Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. august 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618010124
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4618010124.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného L. B.,
pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom
na § 140 písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného L. B., proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 13. 6. 2018 sp. zn. 2T/30/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 22. 8.

2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného L. B. z a m i e t a, pretože nie
je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný L. B. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr.

zák. s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zák., na skutkovom základe, že:
obžalovaný dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hod. v K., na vale rieky Z., na jej ľavom brehu,
približne 200 metrov od mosta cez rieku Z. v smere do Q., po predchádzajúcej hádke, fyzicky napadol
poškodeného D.. F. F. tak, že keď sa poškodený od obvineného odvrátil, zozadu ho jedenkrát udrel
dreveným predmetom kužeľovitého tvaru o dĺžke 726 mm, na oboch stranách zrezaného, z ktorého
od začiatku širšej časti vo vzdialenosti cca 78 mm prečnievala kovová skrutka s metrickým závitom o

dĺžke cca 70 mm a priemeru cca 8 mm, do oblasti hlavy vpravo, čím mu spôsobil ťažké zranenia, a to
pomliaždenie mozgového tkaniva s vnútrolebkovým krvácaním v oblasti zadnej jamy lebky vpravo, tržne
- zmliaždenú ranu v oblasti za pravým uchom, trieštivú zlomeninu záhlavovej kosti vpravo s vpáčením
kostných úlomkov za pravým uchom a poškodenie tvárového nervu vpravo, dysartriu (poruchu reči),
konaním obžalovaného došlo priamo k zraneniu životne dôležitého orgánu ľudského tela - mozgu, s
celkovou dobou práceneschopnosti a liečenia zranení 6 a viac týždňov, so závažným obmedzením

poškodeného v obvyklom spôsobe života.
Za to mu bol podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. s použitím ustanovení § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák.,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu:

- poškodenému D.. F. F., narodenému XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., X. XXXX/X vo výške 7202,78
eur,
- poškodenej spoločnosti Q. poisťovňa, pobočka K., Z.. M.R.V. XXXX/XX, XXX XX K. vo výške 210,80
eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený D.. F. F., narodený XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., X.
XXXX/X odkázaný so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste a náhrady škody.V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že odvolanie podáva čo do
výroku o treste a náhrady škody. Apeloval na krajský súd, aby mu znížil výmeru trestu na 5 rokov a
poškodené strany odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces. Konštatoval, že správne

súd I. stupňa zistil tri poľahčujúce okolnosti a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, avšak nedostatočne
zohľadnil význam poľahčujúcich okolností. Poukázal tiež na to, že bezprostredne po čine pomáhal
poškodeného nakladať do sanitky, čo svedčí o tom, že si ihneď uvedomil nesprávnosť svojho konania a
že konal skratovo. Pokiaľ ide o nároky poškodených, tieto považuje za vysoké.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany odvolanie ani písomné vyjadrenie k odvolaniu obžalovaného
nepodal.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomného odôvodnenia
odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste a náhrady škody a
uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov s tým, že ho na výkon trestu zaradí do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a poškodených s nárokom na náhradu škody
odkáže na civilný proces.

Obžalovaný L. B. na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní, pretože trest je
privysoký, je mu ľúto čo spáchal a taktiež škoda sa mu zdá vysoká. Uviedol tiež, že sa necíti byť až tak

vinný, aby musel dostať tak vysoký trest, preto požiadal o trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Poškodený F. F. na verejnom zasadnutí uviedol, že škodu, ktorá mu bola priznaná súdom I. stupňa,
považoval v tom čase za primeranú, avšak s poukazom na to, že obžalovaný sa odvolal, čím predĺžil
celé konanie, je táto nízka.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že odvolanie obžalovaného
nepovažuje za dôvodné. Súd I. stupňa pokiaľ ide o druh a výmeru trestu rozhodol v súlade so zákonom
a pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento je tiež správny. Odvolanie obžalovaného navrhla podľa §
319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, Krajský súd v Nitre, ako súd
odvolací, podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste a o náhrade škody, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu bolo zistené, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
konanomdňa13.6.2018vyhlásil,žejevinnýzospáchaniaskutku,ktorýsamukladiezavinu.Vdôsledku
toho súd I. stupňa nevykonával dokazovanie ohľadne jeho viny a prijal jeho vyhlásenie o vine.

Z dôvodu prijatia vyhlásenia o vine obžalovaného, ako i skutočnosti, že odvolanie obžalovaného bolo
podané iba čo do výroku o treste a výroku o náhrade škody, výrok o vine citovaného rozsudku nadobudol
právoplatnosť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por.
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
aj pokiaľ ide o ukladanie trestu a priznania nároku na náhradu škody, a to v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., s ktorými aj odvolací súd súhlasí, a keďže dodržal všetky
zásady ukladania trestov uvedené v § 34 Tr. zák. ako i zásady pre priznanie nároku na náhradu škody

poškodeným, odvolací súd na úvahy súdu I. stupňa ako na správne v podrobnostiach len poukazuje.

Obžalovaný uviedol, že trest v trvaní 7 rokov, ktorý mu bol uložený, je neprimerane prísny a žiadal uložiť
trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov z dôvodu existujúcich poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm.
j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a súčasne žiadal poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázať

na civilný proces.

Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaný bol v minulosti 1-krát trestne stíhaný, avšak hľadí
sa na neho akoby nebol odsúdený.Z lustrácie v registri priestupkov vyplýva, že nebol doposiaľ priestupkovo postihnutý.
Zo správy Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný nie je registrovaný v informačnom systéme
Sociálnej poisťovne u žiadneho zamestnávateľa a ani ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Odvolací súd po preskúmaní výroku o treste dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený
obžalovanému rozsudkom súdu I. stupňa za daných okolností zodpovedá požiadavke primeranosti
- proporcionálnosti trestu, tento je spravodlivý a vyjadruje objektívny obraz potrieb individuálnej a
generálnej prevencie a v plnej miere odzrkadľuje nebezpečnosť spáchaného zločinu pre spoločnosť,

pričom súd I. stupňa veľmi podrobne a precízne vyhodnotil a rozviedol dôvody, pre ktoré uložil
obžalovanému práve takýto trest. Z týchto dôvodov nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu
nesprávnosť.

Pripreskúmavaníveciodvolacísúdzistil,žesprávnesúdI.stupňapriukladanítrestuvychádzalztrestnej
sadzby uvedenej pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 2 Tr. zák., za ktorý je možné uložiť trest

odňatia slobody v rozpätí 5 až 12 rokov.

Pozistenípoľahčujúcichokolnostíuvedenýchv§36písm.j/,písm.l/,písm.n/Tr.zák.,keďžeobžalovaný
viedol pred spáchaním skutku riadny život, priznal sa k spáchanému skutku a tento úprimne oľutoval a
napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a súdu vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní, pri

nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák., súd I. stupňa správne upravil trestnú sadzbu pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností na
5 rokov až 9 rokov a 8 mesiacov.

Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa

dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Trestného zákona, podľa ktorého trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov, keď uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou,
pričom pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionality) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného
zákona. Tým je určená aj jeho funkcia na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa i ostatných

občanov, pričom ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia)
a prvkov výchovy. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené poukazuje na správne odôvodnenie súdu I. stupňa, že v
prípade obžalovaného bolo nutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený

vo výmere 7 rokov, t.j. v polovici zákonnej trestnej sadzby, ktorú výšku trestu krajský súd nepovažuje za
prísnu vzhľadom na spôsobený následok na zdraví poškodeného, ktorý má trvalé následky v podobe
poškodenia životne dôležitého orgánu ľudského tela - mozgu, poškodenia tvárového nervu vpravo a
tým poruchy reči. Napriek osobným pomerom obžalovaného, na ktorého sa hľadí, akoby nebol doposiaľ
súdne trestaný a ktorý nebol priestupkovo prejednávaný, krajský súd musel zohľadniť skutočnosť, že

obžalovaný sa dopustil prejednávaného skutku z dôvodu banálnej zápletky, ktorá bola motívom jeho
konania a že skutok spáchal bez toho, aby mu poškodený akýmkoľvek spôsobom ublížil a na tohto
zaútočil zozadu so zbraňou v ruke (dreveným predmetom kužeľovitého tvaru o dĺžke 726 mm s kovovou
skrutkou).

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovanému nebolo možné znížiť trest
odňatia slobody na samú spodnú hranicu trestnej sadzby v trvaní 5 rokov ako navrhoval, s ohľadom na
vyššie uvádzané okolnosti prípadu a následky na zdravotnom stave poškodeného a ani mu mimoriadne
znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa sa pri ukladaní trestu
vyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, keď uložil obžalovanému za spáchaný
zločin vyššie uvedený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Túto výmeru považuje odvolací súd za
správnu a primeranú, najmä zodpovedajúcu zákonným ustanoveniam uvedeným v Trestnom zákone,pričom takto uložený trest napĺňa účely generálnej a individuálnej prevencie, prihliadnuc i na osobu
obžalovaného, povahu spáchaného skutku, jeho závažnosť a následky na zdraví poškodeného Ing. F. F.,
spôsobspáchaniaskutkuajehotrvanie,pohnútkuazavinenieobžalovanéhoanezistildôvodnauloženie

trestu v nižšej výmere ani žiadny dôvod na zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu obžalovanému.

Nadriadený súd súčasne konštatuje, že súd I. stupňa správne zaradil obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže obžalovaný nebol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného

činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Rovnako za správny považuje krajský súd aj výrok súdu I. stupňa o náhrade škody, ktorým bola
obžalovanému uložená povinnosť uhradiť poškodenému D.. F. F. škodu vo výške 7.202,70 eur, ktorá
spočíva z bolestného ohodnoteného bodovým ohodnotením znalca a z nákladov na lieky v zmysle
predložených dokladov. Vo zvyšku jeho nároku na náhradu škody bol poškodený správne odkázaný

na civilný proces, keďže predloženými listinnými dokladmi nebol tento zvyšok škody riadne preukázaný
a dokazovanie ohľadne zvyšku nároku na náhradu škody by predĺžilo trestné konanie. Pokiaľ ide o
priznaný nárok na náhradu škody poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa vo výške 210,80 eur, tento
taktiež považuje krajský súd za zákonný a správny, keďže poisťovňa si nárok riadne a včas v zmysle §
46 ods. 3 Tr. por. uplatnila a jeho výšku preukázala aj listinnými dokladmi.

Pokiaľ ide o návrh obžalovaného o opätovné preskúmanie zranení poškodeného ako i nástroja útoku
na poškodeného, tieto návrhy krajský súd zamietol ako nedôvodné, pretože boli preskúmané už v
prípravnom konaní a okrem toho obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, v
dôsledku čoho sa stal napadnutý rozsudok vo výroku o vine právoplatným jeho vyhlásením dňa

13.06.2018.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného L. považoval za nedôvodné a preto ho
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.