Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/397/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115204173
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115204173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613
843, proti žalovanému: X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., o zaplatenie 3.349,11 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/86/2015-98 zo dňa 31. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v
ust. čl. 18 bod 18.14. Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01. 08. 2002, ktoré boli

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere č. 0424507788 zo dňa 30. 07. 2008 medzi
obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151
653 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 6C/86/2015-98 zo dňa 31. 05. 2016 žalobný návrh žalobcu o

zaplatenie sumy 3.299,11 eur spolu s úrokmi z omeškania v sume 404,16 eur a úrokmi z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.349,11 eur od 07.11.2014 do 13.02.2015 a zo sumy 3.299,11 eur od
14.02.2015 do zaplatenia zamietol a konanie v časti o zaplatenie sumy 50,- eur zastavil. Žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Zároveň určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. čl. 18 bod 18.14.
Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01. 08. 2002, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o splátkovom úvere č. 0424507788 zo dňa 30. 07. 2008 medzi obchodnou spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom

a žalovaným ako dlžníkom, v znení: "Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek
postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené
alebonepodmienené,bezohľadunaprávnyvzťah,zktoréhovyplývajú,akoajbezohľadunato,čiBanka
vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu
osobu, alebo previesť akékoľvek záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky
voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným
súhlasom Banky." je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 16. 02. 2015 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 3.349,11 eur, úroku z omeškania za obdobie od 21. 06. 2013 do 06. 11. 2014 v sume
404,16 eur a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.349,11 eur od 07. 11. 2014 do zaplatenia, a to na
základe zmluvy zo dňa 30. 07. 2008 č. 424507788 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislavaa žalovaným. Uvedenú pohľadávku nadobudol od Slovenskej sporiteľne, a. s., na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 27. 06. 2013.
Podaním zo dňa 13. 05. 2016 zobral žalobca žalobu v časti uplatnenej istiny vo výške 50,- eur späť z

dôvodu, že žalovaný pred podaním žaloby uhradil dňa 21. 08. 2015 sumu 5,- eur a po podaní žaloby,
dňa 13. 02. 2015 sumu 50,- eur. Žalobca tak žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 3.299,11
eur spolu s úrokmi z omeškania za obdobie od 21. 06. 2013 do 06. 11. 2014 v sume 404,16 eur, vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 3.349,11 eur od 07. 11. 2014 do 13. 02. 2015 a zo sumy 3.299,11 eur od
14. 02. 2015 do zaplatenia.

Vzhľadomkdispozitívnemuúkonužalobcuzodňa13.05.2016,ktorýmzobralžalobuvčastiozaplatenie
sumy 50,- eur späť, súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30. 06. 2016 (ďalej len „O. s. p.“) zastavil.
Aplikujúc ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom do 10. 06. 2010 (ďalej „zákon č. 258/2001 Z. z.“), § 1 ods. 2, § 261 ods. 3 písm. d/, §

365 ods. 1, § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 52, § 53, § 54, § 524 Občianskeho zákonníka, § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 552/2008 Z. z. účinnom od 01. 01. 2009 (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z.“) súd žalobu žalobcu vo
zvyšnej časti zamietol.
Konštatoval, že v danom prípade bol predmetnou zmluvou o splátkovom úvere č. 0424507788 zo dňa

30. 07. 2008 založený medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom záväzkovo-právny vzťah, z ktorého vyplynula Slovenskej sporiteľni povinnosť poskytnúť za
dohodnutých podmienok dlžníkovi úver - peňažné prostriedky do sumy 142.000,- Sk a žalovanému ako
dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť aj s úrokmi a dohodnutými poplatkami v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 2.018,- Sk (66,99 eur) splatných do 20. dňa príslušného kalendárneho

mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 20. 08. 2008 a poslednej splátky 20. 07. 2018. Túto zmluvu
vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru zo strany veriteľa
poskytujúceho úvery v rámci svojho podnikania spotrebiteľovi, možno podradiť pod právnu úpravu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Z hľadiska zmluvného typu išlo medzi
účastníkmi zmluvy o uzavretie zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Zároveň v danom

prípade išlo vzhľadom k subjektom zmluvy o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
Potom čo súd dospel k záveru, že zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou
a žalovaným neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., t. j. výšku
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré mal žalovaný žalobcovi zaplatiť, vyhodnotil poskytnutý

spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou žalovaného
bolo vrátiť žalobcovi len poskytnutú peňažnú sumu 142.000,- Sk (4.713,54 eur), v 120 mesačných
splátkach vo výške 1.183,3333 Sk (39,2795 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 20. 08. 2008 a
poslednej 120. splátky dňa 20. 07. 2018.
Žalovaný na daný záväzkovo-právny vzťah poskytol Slovenskej sporiteľni do dňa 20. 09. 2012 peňažné

plnenie v celkovej sume 3.191,95 eur. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. ku dňu
17. 05. 2013, mal žalovaný povinnosť uhradiť 57 splátok (splátky splatné od 20. 08. 2008 do 20. 04.
2013 vrátane) v súdom určenej výške 39,2795 eur, t. j. celkovo 2.238,9315 eur. Ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti žalovaný teda uhradil sumu o 953,0185 eur vyššiu ako suma 2.238,9315 eur,
ktorá zodpovedala súčtu peňažných záväzkov žalovaného z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, ku

ktorých splatnosti ku dňu 17. 05. 2013 došlo. Žalovaný sa do dňa 17. 05. 2013 nedostal do omeškania s
plnením svojho peňažného záväzku z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere a Slovenskej sporiteľni tak
nemohlo vzniknúť právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Ak tak listom zo dňa 20. 05. 2013 urobila,
tento jej právny úkon je v rozpore so znením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda z dôvodu
tohto rozporu so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Žalovaný mal tak povinnosť aj

naďalej splácať poskytnutý úver v splátkach v súdom určenej výške 39,2795 eur so splatnosťou do 20.
dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný ani ku dňu vyhlásenia rozsudku nebol v omeškaní s
plnením svojich peňažných záväzkov z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, preto bolo nutné žalobu
v časti, na ktorej žalobca zotrval, zamietnuť.
Súd skúmal tiež vecnú legitimáciu strán v konaní a dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne

vecne legitimovaný. Žalobca si v konaní uplatňoval pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť ako postupník
postúpením pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27. 06. 2013
podľa § 524 Občianskeho zákonníka od Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava. Súd konštatoval, že v
danom prípade išlo o pohľadávku pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne ako banky, ktorá poskytlapredmetný úver dlžníkovi - žalovanému (ako klientovi). Z tohto dôvodu je potrebné v súvislosti s
postúpením tejto pohľadávky brať zreteľ aj na oprávnenie banky postúpiť pohľadávku za podmienok
podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť,

že banka je oprávnená postúpiť inému subjektu bez súhlasu klienta iba tú pohľadávku (resp. jej časť),
ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, a to iba za podmienky, že klient (dlžník) je napriek písomnej
výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením tejto časti svojho peňažného
záväzku voči banke. Žalobca v konaní nepreukázal naplnenie uvedených podmienok pre vznik
oprávnenia banky postúpiť žalovanú pohľadávku voči dlžníkovi - žalovanému z predmetnej zmluvy o

splátkovom úvere. Ku dňu postúpenia pohľadávky žalovaný nebol v omeškaní s plnením jeho peňažných
záväzkov zo zmluvy o splátkovom úvere, žalobca ani nepreukázal, že by najneskôr 90 dní pred
postúpením pohľadávky Slovenská sporiteľňa vyzvala žalovaného na plnenie jeho nesplácaného dlhu
zodpovedajúceho postúpenej pohľadávke. Nakoľko v konaní nebolo preukázané naplnenie podmienok
podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. súd zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013
v časti postúpenia žalovanej pohľadávky posúdil ako neplatný právny úkon urobený v rozpore s § 39

Občianskeho zákonníka. Žalobca tak nemohol nadobudnúť žalovanú pohľadávku.
Na uvedenom podľa záveru súdu nemení nič ani ust. čl. 18 bod 18.14. Všeobecných obchodných
podmienok účinných od 01. 08. 2002, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere č.
0424507788 zo dňa 30. 07. 2008 medzi obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom
Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (ďalej len „VOP“),

podľa ktorého klient (dlžník, odporca) mal výslovne súhlasiť s tým, že Slovenská sporiteľňa je oprávnená
kedykoľvek postúpiť svoje pohľadávky, voči nemu na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek záväzky na
tretiu osobu. Uvedenú zmluvnú podmienku posúdil súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Uvedené ustanovenie VOP vyplýva z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a

jej obsah spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť. Zmluvná podmienka bola obsiahnutá vo vopred
predformulovaných VOP, ktoré boli účinné od 01. 08. 2002 (t. j. ešte pred uzavretím predmetnej zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 10. 02. 2006) a ktoré ako neoddeliteľnú súčasť zmluvných podmienok zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 30. 07. 2008 bol nútený dlžník - žalovaný prijať, ak chcel vstúpiť do zmluvného
vzťahu s veriteľom. Uvedená podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď touto zmluvnou podmienkou banka zrejme obchádzala
ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. (resp. v čase účinnosti VOP § 9 ods. 7) a súčasne v tom, že
spotrebiteľ už vopred, pri samotnom uzavretí zmluvného vzťahu s bankou dával súhlas s postúpením
akýchkoľvek pohľadávok bankou voči nemu ako dlžníkovi, resp. s prevodom akýchkoľvek záväzkov
banky voči nemu, na tretiu osobu, zatiaľ čo spotrebiteľ takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky

voči banke, resp. prevod záväzku voči banke, na tretiu osobu nedostal a bol oprávnený na postúpenie
pohľadávky, resp. prevod záväzku, voči banke na tretiu osobu výlučne s jej predchádzajúcim písomným
súhlasom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 146 ods. 1 O. s. p. Žalovaný bol v celom rozsahu
úspešný v časti konania, o ktorej súd meritórne rozhodol. Súčasne žalobca zobral žalobu o zaplatenie

sumy 50,- eur späť s odôvodnením, že k zaplateniu tejto sumy žalovaným došlo po podaní žaloby dňa
13. 02. 2015, táto však bola podaná na súde až dňa 16. 02. 2015, a teda zastavenie konania v tejto časti
zavinil žalobca. Z uvedeného dôvodu právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanému., ktorý si však
ich náhradu neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky v ust.
čl. 18 bode 18.14. Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01. 08. 2002, ktoré boli
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere č. 0424507788 zo dňa 30. 07. 2008 medzi
obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom, podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil
skutkový stav.
Poukázal na to, že ust. § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou
a klientom odchýlne od ustanovení zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ust.
§ 92 ods. 8 zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov. Vo všeobecných obchodných

podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť
postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. S uvedeným
sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 11Co/11/2015 zo dňa 25. 08. 2016. Uviedol,že nevidí dôvod na vyhlásenie zmluvnej podmienky, ktorá v podstate vyplýva zo zákonných ustanovení
Občianskeho zákonníka, za neplatnú a neprijateľnú, keďže súd v podstate týmto rozhodnutím označil
za neprijateľné, neplatné samotné zákonné ustanovenie.

Možno súhlasiť s názorom súdu, že medzi zmluvnými stranami nastalo nerovnovážne postavenie,
ktoré však súd vyriešil tak, že ponechal v platnosti ustanovenie, ktoré možno považovať za sporné,
a naopak vyhlásil za neprijateľné ustanovenie, ktoré nijakým spôsobom zákonu neodporuje. Súd mal
ako neprijateľné vyhlásiť ustanovenie, v zmysle ktorého klient nedostal súhlas banky na postúpenie
pohľadávky voči banke, resp. k prevodu záväzku voči banke na tretiu osobu a bol oprávnený uvedené

uskutočniť výlučne s predchádzajúcim súhlasom banky, keďže v tomto smere dochádza k rozporu s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
V ďalšom žalobca uviedol, že ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nemožno spájať s
aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava
výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale
iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona

nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu
postúpenia pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 7Co/540/2015 zo dňa 04. 11. 2015, či Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/2013 zo dňa 12.
10. 2015.
Zastáva názor, že rozhodnutie súdu a vyhlásenie predmetného ustanovenia za neprijateľné a neplatné

naráža aj na rozpor s ďalšími ustanoveniami Občianskeho zákonníka a rovnako aj s judikatúrou, v
zmysle ktorých oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka, t. j. bez ohľadu na súhlas, resp. nesúhlas dlžníka s postúpením a súd má
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu
a platnosť zmluvy o postúpení (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/01 zo dňa

11.06.2013).

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01. 07. 2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 31. 06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom(§355ods.1C.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1acontrarioC.
s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§
380, § 379 C. s. p.) a tento v napadnutom výroku, ktorým súd vyhlásil neprijateľnosť zmluvnej podmienky,

podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom
vykonanému dokazovaniu, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú

vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. účinného v čase rozhodovania okresného súdu (v
súčasnosti obdobne § 220 ods. 2 C. s. p.), odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť
týchtodôvodovavpodstatnýchbodochnaneodkazuje.Odvolacienámietkyžalobcuvyhodnotilodvolací
súd ako nedôvodné.

7. Predmetom konania je nárok zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0424507788 zo dňa 30. 07.
2008 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava, a žalovaným. Podanou žalobou sa
zaplatenia pohľadávky z tejto úverovej zmluvy domáhal žalobca ako postupník pôvodného veriteľa
(Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava). Bolo preto potrebné, aby žalobca v prvom rade preukázal

svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného
veriteľa. Žalobca na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie predložil jednak oznámenie
pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky adresované žalovanému a Zmluvu o postúpení pohľadávok
č. 0655/2013/CE zo dňa 27. 06. 2013 uzatvorenú medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava ažalobcom. Okresný súd žalobu voči žalovanému zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, majúc za to, že postúpenie pohľadávky na žalobcu je neplatné, keď žalobca
nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa

Slovenskej sporiteľne a. s. voči žalovanému ako dlžníkovi (absencia omeškania dlžníka s plnením
peňažných záväzkov voči banke, nepreukázanie výzvy adresovanej bankou žalovanému na plnenie
nesplácaného dlhu najneskôr 90 dní pred postúpením pohľadávky), pri súčasnom vyhlásení zmluvnej
podmienky obsiahnutej v ust. čl. 18 bod 18.14. Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.
08. 2002, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere č. 0424507788 zo dňa 30. 07.

2008 upravujúcej postúpenie pohľadávky banky voči klientovi a naopak na tretie osoby za neplatnú z
dôvodu jej neprijateľnosti. S uvedeným záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

8. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. účinného k 27.06.2013 (ku dňu postúpenia pohľadávky)
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

9. Odvolací súd sa nestotožnil s výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ktorý
predostrel odvolateľ v podanom odvolaní. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je
ustanovením špeciálnym vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia upravenej v ust. § 524 a nasl.

Občianskehozákonníkaavzmyslezásadyprednostišpeciálnehopredpisupredpredpisomvšeobecným
je prednostne aplikovateľné na právny vzťah týkajúci sa bankovej pohľadávky. Jeho účelom je upraviť
špeciálny režim pri postupovaní pohľadávok banky, ktorá má v zmysle citovaného zákona postavenie
subjektu sui generis vzhľadom na jej špecifické oprávnenie a povinnosti vyplývajúce zo zákona č.
483/2001 Z. z. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka môže pohľadávku postúpiť inej

osobe za podmienky, že dlžníka, ktorý je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy na jej úhradu písomne
vyzve a dlžník je napriek tomu s úhradou dlžnej sumy viac ako 90 dní v omeškaní.

10. V prejednávanom spore nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu žalovaného pred
postúpením pohľadávky vyzval na splnenie si svojho peňažného záväzku a túto výzvu žalovanému i

doručil. Možno tak konštatovať, že nebol splnený zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky
banky, Slovenskej sporiteľne, a. s., na žalobcu. Žalobca zároveň nepreukázal existenciu omeškania
dlžníka s plnením svojho záväzku voči pôvodnému veriteľovi, keď žalobca v odvolaní závery súdu
prvej inštancie v tomto smere nenapadol. Pokiaľ teda postupca (Slovenská sporiteľňa, a. s.) postúpil
predmetnú pohľadávku z úveru, postupoval v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., z

ktorého dôvodu je postúpenie pohľadávky uplatnenej v konaní v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať ex offo.

11. Pokiaľ žalobca namietal oprávnenie súdu skúmať platnosť postúpenia pohľadávky Slovenskej
sporiteľne, a. s., Bratislava na žalobcu, odvolací súd uvádza, že ak nie sú splnené zákonom stanovené

predpoklady (§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.), nie je pohľadávka banky postupiteľná (teda jej
postúpenie je objektívne neprípustné) a jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore
so zákonom a ako také absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi
stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je
pritom súd povinný prihliadať ex offo. Okresný súd preto správne skúmal, či pre postúpenie pohľadávky

banky, zvlášť ak ide o pohľadávku voči spotrebiteľovi, boli splnené podmienky § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z.12. K odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k vysloveniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky ust. čl.
18 bod 18.14. Všeobecných obchodných podmienok odvolací súd uvádza, že i keď ust. § 89 ods. 1
zákona č. 483/2001 Z. z. umožňuje banke upraviť si s klientom práva a povinnosti z obchodov odchylne

od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z
povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť, nevylučuje to posúdenie (a prípadné
vyhodnotenie) takejto dohody ako neplatnej.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že súhlas klienta s postúpením pohľadávky banky či prevodom záväzku

banky na tretiu osobu nie je predmetom osobitnej dohody, či výsledkom individuálnych rokovaní medzi
klientom a bankou, ale je súčasťou všeobecných obchodných podmienok pripravených veriteľom
(právnym predchodcom žalobcu) pre širší, vopred neurčený okruh účastníkov na strane dlžníka, bez
účasti žalovaného a zrejme bez reálnej možnosti žalovaného uvedené ustanovenie zmluvy vylúčiť.
Súd prvej inštancie preto správne skúmal naplnenie predpokladov pre deklarovanie neprijateľnosti
uvedenejzmluvnejpodmienkyvzmysle§53Občianskehozákonníka,atonielentočitakétoustanovenie

bolo individuálne dojednané (v danom prípade nejde o predmet plnenia ani o cenu plnenia) ale aj
to či ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem záveru o nepreukázaní individuálneho dojednania uvedeného
ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, odvolací súd ako správny vyhodnotil i záver súdu
prvej inštancie o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v predmetnom ustanovení

všeobecných obchodných podmienok v neprospech spotrebiteľa. Nepomer v právach a povinnostiach
strán konania napokon v odvolaní pripustil i samotný žalobca.

14. Pokiaľ žalobca namietal, že súd ponechal v platnosti ustanovenie, ktoré možno považovať
za sporné, resp. v neprospech spotrebiteľa, spočívajúce v neudelení súhlasu spotrebiteľovi na

postúpenie pohľadávky, resp. prevod záväzku voči banke a možnosti spotrebiteľa tak urobiť výlučne s
predchádzajúcim súhlasom banky, uvedená námietka nie je dôvodná. Z výroku napadnutého rozsudku
je zrejmé, že súd prvej inštancie z dôvodu neprijateľnosti správne určil neplatnosť zmluvnej podmienky
v ust. čl. 18 bodu 18.14 pre jej neprijateľnosť v celom jej znení, nie len v časti.

15. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu, v celom rozsahu sa
stotožniac s jeho závermi, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.

16. Vo zvyšnej časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadnej zo strán konania, ponechal odvolací
súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)