Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716203395
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716203395.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu P.. M. Z.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, XXX XX C. C., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Mgr. Ivanou
Švarcovou, advokátkou, so sídlom Horná 41, P.O.BOX 239, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému
P.. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX N. F., zastúpený URBÁNI & Partners
s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36646181, o zaplatenie 102.835,- € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 102.835,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 102.835,- € od 21.5.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.4.2015 bola na Okresný súd v Banskej Bystrici doručená žaloba žalobcu zo dňa 20.4.2015,
ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom hnuteľných vecí v sume
102.835,- € a zároveň, aby bol žalovaný povinný vydať žalobcovi sumu 102.835,- € s 9,5 % úrokom
z omeškania ročne od 21.5.2013 do zaplatenia a zároveň, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť mu

trovy konania.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že v roku 2010 sa rozhodol svoje úspory v banke ochrániť, nakoľko
presahovali maximálnu garantovanú výšku vkladu 100.000,- €, preto ich chcel vybrať a vložiť v inej
banke, ale pracovníčka banky pani Š. mu poradila, aby za časť úspor nakúpil hypotekárne záložné listy
(ďalej len „HZL“) na meno svojho syna P.. Z. Z.. Na základe toho sa s týmto t.j. so žalovaným dohodol, že
na jeho meno poskytne peniaze na kúpu hypotekárnych záložných listov, s tým, že po ukončení emisie
budú finančné prostriedky vrátené na jeho účet XXXXXXX/XXXX, čo je preukázateľné zo samotnej

zmluvy o kúpe HZL. Tiež je to nepriamo preukázané aj tým, že pravidelne platil poplatky za vedenie
účtu. Dňa 25.10.2010 bola v Banskej Bystrici v pobočke OTP banky uzatvorená zmluva o kúpe HZL
na primárnom kapitálovom trhu č.4010299 medzi emitentom OTP Banka Slovensko a.s. a žalovaným
ako kupujúcim, ktorej predmetom bola kúpa dohodnutého počtu HZL tejto banky na doručiteľa na sumu
celkom 101.506,94 €, s tým, že ako číslo účtu kupujúceho bol v zmluve uvedený účet XXXXXXX/XXXX
patriaci jemu - žalobcovi. Tento zmluvný vzťah s bankou na základe návrhu pani Š. dohodol a uzavrel
on. Jeho syn - žalovaný ako kupujúci HZL o obsahu zmluvy nemal žiadnu vedomosť. Na jeho požiadanie

ju len podpísal s tým, že jemu peniaze, za ktoré boli HZL nakúpené nepatria a po zhodnotení tieto
peniaze budú vrátené na jeho účet. Toto podpísal v zmluve o nákupe HZL. Pre túto bankovú operáciu
sa on rozhodol, lebo bola výnosná a garantovaná bankou a aj ubezpečením bankovej pracovníčky, že
transakcia je bezpečná a syn nemôže s prostriedkami nakladať. Financie na túto kúpu, ktoré poskytolboli výhradne jeho. Tento stav pretrval až do roku 2013, kedy malo dôjsť k odpredaju hypotekárnych
záložných listov, teda k ich zhodnoteniu a prevodu sumy 102.835,- € na jeho účet XXXXXXX/XXXX.
Dňa 14.5.2013 požiadal žalovaný o zmenu účtu kupujúceho na č.XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý patril

jemu a peniaze z týchto HZL po ich zhodnotení vo výške 102.835,- € boli dňa 20.5.2013 zaslané OTP
Bankou Slovensko a.s. na tento účet, čím si bezdôvodne a neoprávnene prisvojil sumu 102.835,- €,
ktorá je jeho a žalovanému z nej nepatrí nič. Dňa 1.7.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
adresoval žalovanému výzvu na vydanie 102.835,- € ako pokus o mimosúdnu dohodu. Dňa 4.7.2013
žalovaný telefonicky kontaktoval jeho advokáta s tým, že odchádza na dovolenku a vracia sa dňa

20.7.2013, kedy bude vec riešiť. Dňa 23.7.2013 kontaktovala telefonicky žalovaného jeho advokátka,
ktorej uviedol, že má na vec iný názor a peniaze žalobcovi nevráti. Žalobca vyjadril presvedčenie
o tom, že žalovaný si jeho finančné prostriedky, ktorých nebol nikdy vlastníkom protiprávne prisvojil
a jeho následné právne úkony boli vedené v úmysle mala fidei. V tejto súvislosti uviedol, že dňa
23.5.2013 na oddelení ekonomickej kriminality, odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v
Banskej Bystrici podal trestné oznámenie nasvedčujúce tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného

činu, pričom vec je vedená na OR PZ, OKP Banská Bystrica, ČVS: ORP-412/OEK-BB-2013. Naliehavý
právny záujem na podanie určovacej žaloby žalobca zdôvodnil tým, že žalobným návrhom sa primárne
domáhal len nápravy na ochranu skutočného stavu práva jeho výlučného vlastníctva, ktoré mu bolo
konaním žalovaného neprávom a bezdôvodne odňaté. Podľa jeho názoru uvedené finančné prostriedky
žalovanému nikdy nepatrili, hoci boli vo sfére jeho vplyvu - ich vlastníkom bol výlučne on - žalobca. Z

tohto dôvodu si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania od doby, kedy žalovaný vykonal úkon, ktorým
prejavil vôľu prisvojenie si cudzích peňazí a boli pripísané na jeho účet, t.j. 20.5.2013.

2. Dňa 25.1.2016 bolo na Okresný súd Banská Bystrica doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa
20.1.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že s touto žalobou nesúhlasí. Predovšetkým namietol miestnu

príslušnosť konajúceho súdu, ktorým vo vzťahu k žalovanému má byť Okresný súd Zvolen. Taktiež
namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Okrem toho uviedol, že v
danomprípadejepredmetomurčeniavlastníckeprávokpeňažnýmprostriedkom,čonemožnozamieňať
s pojmom hnuteľná vec. Peňažné prostriedky (s výnimkou historických individuálne určených mincí a
bankoviek) nie sú vecou, ale pohľadávkou. Peniaze, ktoré nemajú materializovanú podobu, nemožno

považovať za vec v právnom slova zmysle, ale ide o inú majetkovú hodnotu - pohľadávku. Vo vzťahu
k vyššie uvedenému, aj s poukazom na ustálenú judikatúru uviedol, že platí, že možnosť žaloby na
plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej. Nakoľko predpokladom rei vindikačnej
žaloby je preukázanie vlastníctva k veci, ktorá sa má vydať, potom žalobe nemožno vyhovieť ani v tejto
časti. Žalobca nie je vlastníkom / oprávneným užívateľom hnuteľnej veci, ktorá by bola neoprávnene v

dispozičnejsférežalovaného.Vzhľadomktýmtoskutočnostiamžiadalžalobuvcelomrozsahuzamietnuť
a žalobcu zaviazať nahradiť žalovanému trovy konania.

3. Dňa 16.3.2016 bol predmetný spis postúpený na tunajší súd v zmysle ustanovenia § 105 ods. 2 O.s.p..

4.Dňa2.1.2017bolonatunajšísúddoručenépodaniežalobcuzodňa28.12.2016,ktorýprostredníctvom
svojej právnej zástupkyne žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby podľa § 139 C.s.p. v nasledovnom
znení: „Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 102.835,- € s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od
21.5.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Zároveň žiadal, aby
bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 19.1.2017 sp.zn.10C/68/2016-125 súd pripustil zmenu
žaloby v požadovanom znení a zároveň súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že je
výlučným vlastníkom hnuteľných vecí v sume 102.835,- € zastavil. Taktiež rozhodol o vrátení kráteného
súdneho poplatku zo žaloby vo výške 92,80 € žalobcovi. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu
je uvedené v tomto uznesení.

5.Dňa19.4.2017bolonatunajšísúddoručenépodaniežalobcuzodňa18.4.2017,ktorýprostredníctvom
svojej právnej zástupkyne k veci uviedol, že podľa podmienok ISIN: K. uvedených v článku I. Zmluvy o
kúpe hypotekárnych záložných listov bol začiatok emisie HZL 20.5.2010 a dátum splatnosti 20.5.2013.
Išlo teda o trojročné obdobie. Predmetné hypotekárne záložné listy boli zakúpené 25.10.2010 (emisia

už bežala) a nákupná hodnota HZL narastala každým dňom o podiel z výšky garantovaného úroku 3,5
%. Jeho snahu o skorší nákup „brzdil“ žalovaný, ktorý si nenašiel čas na podpis (hoci s tým súhlasil)
dokladov vypracovaných bankou (na základe ním poskytnutých dokladov občianskeho preukazu), ktorý
žalobca k tomuto podaniu priložil. Žalobca bol nútený pristúpiť na to, aby doklady podpísal mimo banky- v kancelárii. Bol podrobne informovaný o transakcii, súhlasil s ňou a poskytol k nej doklady a podpísal
zmluvu a ostatné prílohy. Žalobca tiež nakúpil HZL a týmto rozdelením (ktoré „ako bezpečné“ navrhla
pani Š.) eliminovali možnosť poškodenia vkladov nad 100.000,- €, ktoré fond na ochranu vkladov

negarantoval. Taktiež žalobca uviedol, že majiteľom účtu XXXXXXX/XXXX bol a je on, a to od roku 2003.
Tento účet bol daný do zmluvy preto, aby sa jeho prostriedky použité na nákup HZL vrátili po ukončení
emisie nazad majiteľovi. Žalovaný o tom vedel, aj s tým súhlasil. Vyjadril sa, že „to nie je jeho biznis“. Túto
dohodu porušil a zmenou účtu na svoj sa zmocnil jeho prostriedkov a nakladal s nimi nezodpovedne,
keď obchodoval na komoditnej burze, o ktorej nemal žiadne vedomosti, až o všetky prostriedky prišiel.

Keby to boli jeho zarobené peniaze, určite by tak nepostupoval. Žalobca uviedol, že na tento jeho účet
boli pripisované výnosy z HZL a on tiež platil náklady s vedením účtu. Podľa jeho názoru sa žalovaný aj
s manželkou na privlastnenie jeho prostriedkov pripravovali a hoci mali v Tatrabanke a.s. vedený bežný
účet, na túto transakciu (podľa jeho názoru spreneveru) jeho peňazí založila manželka žalovaného v
marci2013bežnýúčet,ktoréhodisponentamisúobaja.Dňa14.5.2013,tedatýždeňpreddňomsplatnosti
emisie HZL v OTP Banke a.s. u brigádnika Z. E., ktorý nebol informovaný riaditeľkou banky, že túto

transakciu treba zdržať (lebo tam ešte nepracoval) zmenili jeho číslo účtu uvedené v zmluve o nákupe
HZL a uviedli tam svoje číslo nového účtu č.XXXXXXXXXX, vedeného v Tatrabanke a.s.. Na tento účet
boli následne po 20.5.2013, asi 21.5.2013 prevedené výnosy a menovitá hodnota vo výške 102.835,- €.
Takto sa zmocnili jeho peňazí, s ktorými nezodpovedne nakladali bez jeho vedomia a súhlasu. Uviedol,
že žalovaný bol iba „papierovým“ vlastníkom. Výnosy a menovitá hodnota boli smerované na jeho účet,

lebo to boli jeho peniaze, ktoré chcel zhodnotiť, keďže vyše 20 mesiacov boli umrtvené vinkuláciou na
odblokovanie ťarchy úveru na byte žalovaného.

6. Súd v predmetnej veci nariadil niekoľko pojednávaní, z ktorých niektoré boli z rôznych dôvodov
odročené bez meritórneho prejednania veci a v ostatných súd vykonal dokazovanie výsluchom strán

sporu, výsluchom svedkov, tiež vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: uznesenie Okresného
riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 24.4.2015 ČVS: ORP-412/OEK-BB-2013 z č.l.55-62, uznesenie
zodňa14.5.2015OkresnejprokuratúryBanskáBystricazč.l.63-64,zápisnicuovýsluchusvedkaP..Z.Z.
v rámci konania ČVS: ORP-412/OEK-BB-2013 z č.l.65-68, zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného
P.. M.Š. Z. v konaní ČVS: ORP-412/OEK-BB-2013 z č.l.69-71, zápisnicu o výsluchu svedka Ľ. Š.

v rámci ČVS: ORP-412/OEK-BB-2013, zápisnicu o výsluchu svedka P.. A. E. ČVS: ORP-412/OEK-
BB-2013 z č.l.82-85, zápisnicu o konfrontácii medzi svedkami P.. M. Z. a P.. Z. Z. z č.l.87-89, zápisnicu
o výsluchu svedka Z. Z. z č.l.90-93, uznesenie ČVS: ORP-532/3-VYS-BB-2016 zo dňa 12.7.2016 z
č.l.94-103, uznesenie Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 11.8.2016 z č.l.104-105, zmluvu o
kúpe hypotekárnych záložných listov na primárnom kapitálovom trhu č.4010299 z č.l.133-134, žiadosť o

bezhotovostný prevod úrokových výnosov a menovitej hodnoty z dlhopisov zo dňa 14.5.2013 z č.l.146,
výpis z účtu č.5 z č.l.147, výpis z účtu č.3 z č.l.148, výpis z účtu č.10 z č.l.149, potvrdenie OTP Banky
a.s. zo dňa 12.4.2017 z č.l.150, potvrdenie OTP Banky z č.l.152, oboznámil sa s prednesom právnych
zástupcov strán sporu, pričom zistil tento skutkový stav.
Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície

zo dňa 24.4.2015 ČVS: ORP-412-OEK-BB-2013 súd okrem iného zistil, že týmto rozhodnutím bolo
podľa § 215 ods. 1 písm. b), ods. 4 Trestného poriadku trestné stíhanie, vo veci zločinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť doposiaľ presne nestotožnený
páchateľ tým, že uzatvoril v postavení kupujúceho dňa 25.10.2010 v Banskej Bystrici v pobočke OTP
Banky zmluvu o kúpe hypotekárnych záložných listov na primárnom kapitálovom trhu č.4010299 s

predávajúcim emitentom OTP Bankou Slovensko a.s., ktorej predmetom bolo nakúpenie dohodnutého
počtu hypotekárnych záložných listov OTP Banky Slovensko a.s. na doručiteľa na sumu celkom
101.506,94 €, s tým, že sa vopred ústnou formou s P.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX dohodol na tom, že mu
tento v súvislosti s predmetným nákupom zverí financie, za ktoré mali byť tieto hypotekárne záložné listy
nakúpené a po zhodnotení týchto financií budú tieto zaslané na účet P.. M. Z., k čomu však následne

nedošlo, pretože doposiaľ nezistený páchateľ bez vedomia P.. M. Z. požiadal o výplatu financií na svoj
účet, čím bola P.. M. Z. spôsobená škoda vo výške 102.835,- €, zastavené, lebo nie je tento skutok
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Z uznesenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 14.5.2015 2Pv 507/14/6601-23 súd okrem
iného zistil, že o sťažnosti poškodeného P.. M.Š. Z. v trestnej veci zločinu sprenevery podľa § 213 ods.

1, ods. 3 Trestného zákona prokuratúr Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť
poškodeného P.. M. Z. z 11.5.2015 proti uzneseniu vyšetrovateľa, odboru kriminálnej polície Okresného
riaditeľstvaPZBanskáBystricazodňa24.4.2015podsp.zn.ORP-412/OEK-BB-2013,ktorýmbolopodľa
§ 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie pre zločin sprenevery podľa § 213ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, preto že
sťažnosť nie je dôvodná.
Zo zápisnice o výsluchu svedka P.. Z. Z. dňa 27.10.2014, zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného

P.. M. Z. zo dňa 27.10.2014, zápisnice o výsluchu svedka Ľ. Š. zo dňa 12.12.2014, zápisnice o
výsluchu svedka P.. A. E. zo dňa 9.1.2015, zápisnice o konfrontácii medzi svedkami P.. M. Z. a
P.. Z. Z. zo dňa 13.5.2015, zápisnice o výsluchu svedka Z. Z. zo dňa 20.4.2015 súd okrem iného
zistil, že sa uskutočnili výsluchy týchto svedkov v rámci šetrenia ohľadne začatého trestného stíhania
vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície

vedeného pod sp.zn. ČVS:ORP-412/OEK-BB-2013.
Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície zo
dňa 12.7.2016 ČVS:ORP-532/3-VYS-BB-2016 súd okrem iného zistil, že vec z trestného oznámenia
podaného oznamovateľom P.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku
bola odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods.
2 Trestného poriadku, s tým, že z listinných materiálov predložených oznamovateľom malo vyplývať, že

v doposiaľ nezistenom čase boli z účtu č.XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý mal v Tatrabanke a.s. založený
P.. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX prevedené finančné prostriedky vo výške 54.000,- € na účet neregistrovanej
spoločnosti INSTATRADE Corporation, Road Town, Tortola, Britské panenské ostrovy, kde z tejto
prevedenej sumy mal mať Ing. Martin Mokroš výnos, ktorý nemal byť priznaný v daňovom priznaní a
nemal byť tak zdanený, čím týmto konaním tak P.. Z. Z. mal spôsobiť škodu príjmovej časti štátneho

rozpočtu SR v nezistenom rozsahu, čím opísaným konaním subjektívne, podľa názoru oznamovateľa
sa P.. Z. Z. mohol dopustiť nejakého daňového trestného činu, pričom uvedené konanie je potrebné
kvalifikovať ako podozrenie zo spáchania trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.
1 Trestného zákona.
Z uznesenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 11.8.2016 č.k.4Pn 298/16/6601-6 súd okrem

iného zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici vo veci podozrenia z trestného činu
skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona o sťažnosti oznamovateľa rozhodol podľa §
193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku tak, že zamietol sťažnosť oznamovateľa P.. M. Z. proti uzneseniu
vyšetrovateľa, odboru kriminálnej polície OR PZ Banská Bystrica zo dňa 12.7.2016 sp.zn.ORP-532/3-
VYS-BB-2016, ktorým bola podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutá vec z podozrenia

z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona, pretože sťažnosť
nie je dôvodná.
Zo zmluvy o kúpe hypotekárnych záložných listov na primárnom kapitálovom trhu č.4010299 zo dňa
25.10.2010 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi OTP Banka Slovensko a.s., IČO: 31318916
ako predávajúcim alebo emitentom, s tým, že v kolónke konanie za spoločnosť je uvedená P.. A. E. a

Ľ. Š. a P.. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcim, s tým, že v záhlaví zmluvy je okrem iného uvedené
číslo majiteľa účtu XXXXXXXXXXXX a tiež bankové spojenie XXXXXXX/XXXX. V článku I. Predmet
zmluvy je okrem iného uvedené, že predávajúci sa zaväzuje previesť na kupujúceho dohodnutý počet
hypotekárnych záložných listov OTP Banky Slovensko a.s. 21ISIN:K. na doručiteľa, vydaný v podobe
zaknihovanýchcennýchpapierovvzmysleemisnýchpodmienok(ďalejlen„HZL“)akupujúcisazaväzuje

zaplatiť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu vo výške a spôsobom uvedeným v článku II. tejto zmluvy.
HZL sú v zmysle emisných podmienok úročené pevnou úrokovou sadzbou vo výške 3,5 % ročne z
menovitej hodnoty. Výnosy budú vyplácané ročne vždy k 20.5. bežného roka, počnúc 20.5.2011. Podľa
článku II. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci zaplatí v deň úhrady predávajúcemu
za HZL kúpnu cenu celkom 101.506,94 €. Kúpna cena bude v celej výške uhradená najneskôr v deň

úhrady na účet predávajúceho č.účtu XXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX. V článku V.
Vyhlásenie o vlastníctve peňažných prostriedkov v bode 2. je uvedené, že v prípade, že na vykonanie
obchodu sú použité peňažné prostriedky vo vlastníctve inej osoby alebo obchod je vykonávaný na
účet inej osoby a hodnota obchodu dosahuje najmenej sumu stanovenú zákonom pre účely zisťovania
vlastníctva peňažných prostriedkov (v čase uzatvorenia tejto zmluvy 15.000,- €) kupujúci sa zaviazal

predložiť predávajúcemu pred vykonaním obchodu vyhlásenie, v ktorom je povinný uviesť meno,
priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo
a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú peňažné prostriedky a
na účet ktorej je obchod vykonávaný a písomný súhlas dotknutej osoby na použitie jej prostriedkov na
vykonávanýobchodanavykonanieobchodunajejúčet.Akkupujúcinesplnítietopovinnosti,predávajúci

odmietne vykonať požadovaný obchod. V článku VI. Spoločné a záverečné ustanovenia v bode 2. je
uvedené, že kupujúci súhlasí, aby výnosy z HZL boli v zmysle emisných podmienok vyplácané na bežný
účet kupujúceho uvedeného v záhlaví tejto zmluvy.Zo žiadosti o bezhotovostný prevod úrokových výnosov a menovitej hodnoty z dlhopisov zo dňa
14.5.2013 súd zistil, že v tento deň bola do OTP Banka Slovensko a.s. doručená táto žiadosť majiteľa
cenného papiera P.. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, prijatá kontaktným pracovníkom Z. E., univerzálnym

bankárom, kde je uvedené, že žiadajú, aby v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v
Tatrabanke a.s. boli preúčtované úrokové výnosy a menovitá hodnota zo všetkých dlhopisov a
hypotekárnych záložných listov v majetku klienta podľa Databázy centrálneho depozitára cenných
papierov SR a.s. alebo člena CDCP, ktoré emitovala a vypláca OTP Banka Slovensko a.s..
Z výpisu z účtu č.10 z októbra 2010, z výpisu z účtu č.5 z mája 2011 a z výpisu z účtu č.3 z mája

2012 č.účtu XXXXXXX/XXXX, názov účtu M. Z. súd okrem iného zistil, že 25.10.2010 sa z tohto účtu
uskutočnil bezhotovostný výber z bankového účtu prevod na HZL; protiúčet: OTP Banka Slovensko a.s.
XXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX, suma 101.506,94 €. Dňa 20.5.2011 bol na tento
bankový účet pripísaný bezhotovostný vklad z protiúčtu OTP Banka Slovensko a.s., kde v poznámke
je uvedené HZL OTP 21-kup.c.1, pričom boli pripísané konkrétne 2 sumy a to 2.835,- € a 1.134,- €.
Dňa 21.5.2012 bol na tento účet pripísaný bezhotovostný vklad, protiúčet OTP Banka Slovensko a.s. v

poznámke HZL OTP 21-kup.2 a to konkrétne v sume 1.134,- € a v sume 2.835,- €.
Z potvrdenia vydaného OTP Bankou Slovensko a.s. zo dňa 12.4.2017 súd zistil, že týmto potvrdili, že ich
klient P.. M. Z. má v ich banke vedený bežný účet, ktorého je jediným majiteľom od 15.1.2003 s číslom
XXXXXXX/XXXX. Potvrdenie bolo vydané na vlastnú žiadosť klienta.
Z výpisu OTP Banky Slovensko a.s. súd zistil, že je tu uvedený názov HZL OTP Banky Slovensko 21,

P., druh cenného papiera HZL na doručiteľa, forma cenného papiera na doručiteľa, podoba cenného
papiera zaknihované CP, dátum vydania 20.5.2010, dátum splatnosti 20.5.2013, celkový počet cenných
papierov 10000, úrokový výnos 3,5 % ročne, frekvencia výplaty 12, dátum úhrady 25.10.2010, kúpna
cena celkom 101.506,94 €.
Z výsluchu žalobcu súd na pojednávaní okrem iného zistil, že v roku 2008 zobral do zamestnania syna

a tento chcel začať stavať dom, nemal však finančné prostriedky, ktoré preto chcel získať z predaja
bytu, avšak na tom byte bola ťarcha a aby sa byt dal predať, tak potrebovali tú ťarchu odstrániť a
založiť niečo iné a teda v rámci rodiny zisťoval kto by mu vedel pomôcť, čo sa ale nepodarilo, takže ako
riešenie zostalo len to, že by sa vinkulovali finančné prostriedky v banke, pričom práve on svoje peňažné
prostriedky vložil na účet banky za týmto účelom a to v rozsahu 2,2 mil. korún. Nakoniec sa byt predal,

ale keďže manželka žalovaného otehotnela a nemali kde bývať, tak sa musela urýchlene riešiť výstavba
toho domu, čo v podstate financoval opäť on, pretože im na to nepostačoval úver. Vinkulácia sa mu
vrátila po 20 mesiacoch a on ďalej riešil, čo s tými finančnými prostriedkami. Keďže suma presahovala
100 tis. € a už sa na to nevzťahovala ochrana vkladov, preto to chcel on dať do inej banky, aby to
bolo takto kryté, ale bohužiaľ ho pani v banke nahovorila, aby za to zakúpil hypotekárne záložné listy

na meno syna, čo sa malo zrealizovať v rámci OTP Banky. On o tom syna informoval a tento s tým
vyslovil súhlas, ale keďže to nebol jeho biznis, tak on to stále odkladal, ten podpis a uzavretie s tým
súvisiacich dokumentov. Keby to boli jeho peniaze, tak podľa jeho názoru by bolo logické, že by mal na
tom záujem to ísť hneď podpísať, ale keďže sa to zdržovalo, tak mu pani v banke dala všetky doklady
k tomu potrebné a s tým súvisiace a syn to podpísal v kancelárii u neho vo firme, pričom dohoda bola

jednoznačne taká, že peniaze z týchto hypotekárnych záložných listov sa vrátia jemu, čo vyplýva aj z
tej zmluvy, kde bolo uvedené jeho číslo účtu. Toto číslo účtu ale potom žalovaný tesne pred koncom
uplynutia tej dojednanej doby zmenil a uviedol si tam svoj účet. On mu to aj povedal, že to urobí a v
podstatehozačaltýmvydierať,vtomzmysle,žekeďonnespravínejakéveci,takbudetaktopostupovať.
Žalovaný ho aj pripravil o firmu, ktorú si kúpil za 1,- €, jemu zrušil telefóny a ešte ho aj takto okradol.

Potom začal aj bratovi hovoriť, že mu z toho mal dať peniaze, rozdeliť sa s ním, ale nakoniec mu dal
len 10 tis. € ako pôžičku a zvyšok peňazí minul spolu so svojou ženou, s tým, že nakoniec o tie peniaze
aj prišiel a už z nich nemá nikto nič. Jeho riaditeľka banky ubezpečovala, že takú transakciu nepustí,
ale keďže ona odišla predtým z banky, tak k tomu došlo, že to na pobočke banky zmenil. Žiadal, aby
žalovaný sa vyjadril k tomu, prečo on zmluvu nemá k dispozícii, pokiaľ tvrdí, že to uzatváral on a boli to

jeho peniaze. Na otázku súdu, aby sa konkrétne vyjadril k tomu, dokedy mal žalovaný mu tie finančné
prostriedky vrátiť resp. aká bola v tomto smere medzi nimi dohoda, uviedol, že to znelo tak, ako tá zmluva
o hypotekárnych záložných listoch, ktorá mala končiť v máji 2013 a vtedy sa mali aj naspäť na ten jeho
účet tie peňažné prostriedky previesť. Asi 2,5 roka sa s tým nič nerobilo, ale asi vo februári toho roku
ho začal vydierať v tom zmysle, že ak neurobí nejaké veci, tak že zmení to číslo účtu, k čomu aj došlo.

Podľa neho je nelogické, že by sa on pred odchodom do dôchodku zbavil svojich celoživotných úspor. V
reakcii na výsluch žalovaného ešte uviedol, že pokiaľ žalovaný uvádzal, že sa medzi nimi zhoršili vzťahy,
tak konkrétne sa jednalo o to, že ho žalovaný požiadal, aby odišiel z firmy, že ho tam už nepotrebuje,
s tým, že si tam potreboval zamestnať vlastnú ženu. On už ale predtým nebol spokojný s tým, ako tofungovalo vo firme, keďže si žalovaný neplnil úlohy, ktoré mal, nedodržiavali sa termíny, veci sa robili
bez objednávok a z toho vyplývali početné súdne spory, keď robil zákazky bez zmluvy pre kamarátov,
ktoré nikdy potom neboli zaplatené. On bol z toho nervózny a chcel žalovaného z firmy prepustiť. Asi v

roku 2012 mu oznámil žalovaný, aby z firmy odišiel a ak chce ďalej podnikať, nech si založí inú firmu.
Z výsluchu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že otec mu vtedy hodil na podpis tie
hypotekárne záložné listy, s tým, že predtým ako to malo končiť, tak vzhľadom na to, že vzťahy v rodine,
aj vo firme sa podstatným spôsobom zhoršili, nakoľko on bol výlučný vlastník, tak potom urobil tú zmenu
účtu, o čom informoval aj otca, ale vzhľadom k tomu, že on bol jediným disponentom, tak to spraviť

mohol.Urobiltonormálnenapobočkevbanke.Potvrdil,žetúzmluvuonákupehypotekárnychzáložných
listov podpísal asi u nich vo firme v kancelárii. Na otázku súdu, z akého podnetu došlo z jeho strany k
podpisu tejto zmluvy, uviedol, že to bolo z podnetu otca. Na otázku súdu, aké finančné prostriedky boli
použité na zakúpenie týchto hypotekárnych záložných listov, uviedol, že to bolo financované prevodom
z účtu otca. Na doplňujúcu otázku súdu uviedol, že to boli finančné prostriedky žalobcu. Uviedol, že mu
otec k tomu nič nepovedal, že za akým účelom má takúto zmluvu podpísať, hodil mu to na podpis, tak

ako keď mu dal podpísať, že sa na neho prevádza obchodný podiel v rozsahu 40 % v tej firme. On z
tohto dôvodu ani nemá originál tej zmluvy k dispozícii. Na otázku súdu, či pred podpisom zmluvy túto
čítal, uviedol, že to predtým nečítal. Bolo to tak, že mu rodič povedal, že toto tu treba podpísať a on sa o
to podrobnejšie nezaujímal. Na doplňujúcu otázku súdu, či si vtedy zhotovil aspoň fotokópiu tej zmluvy,
uviedol, že vtedy nie, ale že asi tú fotokópiu získal pri tej zmene čísla účtu, s tým, že dovtedy mu chodili

len výpisy raz ročne z banky, ktoré on doniesol do firmy a otec si to od neho zobral. Na otázku súdu, či sa
pred podpisom tej zmluvy na niečom so žalobcom dohodli, uviedol, že sa nedohodli na ničom. Na otázku
súdu, na základe čoho zmenil to číslo účtu na predmetnej zmluve, uviedol, že tak ako to už spomínal,
vzhľadom k tomu, že sa podstatným spôsobom zhoršili vzťahy u nich v rodine, aj voči nemu, aj voči
bratovi zo strany otca, tak mu jednoducho oznámil, že to číslo účtu zmení a finančné prostriedky boli

následne zaslané na jeho účet, z čoho časť použil na zhodnotenie, ale keďže to nevyšlo, tak je z toho
vedený aj súdny spor. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či on bol informovaný o tom, kedy končí
platnosť tej predmetnej zmluvy, uviedol, že nie. Nevedel uviesť kedy prvýkrát uskutočnil nejaký úkon
súvisiaci s nakladaním s finančnými prostriedkami, ktoré boli prevedené na ten zmenený účet, s tým, že
časť týchto finančných prostriedkov, asi v rozsahu 17 tis. € išla naspäť do firmy Klimatherm, asi 7 tis. €

išla do jeho firmy Univenta a asi 70 tis. € išla na účty, na ktorých sa malo s nimi obchodovať. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného, či mal nejakú povinnosť vrátiť tie finančné prostriedky v danom objeme
žalobcovi, uviedol, že on to dostal bez ďalšieho na podpis, nič v tej súvislosti neriešil, ale vzhľadom na
zhoršené vzťahy, tak potom došlo k tomu. Na otázku súdu, či vie aká mu bola vyplatená suma z titulu
výnosu po ukončení produktu v zmysle predmetnej zmluvy, uviedol, že to bolo niečo vyše 100 tis. €,

malo by to byť v tých dokladoch, konkrétnu sumu uviesť nevedel.
ZvýsluchusvedkyneĽ.Š.napojednávanísúdokreminéhozistil,žesostranamisporubolalenvovzťahu
klientskom, uviedla, že žalobcu pozná viac ako 20 rokov, bol ešte pôvodne klientom Československej
banky, potom sa zmenila na Investičnú a rozvojovú banku, s tým, že on zostal banke verný, aj
ona prechádzala rôznymi pozíciami. Najskôr pracovala ako retailová pracovníčka, neskôr ako osobný

bankár. Poznala aj žalovaného, keď chodievali spolu k ním do banky, najmä v období keď sa riešila
vinkulácia jeho asi stavebného sporenia, súviselo to s výstavbou domu v jeho prospech. Vtedy mu
žalobca vinkuloval peňažné prostriedky a mal ich zablokované asi 2 roky. Keď došlo k uvoľneniu
týchto finančných prostriedkov, tak mu ona navrhla, aby si trošku znížil tú stratu, keď boli tie peniaze
nevyužité, že by ich mohol vložiť do hypotekárnych záložných listov. Pýtal sa, či je to bezpečný produkt,

jednoznačne to bola bezpečná investícia, len on mal podmienku, aby sa nepresiahol limit 100 tis., čo bol
limit vo vzťahu k Fondu ochrany vkladov. Na základe toho ona navrhla, že by mohol tieto prostriedky mať
napísané na syna, keď on pomohol synovi s tou vinkuláciou, tak že by sa mu mohol takto on revanšovať.
Zmluva sa robila v Bratislave, s tým, že žalobca platil poplatky, ktoré s tým súviseli a na jeho účet išli
aj úroky, čiže výnosy z tohto produktu. Žalovaný s tým nemal žiadne výdaje, ani starosti. Po skončení

produktu mali sa tieto zhodnotené finančné prostriedky vrátiť na účet žalobcu, tak ako to bolo uvedené
aj v predmetnej zmluve. Takéto transakcie robili ich klienti bežne, v podstate keď mali viac peňazí ako
pokrývala ochrana vkladov, rozdelili to napr. na deti, niekedy aj na vnukov. Ona mu preto navrhla takéto
riešenie, keď mala za to, že vzťahy medzi nimi sú dobré, pretože žalobca otváral aj vkladné knižky na
vnukov, čiže na synov žalovaného asi, pokiaľ si pamätala, má tri deti. Čo sa týka toho produktu, peniaze

žalobca posielal z inej banky, čiže existoval doklad, že to boli jeho peniaze. To, že by syn zmenil číslo
účtu, na ktoré majú byť finančné prostriedky pripísané a vrátené, nepredpokladali. Vyjadrila nad tým
ľútosť, s tým, že sa za celý svoj život s niečím takým nestretla. Asi sa žalobca dozvedel o tom, že syn
niečo také chystá, tak sa prišiel k nim do banky spýtať, aké sú možnosti, bol aj za pani riaditeľkou, sktorou to riešil a ona mu sľúbila, že urobí čo bude v jej kompetencii, keby k niečomu takému prišlo,
že mu skúsi dohovoriť, v tom zmysle, že sú to finančné prostriedky otca, len to už trvalo nejaké dlhší
čas a potom riaditeľka z banky odišla a nakoniec k tej zmene účtu došlo. Na otázku právneho zástupcu

žalovaného uviedla, že predmetná zmluva sa pripravovala v Bratislave, ale keďže žalovaný ju nechodil
podpísať, tak prosila žalobcu, aby ju dal synovi podpísať, s tým, že syn mal u nich v banke podpisový
vzor,takžeonasitopodľatohovedelaoveriť.Okremtohoajžalovanýpotvrdil,žetopodpísal,čižetobolo
v poriadku. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kto bol majiteľom hypotekárnych záložných listov
po podpise predmetnej zmluvy, uviedla, že nakoľko na zmluve bolo meno žalovaného, tak majiteľom bol

on.Svedkyňasipresnenepamätalaobdobiedokedymalapredmetnázmluvatrvať,uviedla,žetoboloasi
3 - 3,5 roka, s tým, že to bolo robené formou verejného prísľubu, ale vedel by sa k tomu vyjadriť žalovaný,
lebo jemu automaticky momentom, keď sa skončil ten produkt nabehla tá suma na jeho účet. Svedkyňa
po nahliadnutí do zmluvy v spise na č.l.133-134 uviedla, že účty, ktoré sú uvedené v záhlaví zmluvy pri
kupujúcom, tak to číslo majetkového účtu je len účet tých cenných papierov a finančné prostriedky mali
byť po ukončení vyplatené na účet, ktorý je uvedený ako bankové spojenie. Nevedela presne uviesť aká

suma finančných prostriedkov mala byť vyplatená po ukončení toho produktu, ale každopádne to bola
suma 100 tis. € + úroky resp. výnos za predchádzajúci kalendárny rok, s tým, že to bolo ukončované asi
v máji alebo júni toho roku. V podstate kúpna cena tých hypotekárnych záložných listov bola pôvodne
100 tis. €, ale keďže sa to platilo neskôr ako boli vyhlásené, tak zaplatili niečo viac, s tým, že potom
každoročne prišla majiteľovi výzva, teda žalovanému, že má zaplatiť poplatok za vedenie majetkového

účtu, čo jej vždycky žalobca priniesol a zaplatil za vedenie toho účtu a potom na účet žalobcu, čo je
uvádzaný ako bankové spojenie, boli vyplatené výnosy. Svedkyňa si nepamätala kedy sa bol žalobca
informovať o možnostiach v prípade, že by žalovaný sa rozhodol zmeniť to číslo účtu. Na priamu otázku
súdu,čidôvodom,prektorýbolihypotekárnezáložnélistyzakúpenénamenomajiteľaúčtu-žalovaného,
bolo to, aby sa všetky finančné prostriedky, ktoré mal žalobca u nich v banke zabezpečili v rámci limitu

Fondu ochrany vkladov, svedkyňa uviedla, že to bolo z tohto dôvodu. Potom čo súd svedkyni odcitoval
článok VI. bod 2. predmetnej zmluvy, svedkyňa uviedla, že na základe tohto ustanovenia mali byť všetky
finančné prostriedky vyplatené na ten účet uvedený v záhlaví zmluvy označený ako bankové spojenie.
Z výsluchu svedkyne P.. A. E. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že žalobca bol ich klientom,
tak že ho poznala v rámci obchodného styku. So žalovaným priamo do styku neprišla, možno ho

niekedy videla u nich na pobočke v banke. Ona odchádzala z OTP Banky Slovensko a.s. 8.marca
2013, s tým, že keď odišla, tak ju kontaktoval žalobca a prosil ju, či nevie zistiť, či nedošlo k nejakým
zmenám ohľadne predmetnej transakcie, čiže vo vzťahu k tým hypotekárnym záložným listom. Na
základe toho ona volala kolegovi do Bratislavy, či k tomu niečo vie zistiť a v tom čase k žiadnym
zmenám nedošlo a teda finančné prostriedky z toho obchodu mali byť pripísané na účet žalobcu.

Keď ale potom tie finančné prostriedky na jeho účet neboli pripísané, asi to bolo v apríli alebo v máji
toho roku 2013, tak ju opäť oslovil, s tým, že to bude musieť riešiť súdnou cestou a tak sa vlastne
dozvedela o tomto celom. Ona v tom rozhodnom čase pôsobila ako riaditeľka banky. Ako každá banka
sa prostredníctvom svojich zamestnancov snažila zhodnotiť finančné prostriedky klientov a na základe
toho ponúkli žalobcovi kúpu hypotekárnych záložných listov ako ich dobrému klientovi. Keďže však jeho

objem finančných prostriedkov bol vyšší než ten čo zabezpečoval Fond ochrany vkladov, čiže bola to
suma nad 100 tis. €, tak z toho dôvodu časť finančných prostriedkov vložil na meno syna. Podľa ich
názoru to bolo bezpečné v tom zmysle, že bolo jasné, že sú to jeho finančné prostriedky, keďže prišli
z jeho účtu a teda na jeho účet sa mali tieto finančné prostriedky aj vrátiť. Ona bola o tejto transakcii
informovaná, keďže predmetnú zmluvu podpisovala a s kolegyňou žalobcu uisťovali, že kým tam budú

oni, by nemalo k žiadnemu zneužitiu finančných prostriedkov dôjsť. Uviedla, že pri podpise zmluvy
resp. pri tých rokovaniach žalovaný nebol vôbec prítomný, ona bola o celej záležitosti informovaná a
mala vedomosť, že na kúpu hypotekárnych záložných listov boli použité finančné prostriedky žalobcu a
práve z toho dôvodu sa tieto mali aj vrátiť späť na jeho účet po zhodnotení a ukončení tohto produktu.
Lehota splatnosti tých hypotekárnych záložných listov bola asi 3 roky a kým bola ona na pobočke, tak

bolo všetko v poriadku. Potom asi koncom marca alebo začiatkom apríla toho roku, každopádne už
bola mimo banky, ju kontaktoval žalobca a požiadal ju, či nevie zistiť nejaké veci ohľadne výplaty tých
hypotekárnych záložných listov. Tak ako už uvádzala, v tom čase zistila, že k zmene nedošlo žiadnej.
Až potom, keď malo dôjsť k výplate, splatnosť bola asi v apríli alebo máji toho roku, tak ju kontaktoval
žalobca, že mu nenabehli na ten jeho účet finančné prostriedky z tých HZL a na to ona prostredníctvom

kolegu zistil, že asi týždeň pred dátumom výplaty HZL došlo k zmene čísla účtu, na ktorý boli finančné
prostriedky prevedené, keďže ako majiteľ HZL v zmysle zmluvy vystupoval oficiálne žalovaný, mohol tak
urobiť. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, odkiaľ mala informáciu, že finančné prostriedky, ktoré
mali byť použité na kúpu týchto HZL boli vo vlastníctve žalobcu, uviedla, že ona ako riaditeľka bankymala v tom čase možnosť vidieť resp. overiť si komu finančné prostriedky patria. Na otázku právneho
zástupcu žalovaného, aby sa vyjadrila po nahliadnutí do predmetnej zmluvy, konkrétne článku V. v spise
na č.l.134, na základe čoho jej bola poskytnutá informácia, že žalobca bol vlastníkom predmetných

finančných prostriedkov použitých na kúpu HZL, svedkyňa uviedla, že zmluva je všeobecná, oni ako
zamestnanci banky mali prístup na účty klientov v tom zmysle, že pokiaľ sa na nich nachádzali finančné
prostriedky alebo mali informáciu, že tieto nie sú využité, tak sa klientom ponúkali produkty, s tým, že
ona osobne síce ten prevod nerobila, ale vychádzala z toho, že finančné prostriedky z účtu žalobcu,
ktoré boli na to použité patria žalobcovi. Na tomto základe aj žalobcovi poskytla predmetné informácie

týkajúce sa predmetnej zmluvy.
Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že oni pôvodne petit
koncipovali s poukazom na rôznu súdnu prax v obdobných konaniach, s tým, že vzhľadom na vyjadrenia
protistrany súd pripustil zmenu petitu na základe ich žiadosti, avšak stále zotrvali na tom, že je potrebné
ako prejudiciálnu otázku vyriešiť, či predmetná suma 102.835,- € patrí žalobcovi. Z dôkazov, ktoré boli
predložené jednoznačne je preukázateľné, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na kúpu HZL patrili

žalobcovi, s tým, že žalovaný nikdy nezískal taký objem finančných prostriedkov, či už z podnikania
alebo z inej príjmovej a zárobkovej činnosti. Rovnako z týchto dôkazov vyplýva akým spôsobom malo
byť s nimi do budúcnosti naložené a v žiadnom prípade sa nejednalo o nejakú pomoc žalovanému, na
ktorú žalobca nemal žiaden dôvod. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že tieto peňažné
prostriedky budú následne vrátené žalobcovi, potom čo bude suma zhodnotená a navýšená o úrok.

A to je dôvod, na základe ktorého sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy od žalovaného. V
reakcii na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného uviedol, že uzavretie predmetnej zmluvy
nemôže zakladať začiatok plynutia premlčacej doby, podľa jeho názoru je podstatné, kedy došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia, teda k zmocneniu sa finančných prostriedkov žalobcu žalovaným a to je
relevantné pre začiatok plynutia premlčacej doby. Pokiaľ by sa aj vychádzalo z toho, že dňa 14.5.2013,

kedy žalovaný uskutočnil úkon, ktorým zmenil predmetné číslo účtu, týmto momentom sa žalobca mohol
dozvedieť o týchto skutočnostiach, tak vzhľadom na to, že žaloba bola podaná 20.4.2015, premlčacia
doba neuplynula a na to nemá vplyv ani zmena petitu žaloby. Na záver k veci uviedol, že by podľa
neho bolo absolútne nelogické, aby premlčacia doba uplynula 26.10.2012, kedy na podanie predmetnej
žalobynebolžiadnyskutkový,aniprávnydôvod.Zároveňpoukázalnaustanovenie§1až3Občianskeho

zákonníka, keď trval na tom, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný postupoval v rozpore, s tým, čo
bolo medzi stranami pôvodne dohodnuté, teda že po zhodnotení finančných prostriedkov mali byť tieto
vrátené žalobcovi a pokiaľ žalovaný zmenil číslo účtu, konal síce v súlade s predmetnou zmluvou, avšak
jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Vo zvyšku sa pridržal ich dovtedajších vyjadrení uvedených
v žalobe a ďalších písomných podaniach.

Zprednesuprávnehozástupcužalovanéhonapojednávaniachsúdokreminéhozistil,žeajpopripustení
zmeny žaloby trvali na tom, že táto je nedôvodná, keďže podľa ich názoru žalobca nešpecifikoval právny
dôvod takejto žaloby. Uviedol, že je tu tvrdená určitá dohoda, ktorú žalovaný ale popiera a preto nie je
zrejmé na základe čoho sa domáha žalobca tejto sumy, konkrétne od 21.5.2013. Pre prípad, že by bola
v konaní nejaká dohoda preukázaná, tak vzniesli námietku premlčania, ktorú na výzvu súdu špecifikovali

v tom zmysle, že pokiaľ by si súd osvojil názor, že sa v tomto prípade jedná o bezdôvodné obohatenie,
tak podľa ich názoru nasledujúci deň po tom, kedy boli finančné prostriedky žalobcu prevedené z
jeho účtu na kúpu hypotekárnych záložných listov, t.j. 26.10.2010, začala plynúť premlčacia doba,
ktorá uplynula po 2 rokoch a vzhľadom k tomu, že k zmene petitu došlo 2.1.2017, tak mali za to,
že k tomuto dátumu už premlčacia doba uplynula. Popreli, že by premlčacia doba začala plynúť v

mesiaci máj 2013 a trvali na tom, že podstatný bol až moment 2.1.2017, kedy sa žalobca domáhal
zaplatenia predmetných finančných prostriedkov, keď predtým sa domáhal určenia vlastníckeho práva
resp. vydania týchto finančných prostriedkov. Na záver k veci uviedol, že zmluva, ktorá je podstatou
tohto konania, jej zmluvnou stranou žalobca nikdy nebol, ani žiadnym spoludisponentom a hoci žalovaný
nepopiera, že obdržal od žalobcu finančné prostriedky na kúpu HZL, tieto prišli z účtu žalobcu, ale

momentom,keďbolizanezakúpenéHZL,prestalbyťichvlastníkom.Vkonanínebolopreukázané,žeby
žalovanému bola v tomto zmysle poskytnutá nejaká pôžička zo strany žalobcu resp. že bola medzi nimi
uzavretá dohoda o vrátení týchto finančných prostriedkov, tieto tvrdenia zrejme prezentoval žalobca aj
pred svedkami a oni si ich osvojili. Dotyčné svedkyne, ktoré boli v konaní vypočuté neboli ani pri podpise
tej zmluvy, ani pri dohovore medzi stranami sporu. Tiež poukázali na článok V. predmetnej zmluvy a teda

podľa nich by muselo existovať nejaké prehlásenie, pokiaľ by sa malo jednať o finančné prostriedky vo
vlastníctve žalobcu. Podľa ich názoru teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne dohody o tom,
že predmetné finančné prostriedky majú byť vyplatené jemu. Momentom ako boli finančné prostriedky
použité na kúpu cenných papierov došlo k transformácii vlastníckeho práva a nie je možné nijakýmspôsobom tvrdiť, že sú ďalej vo vlastníctve žalobcu. Navyše poukázali na to, že nebolo ani isté, či vôbec
z tohto obchodu bude nejaký výnos, tak ako tomu bolo potom, čo tieto finančné prostriedky následne
ďalej investoval žalovaný. Ak by však aj pripustili, že sa tu jednalo o nejaké bezdôvodné obohatenie,

zotrvali na to, že vzhľadom na dátum zmeny žaloby 2.1.2017 platí tu všeobecná premlčacia doba a
nárok by bol aj tak premlčaný. Tiež zotrvali na tom, že žalovaný nekonal v rozpore ani so zmluvou, ani
s dobrými mravmi, tým, že na predmetnej zmluve zmenil číslo účtu. Naopak oni poukázali na rímskú
zásadu „právo patrí bdelým“, s tým, že žalobca mohol využiť iné právne inštitúty v danom čase, pokiaľ
sa cítil právne neistým.

7. Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba je dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 25.10.2010 bola uzavretá zmluva o kúpe
hypotekárnych záložných listov na primárnom kapitálovom trhu č.XXXXXXX, kde predávajúcim resp.

emitentom bola OTP Banka Slovensko a.s., ako kupujúci tu vystupoval žalovaný. Zároveň však mal súd
preukázané, že kúpnu cenu za tieto hypotekárne záložné listy vo výške dojednanej v predmetnej zmluve
v celej výške uhradil žalobca zo svojich finančných prostriedkov. Taktiež bolo jednoznačne preukázané,
že celý výnos z týchto hypotekárnych záložných listov mal byť v zmysle predmetnej zmluvy vyplatený
na účet uvedený v záhlaví tejto zmluvy, ktorý tam figuroval síce ako bežný účet kupujúceho, avšak bolo

nesporné, že predmetný účet je účet žalobcu a na tento účet tak v mesiaci máj 2011, ako aj v mesiaci
máj 2012 bola z titulu hypotekárnych záložných listov pripísaná v prospech tohto účtu po obidva roky
suma 2.835,- €. Súd vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ktoré mal preukázané prostredníctvom svedeckých
výpovedí, konkrétne P.. A. E. a tiež Ľ. Š.R., s tým, že tieto skutočnosti nepoprel ani žalovaný, považoval
za preukázané a jednoznačne logicky zdôvodniteľné, že na predmetnej zmluve žalovaný vystupoval

ako zmluvná strana len formálne, práve z dôvodu, že žalobca, ktorý disponoval obnosom finančných
prostriedkov presahujúcich sumu limitu zabezpečeného prostredníctvom Fondu ochrany vkladov, hoci
súd nepopiera, že vo vzťahu k OTP Banke Slovensko a.s. žalovaný vystupoval ako majiteľ predmetných
cenných papierov a na základe toho mohol v zmysle predmetnej zmluvy s nimi disponovať a tiež zmeniť
číslo účtu, na ktorý boli následne po ukončení tohto obchodu pripísané výnosy z týchto hypotekárnych

záložných listov, tak že týmto účtom bol následne účet žalovaného. Tvrdenie právneho zástupcu
žalovaného,žespoukazomnačl.V.bod2predmetnejzmluvy,byvprípade,žesamalojednaťopeňažné
prostriedky žalobcu, ktoré boli použité na vykonanie predmetného obchodu, muselo o tom existovať
formálne prehlásenie žalovaného, považoval súd za irelevantné, pretože je zrejmé, že v takom prípade
by bol tým zmarený celý účel, ktorý sa týmto obchodom sledoval (ktorý navrhli samotné pracovníčky

banky), a to zabezpečenie peňažných prostriedkov klienta banky - žalobcu prostredníctvom Fondu
ochrany vkladov. Súd zastáva názor, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania dohody
medzi žalobcom a žalovaným v tom zmysle, že tak každoročne pripisované úroky z hypotekárnych
záložných listov a následne aj celkový výnos z nich po ukončení tohto produktu, t.j. po jeho splatnosti dňa
20.5.2013, mali byť tieto vyplatené bankou priamo žalobcovi na jeho bankový účet uvedený v predmetnej

zmluve. I keď právny zástupca žalovaného takúto dohodu popieral, bolo to v rozpore so skutočnosťami
zistenými súdom z výsluchu žalovaného, ktorý jednak potvrdil, že predmetnú zmluvu uzavrel z podnetu
otca, finančné prostriedky použité na zakúpenie týchto hypotekárnych záložných listov patrili žalobcovi
a k zmene predmetného čísla účtu na danej zmluve došlo až následne v dôsledku toho, že sa zhoršilivzťahy v rodine, konkrétne medzi ním a otcom, ako aj otcom a bratom, a v reakcii na to predmetné
číslo účtu zmenil tak, aby tieto finančné prostriedky boli zaslané na jeho účet a následne s nimi ďalej
disponoval. Taktiež potvrdil, že keď predmetnú zmluvu podpisoval, o jeho obsah sa vôbec nezaujímal,

neponechal si ani kópiu tejto zmluvy a na výslovnú otázku súdu, či sa pred podpisom tejto zmluvy na
niečom so žalobcom dohodol, uviedol, že sa nedohodli na ničom. Na základe týchto skutočností z toho
súd v žiadnom prípade nemohol vyvodiť, že by sa žalovaný so žalobcom dohodli na tom, že finančné
prostriedky z predmetného obchodu s bankou budú po ukončení predmetnej zmluvy patriť žalovanému
a v tomto rozsahu práve žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď naopak žalobcovi v jeho prospech

svedčali všetky dôkazy ohľadne ním tvrdeného obsahu dohody medzi stranami sporu, pokiaľ ide o
výplatu predmetných finančných prostriedkov v prospech žalobcu.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobou uplatnený nárok vyhodnotil ako nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia, konkrétne sa na strane žalovaného jednalo o majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, keďže si tento ponechal finančné prostriedky, ktoré boli mu vyplatené
ako výnos z predmetných hypotekárnych záložných listov, nakoľko to bolo v rozpore s dohodou, ktorá

existovala medzi stranami sporu. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal,
že žalobca v žalobe nešpecifikoval právny titul, súd mal za to, že posúdenie nároku žalobcu po právnej
stránke je úlohou súdu a žalobca nie je povinný svoj nárok právne kvalifikovať, pričom pokiaľ tak aj urobí,
súd nie je jeho právnym názorom viazaný, keď žalobca je v žalobe, okrem všeobecných náležitostí,
povinný len pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy na ich preukázanie a musí

byť zrejmé čoho sa žalobca domáha, čo zo strany žalobcu v súdenej veci bolo splnené, pričom súd
nemohol opomenúť, že žaloba bola podaná ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
Nakoľko žalovaný v rámci svojej obrany vzniesol námietku premlčania, musel sa ňou súd zaoberať.
Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu špecifikoval, že podľa jeho názoru začala
premlčacia doba plynúť 26.10.2010, t.j. deň po prevedení predmetných finančných prostriedkov žalobcu

na kúpu hypotekárnych záložných listov a táto mala uplynúť po 2 rokoch (čiže malo sa jednať podľa
názoru žalovaného o subjektívnu premlčaciu dobu), s tým, že ku dňu zmeny petitu 2.1.2017, táto
premlčacia doba už uplynula. Keďže nárok žalobcu uplatnený touto žalobou bol kvalifikovaný ako nárok
z titulu bezdôvodného obohatenia, v týchto intenciách súd posudzoval aj otázku plynutia premlčacej
doby. Súd zastáva názor, že objektívna premlčacia doba mohla začať najskôr plynúť momentom, kedy

žalovaný uskutočnil úkon smerujúci k zmene čísla predmetného účtu, na ktorý mal byť vyplatený výnos
z HZL, t.j. dňa 14.5.2013. A potom v prípade, ak by sa aj nejednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
objektívna premlčacia doba uplynula najskôr dňa 15.5.2016. Pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby, táto podľa názoru súdu mohla začať najskôr plynúť 20.5.2013, kedy sa mal žalobca
dozvedieť o tom, že výnos z HZL nebol pripísaný na jeho účet (deň splatnosti HZL), pokiaľ by sa

vychádzalo z premisy, že žalobca už skôr mal informáciu, že žalovaný plánuje podniknúť príslušné
kroky k tomu, aby výnos z HZL bol pripísaný na jeho účet, teda že žalobca už v tom čase vedel nielen
to, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ale aj to kto sa na jeho úkor obohatil. V takom prípade by
subjektívnapremlčaciadobauplynulanajskôr21.5.2015.Rozhodnesasúdnemoholstotožniťsprávnym
názorom žalovaného, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 26.10.2010 a mala uplynúť

26.10.2012, keď moment prevodu finančných prostriedkov žalobcu na kúpu HZL považoval súd vo
vzťahu k plynutiu premlčacej doby v súdenej veci za právne irelevantný. Vzhľadom na dátum podania
žaloby vyplývajúci z došlej pečiatky Okresného súdu Banská Bystrica dňa 21.4.2015 vyhodnotil súd
námietku premlčania žalovaného ako nedôvodnú, keďže sa nestotožnil ani s jeho právnym názorom,
že rozhodujúcim momentom majúcim vplyv na posúdenie uplynutia premlčacej doby má byť až dátum

podania návrhu na zmenu petitu dňa 2.1.2017 na tunajší súd. Súd má totiž za to, že hoci žalobca
zobral čiastočne žalobu späť ohľadne výroku, ktorým sa domáhal určenia, že je vlastníkom predmetných
finančných prostriedkov a druhý výrok petitu formuloval pôvodne ako povinnosť žalovaného vydať
žalobcovi predmetnú sumu 102.835,- €, je nesporné, že od počiatku, t.j. od momentu podania žaloby
v súdenej veci, bolo z jej obsahu zrejmé, že sa žalobca domáha úhrady predmetnej sumy vo vzťahu k

žalovanému, bez ohľadu na právnu kvalifikáciu titulu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe, pokiaľ ide o istinu, v celom rozsahu vyhovel,
keďže žalovaný nenamietal výšku uplatneného nároku, potvrdil, že mu bola vyplatená suma niečo vyše
100 tis. € a navyše súd mal z ďalších listinných dôkazov v konaní preukázané, že v mesiacoch máj 2011
a 2012 boli vyplácané žalobcovi úroky z HZL ročne vo výške 2.835,- € a suma 100 tis. € ako pôvodná

kúpna zmluva za HZL bola nesporná.
Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, tento súd priznal od 21.5.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po
dátume splatnosti výplaty HZL, keď podľa názoru súdu je žalovaný od tohto dňa v omeškaní s vrátením
sumy, ktorá mu bola vyplatená z titulu HZL, žalobcovi. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd tentopriznal vo výške 5,5 % ročne, pričom sa jednalo o zákonný úrok z omeškania, keď základná úroková
sadzba ECB bola od 8.5.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,5 %, pričom súd vychádzal z dátumu, od
ktorého bol úrok z omeškania priznaný, v spojení s v tom čase platnou právnou úpravou - vykonávacím

predpisom k Občianskemu zákonníku upravujúceho výšku úroku z omeškania, a preto že si žalobca
uplatnil úrok z omeškania v podanej žalobe vo výške 9,5 % ročne, súd žalobu v prevyšujúcej časti úroku
z omeškania zamietol.

9. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného

sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %, keďže mal súd za to, že neúspech žalobcu bol iba v nepatrnej časti, konkrétne v časti úroku
z omeškania a pokiaľ ide fakt, že zo strany žalobcu došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby vo vzťahu
k určovaciemu výroku, súd jednak poukazuje na to, že k tomuto čiastočnému späťvzatiu došlo ešte
pred otvorením pojednávania v súdenej veci a najmä túto otázku si súd aj tak v konaní musel riešiť ako

otázku prejudiciálnu. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta

prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon

na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.