Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/63/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205525
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115205525.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Škraba a JUDr. Petra Šama, v právnej veci žalobcu: KOVSMOL, s.r.o., so sídlom Družstevná
34, 080 06 Prešov, IČO: 36 501 921, zastúpeného JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom, Floriánova 2,
080 01 Prešov, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefaničova 4, 816 23 Bratislava 1, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 290,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/107/2015-51 zo dňa 8.3.2016, zhodou
hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
290,- eur.

II. V prevyšujúcej časti z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“), uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 290,- eur a 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 290,-
eur od 30.11.2014 do zaplatenia a zároveň nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 132,28 eur,
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 17,- eur a z trov právneho zastúpenia
vo výške 115,28 eur.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodne súd prvej inštancie žalobe vyhovel v skrátenom
konaní, pričom voči vydanému č. k. 21Cb/107/2015-22, podal žalovaný včas odpor s odôvodnením,
v ktorom okrem iného uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného dňa
17.10.2014. Žalovaný prešetril predmetnú poistnú udalosť a zistil, že v prípade žalobcu nebolo
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla jeho poisteného B. F. XXX T., o čom bol žalobca zo strany žalovaného oboznámený.
Vodič motorového vozidla si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla, nemohol
byť podľa žalovaného vedomý toho, že práve spod kolies jeho motorového vozidla odskočila skalka,
ktorá mala údajne spôsobiť poškodenie čelného skla žalobcu. Súhlasné vyhlásenie vodiča poisteného
motorového vozidla, resp. dohoda na mieste medzi vodičmi, ktoré malo údajne spôsobiť poškodenie
čelného skla, nemá charakter preukázania okolnosti vzniku škody.

3. Poukazujúc na ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a na ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prevádzkovateľ zodpovedá
objektívne, teda na vznik jeho povinnosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje
preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového

vozidla a vznik škody a existenciu kauzálneho nexusu medzi nimi. V zmysle § 4 ods. 2 Zákona o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, má
poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému preukázané
nároky na náhradu škody, čiže zákon podľa žalovaného požaduje preukázanie nároku poškodeného,
je na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa §
427 Občianskeho zákonníka. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka
musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci
znášania dôkazného bremena je poškodený (žalobca) povinný podľa žalovaného preukázať vecnú a
časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom
škody, ako následkom. Podľa žalovaného na preukázanie nepostačuje tvrdenie poškodeného, žalovaný
má tiež za to, že ani súhlasné vyhlásenie žalobcu a C. U. ako poistníka k okolnostiam škodovej udalosti,
nie je spôsobilé preukázať žalobcom tvrdené skutočnosti o zodpovednosti poisteného za spôsobenú
škodu. Poistený fyzicky nemohol počas prevádzky jeho motorového vozidla vidieť, či inak zmyslami
zachytiť, že štrk odskočil od kolies jeho motorového vozidla a poškodil čelné sklo žalobcu, o čom svedčí
podľa žalovaného aj fakt uvádzaný žalobcom, že musel vozidlu C. U. dávať svetelné znamenie, aby
zastavil a následne mu vodič auto žalobcu povedal, že kameň odskočil od jeho kolies a poškodil mu
čelné sklo. Žalovaný mal preto za to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou
motorového vozidla a poisteného a vznikom škody ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu,
pričom súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo škodu spôsobiť a vodiča
poškodeného motorového vozidla, nemá podľa žalovaného charakter preukázania okolnosti vzniku
škody s ohľadom na fyzickú nemožnosť vodiča uvedomiť si odskočenie skalky spod kolies vozidla, a
teda žalovaný ako poisťovateľ, nie je povinný škodu nahradiť titulom poistného vzťahu s poisteným s
poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. h) Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj § 420 a násl. Občianskeho zákonníka.
Žalovaný ďalej namietal výšku žalovanej istiny, keď žalobca ako poškodený pri uplatnení nároku na
náhradu škody zo dňa 17.10.2014 uviedol, že je platcom DPH. Preto, ak by sa skutočne preukázalo,
že škoda bola spôsobená motorovým vozidlom poisteným u žalovaného, žalobca by mal nárok iba na
fakturovanú sumu bez DPH, t. j. vo výške 241,67 eura. Rovnako žalovaný nesúhlasil s výškou žalobcom
uplatnených úrokov z omeškania 9,05 % ročne z dlžnej sumy, nakoľko Zákon o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako lex specialis v § 11
ods. 8 odkazuje pri stanovení úrokov z omeškania na osobitný predpis, ktorým je Občiansky zákonník.

4. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia §§ 261 ods. 1, 2, 9, 788, 427 ods. 1, 2, 428, všetko
Občianskeho zákonníka, v spojení s § 4 ods. 2, § 5 ods. 1 písm. h), § 15, všetko zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tiež aplikujúc ustanovenia §§ 365 ods. 1, 2, 3, 4, 369
ods. 1, 2, všetko Obchodného zákonníka, v spojení s § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013
Z. z., mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že dňa 8.10.2014 okolo 10.50 hod. v Prešove na
Sídlisku Sekčov v smere jazdy od Ľubotíc do Prešova, premávalo nákladné motorové vozidlo Renault,
Premium 450, B.: F. XXX B., ktoré je vo vlastníctve žalobcu, pričom na úseku cesty na Prešovskej
ulici v Ľuboticiach, asi 100 m pred odstavným pruhom pre kamióny, na pravej strane cesty, od vozidla
Renaul Megan, B.: F. XXX T., idúceho pred motorovým vozidlom žalobcu, odskočil od kolesa kameň,
ktorý spôsobil poškodenie čelného skla na motorovom vozidle žalobcu. Majiteľ vozidla s B.: F. XXX T.
C. U., ktorý poškodenie spôsobil, svoju vinu na mieste uznal.

5. Žalovaný je poisťovateľovi C. U. ohľadom motorového vozidla s B.: F. XXX T. a preto následne
žalobca oznámil škodu žalovanému. Keďže žalobca za opravu čelného skla na predmetnom motorovom
vozidle zaplatil sumu 290,- eur a žalovaný tento nárok žalobcu na náhradu škody neuznal, oznámil
to žalobcovi listom zo dňa 29.10.2014, ktorým ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti, pričom
v zmysle Všeobecných poistných podmienok mal žalovaný nahradiť škodu do 30 dní po ukončení
šetrenia poistnej udalosti. Keďže sa tak nestalo, je žalovaný od 30.11.2014 v omeškaní s úhradou svojho
peňažného záväzku voči žalobcovi.

6. Žalovaný nepostupoval správne, keď žalobcov nárok na náhradu škody neuznal, keď podľa súdu prvej
inštancie vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rozbitie čelného skla na motorovom vozidle
vo vlastníctve žalobcu spôsobil, v súvislosti s prevádzkou svojho motorového vozidla, C. U., ktorý
mal zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla poistenú, na základe poistnej zmluvy
uzatvorenej so žalovaným. Táto škoda bola podľa súdu prvej inštancie spôsobená škoda okolnosťami,

ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla C. U. (odskočenie kamienka od kolies jeho vozidla).
Vznik škody majúcej pôvod v prevádzke motorového vozidla C. U. bol podľa súdu prvej inštancie
preukázaný jednak vyjadrením škodcu, ale aj ohliadkou motorového vozidla, ako aj svedectvom vodiča
poškodeného.

7. Podľa súdu prvej inštancie je iba domnienkou žalovaného, že vodič motorového vozidla, ktorým
bola škoda spôsobená, si nemohol byť vedomý tejto škody, keď tento síce nemusel a pravdepodobne
ani nevidel ten konkrétny kameň, ktorý odskočil od kolies jeho vozidla do čelného skla vozidla vo
vlastníctve žalobcu. Je však podľa súdu prvej inštancie prípustne, že mohol počuť nejaký náraz na
sklo. Ak takýto náraz naozaj aj počul, v prvom momente si nemusel ani uvedomiť, či ten náraz bol do
jeho vozidla, alebo do iného vozidla, ktoré práve prechádzalo tým istým úsekom. Nemusel však počuť
žiadny náraz odrazeného kameňa na sklo vozidla, mohol však po zastavení vozidla (čo sa nepochybne
udialo), a následnej ohliadke oboch vozidiel posúdiť, či na jeho vozidle vznikla nejaká škoda, resp. či
na inom vozidle, ktoré bezprostredne prechádzalo po tom istom úseku cesty, keď je podľa súdu prvej
inštancie nepochybné, že si mohol všimnúť iné vozidlo, ktoré bolo v tom istom čase na tom istom úseku
cesty, vznikla bezprostredne na čelnom skle tvrdená a majiteľom poškodeného vozidla pri ohliadne
preukazovaná škoda, ktorá by mohla mať pôvod v prevádzke jeho vozidla. Zároveň súd prvej inštancie
podotkol, že bežnou ohliadkou sa dá posúdiť, či sklo prasklo, alebo bolo inak poškodené bezprostredne,
alebo od poškodenia uplynula dlhšia doba, a preto mohol vziať súd prvej inštancie v rámci dokazovania
do úvahy aj súhlasné vyhlásenie vodiča poisteného motorového vozidla, resp. dohodu na mieste medzi
vodičmi. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom konkrétnom prípade bola preukázaná vecná a časová
súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody, ako
následkom. Žalovaný ako poisťovateľ je teda podľa súdu prvej inštancie povinný žalobcovi nahradiť
škodu vo výške 290,- eur titulom poistného vzťahu s poisteným s poukazom na ustanovenie § 5 ods.
1 písm. h) Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ako aj § 420 a násl. Občianskeho zákonníka.

8. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd prvej
inštancie v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka, v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z. z. aj na zaplatenie príslušného zákonného 9,05 % ročného úroku omeškania z dlžnej
sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t. j. odo dňa 30.11.2014, a to až
do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napádaného rozsudku.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako plne
úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku
za návrh vo výške 17,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 132,28 eur za 3 úkony právnej služby.

10. Proti rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
b), f) a písm. d) O.s.p..

11. V dôvodoch svojho odvolania žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie okrem tvrdení žalobcu, pretože
čo sa týka svedeckej výpovede C. U., ktorý vznik škodovej udalosti vôbec nerozporoval, žiaden iný
dôkaz o vzniku škodovej udalosti k dispozícii nemal. Podľa odvolateľa svoje tvrdenie prvoinštančný
súd zdôvodnil a zargumentoval celou sadou vlastných domnienok a hypotéz, ktoré nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní, keď výpoveďou nebolo preukázané, že svedok počul nejaký náraz a taktiež
nie je žalovanému zrejmé, z čoho vyvodil prvoinštančný súd záver, že bežnou ohliadkou sa dá určiť čas
vzniku poškodenia na čelnom skle, t. j., či je prasklina na skle čerstvá alebo staršieho dáta. Zároveň
žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sám v odôvodnení svojho rozhodnutia
priznal, že v čase škodovej udalosti mohlo byť na tom istom úseku iné vozidlo - dokazovanie za účelom
zistenia, či práve toto vozidlo nemohlo spôsobiť škodu žalobcovi nebolo v prvoinštančnom konaní
podľa žalovaného vôbec vykonané. Podľa žalovaného sa mal súd prvej inštancie zaoberať aj tým,
či boli dodržané pravidlá cestnej premávky, najmä primeraná rýchlosť a bezpečná vzdialenosť medzi
vozidlami, a to aj s poukazom na ustanovenie § 16 ods. 1 veta prvá zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je vodič povinný rýchlosť jazdy
prispôsobiť najmä stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. V súvislosti s
uvedeným si žalovaný dovolil poukázať aj na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka a zároveň aj
na tú skutočnosť, že napriek skutočnosti, že samotnú škodovú udalosť svedok nespozoroval, dohodol

sa s poškodeným na tom, že za škodu je zodpovedný. Podľa žalovaného, aj táto skutočnosť mohla
byť pre súd dôležitá pri hodnotení výpovede svedka. Svedok bez toho, aby vôbec videl, že naozaj
škodu spôsobilo jeho motorové vozidlo, uznal svoje zavinenie, nakoľko počítal s tým, že škodu nebude
hradiť on, ale tretí subjekt (poisťovateľ). Naopak žalovaný, ktorý vôbec nebol pri predmetnej škodovej
udalosti prítomný, v dôsledku takého hodnotenia dôkazov súdom nemá absolútne žiadnu možnosť sa
v takýchto prípadoch brániť aj proti tzv. fiktívnym poistným udalostiam. V zmysle zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, sa má podľa žalovaného preukázať zodpovednosť konkrétneho, nie fiktívneho prevádzkovateľa
motorového vozidla, z ktorého poistky sa má škoda uhradiť. Zákon o PZP ďalej predpokladá povinnosť
poškodeného (žalobcu) svoj nárok riadne preukázať. Žalovaný mal za to, že vykonanými dôkazmi
nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla, jeho poisteného a vznikom
škody na motorovom vozidle žalobcu, pričom žalovaný je v zmysle Zákona o PZP povinný nahradiť
za poisteného škodu poškodenému, ktorá vznikla ako následok osobitnej povahy prevádzky jeho
motorového vozidla, a nie akúkoľvek škodu na motorovom vozidle.

12. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil,
keď zaviazal žalovaného uhradiť úroky z omeškania z dlžnej sumy, pričom pri určení výšky úroku z
omeškania vychádzal zo zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení a Nariadenia
vlády SR č. 21/2013, a teda vôbec nebral do úvahy špeciálne ustanovenia Zákona o PZP o omeškaní.
Žalovaný mal za to, že žalobca mohol mať nárok na úroky z omeškania vo výške určenej podľa
Občianskeho zákonníka, nakoľko § 11 ods. 8 Zákona o PZP odkazuje pri stanovení úrokov z omeškania
na osobitný predpis, ktorým je Občiansky zákonník.

13. Žalovaný má taktiež za to, že prvoinštančný súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie,
keď napriek námietke žalovaného priznal bez akéhokoľvek zdôvodnenia žalobcovi nárok na úhradu
požadovaného plnenia v plnej výške. Žalovaný už vo svojom odpore proti platobnému rozkazu uviedol,
že v prípade, ak by sa preukázalo, že škoda bola spôsobená motorovým vozidlom poisteným u
žalovaného, žalobca má ako platca DPH nárok iba na fakturovanú sumu bez DPH, t. j. vo výške 241,67
eur. Konajúci súd sa pri svojom rozhodovaní s touto námietkou podľa žalovaného vôbec nevysporiadal
a dôvod, pre ktorý priznal žalobcovi nárok na úhradu plnenia vo výške faktúry s DPH, nezdôvodnil.
V tejto súvislosti žalovaný, pokiaľ sa týka potreby vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania,
poukázal na Ústavný súd, podľa ktorého súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 115/03,
III.ÚS 119/03, III.ÚS 209/04). Žalovaný tak mal za to, že takéto rozhodnutie prvoinštančného súdu
nespĺňa kvalitatívne požiadavky rozhodnutia vymedzené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. a zároveň je
v rozpore so základným právom na súdnu ochranu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 Ústavy SR.

14. Poukazujúc na uvedené v rámci svojho odvolacieho petitu žiadal žalovaný, aby odvolací súd
v zmysle ustanovenia § 221 písm. h) O.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

15. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na skutočnosť, že vodič druhého
vozidla, ktorý spôsobil poškodenie vozidla žalobcu, uznal svoje zavinenie, nahlásil škodu žalovanému.
Zodpovednosť žalovaného je daná ako objektívna zodpovednosť za prevádzku motorového vozidla
a preto nie je podľa žalobcu potrebné vykonávať dokazovanie v rozsahu, ako to vyžaduje žalovaný.
Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

16. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prejednal
vec podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto
dátumom. V prípade žalovaného ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa
doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty,
je treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V
podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti.
Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného

v článku I. ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny
poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal
a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu
sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny
predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením
právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať.
Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací
súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých
sa odvolateľ domáha jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je sčasti, pokiaľ sa týka
prisúdených úrokov z omeškania a v závislom výroku o náhrade trov konania, dôvodné.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné priznať čiastočný úspech, keďže napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je v časti priznaného úroku z omeškania vecne správne a je potrebné ho v
tejto časti zrušiť spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania a v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, v časti priznanej istiny bolo potrebné napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

18. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe v plnom
rozsahu vyhovené a ktorá bola uplatnená voči žalovanému ako poisťovateľovi motorového vozidla EČV:
F. XXX T., ktorého prevádzkou došlo dňa 8.10.2014 o 10.50 hod. v Prešove na Sídlisku Sekčov, v smere
jazdy od Ľubotíc ku škode na nákladnom motorovom vozidle žalobcu EČV: F. XXX B., a to tak, že na
úseku cesty na Prešovskej ulici v Ľuboticiach asi 100 m pred odstavným pruhom, na pravej strane od
vozidla s EČV: F. XXX T., idúceho pred motorovým vozidlom žalobcu, odskočil od kolesa kameň, ktorý
spôsobil poškodene čelného skla na motorovom vozidle žalobcu.

19. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým
bolo žalobe, pokiaľ sa týka prisúdenej istiny, vyhovené, keď súd prvej inštancie správne na uvedený
právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúceho sa škody, ako aj príslušného
ustanovenia Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 381/2001 Z. z.), preto postupom
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti
istiny ako vecne správne s tým, že s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto časti prisúdenej istiny, pričom na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:

20. Pokiaľ má žalovaný za to, že opis udalostí tak, ako ho podal žalobca, nie je pravdivý a súd
sa nemal prikloniť na jeho verziu tak, ako to uvádzal v podanom odvolaní, je potrebné poukázať
na stanovisko Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva dohľad nad vykonávaním poisťovníctva,
teda aj nad činnosťou žalovaného ako poisťovateľa motorového vozidla, ktorým mala byť spôsobená
škoda na motorovom vozidle žalobcu. V tejto súvislosti je rozhodné stanovisko NBS v tom smere,
že pokiaľ ide o škodu spôsobenú rozbitím čelného skla, tak vznik tejto škody má pôvod v prevádzke
vozidla, lebo ak by sa tie kolesá netočili, od ktorých odskočil kameň, ktorým bola spôsobená škoda
na čelnom skle motorového vozidla žalobcu, tak by nedošlo ani ku škode. Národná banka Slovenska
ako orgán vykonávajúci dohľad nad poisťovníctvom, tak v tomto svojom stanovisku odkazuje na to,
že ide o škodu, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla a že ide o objektívnu zodpovednosť, podľa
ktorej je potrebné plniť v zmysle § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, a to bez toho, aby bolo potrebné preukazovať objektívnu príčinnú súvislosť, postačí, ak
sa preukáže vznik škody v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Podporne odvolací
súd poukazuje aj na judikát R 3/1984 (s. 18 ods. 2), podľa ktorého postavenie poškodeného pri
uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov, je podstatne
uľahčené, nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola

vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť
zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného prostriedku. Poukazujúc preto na vyššie uvedené nijako
neobstojí odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v tom, že prvoinštančný súd posúdil okolnosti
vzniku škody na motorovom vozidle iba na základe tvrdenia žalobcu a svedeckej výpovedi C. U.,
nakoľko žalovaný okrem nesúhlasu so žalobcom popísaného mechanizmu škodového deja a z toho
vyplývajúceho odmietnutia poskytnutého plnenia, v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, t. j. nenavrhol,
resp. nepredložil súdu prvej inštancie, ani v odvolacom konaní žiaden dôkaz, z ktorého by bolo
možné vyvrátiť túto domnienku objektívnej zodpovednosti poisťovateľa škodcu, keďže je nepochybné
a nenamietal to ani žalovaný, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou spočívajúcou v prevádzke
dopravných prostriedkov, rovnako ani nenamietal, kto bol prevádzkovateľom dopravného prostriedku,
či už poškodeného motorového vozidla, alebo motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená.
Pokiaľ mal žalovaný za to, že opis udalostí žalobcom nie je pravdivý a súd sa nemá prikloniť na
jeho verziu tak, ako to uvádzal v podanom odvolaní, je potrebné uviesť, že v občianskom sporovom
konaní dôkazné bremeno primárne zaťažuje žalobcu, t. j. je na žalobcovi, aby preukázal ním tvrdené
skutočnosti. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,
že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i
v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,
nebola alebo nemala byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazu neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
tejto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne účinky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. V prejednávanej veci došlo vzhľadom na vyššie uvedené stanovisko NBS,
ako aj citovaný judikát k tzv. „preneseniu“ dôkazného bremena na žalovaného, ktorý potom, ako na
predpísanom tlačive žalovaného spolu s vyjadrením poisteného - vodiča motorového vozidla, ktorým
bola škoda na motorovom vozidle žalobcu spôsobená (C.Š. U.), oznámil žalovanému vznik poistnej
udalosti a predložil doklady preukazujúce opravu predmetného motorového vozidla svojím listom zo
dňa 29.10.2014, bez ďalšieho ukončil šetrenie poistnej udalosti so záverom, že žalobca nemá nárok na
poskytnutie poistného plnenia.

21. Pokiaľ žalovaný poukazoval v rámci svojho odvolania na množstvo „hypotéz“ prvoinštančného
súdu, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie v
jeho závere, že vodič, ktorého prevádzkou došlo k vzniku škody, nemusel a pravdepodobne nevidel
konkrétny kameň, ktorý odskočil od kolízie vozidla do čelného skla vozidla vo vlastníctve žalobcu, je
však aj podľa odvolacieho súdu prípustné, že mohol počuť nejaký náraz na sklo, a aj keby tento náraz
nepočul, mohol po zastavení vozidla a následnej ohliadke oboch vozidiel posúdiť, či na inom vozidle,
ktoré bezprostredne prechádzalo po tom istom úseku, vznikla bezprostredne na čelnom skle tvrdená a
majiteľom poškodeného vozidla pri ohliadke preukazovaná škoda, ktorá by mohla mať dôvod prevádzky
jeho vozidla. V tejto súvislosti preto mohol vziať súd prvej inštancie v rámci dokazovania do úvahy aj
súhlasné vyhlásenie vodiča poisteného motorového vozidla. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej
inštancie za to, že v danom konkrétnom prípade bola preukázaná vecná a časová súvislosť medzi
osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom.

22. Ak teda žalovaný tvrdil, že k nehodovému deju nedošlo tak, ako to uviedol žalobca v žalobnom
návrhu, resp. tak, ako to uviedol v oznámení pre poisťovňu škodcu, bolo jeho povinnosťou označiť a
predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Vzhľadom na všetky okolností je
možné ustáliť, že charakter vzniku zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu škodovej udalosti
tak, ako je to uvedené v žalobe, a teda v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. h) a § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z. z. je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na motorovom vozidle
žalobcu a prevádzkou motorového vozidla žalovaného. Za takejto situácie, keď žalovaný nesúhlasí s
tým, že vodič jeho poisteného spôsobil žalobcovi škodu, nijako neobstojí jeho obrana, resp. zhodne
uvádzané skutočnosti uvedené v oznámení o riešení tejto škodovej udalosti zo dňa 29.10.2014, v ktorej
zastával názor, že zo strany žalobcu nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného žalovaného. V prípade, ak by si
súd osvojil názor žalovaného, že vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť
k vzniku škody, nemohol ani pri vynaložení maximálneho úsilia zabrániť vzniku škody, vzhľadom na
svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla, nemôže si byť vedomý toho, že práve spod kolies ním
riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu skalky, ktorá poškodila čelné sklo motorového vozidla

žalobcu, potom by každá poistná udalosť spočívajúca v poškodení čelného skla odskočením skaly
od iného motorového vozidla, musela byť automaticky zamietnutá, t. j. poistné plnenie pri poškodení
predného skla od odskočenej skaly by nesmelo byť plnené, a teda v drvivej väčšiny prípadov, keď
dôjde k poškodeniu predného skla najmä odskočením skalky od iného motorového vozidla, by nedošlo
k vzniku poistnej udalosti. Mýli sa žalovaný, keď namieta, že zo strany žalobcu nebolo jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla
jeho poisteného, ale naopak bol to žalovaný, ktorý v zmysle uvedeného stanoviska NBS, ako aj judikátu,
bol povinný preukázať, že pri tejto škode spôsobenou prevádzkou dopravných prostriedkov, nemohlo za
žiadnych okolností dôjsť tak, ako to popísal žalobca v návrhu, resp. v hlásení o škodovej udalosti.

23. Ak teda žalovaný v podanom odvolaní namietal, že vykonanými dôkazmi nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla jeho poisteného a vznikom škody na motorovom vozidle
žalobcu, pričom zároveň zhodne so žalobcom uvádzal, že škoda vznikla ako následok osobitnej povahy
prevádzky motorového vozidla poisteného žalovaného, tak odvolací súd dodáva, že v konaní o náhradu
škody má žalobca (poškodený) povinnosť bremena tvrdenia o tom, že mu škoda vznikla, že túto škodu
spôsobil škodca svojím konaním, ktoré bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ako aj preukázať
samotnú výšku škody. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočností; žalobcu zaťažiť dôkazné bremeno preukázať výšku škody, ako aj zavinenie žalovaného.
Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Škodca nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali;
pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že žalobcovi buď škoda nevznikla, alebo túto škodu
nespôsobil on, prípadne obe skutočnosti a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti
hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi účastníkmi konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu konania) a na tom, ako právna
norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. V tejto súvislosti odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný nepostupoval správne, keď žalobcovi nárok na
náhradu škody neuznal, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rozbitie čelného skla na
motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu spôsobil v súvislosti s prevádzkou svojho motorového vozidla
C. U., ktorý mal zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla poistenú, na základe
poistnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Zároveň zhodne konštatuje, že táto škoda bola spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla C. U. (odskočenie kamienka od kolies
jeho vozidla) a teda vznik škody má pôvod v prevádzke motorového vozidla C. U., čo bolo preukázané
jednak vyjadrením žalobcu, ohliadkou jeho motorového vozidla, ako aj svedectvom vodiča poškodeného.
Zároveň bolo v konaní jednoznačne preukázaná výška škody tak, ako vyplýva z predloženej faktúry č.
XXXXXXX, ktorým bol fakturovaný materiál a montáž na výmenu poškodeného čelného skla v celkovej
výške 290,- eur, vrátane DPH, keď skutočnosti, že žalobca má nárok ako platca DPH iba na fakturovanú
sumu bez DPH, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, pritom s poukazom na § 4 ods. 2 písm.
b) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky, aj na náhradu škody vzniknutej poškodením
veci, teda poškodený má nárok aj na náhradu škody vzniknutej poškodením veci, teda aj motorového
vozidla. S poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., ak tento zákon neustanovuje
inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy, a to Občiansky zákonník. V danom
prípade došlo k uvedeniu poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu, teda došlo k oprave
poškodeného motorového vozidla a za vykonanie tejto opravy navrhovateľ zaplatil cenu, vrátane DPH
vo výške 290,- eur s tým, že žalobcovi bola spôsobená škoda pri dopravnej nehode na jeho motorovom
vozidle, a to bez toho, aby túto dopravnú nehodu akýmkoľvek spôsobom zavinil, teda bez toho, aby sa
žalobca akýmkoľvek spôsobom o vznik škody pričinil, alebo ju spôsobil. Následne aby vozidlo žalobcu
bolo uvedené do predošlého stavu, teda do stavu pred poškodením, bola vykonaná oprava čelného
skla a keďže žalobca ako poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, mal priamy zákonný nárok
z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, aj na náhradu
škody vzniknutej poškodením veci (motorového vozidla). Súd mal za to, že má nárok na náhradu celej
skutočnej škody, ktorú musel vynaložiť na uvedenie poškodeného motorového vozidla do predošlého
stavu, teda ktorú vynaložil na opravu poškodeného motorového vozidla. Preto v danom prípade nie je
možné pri výpočte výšky poistného plnenia vykonávať odpočet o žalobcom uhradenú daň z pridanej
hodnoty.

24. Ohľadom námietky žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal § 16 ods. 1 veta prvá zákona č.
8/2009 Z. z., a to, či vodič poškodeného motorového vozidla prispôsobil rýchlosť jazdy, stavu a povahe

vozovke, čiže či v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka sám žalobca spoluzavinil škodu, ktorú by
potom musel znášať pomerne, odvolací súd uvádza, že tieto námietky žalovaný produkoval v odvolacom
konaní, pričom v zmysle zásady neúplnej apelácie, nakoľko žalovaný bol uznesením zo dňa 17.8.2015,
ktoré bolo žalovanému doručené dňa 24.8.2015, riadne poučený v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1, 4
O.s.p. o tom, že je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tieto predložiť, resp. označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a
označené neskôr, súd neprihliada, preto (z dôvodu, že žalovaný tieto skutočnosti uvádzal až v podanom
odvolaní), odvolací súd na túto odvolaciu námietku neprihliadal.

25. Naopak, ako dôvodnou sa javí odvolaciemu súdu námietka nesprávneho právneho posúdenia
nároku žalobcu na úhradu úroku z omeškania, keď súd prvej inštancie pri určovaní výšky úroku z
omeškania vychádzal z Obchodného zákonníka v platnom znení a Nariadenia vlády SR č. 21/2013,
pričom mal v úvahu brať špeciálne ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého, ak poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa ods. 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu 15a, pričom poznámka k
tomuto ustanoveniu odkazuje na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

26. Z ustanovenia článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonaným dôkazom.

27. Podľa § 1 O.s.p., Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom
súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam
iných osôb.

28. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť
stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z toho
postavenia vyplývajú (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 14/2001 a II.ÚS 132/2002).

29. Právo na súdnu ochranu okrem Ústavy Slovenskej republiky (článok 46 ods. 1), Listiny základných
práv a slobôd (článok 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 6
ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. §
41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p. a pod.). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého
procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

30. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch, než
súd prvej inštancie, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a v skutočnosti by im odňal
právo namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančnom vyššom súde. K novým právnym
záverom odvolacieho súdu by sa účastníci nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy,
ktoré z hľadiska doterajších záverov súdu prvej inštancie sa nejavili významné. Ak odvolací súd
dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, musí
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K požiadavke dôsledného
rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, tak odvolací súd
mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Inak by odvolací súd znemožnil účastníkom realizáciu
procesných práv, lebo by im odoprel možnosť prieskumu nových, z hľadiska záverov súdov prvej
inštancie dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich záverov,
čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom (mutatis mutan disc, porovnaj rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Cdo 276/2007).

31. V dôsledku vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti uplatneného úroku
z omeškania, ako aj závislom výroku o náhrade trov konania s použitím ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p., keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, ako aj s
použitím ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keďže prvostupňový súd vec nesprávne právne
posúdil tým, že na vec neaplikoval náležité ustanovenie právneho predpisu a nadväzne v naznačenom

smere aj nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, vec v zrušenom
rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

32. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude na uplatnené úroky z omeškania aplikovať
osobitný predpis, ktorým je Občiansky zákonník, s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný
súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom k tomu,
že k zrušeniu veci a jej vráteniu v časti náhrady trov konania, došlo už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.
z. (Civilný sporový poriadok), bude už súd prvej inštancie v ďalšom konaní postupovať v súlade s týmto
procesnoprávnym predpisom, keď v súlade s ustanovením § 262 ods. 1, rozhodne najskôr o nároku na
náhradu trov konania a po právoplatnosti tohto rozhodnutia o samotnej výške náhrady trov konania, a
to samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 11. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.