý postup zdravotníckeho personálu bol koordinovanýa presný. Do liečby stavu pacientky boli zapojení všetci príslušní odborníci a oneskorené vyšetrenie
službukonajúcim internistom nemalo na priebeh ochorenia žiadny vplyv. Smrť pacientky nebolo možné
podľa súčasného stavu medicínskych poznatkov predvídať a ani jej zabrániť.“ Žalovaná v odvolaní

zaujala stanovisko, že po prečítaní poslednej citovanej vety mal súd prvej inštancie skončiť dokazovanie
a žalobu zamietnuť. Žalovaná ďalej poukázala na výsluch znalca J.. H. M., R.., ktorý bol vykonaný
pre účely trestného konania. Znalec v rámci výsluchu okrem iného uviedol, že v danom čase nebolo
možné uvažovať o nijakom inom postupe, než aký bol zvolený. Žalovaná v odvolaní ďalej súdu prvej
inštancie vytkla, že neprihliadol na to, že policajný orgán uznesením z 8.1.2014 zastavil trestné stíhanie,

ktoré bolo vedené proti zamestnancom žalovanej vo veci prečinu usmrtenia pacientky z dôvodu, že
sa skutok nestal. Orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že zamestnanci žalovanej svojím
konaním nezapríčinili úmrtie pacientky. Týmto rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní je podľa
žalovanej súd prvej inštancie viazaný podľa § 193 C.s.p. Ďalej žalovaná v odvolaní poukázala na
znalecký posudok znaleckej organizácie S. G. M.Q. K., Y.. Y. N..K.. V tomto posudku sa uvádza, že
nebolo možné predísť komplikácii (embólia plodovou vodou) cisárskym rezom, pretože táto komplikácia

bola u pacientky medicínsky nepredvídateľná a dochádza k nej ako pri vedení pôrodu prirodzenou
cestou, tak aj pri vedení pôrodu cisárskym rezom. Uvedená znalecká organizácia nezistila neadekvátny
postup poskytovateľa pred pôrodom a počas pôrodu, ktorý by viedol ku vzniku komplikácie - embólie
plodovou vodou. V posudku tiež uviedla, že krvácanie pacientky bolo dostatočne sledované a boli
podniknuté všetky nevyhnutné konzervatívne kroky na jeho elimináciu. Uvedená znalecká organizácia

síce v posudku tiež uviedla, že ako správny postup by bolo možné považovať chirurgické odstránenie
zdrojakrvácania-maternice,alezároveňdodala,že„samotnéprevedenieoperáciemávšaksvojeriziká,
pritejtooperácii(operáciamaternice)jeúmrtnosťmatkyudávaná1-6%.“Týmpodľažalovanejznalecká
organizácia potvrdila argument žalovanej, že jej zamestnanci sa rozhodli nevykonať predmetnú operáciu
maternice z dôvodu, že by to zvýšilo riziko úmrtia pacientky. Znalecká organizácia tiež zistila, že pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vykonané všetky potrebné laboratórne a konziliárne vyšetrenia,
bola správne aplikovaná medikamentózna liečba vrátane všetkých anesteziologických výkonov a liečby,
hematologických vyšetrení a liečby, potrebné lieky boli urgentne zadovážené a znalecká organizácia
nezistila nekoordinovaný postup zdravotného personálu. Na záver znalecká organizácia dodala, že
pri vzniku embólie plodovou vodou je úmrtnosť pacientky 80 %. Na záver svojho odvolania žalovaná

poukázala na to, že ani jeden z uvedených dôkazov nepotvrdil, že by úmrtie pacientky bolo v príčinnej
súvislosti s konaním zamestnancov žalovanej. Ak je pri vzniku embólie plodovou vodou úmrtnosť 80 %
a to pri správnom postupe poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, potom je podľa žalovanej nemožné
dokázať, že ak by jej zamestnanci postupovali inak, k úmrtiu pacientky by nedošlo.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaniami napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie (výroky I., II., III.), prejednal odvolanie na
pojednávaní a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba v napadnutých výrokoch zmeniť.

10. Ku vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti

fyzickej osoby v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená
podmienka existencie neoprávneného (protiprávneho) zásahu, v dôsledku ktorého vznikla kvalifikovaná
ujma na osobnosti fyzickej osoby ako preukázaný dôsledok negatívneho pôsobenia zásahu na osobnosť
fyzickej osoby a existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom a ujmou vzniknutou na osobnosti
fyzickej osoby (púha možnosť, že určitým konaním bolo zasiahnuté do osobnostných práv, pre vznik

práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nepostačuje - viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 Cdo 108/2011). Neoprávneným zásahom je zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorý je
v rozpore s objektívnym právom, t. j. s právnym poriadkom.

11. Významnou chránenou hodnotou osobnosti každej fyzickej osoby je aj jej osobné súkromie. Ak

medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich
súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému
zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa i právo fyzickej
osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľuďmi najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla
rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov zo strany iného predstavuje

neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby.

12. V prejednávanej veci by došlo k neoprávnenému (protiprávnemu) zásahu do osobnostných práv
žalobcov za predpokladu, že smrť manželky žalobcu 1/ a matky žalobkýň 2/, 3/ pri pôrode, resp. popôrode žalobkyne 3/ bola spôsobená nesprávnym postupom lekárov - zamestnancov žalovanej, teda že
ich postup by bolo možné kvalifikovať ako postup non S. G.. Ak by táto podmienka nebola splnená, teda
ak by postup lekárov bol S. G., t.j. v súlade so zásadami správnej liečby, nebola by splnená podmienka

neoprávnenosti (protiprávnosti) zásahu a žalobe by nebolo možné vyhovieť.

13. V konaní bolo preukázané, že príčinou úmrtia J.. X. O. bola diseminovaná intravaskulárna
koagulopatia pri embólii plodovou vodou. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ( ÚDZS ) v
Oznámení o výsledku šetrenia podania z 26.3.2010 (č.l. 8) okrem iného uviedol: „Na základe zistených

skutočností pri výkone dohľadu na mieste a z dostupnej zdravotnej a súvisiacej dokumentácie možno
konštatovať, že v prípade J.. X. O. bola v priebehu pôrodu „nedostatočná koordinácia gynekológa -
pôrodníka a anesteziológa pri podávaní epidurálnej analgézie, nakoľko podanie epidurálnej analgézie
v čase, kedy bola podaná, už nebolo indikované, pričom však nie je predpokladaná príčinná súvislosť
medzi epidurálnou analgéziou a ďalším vývojom klinického stavu menovanej. Po vaginálne vedenom
pôrode došlo v prípade p. O. k dyskoordinácii v organizačnom a liečebno - taktickom manažmente

popôrodného obdobia, pretože hysterektómia alebo iný zákrok operačnej povahy, ktorým by sa
chirurgicky ovplyvnilo alebo zastavilo krvácanie, neboli vykonané. Prístup k liečeniu stavu p. O. mal
byť rýchlejší a agresívnejší - Novosen mal byť podaný skôr a mohol byť podaný opakovane. Liečba
šoku, jeho monitorovanie (biochemické, hemodynamické) a intenzívna starostlivosť nezodpovedali
aktuálnym možnostiam a zásadám liečby takýchto stavov. Vzhľadom k tomu, že z literárnych údajov

svetového medicínskeho písomníctva jednoznačne vyplýva vysoká mortalita rodičiek v súvislosti s
embóliou plodovou vodou a všeobecne citované sú aj mimoriadne sťažené podmienky pre komplexné
medicínske intervencie obvykle s nízkym benefitom pre postihnutú matku, je možné konštatovať, že hore
uvedené medicínske nedostatky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti R.. O. nemuseli jednoznačne
zapríčiniť negatívny zvrat celého komplexného dramaticky sa zhoršujúceho chorobného procesu.“ Na

záver ÚDZS v uvedenom Oznámení skonštatoval, že zdravotná starostlivosť zo strany poskytovateľa
nebola poskytnutá v súlade s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. V podstate rovnaké závery obsahuje
aj Protokol ÚDZS č. 440/2009 o vykonanom dohľade na mieste z 10.12.2009 (č.l. 83).

14. S. G. M. K., Y.. Y. N.. K.. v znaleckom posudku č. 3/2017 (č.l. 271) uviedla, že nezistila neadekvátny

postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pred pôrodom a počas pôrodu, ktorý by viedol k vzniku
komplikácie-embólieplodovouvodou.Krvácaniepacientkybolodostatočnesledovanéabolipodniknuté
všetky nevyhnutné konzervatívne kroky na zastavenie krvácania. Na druhej strane sa v tomto posudku
uvádza, že pri zlyhaní konzervatívnej liečby bolo nevyhnutné operačne odstrániť zdroj krvácania -
maternicu. Tento výkon bol plánovaný, ale nebol vykonaný, čo znalecká organizácia považuje za

nesprávny postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, takže možno ustáliť, že neboli podniknuté
všetky nevyhnutné kroky na elimináciu krvácania pri operačnom odstránení maternice je úmrtnosť
matky udávaná v 1 % až 6 %. V zdravotnej dokumentácii pacientky a uvádza, že plánovaná operácia
(operačné odstránenie maternice) nebola vykonaná pre cirkulačnú instabilitu pacientky. Podľa názoru
znaleckej organizácie práve urgentná operácia (odstránenie maternice ako zdroja krvácania) mohla

prispieť k cirkulačnej stabilizácii pacientky. Nie je však podľa znaleckej organizácie možné s istotou
predpovedať, či by sa operačným odstránením maternice podarilo odvrátiť smrť pacientky. Príčinou smrti
pacientky bol šokový stav zmiešaného pôvodu, diseminovaná intravaskulárna koagulopatia (porucha
zrážania krvi, ktorá vedie k nezastaviteľnému krvácaniu), embólia plodovou vodou (prienik plodovej
vody do krvného obehu matky), opuch mozgu a opuch pľúc. Znalecká organizácia v závere posudku

zaujala stanovisko, že pri takejto komplikácii pôrodu (embólia plodovou vodou, krvácanie z maternice
nereagujúcenakonzervatívnu liečbu)nebolopodniknutévšetkynevyhnutnémedicínskepostupy,keďže
nebolo pristúpené k operačnému odstráneniu maternice, čo si stav pacientky vyžadoval a čo by bolo aj
v súlade s odporúčaním odbornej pôrodníckej literatúry. Pri embólii plodovou vodou je však úmrtnosť
rodičky udávaná v rozsahu 80 %.

15. Odvolací súd je toho názoru, že z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplynulo, že by k smrti
J..O.došlovdôsledkutoho,žeošetrujúcilekárinepostupovaliS.P.G..Zoznaleckéhoposudkuznaleckej
organizácie S. G., znalecká organizácia, spol. s r.o. č. 3/2017, zo znaleckého posudku vypracovaného
v trestnom konaní znaleckou K. A..sk č. 100/2011, ale aj z výsledkov šetrenia vykonaného Úradom

pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že v prípade embólie plodovou vodou je úmrtnosť
rodičiek veľmi vysoká (80 % podľa posudku č. 3/2017, až 90 % podľa posudku č. 100/2011). Pritom
práve embólia plodovou vodou bola v prípade J.. M. základným ochorením, ktoré bolo komplikované
diseminovanou intravaskulárnou koagulopatiou. ÚDZS síce konštatoval nedostatky pri poskytovanízdravotnej starostlivosti J.. M., ale súčasne uviedol, že zistené nedostatky nemuseli zapríčiniť negatívny
zvrat chorobného procesu a to práve s prihliadnutím na vysokú mortalitu rodičiek v prípade embólie
plodovou vodou. V posudku č. 3/2017 znalecká organizácia uviedla, že za postup non S. G. možno

považovať to, že J.. O. nebola odstránená maternica ako zdroj krvácania a že v dôsledku toho neboli
využité všetky postupy na záchranu života pacientky. K tomu odvolací súd uvádza, že aj samotné
odstráneniematernicejerizikové(úmrtnosť1%až6%).Okremtoho,vzhľadomnavyššieuvedenúveľmi
vysokú úmrtnosť pacientiek v prípade embólie plodovou vodou, nemožno urobiť záver, že odstránenie
maternice by J.. O. zachránilo život. Inými slovami, je iba domnienkou, že by odstránenie maternice

odvrátilo smrť J.. O..

16. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda odvolací súd toho názoru, že v konaní
nebolo bez pochybností preukázané, že k úmrtiu J.. O. došlo výlučne v dôsledku nesprávneho
postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti J.. M. (postup non S. G.). Ako je to uvedené vyššie,
predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby

je neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu. Žalobe by bolo možné vyhovieť iba za predpokladu, že
by bolo bez pochybností preukázané, že smrť J.. O. bola spôsobená výlučne nesprávnym postupom
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Iba v takom prípade by došlo k neoprávnenému zásahu do
práva na súkromie žalobcov (viď bod 11.). Táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola. Pre
vyhoveniežalobenepostačujepúhaneoveriteľnámožnosť,žeJ..O.byprežila,akbydošlokodstráneniu

maternice, resp. že to bolo práve neodstránenie maternice ako postup non S. G., čo spôsobilo jej smrť.
Ako je to uvedené v ods. 10., púha možnosť, že určitým konaním bolo zasiahnuté do osobnostných práv,
nepostačuje na vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 Obč. zák.

17.Keďžetedavkonanínebolpreukázanýneoprávnenýzásahdoosobnostnýchprávžalobcovzostrany

žalovanej, odvolací súd zmenil podľa § 388 C.s.p. napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie
(výroky I., II., III.), ktorými bolo žalobe vyhovené, tak, že žalobu zamietol.

18. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v časti náhrady škody zamietnutá (výrok
IV.), nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

19. K účasti intervienta v konaní (G.Q. - Slovenská R., G..Y..) odvolací súd uvádza, že z podania
intervienta z 23.2.2018 (č.l. 422) vyplýva, že intervient v štádiu odvolacieho konania z konania vystúpil,
na čo má nepochybne právo vzhľadom na to, že do konania môže z vlastného podnetu vstúpiť.

20. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a
úspešnej žalovanej nepriznal nárok na ich náhradu, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).