Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618010090
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4618010090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD.
a členov senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej v trestnej veci obžalového G.
W. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/, odsek 3 písmeno b/ Trestného, o odvolaní
obžalovaného G. W., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, zo dňa 11.06.2018, sp. zn. 1T/21/2018
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 19. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
G. W., narodenému XX.XX.XXXX v O.,
trvale bytom T. O., prechodne bytom J. XXX,
J.,

u k l a d á :
podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno
l/, písmeno n/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona,
postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť)
mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany ( ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného G. W.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/, odsek 3
písmeno b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX o XX.XX h v O., v priestoroch predajne benzínového čerpadla U. na D. M. G. č.
XX, využil nepozornosť poškodeného T. W., platiaceho za tovar pri predajnom pulte, počas vzájomnej
konverzácie mu z predajného pultu odcudzil pri sebe položenú koženkovú peňaženku čiernej farby, v

ktorej mal doklad totožnosti, kartičku poistenca a finančnú hotovosť vo výške 70,- Eur, čím spôsobil
poškodenému T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L. č. XXX, škodu vo výške 75,- Eur, pričom za takéto
konaniebolrozsudkomOkresnéhosúduTopoľčanysp.zn.3T/23/2016zodňa31.08.2016,právoplatným
dňa 31.08.2016 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b)
Trestného zákona.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona postupom podľa §

38 odsek 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l/
Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m/ Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere osemnásť mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmenob/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Obžalovanému ukladal súd I. stupňa aj ochranné protialkoholické liečenie podľa § 73 odsek 2 písmeno
d/, odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona ústavnou formou. O uplatnených

nárokoch na náhradu škody poškodenému T. W. súd I. stupňa rozhodol tak, že uvedeného poškodeného
so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch
odvolania obžalovaný namietal výšku uloženého trestu, ktorú považoval za neprimeranú. Poukázal na
to, že ku skutku sa sám priznal a tento úprimne oľutoval. V čase keď sa dopustil skutku nemal kde bývať,

bol na ulici a uvedeným činom riešil svoj aktuálny stav. Poukázal však na to, že od tej doby došlo v jeho
prípade k zmene, pretože sa sám rozhodol nastúpiť do zariadenia Dobrý pastier - W. pod Z., kde sa
snažil aj vďaka dekanovi hľadať zamestnanie a viesť riadny život.
Verejné zasadnutie bolo zo začiatku vykonané v neprítomnosti obžalovaného v zmysle § 293 odsek 5
Trestného poriadku. Obžalovaný sa na verejné zasadnutie dostavil pred vyhlásením rozsudku.
Zástupkyňa krajského prokurátora uviedla, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o uloženom

treste považovala za zákonný a uložený trest podľa jej názoru nebolo možné považovať za neprimerane
prísny. Ani okolnosti, ktoré uviedol obžalovaný vo svojom odvolaní nie sú takého charakteru, ktoré by
mali vplyv na výmeru uloženého trestu, respektíve na jeho zmiernenie. Odvolanie obžalovaného navrhla
ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -

obhajcom obžalovaného, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
výroku rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu
(pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Odvolací súd viazaný rozsahom podaného odvolania obžalovaným preskúmal napadnutý rozsudok len
vo výroku o uloženom treste. V prípade obžalovaného súd I. stupňa správne prihliadol na existenciu
poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno l/ Trestného zákona, teda, že sa obžalovaný ku konaniu
priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Odvolací súd však v prípade obžalovaného zistil ďalšiu
poľahčujúcu okolnosť a to uvedenú v § 36 písmeno n/ Trestného zákona, teda že napomáhal orgánom

činným v prípravnom konaní a súdu. Ako vyplýva zo spisového materiálu obžalovaný sa už v prípravnom
konaní vo svojej výpovedi priznal v plnom rozsahu a pred súdom I. stupňa urobil vyhlásenie, že je
vinný a súd I. stupňa toto vyhlásenie prijal. V prípade obžalovaného následnej správne súd I. stupňa
prihliadol aj na existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona a to s
poukazom na odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný sa dopustil konania v rozpore

so zákonom celkove dvadsaťštyri krát a to prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Obžalovaný bol
naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, zo dňa 31.08.2016 sp. zn. 3T/23/2016,
kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov so zaradením
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a ktorý vykonal
dňa 20.10.2017. Tu je potrebné upriamiť pozornosť na to, že obžalovaný sedem dní po tom, ako bol

prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa dopustil prejednávanej trestnej činnosti, v tomto prípade
nie je možné konštatovať, že by na obžalovaného už uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody
mali prevýchovný vplyv. Z uvedeného nebolo možné obžalovanému ukladať iný druh trestu ako trest
nepodmienečný.
Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že v prípade obžalovaného zistil ďalšiu poľahčujúcu okolnosť

a tak pri ukladaní trestu prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcou, upravoval zákonom
stanovenú trestnú sadzbu pri § 212 odsek 3 Trestného zákona v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona.
Takto bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody v rozmedzí šesť mesiacov až dva roky dva
mesiace. Vzhľadom na osobu páchateľa, však nebolo možné uložiť trest odňatia slobody na dolnej
hranici takto upravenej trestnej sadzby a za primeraný považoval odvolací súd trest odňatia slobody vo

výmere šestnásť mesiacov.
Aj odvolací súd obžalovaného na výkon uvedeného trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, pretože
obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody.

V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na pochybenia súdu I. stupňa, keď poškodeného T.
W. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces v zmysle § 288 odsek 2
Trestného poriadku, hoci obžalovanému neuložil ani čiastočnú povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.Toto pochybenie, však nebolo možné napraviť z dôvodu, že výrok o náhrade škody nebol odvolaním
napadnutý tak zo strany obžalovaného, ako ani zo strany poškodeného.
S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.