Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010163
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717010163.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová v trestnej veci obžalovaného V. Č.,

nar. XX. XX. XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 08. 2017 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný V. Č. J. Z. H., nar. XX. XX. XXXX vo Zvolene, trvale bytom D.,
bezdomovec

j e v i n n ý , ž e

aj napriek tomu, že mu bola rozsudkom sudkyne Okresného súdu vo Zvolene č. k. 12C/130/2014-76
zo dňa 10.07.2015, právoplatným dňa 28.08.2015, vykonateľným dňa 16.09.2015, uložená povinnosť
prispievať maloletému F. D., nar. XX.XX.XXXX, mesačným výživným 30 % životného minima od
28.01.2013, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa V. D., nar. XX.XX.XXXX, si

túto svoju zákonnú povinnosť v meste Zvolen, okres Zvolen a na iných miestach v období od 28.08.2015
( kedy bolo právoplatne určené jeho otcovstvo ) do 24.08.2017 ( vyjmúc obdobie od 02.11.2015 do
11.05.2016, kedy sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, kde svoju vyživovaciu povinnosť
nahlásil ) riadne a včas neplnil, pričom do 14.05.2016 vykonával podnikateľskú činnosť ako SZČO za
účelom dosiahnutia zisku, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, od
5/2015 poberal dávky v hmotnej núdzi, v mesiaci máj 2016 mu bol vyplatený jednorazový resocializačný
príspevok vo výške 30,- €, avšak na výživné zaplatil len dňa 22.11.2016 sumu 50,- € a dňa 23.01.2017
sumu 20,- €, čím mu voči oprávnenej V. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., Š. XXXX/XX vznikol dlh

vo výške 651,12 €, keď 10.03.2017 uhradil výživné v sume 27,13 € a tak konal, hoci bol rozsudkom
Okresného súdu vo Zvolene č. k. 4T/36/2013-157 zo dňa 03.09.2013, právoplatný dňa 05.03.2014 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/142/2013 zo dňa 05.03.2014 uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej
povinnosti vyživovať iného a spáchal čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona,
§ 49 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 ( štrnásť ) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 1Pv 465/16 dňa 167. 03. 2017 obžalobu na obv.
V. Č. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Hlavné pojednávanie postupom podľa ustanovenia § 252 ods. 2 Tr. poriadku súd vykonal v
neprítomnosti obžalovaného, keď považoval za splnené všetky podmienky pre takýto postup za splnené.
Obžalovanému bola obžaloba riadne doručená ( dňa 19.04.2017 - čl. 79 p.v. ), riadne a včas bol
na hlavné pojednávanie predvolaný ( prevzal dňa 19.04.2017 - čl. 79 p.v. a dňa 17.05.2017 termín
ďalšieho hlavného pojednávania vzal na vedomie čl. 83) spolu s poučením o možnosti vykonať hlavné

pojednávanie a vo veci rozhodnúť i v jeho neprítomnosti, o skutku, ktorý je predmetom obžaloby mal
možnosť vyjadriť sa pred orgánom činným v trestnom konaní za dodržania procesných predpisov
( zápisnica o jeho výsluchu čl. 14-17 a rovnako zápisnica o hlavnom pojednávaní čl. 80-83 ).

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.05.2017 dokazovanie v zmysle § 2 ods.

10 Tr. poriadku, následne vykonal hlavné pojednávanie dňa 24.08.2017 v neprítomnosti obžalovaného
a zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutkový stav je
preukazovaný dôkazmi a to výpoveďou obžalovaného, svedkyne-poškodenej, čítaním listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou trestného spisu.

Na hlavnom pojednávaní súd na základe vyhlásenia obžalovaného o svojej vine, so súhlasom
prokurátora jeho vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal a podľa ods. 8 citovaného
zákonného ustanovenia vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný spáchanie skutku
priznal, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s prípadným výrokom o treste, náhrade škody alebo
aj ochranným opatrením.

V priebehu dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi ohľadom osoby obžalovaného a to so
správou ÚVTOS pre mladistvých Martin ( čl. 42 ), s odpisom z registra trestov ( čl. 50 ), so správou
o priestupkoch ( čl. 51 ), so správou o povesti ( čl. 52 ), s uznesením Okresného súdu Martin sp.
zn. 3Pp/46/2016, právoplatným dňa 11.05.2016, z ktorého vyplýva, že bol podmienečne prepustený z

výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/36/2013 v
spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3to/142/2013 ( trest uložený vo výmere
12 mesiacov nepodmienečne ).
MatkadieťaťaV.D.sinahlavnompojednávanívprípade,žeobžalovanýbudesúdomuznanýzavinného,
uplatnila dlžné výživné, ktoré ku dňu konania hlavného pojednávania, na ktorom došlo k rozhodnutiu vo

veci, t.j. ku dňu 24.08.2017 predstavovalo sumu 651,12 €.

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, prečinu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, kto sa najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo
zaopatrovať iného. Za to sa potrestá odňatím slobody až na tri roky.Podľa ods. 3 písm. c) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin

prepustený.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil, ako je rozvedený vo výroku tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním po objektívnej aj
subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, keďže v období od 28.08.2015 do 24.08.2017
vrátane, sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletému F. D., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/130/2014 zo dňa 10.07.2015,
zverený do výchovy a starostlivosti matke V. D. s tým, že obžalovaný mal povinnosť prispievať na

výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 30 % životného minima od 28.01.2013 vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám jeho matky a to od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.08.2015. Je potrebné uviesť, že obžalovaný bol v rozhodnom období ( do
14.05.2016 ) evidovaný aj ako samostatne zárobkovo činná osoba, nebol evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie na príslušnom úrade práce, od mája 2015 poberal dávky v hmotnej núdzi, v mesiaci

máj 2016 mu bol vyplatený jednorazový resocializačný príspevok vo výške 30,- € a napriek tomu si
vyživovaciu povinnosť riadne a včas neplnil. Zároveň sa obžalovaný uvedeného konania dopustil, hoci
mal vedomosť o svojej povinnosti, keďže bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/36/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp.

zn. 3To/142/2013 zo dňa 05.03.2014 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov,
naviac z výkonu ktorého bol uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 3Pp/46/2016, právoplatného dňa
11.05.2016, podmienečne prepustený s určením skúšobnej doby v trvaní troch rokov.

Obžalovaný sa teda svojho opakovaného protiprávneho konania dopustil počas plynutia skúšobnej

doby vyššie uvedeného podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, čím opäť spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy v zmysle ustanovenia § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona. Súd
zdôrazňuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní požiadal súd o zhovievavosť a poskytnutie mu
určitého časového priestoru na úhradu celého dlžného výživného, ktorej žiadosti súd vyhovel a prvé
hlavné pojednávanie z tohto dôvodu odročil. Ďalšieho hlavného pojednávania sa už však obžalovaný

nezúčastnil, výživné neuhradil.

Vzhľadom na ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zákona, podľa ktorého, ak obvinený pokračuje v konaní, pre
ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného
úkonu ako nový skutok. To neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom

prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo
pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. S poukazom na uvedené, súd upravil
obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaného až do rozhodnutia súdu prvého stupňa, t.j. do
dňa 24.08.2017. S poukazom na uvedené súd upravil aj dlžnú sumu výživného a to na sumu 651,12
€, keď od dlžného výživného k tomuto dňu odpočítal sumu 27,13 €, ktorú obžalovaný k rukám matky

dieťaťa uhradil 10.03.2017 ( t.j. ešte pred podaním obžaloby, ktorá ale nebola pri podaní obžaloby
zohľadnená ).

Obžalovaný z miesta svojho trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Sociálna poisťovňa pobočka
Zvolen poskytla orgánom činným v trestnom konaní informáciu, že aktuálne ho vo svojej evidencii

neevidujú, naposledy v roku 2016, nepoberá žiadnu dávku nimi vyplácanú. Z oznámenia Okresného
úradu Zvolen, odbor živnostenského podnikania, vyplýva, že osobu obžalovaného v súčasnej dobe
neevidujú ako živnostníka. Jeho živnosť zanikla dňom 14.05.2016. Z oznámenia Okresného úradu
Zvolen, katastrálny odbor, vyplýva, že obžalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností v okrese Zvolen.
Zo správy ÚPSVaR Zvolen vyplýva, že aktuálne sa obžalovaný nenachádza v informačnej databáze

evidencie uchádzačov o zamestnanie, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od mája 2015 vo výške
6160 € mesačne, pričom v mesiaci máj 2016 mu bol vyplatený jedno rázový resocializačný príspevok
vo výške 30,- € a za menovaného je hradené náhradné výživné od mája 2016 až doteraz vo výške
27,13 € na maloletého F. D., nar. XX.XX.XXXX. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ, ODI, Zvolenvyplýva, že obžalovaný je držiteľom a vlastníkom motorového vozidla EČV: D. - XXX P.. Zo správy o
priestupkoch vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol priestupkovo prejednávaný. V minulosti bol päť
krát súdom potrestaný z toho tri krát pre prečin podľa § 207 Tr. zákona. Okrem posledného odsúdenia

Okresným súdom Zvolen sp. zn. 4T/36/2013 je potrebné na ostatné štyri odsúdenia hľadieť, ako keby
nebol obžalovaný odsúdený, keďže u neho došlo k rozhodnutiu o osvedčení sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia. V súčasnej dobe obžalovanému plynie skúšobná doba podmienečného
prepustenia z odsúdenia sp. zn. 4T/36/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 3To/142/2013 a v spojení s uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 3Pp/46/2016, ktorá plynie až

do 11.05.2019 ( zvyšok trestu 5 mesiacov a 22 dní ).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie
trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje
Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 Tr. zákona. Závažnosť spáchaného činu spočíva v tom, že

obžalovaný narušil záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana pred
neplnením si zákonom stanovenej vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom. Obžalovanému
poľahčuje okolnosť priznania sa ku skutku a jeho oľutovanie ( § 36 písm. l) Tr. zákona ), nepriťažuje
mu žiadna okolnosť, keďže posledné odsúdenie sp. zn. 4T/36/2013 je súčasťou skutkovej vety výroku
rozsudku. Obžalovaný je rozvedený, bezdomovec, býva vo D. B. u kamaráta, poberateľ dávky v hmotnej

núdzi, dňom 17.05.2017 nie je evidovaný na ÚPSVaR z dôvodu, že o to požiadal, pretože mal sľúbenú
prácu, pre ktorú si musí vybaviť živnosť ( jedná sa o stavebné práce ). Podľa vyjadrenia obžalovaného
má len jedno maloleté dieťa a to F. D..

Vychádzajúc z uvedeného, najmä však s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný si z predchádzajúcich

odsúdení, najmä odsúdenia Okresným súdom Zvolen sp. zn. 4T/36/2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/142/2013, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody za totožnú trestnú činnosť a z ktorého výkonu trestu bol rozhodnutím Okresného súdu
Martin sp. zn. 3Pp/46/2016 podmienečne prepustený, nezobral ponaučenie, pričom aj v priebehu takto
plynúcej mu skúšobnej doby podmienečného prepustenia sa opätovne dopustil prečinu zanedbania

povinnej výživy, keďže úmyselne si neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi,
súd dospel k záveru, že na jeho prevýchovu a nápravu z titulu individuálnej ako aj generálnej prevencie,
s poukazom i na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona, je potrebné pôsobiť represívne, pretože
režim podmienečného odsúdenia, či podmienečného prepustenia z uloženého mu predchádzajúceho
odsúdenia, zjavne nemal na obžalovaného prevýchovný vplyv a nebol z hľadiska ochrany spoločnosti a

nápravy páchateľa dostačujúcim. Súd preto obžalovanému ako druh trestu ukladal trest odňatia slobody
a to nepodmienečný, vo výmere 14 mesiacov, čo je trest uložený na spodnej hranici zákonom upravenej
trestnej sadzby ( keď súd mohol pri prevahe poľahčujúcich okolností obžalovanému trestu ukladať v
rozpätí od 1 roka do 2 rokov 4 mesiacov ). Pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

( keď v prípade prečinu podľa § 207 Tr. zákona je trestný čin dokončený okamihom rozhodnutia súdu
prvého stupňa ) bol obžalovaný už vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin ( § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zákona ). Takto uložený trest súd považoval za zákonný, primeraný páchateľovi i
okolnostiam prípadu a samozrejme za spravodlivý.

Súd dodáva, že napriek tomu, že V. D. na hlavnom pojednávaní predniesla žiadosť, aby v prípade,
že obžalovaný bude uznaný za vinného, mu bola uložená povinnosť dlh na výživnom jej uhradiť,
čo predniesla ako nárok na náhradu škody, súd jej požadovanú náhradu škody nemohol priznať
samostatným výrokom rozsudku, pretože matka maloletého dieťaťa nie je v danom trestnom konaní
v postavení poškodenej a nejedná sa teda u nej o škodu spôsobenú trestným činom v pravom slova

zmysle. V danom prípade sa jedná o povinnosť obžalovaného vyplývajúcu zo zákona ( nie povinnosť
zmluvnú ).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie

môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.