Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203972
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313203972.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 1, Česká republika, proti žalovanému E. Q., nar.XX.XX.XXXX, bytom
H. XXXX/XX, U., o zaplatenie 296,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 16.3.2017 č.k. 17C/123/2013-99 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výrokov o čiastočnom zastavení konania a o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcom a Združením spotrebiteľov Slovenska, o.z..

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením spotrebiteľov
Slovenska, o.z. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19
% denne. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Združeniu
spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom v Banskej Bystrici priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu proti žalobcovi. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove

nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie zistil, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, o čom už rozhodli
exekučné súdy. Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie
dlhu vzniknutého zo zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským úverom. Na tento právny vzťah je preto
potrebné použiť okrem ustanovení Zákona o zmenkách a šekoch a ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľskom práve a ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a iné spotrebiteľské právne

normy EÚ a SR. V tomto konkrétnom prípade posúdil súd za absolútne neplatné dojednanie o vyplnení
zmenky, ako aj následne vystavenú zmenku. Dohoda o vyplnení zmenky je podľa súdu prvej inštancie
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to podľa čl. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením prílohy ods.
1 písm. s/ Smernice 93/13/EHS, pretože sa jedná o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo
priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky
- zmenkového úroku 0,25 % denne. Dohoda o vyplnení zmenky a následne vystavená zmenka sú
podľa § 53 ods. 1 OZ neplatné, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa a umožňujú vymáhať od spotrebiteľa aj neprimerane vysoké sankcie.
Okrem toho nebola individuálne dojednaná. Dojednanie o vyplňovacom práve zmenky je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť
indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu, čímdošlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili
spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Tento právny úkon a následne vystavená zmenka
sú absolútne neplatné podľa § 39 a § 3 OZ pre rozpor s dobrými mravmi, rozpor so zákonom,

resp. snahou veriteľa obísť právne normy spotrebiteľského práva. Účelom tohto právneho úkonu je
prostredníctvom zmeniek obísť tieto zákonné ustanovenia spotrebiteľského práva zamerané na reálnu
a nielen formálnu ochranu práv a povinností spotrebiteľa, a to aj súdom v každom štádiu konania. Súd
prvej inštancie preto návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania strán rozhodol podľa § 255
C.s.p., Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, trovy konania nepriznal,

keďže doručil oznámenie o vystúpení z tohto konania. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom
v Banskej Bystrici, vystupovalo v konaní do 1.7.2016 v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, o ktorého
vstupe do konania súd už vzhľadom na novú právnu úpravu Civilného procesu nerozhodoval. Do tohto
obdobia združeniu ako vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania, náhradu ktorých mu
priznal podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania a o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcom a Združením spotrebiteľov Slovenska, o.z., podal včas odvolanie žalobca. Navrhol v
tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby bolo žalobe vyhovené a uplatnil si náhradu vzniknutých trov konania.
Uviedol, že strany sporu v priebehu konania nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie. Podľa § 120 O.s.p.,
dokazovanievsporovomkonaníjeovládanéprejednacouzásadou,čoznamená,žesúdvychádzalenzo

skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré boli navrhnuté. Žalobca predložil súdu
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo
na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Zo strany žalovaného nebolo v tomto smere žiadnych
námietok a neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných
pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho

dokazovania a v danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej
fázy konania a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula
potreba vykonať ďalšie dôkazy, ktoré strany nenavrhovali. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne
predloženie originálu zmenky, ktorá je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo

právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods.6 Nariadenia vzniesť námietky voči
zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy na ťarchu žalobcu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany
nijakonedovolávalapohľadávkunerozporoval,svojímkonanímjupraktickyuznal.Súdiniciatívnerozšíril

okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný prehľad pre zamietnutie
návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd prvej inštancie vychádzal z podľa neho nesporných skutočností a
za nesporné považoval to, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmluvu o úvere,
že zmenka je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto
údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania, súd tieto údajne

nesporné fakty abstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti nemožno považovať
za nesporné. Účastníci sa k tomu nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k
nespornosti týchto skutočností. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov a nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je

samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa aplikáciou ustanovení Zákona
o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovaného, žalovaný nesie v tomto dôkazné bremeno a nie je prípustné, aby

túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú
hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na
nich ani upozorniť. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia
o vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez

návrhu. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, ide o platnú
zmenku a uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. V tejto súvislosti poukázal žalobca
aj na viaceré rozhodnutia súdov súvisiace s prejednávanou problematikou. Zdôrazňuje, že samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokovzo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu
k aktuálnej výške v čase jej vyplnenia. Zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť
používaná.Zákonnelimitujepoužitielenistéhodruhuzmeniekaninevylučujepoužitieurčitýchdoložieka

pod.. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky
v dohode o vyplňovacom práve. Poukázal ďalej na nesúlad ust. § 93 ods. 2 O.s.p. s Ústavou SR. Pre
oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručené po 1.1.2015 je povinnosťou vedľajšieho
účastníka, ktorý vstupuje do konania s vlastného podnetu, súčasne s oznámením o vstupe do konania
predložiť konajúcemu súdu aj súhlas účastníka konania, inak súd na oznámenie o vstupe do konania

neprihliadne. Vedľajší účastník je povinný spolu s oznámením o vstupe do konania predložiť aj súhlas
osoby, popri ktorej do konania vstupuje. Predmetom súdneho konania nie je konanie, v ktorom by na
jednej strane vystupoval spotrebiteľ, a preto nie je možné, podľa jeho názoru, pripustiť vstup vedľajšieho
účastníka-právnickejosoby,ktorábolazaloženáalebozriadenánaochranuspotrebiteľa.Od1.7.2016je
účinný Civilný sporový poriadok, ktorý inštitút vedľajšieho účastníctva upravuje ako inštitút intervenienta.
C.s.p. neobsahuje v právnej úprave intervencie podobné ustanovenia ako tomu bolo v prípade § 93

ods. 2 O.s.p.. Právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu
nemôže v konaní vystupovať ako intervenient, keďže ide o nový inštitút zavedený do právnej úpravy,
ktorý je odlišný od pôvodného vedľajšieho účastníctva a právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu, nemá nový súhlas žalovaného. Podľa žalobcu nemôže
vystupovať v tomto konaní ani ako iný subjekt. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému

odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie § 362 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, okrem výroku o
čiastočnom zastavení konania v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 379 - § 381 C.s.p., vec prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

6. Nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov.

V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu
sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom
Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Článok 4 Nariadenia upravuje
zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s

cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného tlačiva
a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky
potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež
použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné
dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými

dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č.
861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne
vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné

dokazovanieanariadiťústnepojednávaniepokiaľtopovažujezapotrebné.Zjednodušenáformakonania
podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex
offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom
členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

7. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 v ust. § 120 upravoval dôkaznú povinnosť.
Ust. § 120 ods. 1 O.s.p. umožňovalo súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy aké navrhli účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade žalobcom predložená
zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo Všeobecných

úverových podmienkach právneho predchodcu. Za takejto situácie súd prvej inštancie musel z úradnej
povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo nie. Uvedená povinnosť súdu je v súčasnej právnej úprave civilného
procesu zákonom č. 160/2015 Z. z. zakotvená v ust. § 295, v zmysle ktorej súd môže vykonať aj tiedôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V takomto prípade súd
aj bez návrhu obstará alebo takýto dôkaz zabezpečí.

8. V exekučnom konaní vedeným pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 5Er/29/2011 bolo
ustálené, že nárok pôvodného veriteľa z predmetnej zmenky zabezpečujúcej nárok z úverovej zmluvy
uzatvorenej dňa 10.9.2009 má spotrebiteľský charakter, a preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre neplatnosť rozhodcovskej doložky.

9. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol
žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím
na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné

bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď

na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s
uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

10. Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať

jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu

spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je

abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto
obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý
poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné

vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej
špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky

vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva

možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie
je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie

je závislá od zavinenia veriteľa.

11. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z..
Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazujesplniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a

príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo
výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.

12. Vyššie uvedené ustanovenie teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku
tvorila len zabezpečovacia zmenka so zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Právny
predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval, keďže v čase vystavenia zmenky
vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, preto vyplnená
zmenka na sumu 900,- eur je neprípustná.

13. Preto aj z uvedenej právnej normy je možné vyvodiť jednoznačný záver, že nie je možné odčleňovať
zmenku od noriem spotrebiteľského práva. Teda, ak je táto vydaná v rozpore so zákonom, v danom
prípade so Zákonom o spotrebiteľskom úvere, potom je neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, keďže aj na zmenku sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti

právnych úkonov. Keďže predmetná úverová zmluva a zmenka vznikli za účinnosti zákona č. 258/2001
Z.z., ktorý v súlade s ust. § 4 ods. 6 zakazoval splnenie dlhu zmenkou a zabezpečenie jeho splnenia
zmenkou bolo prípustné iba do výšky 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, teda, ak k
vystaveniu predmetnej zmenky došlo v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, je potrebné túto
vyhodnotiť ako neplatnú pre rozpor s ust. § 39 OZ.

14. Na podporu tohto návrhu je možné použiť aj pripomienky Európskej komisie zo dňa 12.2.2014 vo
veci C-558/2013, kedy v bode 17 uviedla, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej
veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej čl. 9 jednoznačne
vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu

spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa zahŕňajúceho aj
povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

15. Podľa bodu 19 spomínaných pripomienok, rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky by bolo
podľa komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v

zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu
ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/EHS, spotrebiteľovi musí byť poskytnutá.

16. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením

jehodôsledkovvneprospechžalovaného.Kýmrešpektovanietohtoprincípuvspotrebiteľskýchprávnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy

spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

17. Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu

tohto cenného papiera, si žalovaný bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršil svoje zmluvné postavenie.
V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákonpriznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto

je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

18. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj o výroku o trovách konania žalovaného a vedľajšieho účastníka
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“ ako vecne správne, postupom podľa § 387 ods.

1, 2 C.s.p., potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
tak, že nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Žalobca v odvolacom konaní úspech
nemal a žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

20. K odvolacej námietke žalobcu o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka Združenia spotrebiteľov
Slovenska , o. z., do konania, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

21. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto

zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa
predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

22. Odvolací súd konštatuje, že v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami platí princíp okamžitej

aplikability novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších
predpisov.

23. Okrem toho platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, podľa ktorého procesné úkony
subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti jeho účinnosti skoršieho procesného

predpisu, sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti
nového procesného predpisu.

24. Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto Nariadenie neustanovuje inak, európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie.

25. Podľa § 93 ods. 2, 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická
osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou
oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na

oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 11.11.2014, bolo súdu prvej inštancie doručené podanie
Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, ktorým uvedené
občianske združenie oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník v zmysle ust. § 93 ods.

2 O.s.p..27. Dňa 28.9.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, ktorým vzniesol námietku
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní, avšak súd prvej inštancie o predmetných námietkach
doposiaľ nerozhodol.

28. Vzhľadom na ust. § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. (princíp justifikácie účinkov procesných úkonov)
o námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva je potrebné rozhodnúť, keďže tak ustanovoval § 93
ods. 3 O.s.p., účinný v čase vznesenia námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva.

29. Úlohou prvoinštančného súdu bude rozhodnúť o námietkach neprípustnosti vedľajšieho účastníctva
v konaní. V prípade, ak vysloví, že vedľajšie účastníctvo vyššie uvedeného subjektu je v predmetnom
konaní prípustné, bude potrebné následne rozhodnúť o trovách konania vedľajšieho účastníka.

30. Je povinný primárne zohľadniť skutočnosti, na ktoré vyššie poukazoval odvolací súd, ako aj čl.
7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorého sa členské štáty zaviazali k vytvoreniu účinných

mechanizmov, aby sa predchádzalo súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Práve vedľajší účastník môže privodiť naplnenie tohto cieľa svojou aktivitou.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako výrok, ktorým súd prvej
inštancie rozhodol o náhrade trov konania Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., zrušiť a vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).