Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 10, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/178/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812221180
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3812221180.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej žalobcu: C. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený advokátskou kanceláriou Realty Legal, s.r.o.,
so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 47 236 469, proti žalovanému: K.. W. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. X/X, XXX XX D., zastúpený JUDr. Ivanom Žilíkom, PhD., so sídlom Košovská
cesta 1, Prievidza, o zaplatenie 60.387,84 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Štátu súd priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 31.10.2012 domáhal zaplatenia sumy 60387,84 eur s príslušenstvom na tom

skutkovom základe, že poskytol žalovanému pôžičku 2000000 Sk, ktoré prevzal 15.1.2008 od svojej
matky J. I. vo výške 1000000 Sk, v tom istom mesiaci prevzal hotovosť 500000 Sk od svojej tety K. T. a
29.2.2008 prevzal od svojej starej matky U. T. sumu 500 000 Sk. Pôžičku žalovanému požičal na účely
jeho podnikateľského zámeru, ako investíciu do žalovaného podnikania. Zmluvu o pôžičke neuzavrel
písomne. Dôkazom pôžičky sú jednotlivé sumy pripísané na účet žalovaného. Žalovaný zaplatil na
účet K. T. bankovým prevodom 6000 Eur, čím uznal preukázateľne dlh. Dňa 29.9.2009 vložil na jej
účet XXXXXXXXX sumu 2000 Eur ako splátku pôžičky, tiež 14.10.2009 previedol na jej účet z účtu

XXXXXXXXXX/XXXX sumu 2000 Eur, 24.11.2009 previedol na tento jej účet z účtu XXXXXXXXXX/
XXXX 1000 eur, 31.12.2009 previedol na jej účet z účtu XXXXXXXXXX/XXXX sumu 2000 eur. Hoci
žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie zostatku pôžičky, žalovaný ju doteraz nezaplatil. Ako dôkazy k
tomu predložil predsporovú výzvu a potvrdenia o uvedených úhradách.

2. Žalobca vo vyjadrení zo 6.12.2012 poukázal, že sa necíti pasívne legitimovaný, pretože pôžičku mu
mal žalobca poskytnúť ako podnikateľovi, mal by byť označený ako podnikateľ. Namietal nepreukázanie

tvrdenia žalobcu o poskytnutej pôžičke, tiež poukázal, že ak čas plnenia nie je dohodnutý, poľa
judikátu R 91/2004 je dlžník povinný podľa § 563 Občianskeho zákonníka plniť dlh prvého dňa po
tom, ako ho veriteľ o plnenie požiadal. Veriteľ mohol svoje právo vykonať prvý deň po tom, keď mohol
objektívnepožiadaťoplneniedlhu,tedahneďakodlhvznikol.Začiatokplynutiapremlčacejdobynastáva
nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke. Vzniesol námietku premlčania .
Poukázal, že v predsporovej výzve je uvedená suma iná ako v žalobe.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul žalobcu, žalovaného, svedkov K. D., J. C. T.,
C. H., S. H., oboznámil sa s predloženými listinami.4. Podľa čestných prehlásení J. I., U. T. z 2.2.2015 poskytli J. I. žalobcovi sumu 1000000 Sk za
účelom ich ďalšieho požičania žalovanému na podnikanie., U. T. 29.2.2008 sumu 500 000 Sk za účelom
následného požičania žalovanému.

5. K. D. potvrdil čestným vyhlásením, že žalovaný pred ním uviedol, že 1500000 Sk použité na
podnikanie a chod prevádzok mu boli požičané žalobcom. Pracoval ako zodpovedný vedúci v pobočke
v Trnave.

6. Na pojednávaní žalobca uviedol, že asi v januári 2008 sa dohodol s odporcom na poskytnutí
finančných prostriedkov na podnikanie. Tieto dodnes nevrátil. Tie peniaze vybral v SLSP 15.1.2008 s
mamou, potom ich žalovanému následne odovzdali do rúk priamo na pobočke v SLSP, bol to 1 mil. Sk.
Následne na to s ním išiel do Tatra banky (TB), po 15-20 minútach od výberu na pobočke v Tatra banke,
si ich žalovaný sám vkladal na svoj účet v TB. Pýtal sa ho, prečo týmto spôsobom, povedal, že kvôli
účtovníčke, aby to vedela zaúčtovať, že to vložil on. Neskôr prišiel s ďalšou požiadavkou, žiadal viac

financií, tak si žalobca išiel požičať k starkej, ktorá 29.2.2008 mu tie peniaze vybrala v SLSP v Novákoch,
odovzdala mu ich na obede u nej doma, on ich následne v Prievidzi odovzdal žalovanému na predajni.
Nešiel s ním už do banky, kde ich vkladal, povedal, že si musí zaplatiť nejaké faktúry. Predpokladá,
že tento, alebo nasledujúci deň bola táto suma pripísaná na účet žalovaného. Nemusí to byť presne
okrúhla suma 500.000 Sk, ktoré mu požičala starká, pretože zrejme k tomu pridal aj dennú tržbu. Hovoril,

že mu nejde podnikanie, že je kríza, pýtal ďalšie peniaze, ale on mu povedal, že mu nevie pomôcť.
Neskôr sa mu podarilo od tety požičať peniaze 28.1.2009 vo výške 16.000 eur. Teta Marika vedela, že
to idú peniaze pre W. H. a pre D. N.. Naliehala, resp. hovorila, že ona verí mne, že je to pôžička medzi
žalobcom a ňou, a že on za ňu ručí a má ju vrátiť. Predtým sa dohodol s W., že sa všetky peniaze K.
vrátia. On ich požičiaval pre W., nie preto, aby ich rozhajdákal, alebo pre seba. Je pravda, že 6000 eur

vrátil postupne v splátkach na účet žalobcovej tety. Asi rok alebo dva po splátkovom kalendári sa mu
ozvala K., že W. jej peniaze nevracia, a vyjadril sa, že ani ich nevráti, že si ich má pýtať odo žalobcu.
Pôvodne bol splátkový kalendár dohodnutý tak, že doba splatnosti bola určená jeden kalendárny rok vo
vzťahu k pôžičke od K.. Bolo to nastavené, aby pravidelne splácal po 1000 až 2000 eur. On ten zvyšný
dlh voči K. musel vyrovnať. Požičal si od druhej starkej a od krstnej, aby tento dlh mohol vrátiť. Potom,

ako mu takto postupne dal tieto peniaze, tak sa ich vzájomné vzťahy zhoršili, predtým boli veľmi dobrí
kamaráti, prosil, aby vrátil aspoň tie peniaze K. a vyzýval ho aj na vrátenie celej sumy, bolo to v roku
2011, 2012, stretli sa na Shell-ke, vyzval ho, aby mu vrátil všetky peniaze, pohádali sa. Odvtedy sa
stretli 2-3 krát, snažil sa, aby mu vrátil tie peniaze, ale nedospeli k ďalšiemu výsledku. Tvrdil mu, že
firma nefunguje, že to nevychádza. Mali dohodu, že on do toho pôjde ako nejaký jeho partner, ale nikdy

sa žiadnym partnerom nestal, celá spoločnosť bola písaná na neho. Nebol spoločník ani nič. Pritom
aj robil, zobral si na starosti jeho prevádzku v Trnave, bolo to s jeho súhlasom. On má predajňu aj v
Prešove, aj v Prievidzi, študoval v Bratislave. Žalobca dával pozor na obchody na všetkých obchodných
miestach, keď bolo treba. Nič za to nemal, je pravda, že mu preplatil pohonné hmoty, keď bolo treba.
On v tom čase študoval na vysokej škole, ktorú nedoštudoval, lebo sa staral o obchody. Na otázku PZO

prečo neuzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, uviedol, že mu veril, boli kamaráti. Dal by vtedy ruku za
neho do ohňa. Je pravda, že tá firma nešla ako predtým a chýbali mu peniaze. On vtedy robil veľké
objednávky a zadĺžil sa, bol to rok krízy 2008-2009 a naplnil sklady, namiesto toho aby ich vyprázdnil.
Napr. im prišla zásielka vadných tenisiek, povedal mu, aby to vrátil, on povedal, že vybavil 60% zľavu
a bude to predávať také. Rozchádzali sa v názore na podnikanie. Preto sa žalobca rozhodol, že končí,

to bolo v roku 2010 alebo 2011. Išiel robiť do prievidzského basketbalu. Ešte mali vtedy celkom dobré
vzťahy. Potom sa ale ozvala tá K., sa to začalo lámať a ako potom uviedol , sa tie vzťahy vyostrili. Potom
ho vyzval, aby vrátil peniaze K. a neskôr všetky. On ho vyzval v roku 2011, aby to vrátil. Dalo by sa
to zistiť podľa toho, ako začal splácať, následne aj on, K.. Mohlo to byť v druhej polovici roku 2011,
kedy ho vyzval. Je pravda, že mu povedal, že to môže aj splácať, ale nikdy sa nebavili, dokedy to má

splatiť. Nemali dohodnutý presný čas vrátenia. Povedal mu, že urobí sro-čku a tam budú spoločníkmi.
Je pravda že žalobca vtedy poberal sociálne štipendium, na FTVŠ, v prvom ročníku. Ale on sa po prvom
roku vrátil do Prievidze, takže potom už štipendium nepoberal. V Trnave mal na starosti celú predajňu,
tovar, zamestnancov, reklamácie. Dochádzal tam. Bola dohoda, že keď bude zisk z podnikania, bude
sa deliť, z trnavskej predajne pol - na pol. Finančné prostriedky, ktoré odporcovi požičal mali byť údajne

použité na otvorenie trnavskej predajne, taká bola dohoda. Tú trnavskú predajňu otvorili omnoho neskôr
ako keď mu požičal ten prvý milión Sk. Povedal, že on dá tiež cca takú istú sumu, na otvorenie prevádzky
v Trnave, on predajňu zahltil starým tovarom, ktorý sa nepredal, kúpilo sa aj niečo nové. Ten pomer
nového a starého tovaru bol v prospech starého tovaru. On nevedel že už žalobca mal dlžobu 2 mil. Skna faktúrach. Keby to vedel, tak by mu peniaze nepožičal. Mal kadejaké splátkové kalendáre, podpisoval
zmenkykade-tade.Keďsnímeštepôsobil,odotcasipožičal700.000Sk.VrátilMarikeasi6000eur.Ešte
predtým, ako začal on tieto splátky K. dávať, on jej splatil 3000 eur z vlastných peňazí. Iným osobám

p. H. okrem K. nevracal finančné prostriedky. Bola taká dohoda, že on Marike všetky peniaze vráti, teda
tie, ktoré požičala ona žalobcovi. Predajňa v Trnave je dnes už zavretá, zavreli ju asi do dvoch rokov od
ich spoločného pôsobenia, ktoré sa ukončilo asi v roku 2010.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobcom bol spolužiak aj kamarát, prišiel o otca, prišiel za

ním, žeby chcel otvoriť obchod, spolu s ním. Dôvodom bolo to, že získal nejaké finančné prostriedky,
a chcel ich týmto spôsobom použiť, na ten účel vybral miesto obchodu, požiadal ho, či by mohli pod
jeho menom, cez jeho živnosť otvoriť obchod s tým, že sa na jeho podnikaní bude podieľať a zároveň
podnikať. Žalovaný už mal v tom čase rozbehnutý obchod so športovými potrebami. Jeho otec tiež už
podnikal v tom čase dlhšiu dobu a žalobca videl príležitosť začať podnikať. Prvý vklad bol robený tak,
že žalobca si nahlásil v SLSP v Prievidzi výber, vybral 1 mil. Sk, išli do Tatra banky, požiadal ho, aby

jeho matke nepovedal, že časť z toho použije pre seba, lebo mal pokazené auto. On osobne urobil
vklad na jeho podnikateľský účet vo výške 930.000 Sk , predkladá o tom do spisu potvrdenie o tomto
vklade z 10.3.2008. Žalobca navrhol, že obchod bude v Trnave, priestor našiel cez internet, cez reality.
Zdalo sa mu to ako dobrá príležitosť. Žalovaný v tom čase študoval a mal na starosti svoje dva obchody,
preto bola dohoda taká, že si bude svoj obchod manažovať sám a aj sa oň starať, s tým, že mu bude

pomáhať vo forme spoločných objednávok, teda, že bude objednávať tovar aj pre jeho predajňu a pod.
Predstavil ho ako svojho partnera svojim dodávateľom. Pokiaľ ide o obchod v Trnave, staral sa on o
všetko, aj o výber zamestnancov, komunikáciu s úradmi na listinách sú jeho podpisy, napr. nahlásenie
otváracej doby na Mestskom úrade, komunikácia s hasičmi a pod. Vybral za predavača K. D., mal sa
tomutoobchoduvenovať,chodiťtam.Žalovanýupozorňoval,ževtomčaseužbolavTrnavekonkurencia

Prima šport, spochybňoval rozbehnutie obchodu v Trnave, trval na tom. Takto to fungovalo asi rok,
potom sa na žalovaného obrátili dodávatelia, že je na jeho meno veľa nezaplatených faktúr, išlo o faktúry
za tovar, ktorý objednával on a žalobca. Pôvodná dohoda bola taká, že do tohto obchodu v Trnave
žalovaný dá 1,5 mil. Sk a on 1,5 mil. Sk, preto išiel do Trnavy urobil inventúru, zistil, že je tam tovar za
5,5 mil. Sk - nadskladnené. Je pravda, že sa lepšie predával tovar v jeho dvoch predajniach, v Trnave to

bolo poslabšie. Teda bolo tam naobjednávaného a nepredaného tovaru nad 2,5 mil. Sk na jeho meno.
Žiadal ho, aby sa začal obchodu venovať, aby sa ten tovar popredával, lenže mal problém v škole,
obchodu sa nevenoval ako boli dohodnutí. Keď ho žiadal, aby to začal riešiť, oznámil mu, že ide robiť
manažéra do basketbalového klubu. Celé ich spoločné podnikanie nechal tak, bez záujmu. Ešte predtým
si požičal od p. T. 500.000 Sk, za ktoré sa kúpil nábytok a tovar do Trnavy do obchodu, mohlo to byť

pár mesiacov po tých 930.000 Sk, mohlo to byť na prelome rokov 2008-2009. Prestal objednávať na
ten obchod, vôbec negeneroval zisk, konkurencia ich tým, že tam nechodil, predbehla. Boli problémy
vo vykladaní sortimentu, v objednávkach sortimentu atď. Preto sa rozhodol, že tam obchod zavrie,
pretože sa vygenerovala strata za ten rok a pol, takže sa dohodol aj s prenajímateľom, že 6 mesiacov
tam ešte ostane, dali maximálne zľavy a predajňu zavreli. Doteraz predáva tie veci v jeho predajni v

Prievidzi, doteraz spláca záväzky za tento obchod. Jeho rodina chcela vidieť vyúčtovanie ich spoločných
obchodov, jeho účtovníčka poskytla všetky výpisy pohybov týkajúcich sa tohto obchodu - tržby, nájomné,
účty za túto predajňu a vychádzala tam strata. Zriadil mu samostatný účet, kde bol disponentom, vedený
na neho ako podnikateľa, ku ktorému mal prístup, kartu a z tohto účtu si on vyberal peniaze na úhrady
pre predajňu v Trnave, ako aj pre svoje osobné účely. Žalovaný splácal jeho pôžičku voči p. K. T., s

ktorou mal on riadnu zmluvu o pôžičke, kde zaplatil 6000 eur cez účet, osobne jej dal 4500 eur, teda
spolu takto zaplatil 10.500 eur za neho. Spolu si sadli so žalobcom a vyšlo im z toho, že on mu je dlžný
31.000 eur, po spočítaní jeho vkladu, nákladov spojených s obchodom v Trnave. Povedal, že žiadne
peniaze nemá, uzavreli to ako nerozvážnosť, podali si na to ruku s tým, že majú čistý účet. Pokiaľ ide o
500.000 Sk od U. T., on nevie, aké on má vzťahy so U. T., on vypovedal o vzťahu so žalobcom, nevie,

aké vzťahy má s ňou. Spomína si, že jeho rodina chcela, aby to všetko riešili cez zmluvu, tak isto aj on
to chcel, ale žalovaný to odďaľoval, aby kvôli podnikaniu neprišiel o sirotský dôchodok, resp. iné výhody,
ktoré vyplývali z toho, že bol študent bez práce. On na pôžičky nepotreboval nikoho iného, jeho otec by
mu vždy pomohol, aj v tej dobe, keď to bolo zlé, mu pomohol otec, on by nežiadal pôžičku od iných
osôb, ako od otca, resp. od banky. Bolo to vyslovene v dôsledku žiadosti žalobcu, že chcel participovať

na jeho podnikaní. V čase prijatia prostriedkov od žalobcu on už podnikal päť rokov, normálne fungoval.
Dôvodom prevzatia finančných prostriedkov bolo otvorenie obchodu v Trnave. Mal v tom čase faktúry
po splatnosti, má ich aj teraz. Nebol taký dlžník, aby napr. mal splátkové kalendáre. Tieto peniaze sa
v účtovníctve zúčtovali ako vklad do podnikania. K. T. splácal, pretože s ňou mal veľmi dobré vzťahy,jej dcéra u neho predávala, poprosila ho, či by uhradil žalobcov dlh u nej, to z časti urobil a potom sa
rozhodol, že viac nebude za neho platiť. Žalobca ho poprosil, aby to splácal, keď už uplynul nejaký rok od
tej jeho pôžičky, tak to v splátkach za neho uhrádzal. Tak sa dohodli so žalobcom a jeho tetou. Žalobca

vkladal peniaze fyzicky v Tatra banke. Tých 70.000 Sk si nechal, lebo mal rozbité auto. Žalobca mal
ohľadom obchodu v Trnave voľnú ruku. Oficiálne postavenie nemal, pretože nechcel prísť o sirotské a
tie iné výhody. Prišla kríza a problémy nechal potom na neho. Odišiel do basketbalového klubu. Žalobca
nedostal podiel zo zisku, predajňa bola stratová. Mal mať zisk iba z obchodu v Trnave, o ktorý sa mal
starať. Aj v iných prevádzkach si navzájom pomáhali, žalobca mal k dispozícii účtovnú dokumentáciu.

Pôžička p. K. T. bola splácaná z firemných prostriedkov. Sumu 500.000 Sk, čo si mal požičať žalobca
od starkej neeviduje.

8. Žalobca sa vyjadril, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že mu dal 930.000 Sk, a pol milióna Sk, tak nepriznal
sumu, ktorú si požičal od starkej vo výške 500.000 Sk. Pôvodne mali dohodu, že do podnikania pôjdu
každý s vkladom milión Sk. Potom zmenili dohodu, každý mal dať 1,5 mil. Sk do predajne v Trnave.

Peniaze mu požičal bez zmluvy, pretože boli kamaráti a dôverovali si. Nepamätá sa, či si zo sumy 1 mil.
Sk nechal 70.000 Sk alebo nie. Predajňu v Trnave konzultovali spoločne. Prichádzala do úvahy aj Nitra,
ale to vylúčili lebo tam bola silnejšia konkurencia. Vzhľadom na tú skladbu tovaru, ktorý chceli predávať,
bola vhodnejšia predajňa v Trnave. Miesto vyberali spolu, výšku nájmu dohadoval žalovaný, po stretnutí
s majiteľom nehnuteľnosti. Tesne predtým ako otvárali predajňu mu oznámil žalovaný, že nebude môcť

predávať dve značky tovaru, lebo sa tam otvorili špecializované predajne, lenže to už bolo neskoro,
išlo o podstatný tovar pre tú predajňu. Ak sa porovná čas poskytnutia prvej sumy 930.000 Sk a čas
otvoreniapredajne,uplynulatamdlhšiadoba.Tedaichnebolotrebanaotvoreniepredajne.Neskôrprišiel
za ním, že potrebuje ešte pol milióna, ktoré si požičal od starkej. On mu ich odovzdal. Jeho polovička,
ktorou sa mal podieľať predstavovala tovar, ktorý ale už bol starší. Je pravda, že absolvoval s pani

účtovníčkou pohovor, on ju akceptoval, bolo to jeho rozhodnutie. Je pravda, že pre tú účtovníčku zariadil
kanceláriu, ale konečné slovo mal žalovaný. Predtým, ako ich cesty rozišli, prišiel za ním žalovaný, s
tým, že majú problém, že visia na faktúrach, či by nemohol požičať ďalšie peniaze. Tak oslovil K. T., či
by mu mohla požičať tieto peniaze. Bola oboznámená s účelom pôžičky, že ju potrebuje na zaplatenie
faktúr v predajni. Požičala mu 16.000 eur, ktoré odovzdal žalovanému. Tou sumou si nie je istý. Jeho

predstavy sa nezhodovali s tým, ako funguje firma, chcel ukončiť spoluprácu, bola dohoda, že predajňu
v Trnave nechá otvorenú a žiadal ho, že nech v prvom rade vyplatí K. a potom sa vyrovnajú ony. Čo
sa týka objednávok tovaru, podieľal sa na nich, gro tovaru objednával p. H.. Chodili spolu na výber
tovarov, vedeli, že primárne predajňa v Trnave nefunguje ako by mala, napr. tam prišiel poškodený tovar.
Navrhoval ten tovar vrátiť v rámci reklamácie, žalovaný povedal, že pôjde za distribútorom. Poškodenie

tovaru zistili pri jeho prevzatí. Na to prišiel žalovaný s tým, že získal na tovar 20%-nú zľavu, ale vrátiť sa
ho nepodarilo. On osobne by ho vrátil. Z podnikateľského účtu o ktorom hovoril žalovaný nepoužíval pre
svoju potrebu. Mal súkromný a firemný telefón. Marika, ktorá mu požičala, aby dal peniaze p. Hasákovi,
v zmluve bol uvedený on. Bol poberateľom sirotského dôchodku.

9. Svedkyňa K.. C. H., uviedla, že o predmete konania nevie nič. Vie, že boli kamaráti, že mal žalobca
na starosti prevádzku v Trnave. O financiách nevie žiadne podrobnosti.

10. I. D. K. uviedol, že bol kamarát aj so žalobcom i žalovaným a boli spolužiaci na vysokej škole.
Keď išiel W. otvárať obchod v Trnave, oslovili ho, či by tam nešiel robiť vedúceho predajne. W. mu aj

povedal, že si bude požičiavať od žalobcu 1,5 mil. Sk na otvorenie obchodu. Požiadal ho, či tam nepôjde
pracovať. Na otvorení pracovali všetci traja spolu. Nevie sa vyjadriť, či si skutočne žalovaný túto sumu
aj požičal. Prevádzku v Trnave riadili p. H. so C. I.. Z hľadiska prítomnosti tam bol viac prítomný C. I..
Tovar na prevádzku v Trnave objednával on, niečo žalovaný niečo žalobca.
11. Svedok S. H.c žalovaného k veci uviedol, že v čase, keď syn otváral resp. išiel otvoriť trnavskú

prevádzku, mal už otvorené viaceré prevádzky. Ako vždy prišiel za ním sa poradiť o postupe. Ak by
potreboval financie, tak by mu ich poskytoval, ak potreboval radu, tak mu ju poskytol. Bol vtedy na
FTVŠ v Bratislave, preto nesúhlasil veľmi, aby rozbiehal ďalšiu prevádzku, zdalo sa mu, že má toho už
dosť. Viac-menej ho informoval, že otvára prevádzku v Trnave, s tým, že prvýkrát sa dáva dokopy so
žalobcom, s ktorým boli kamaráti. Uviedol mu, že sa dohodli, žeby mohli otvoriť v Trnave prevádzku, že

budú na to dvaja a tým pádom by to mohol zvládnuť popri štúdiu. Namietal, že bude musieť dochádzať aj
do Trnavy, do Bratislavy, na to mu uviedol, že to bude mať žalobca pod palcom, preto ho vlastne zobral
do spoločného biznisu. Nebol tým nadšený, lebo takéto podnikateľské „spolky“ neuznáva. Žalobcu ale
poznal, tak usúdil, že to bude v pohode. Synovi ponúkol finančnú pomoc pri rozbehu prevádzky. Povedalmu že financie nepotrebuje, že do toho vložia spoločný kapitál. Výšku sumy mu nepovedal. So synom
sa veľmi o biznise nerozprávali, išlo mu to. Myslí si, že tam nevznikol nejaký spor, ale ten obchod nešiel.
Je pravda, že potom už pýtal od neho aj finančnú pomoc, ktorú mu aj poskytol - mohlo to byť v roku

2008-2009 na viackrát sumy od 500.000 Sk do 1 mil. Sk, bolo to trikrát, nevie to presne, ale cca 1,5 až
1,8 mil. Sk. Peniaze mu vrátil. Bolo to za účelom dofinancovania prevádzky v Trnave.

12. Svedkyňa - J. C. T., uviedla, že žalobca je jej bratranec, prišiel k nim domov s tým, že potrebuje
požičať peniaze. Odôvodnil to tým, že chce peniaze požičať svojmu kamarátovi W. - žalovanému.

Peniaze mali ísť na obchod žalovaného. Vie, že otvárali pobočku v Trnave a tie peniaze mali ísť práve na
túto pobočku do jeho obchodu. Ona s matkou spísali zmluvu o pôžičke so žalobcom C., pričom ona tam
bola uvedená ako veriteľ, ktorý požičiaval C. peniaze a jej matka bola ako svedok. Následne im prišla
splátka, opravujem, osobne C. doniesol splátku tejto pôžičky bolo to 3000 eur, ďalšie splátky im chodili
od žalovaného - jedna splátka bola 1000 eur a zvyšné splátky po 500 eur. Tá pôžička bola vo výške
16.000 eur. Tie splátky boli robené tak, že dvakrát prišiel žalovaný k nim domov s nejakými sumami a

potom chodili splátky na účet. Vrátilo sa jej 6000 eur od W.. Nebavili sa so žalovaným o okolnostiach
vrátenia týchto peňazí. Vedela, že C. tie peniaze požičal W.. Zmluva bola uzatváraná na podnet C.,
vysvetlil im situáciu, že W. ide otvárať obchod, boli kamaráti. C. trval na tom, aby bola zmluva spísaná.
C. im vysvetlil, že peniaze chce na pôžičku pre W. - žalovaného.

13. Žalobca k výzve na navrhnutie listinných dôkazov na pojednávaní uviedol, že hľadal v dokladoch
záznam o sume pol milióna Sk, ktoré išli od U. T.. Na účte žalovaného nie je vidno, žeby tam takéto
peniaze boli dané. Našiel doklady o nákupe zariadenia do predajne za sumu 125 tisíc Sk z 29.2.2008. Z
účtovníctva vyplýva, že mal p. H. dlžoby. Napr. spoločnosti Mc. SUP s.r.o. dlhoval sumu. Podľa neho na
listine nazvanej „Výpis z konta z 30.4.2008“ sú pohľadávky vo vzťahu k tejto spoločnosti vo výške 1,7

mil. Sk. Jeho peniaze sa používali na úhradu týchto dlžôb.

14. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že 29.2.2008 prevzal žalovaný peniaze od U. T. a
tento doklad svedčí o tom, že peniaze boli ďalej poukázané. Predložili čestné vyhlásenia, svedkovia
potvrdili ich tvrdenia, kedy uviedli, že žalovaný v rámci svojho podnikania otvorenia prevádzky v Trnave

prevzal od klienta nimi uvedenú hotovosť. Ostatne samotný žalovaný potvrdil, minimálne čiastočne, že
skutočne prevzal od klienta peniaze a nepoprel žeby tak nebolo. Čo sa týka 500 tisíc od starej matky
klienta tieto nepotvrdil, ale ani toto tvrdenie nevyvrátil. Povedal iba, že ich neeviduje v účtovníctve.
To, akým spôsobom žalovaný účtoval jednotlivé položky nemohol žalobca nijako ovplyvniť. Peniaze
žalobca reálne odovzdal, boli prevzaté a bolo z nich vrátených 6000 eur, ktoré vrátil pani T. priamo

žalovaný a všetky strany sa zhodovali v tom, že vracal pôžičku svoju v pravidelných splátkach. Nijakým
spôsobom žalovaný nepreukázal tvrdenie, žeby platil za klienta - žalobcu, poprela to aj svedkyňa J.,
ktorá uviedla, že prijala túto sumu, pretože to bolo vrátenie pôžičky, ktoré si žalovaný požičal na svoje
podnikanie.Trebazdôrazniť,žecelýčasišloopodnikaniežalovaného,vždyvlastnežalovanýrozhodoval
o nakladaní s financiami, disponoval s účtami, riadil celý chod prevádzok, podpisoval zmluvy a teda bol

to výlučne jeho biznis. Ak sa tu tvrdilo, že klient sa nejakým spôsobom podieľal na podnikaní, má zato,
že sa to nepreukázalo. Oficiálne nefiguroval v žiadnom registri, neexistuje žiadna zmluva ani dohoda
medzi stranami sporu o tom, žeby došlo k nejakému spoločnému podnikaniu. Takúto formu podnikania
právny poriadok nepozná. Nešlo ani o tiché spoločenstvo ani nič podobné. To, že žalobca vypomáhal
žalovanému, bola kamarátsku výpomoc. Žalobca zrejme čakal, že keď pôjdu obchody žalovanému

dobre, tak sa skôr dočká vrátenia svojich peňazí. Majiteľom všetkých prevádzok aj tovaru, zariadenia
bol stále žalovaný, čo sám potvrdil, keď uviedol, že ešte v tej svojej výpovedi asi 31.5. rozpredáva
tovar, ktorý sa nepodarilo predať v Trnave. Žiadnym spôsobom nie je možné tvrdiť, žeby žalobca
bol akokoľvek zapojený priamo do podnikania žalovaného. Žalobca poskytol financie, ktoré si zohnal
prakticky od celej svojej rodiny a tieto mu až na tú čiastku 6000 eur neboli nikdy vrátené, napriek

tomu, že vyzýval opakovane žalovaného na vrátenie. Ani nikdy nedostal finančný obnos z domnelého
podnikania. Ak mu bolo niečo nahradené, to boli jeho vlastné výdavky na pohonné hmoty a pod. keď
vypomáhal žalovanému. Je preukázané, že došlo k poskytnutiu pôžičky, ktorá ako reálny kontrakt vzniká
odovzdaním, nemusí byť uzatvorená písomná zmluva, vzhľadom na to, že žalobca a žalovaný boli v
danom čase dobrí kamaráti a žalobca mu plne dôveroval. Naopak tvrdenia žalovaného o spoločnom

biznise neboli preukázané a podložené žiadnym písomným podkladom, ktorý by bol relevantný, lebo
taký ani neexistuje. Žalovaný opakovane aj vo svojich výpovediach priznal, že peniaze používal v rámci
svojej činnosti a rozhodoval o nich plne on a v konečnom dôsledku, ako sám uviedol, dôvodom prevzatia
prostriedkov bolo otvorenie obchodu v Trnave a keď sa prevádzke v Trnave prestalo dariť, tak sámuviedol, že sa rozhodol, že obchod zavrie. Vedúce postavenie žalovaného ako jediného majiteľa firmy
potvrdil napr. aj svedok D. aj svedkovia ostatní. Aj pokiaľ podnikateľ sám vkladá napr. prostriedky do
svojej firmy, tak tiež by mal uzatvoriť zmluvu o pôžičke so svojou firmou, tzn. že akokoľvek prostriedky,

ktoré príjme, by mal takýmto spôsobom zaúčtovať. Ak sa jedná o vklad podnikateľa, tak toto sa vlastne
môže týkať iba samotného podnikateľa, ktorý firmu vlastní, alebo prevádzkuje živnosť a nie nejakej tretej
osoby.

15. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy

z titulu zmluvy o pôžičke. Predmetom dokazovania bolo to, aký bol právny dôvod poskytnutia peňazí
žalovanému. Pri týchto skutkových tvrdeniach a právnych si dovolím poukázať na ustanovenie §657
Občianskeho zákona, v ktorom je upravená zmluva o pôžičke, ktorá predpokladá písomnú formu. Pokiaľ
písomnej formy niet, tak je na veriteľovi, ktorý je v prípade sporu povinný preukázať bez akýchkoľvek
pochybností, že išlo o prenechanie dlžníkovi veci rovnakého druhu, teda peňazí a takisto aj záväzok
vrátiť po uplynutí dohodnutej lehoty tieto finančné prostriedky. V prípade, že niet písomnej zmluvy, je

dôkazné bremeno na veriteľovi, ktorý musí preukázať, že išlo o pôžičku, teda musí byť preukázané bez
akýchkoľvek pochybností, že došlo k odovzdaniu peňazí z titulu pôžičky, musí preukázať aj dohodu o
čase vrátenia, ako aj reálnosť poskytnutej sumy. V tomto konaní nebol vyprodukovaný dôkaz okrem
toho, že to tvrdí žalobca, ktorý svoje tvrdenie vyvrátil na pojednávaní 13.10.2015, kedy odpovedal na
otázku - čo robil v súvislosti s prevádzkou v Trnave. Uviedol, že mal na starosti celú predajňu, tovar,

zamestnancov. Dohoda bola taká, že keď bude zisk z podnikania, bude sa deliť z trnavskej predajne
pol na pol. Z tohto jasne vyplýva, že právny dôvod prijatia peňazí žalovaným nebola pôžička, ako to
deklaruje žalobca, ale bola to akási zmluva o združení, príp. o tichom spoločenstve, ťažko to pomenovať,
čo vyplýva nielen z výpovedí žalobcu a žalovaného, ale aj z výpovedí svedkov, ktorých navrhol žalobca,
príp. toho K. D., ktorý taktiež vo svojej výpovedi z 29.6.2016 uviedol, že prevádzku v Trnave riadili spolu

žalobca a žalovaný. Žalovaný splnomocnil žalobcu ku všetkým bežným úkonom, ktoré boli spojené s
chodom prevádzky v Trnave. Ako dôkaz je v spise založený - zápis z 25.8.2008, kedy je splnomocnený
zástupca C. I. podľa plnej moci riadne podpísaný na tejto listine. Čo sa týka vkladov na účet žalovaného,
pokiaľ podnikateľ požičiava svojej firme peniaze, musí byť na to uzatvorená zmluva o pôžičke. Je však
úplne jedno, či podnikateľovi požičiava on sám, alebo iná osoba, ak ide o pôžičku, musí to byť podložené

zmluvou o pôžičke a príslušným číselníkom podľa zákona o účtovníctve. Nič takéto sa v účtovníctve p. H.
nenachádza. Čo je tiež priamym dôkazom tvrdení, že a nejednalo o žiadnu pôžičku. Tvrdenia žalobcu,
že si požičiaval finančné prostriedky od svojich rodinných príslušníkov nespochybňuje, treba uviesť na
správnu mieru, že išlo o iný vzťah, ktorý vznikol medzi ním a veriteľom - K. T., resp. Kristínou T.. T. išlo o
úplneinévzťahy,ktorénemožnostotožňovať,aniniminahradzovaťneexistenciuzmluvyopôžičkemedzi

žalobcom a žalovaným. Čo sa týka vracania sumy 6000 eur. Svedkyňa J. T. vo výpovedi z 21.11.2016,
doslovne na otázku - či keď p. H. vracal peniaze za žalobcu spomínal nejakú pôžičku medzi nimi
svedkyňa úplne jednoznačne odpovedala, že nie. Ona to brala ako vracanie pôžičky, ktorú mal od nej
C.. Pripája sa k vznesenej námietke premlčania. Tretí právny dôvod je nedostatok pasívnej legitimácie,
teda označenie účastníka - žalovaného, ktorý je v žalobe označený K.. W. H., teda ako FO nepodnikateľ,

pričom v priebehu dokazovania bolo preukázané, že všetky finančné prostriedky, ktoré žalovaný prijal,
išli na jeho účet ako podnikateľa. Preto žalovaný nie je so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu. Svedok
- otec žalovaného vo svojej výpovedi jasne uviedol, že aj pri rozbiehaní prevádzky v Trnave žalovanému
ponúkal peniaze, že mu požičia ako neraz predtým s tým, že mu žalovaný odpovedal, že peniaze
nepotrebuje, pretože so žalobcom, p. I. dávajú do tohto obchodu spoločný kapitál. Ako vyplynulo z

výpovede žalobcu aj svedkyne J. T. na sumu 16000 eur bola uzatvorená zmluva o pôžičke. Pričom sám
žalobca - podľa tvrdení svedkyne trval na tom, aby bola zmluva uzatvorená. Na druhej strane podstatne
vyššia suma, ktorá je predmetom tohto konania nebola predmetom žiadnej zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným. Najlogickejšie vysvetlenie vyplýva z výpovede žalovaného v tom, že žalobca nikde nechcel
oficiálne figurovať a to z dôvodu, aby neprišiel o svoj sirotský dôchodok, ktorého bol v tom čase ako

sám priznal poberateľom.

16. Právny zástupca žalobcu uviedol, že samotný otec žalovaného tiež opakovane tvrdil, že požičal
žalovanému finančné prostriedky, v účtovníctve o tom nenašli žiadny záznam. Žalovaný zrejme
neúčtoval tak, ako by mal ani v tomto prípade, alebo to potom nie je pravda. Čo sa týka pasívnej

legitimácie, myslí si, že sa jedná o ten istý subjekt. Nesúhlasí s premlčaním, nakoľko k výzvam na
zaplatenie, pôžička mala byť vrátená na výzvu, dátum nebol dohodnutý. Výzvy na zaplatenie boli
zasielané v roku 2010-2011. Takže nárok nie je premlčaný. Čo sa týka sirotského dôchodku, toto
považuje za špekuláciu, je to nepreukázateľné.17. Právny zástupca žalovaného doplnil, že treba uviesť, že v roku 2008, 2009, 2010 ešte bolo možné
z hľadiska účtovného vložiť peniaze ako vklad podnikateľa. Takže nemuseli byť na to robené žiadne

zmluvy a pôžičky.

18. Z prípisu spoločnosti ČSOB faktoring z 30.4.2008, výdavkový doklad, vyplýva saldo 1728419 eur.

19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v zmluve o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak
však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide
o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca svoje tvrdenia o pôžičke,
ktorú poskytol žalovanému nepreukázal. Boli predložené čestné prehlásenia J. I., U. T. z 2.2.2015, že

poskytli J. I. žalobcovi sumu 1000000 Sk za účelom ich ďalšieho požičania žalovanému na podnikanie,
U. T. 29.2.2008 sumu 500 000 Sk za účelom následného požičania žalovanému a vyhlásenie K.
D. že žalovaný pred ním uviedol, že 1500000 Sk použité na podnikanie a chod prevádzok mu boli
požičané žalobcom, čo však tento svedok pri priamom výsluchu na pojednávaní nepotvrdil, uviedol,
že mu žalovaný uviedol že si žalovaný bude požičiavať od žalobcu 1,5 mil. Sk na otvorenie obchodu.

Tiež nepriamy svedok J. C. T. uviedla, že pred ňou spomínal žalobca, že peniaze si požičiava pre
žalovaného. Táto svedkyňa zároveň potvrdila, že pôžička medzi ňou a žalobcom bola písomná, trval na
tom žalobca. V tom kontexte súdu absentuje písomná zmluva o tvrdenej pôžičke, svedkovia, ktorí sa
vyjadrovali mali len sprostredkované informácie o celej transakcii, J. I., J. C. T., K. T. sú v príbuzenskom
vzťahu k žalobcovi, preto ich výpovede nemohol považovať za objektívne, svedok D. na pojednávaní

svoje vyjadrenie z čestného vyhlásenia opravil, že len počul, že si bude žalovaný požičiavať peniaze od
žalobcu. Samotný fakt poskytnutia pôžičky zo žiadneho objektívneho dôkazu nevyplýva.

21. Pokiaľ ide o námietku nedostatočnej pasívnej legitimácie žalovaného, súd sa s týmto argumentom
nestotožňuje. V čase keď mali byť financie poskytnuté žalovanému, bol tento podnikateľom- W.

H. X. XXXXXXXX, miesto podnikania Q. X/X D., boli mu poskytnuté na jeho podnikateľský účet.
Pokiaľ by aj tieto skutkové tvrdenia zodpovedali zistenému stavu dokazovaním, nič by to nemenilo
na pasívnej legitimácii W. Hasáka ako fyzickej osoby, pretože podľa § 5 zákona o živnostenskom
podnikaní ods. 1 živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní
podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len "podnikateľ"). Podľa § 2 tohto zákona živnosťou je

sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom
dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom. V danom prípade teda koná fyzická
osoba na vlastnú zodpovednosť a žalovaný je pasívne legitimovaný.

22. Pokiaľ ide o námietku premlčania, súd sa nestotožňuje zo závermi právneho zástupcu žalobcu, že

pokiaľ by teda bolo poskytnutie pôžičky preukázané, pohľadávka nie je premlčaná, pretože vyzývali
žalovaného na vrátenie pôžičky v rokoch 2010, 2011. Treba uviesť, že takéto výzvy sa v spise
nenachádzajú. Pokiaľ boli finančné prostriedky poskytnuté v roku 2008, potom aj sú sa stotožňuje s
názorom žalovaného, že ak čas plnenia nie je dohodnutý, poľa judikátu R 91/2004 je dlžník povinný
podľa § 563 Občianskeho zákonníka plniť dlh prvého dňa po tom, ako ho veriteľ o plnenie požiadal.

Veriteľ mohol svoje právo vykonať prvý deň po tom, keď mohol objektívne požiadať o plnenie dlhu, teda
hneď ako dlh vznikol. Začiatok plynutia premlčacej doby nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho
vzťahu zo zmluvy o pôžičke, v tomto prípade najneskôr 31.12.2008, nepochybne vzťah možno podriadiť
len pod úpravu Občianskeho zákonníka, preto došlo k premlčaniu práva veriteľa najneskôr 31.12.2011.
V prípade, ak by bola teda pôžička preukázaná, čo nebola, bol by nárok ako taký premlčaný. Z týchto

dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

23. Žalovaný bol v konaní úspešný. Podľa § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa § 258 Civilnéhosporového poriadku ods. 1 svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. Podľa § 259 Civilného
sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má

tátoosobatieistéprávaapovinnostipriichuplatneníakosvedok.TiežsvedkoviK.D.súdpriznalnáhradu
trov konania 11,48 eur, ktoré uhradil štát z rozpočtových prostriedkov. Preto súd tieto trovy štátu priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a
Exekučného poriadku.