Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Pc/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716212009
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716212009.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky G. J., L.. XX.
XX. XXXX, J. E., X. Č.. J. XX/XX, študentky proti matke W. J., L.. XX. XX. XXXX, J. E., X. Č.. J. XX/XX
a otcovi W. J., L.. XX. XX. XXXX, J. Ž. - Y., K. X v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Matka je s účinnosťou od 14. 10. 2016 povinná prispievať na výživu navrhovateľky výživným v sume 50
€mesačnezročnýmvždydo20-tehodňavmesiacivoprednanasledujúcimesiackrukámnavrhovateľky.

II. Dlh na výživnom za obdobie od 14. 10. 2016 do 28. 02. 2017 v sume 279 € je matka povinná
splácať mesačnými splátkami v sume 10 € zročnými vždy spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením zročnej splátky stáva sa zročný
celý dlh.

III. Otec je s účinnosťou od 14. 10. 2016 povinný prispievať na výživu navrhovateľky výživným v
sume 150 € mesačne zročným vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám
navrhovateľky.

IV. Dlh na výživnom za obdobie od 14. 10. 2016 do 28. 02. 2017 v sume 837 € je otec oprávnený splácať

mesačnými splátkami po 30 € zročnými vždy spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením zročnej splátky stáva sa zročný celý dlh.

V. Vo zvyšku uplatneného nároku sa návrh navrhovateľky vo vzťahu k matke zamieta.

VI. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde 14. 10. 2016 sa navrhovateľka proti svojim rodičom domáhala
určenia výživného v sume 150 €, a to proti každému z rodičov s účinnosťou od 14. 10. 2016, teda od
podania návrhu na súd.

2. Navrhovateľka uviedla, že je plnoletou dcérou označených rodičov a je študentkou 4. ročníka Strednej
odbornej školy dopravnej v Martine - Priekope. Po rozvode rodičov bola zverená do starostlivosti

matke, avšak od roku 2012 býva v domácnosti so starými rodičmi, ktorí uhrádzajú náklady spojené
s užívaním bytu ale prispievajú aj na potreby navrhovateľky, a to jej stravovanie, štúdium, lekársku
starostlivosť,dopravu,ošatenieahygienu,starámamamápritomvážnezdravotnéproblémy.Potom,čo
navrhovateľkaprerušilavuplynulomobdobíštúdium,takvyživovaciapovinnosťotcabola„pozastavená“.

3. V priebehu pojednávania navrhovateľka na návrhu zotrvala, uviedla, že je stále študentkou a nemá

žiadny príjem, pripustila zlý prospech na polročnom vysvedčení a aj existenciu 22 neospravedlnených
hodín, na ktoré poukazoval vo svojom vyjadrení k návrhu jej otec. K jej pravidelným životným nákladompatria poplatky za telefón - paušál 30 € mesačne, strava v škole približne 6 € týždenne, poplatky za
MHD približne 1,40 € denne a pravidelné poplatky za nákup antikoncepcie približne 10 € mesačne,
náklady za oblečenie predstavujú priemerne 50 € mesačne a ďalšie bežné náklady jej vznikajú nákupom

hygienickýchpotrieb,školskýchpomôcokapod..Starýmrodičom,sktorýmibývavspoločnejdomácnosti
a, ktorí prevažne prispievajú na jej živobytie a uhrádzajú jej potreby na úhradu nákladov spojených s
bývaním neprispieva ničím, pretože nemá príjem. Keďže dostala nedostatočnú z anglického jazyka a
pripravuje sa na maturitu, má záujem o doučovania z anglického jazyka, ktoré ale stoja približne 10 €
za hodinu a nemá z čoho tieto náklady platiť.

4. Na dôkaz svojich tvrdení navrhovateľka do spisu pripojila potvrdenku o nákupe stravného vo výške 25
€ vo februári 2017, potvrdenie o návšteve školy a zdokladovala niektoré náklady na bývanie u starých
rodičov, kde starí rodičia platia inkaso vo výške 40,32 € mesačne a poplatky za byt v sume 156 €
mesačne.

5. Matka sa k návrhu navrhovateľky vyjadrila prvýkrát podaním na súd došlým 21. 11. 2016, kde potvrdila
skutočnosť, že nebýva s navrhovateľkou ale so svojím maloletým synom O. P., L.. XX. XX. XXXX v
prenajatom byte vo E. L. A.. X. Č.. J. Č.. XX a navrhovateľka býva u jej rodičov. Je to z toho dôvodu, že
navrhovateľka je problémová osoba a svojim správaním voči matke a maloletému synovi by z jej strany
dochádzalo k častému narušovaniu výchovného prostredia syna, a aj k narušovaniu spolunažívania.

V školskom roku 2014/2015 navrhovateľka z vlastnej vôle ukončila školskú dochádzku v maturitnom
ročníku na Strednej odbornej škole dopravnej v Martine - Priekope a z iniciatívy matky ale následne
opäť nastúpila do 4. ročníka v školskom roku 2015/2016, kde pobudla týždeň a školu opätovne opustila.
Matka z tohto dôvodu požiadala školu o odklad štúdia v období do 3 rokov, avšak v septembri 2016
navrhovateľka opäť nastúpila do školy. Počas obdobia keď neštudovala sa v mieste trvalého bydliska

navrhovateľka nezdržiavala a až v októbri 2016 sa vrátila k starým rodičom z matkinej strany, ktorí s
starajú o jej stravu, bývanie. Matka si je vedomá zákona a povinnosti prispievať na výživu dcéry, pokiaľ
riadne navštevuje denné štúdium na strednej škole, no nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného a to z
toho dôvodu, že vo svojej finančnej situácii nie je schopná tak vysoké výživné platiť. Pre ňu je maximálna
možná suma 50 €, vzhľadom k reálnemu príjmu a nákladom matky, a potrebám druhého dieťaťa, voči

ktorému má matka vyživovaciu povinnosť.

6. Na výzvu súdu predložila matka potvrdenie o priemernom čistom zárobku v sume 533,69 € mesačne,
rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/41/2013 zo dňa 17. 09. 2013, ktorým bol jej maloletý
syn O. P., L.. XX. XX. XXXX zverený do osobnej starostlivosti a otcovi O. P., L.. XX. XX. XXXX bola

určená vyživovacia povinnosť v sume 100 € mesačne. K nákladom matky patria poplatky za bývanie
v sume 320 € mesačne v prenajatom byte, životné poistenie syna v sume 15,87 €, poistenie za škody
spôsobené zamestnávateľovi v sume 11,25 €, poplatky za telefón a internet v sume 33 € mesačne,
poplatky za smeti približne 54,16 € ročne, ďalšie náklady spojené s návštevou základnej školy dieťaťa,
splátka spotrebiteľského úveru v sume 175 € mesačne, tieto výdavky matka zdokladovala listinnými

dôkazmi, ktoré pripojila do súdneho spisu.

7. Na obdobných tvrdeniach, ako vyplynuli z písomného vyjadrenia, matka zotrvala aj na pri svojej
výpovedi na pojednávaní. Uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že jej výdavky sú vyššie ako príjem,
ktorý dosahuje, v minulosti jej finančne vypomáhal priateľ, s ktorým už ale nežije v spoločnej domácnosti.

Matka sa druhýkrát nevydala a inú vyživovaciu povinnosť než k navrhovateľke a synovi O. nemá.
Potvrdila, že na výživu navrhovateľky v rozhodnom období od podania návrhu neprispievala, pretože si
uvedomovala, že navrhovateľka býva u jej rodičov, ktorí potreby navrhovateľky financovali a matka za
to svojim rodičom v domácnosti vypomáhala.

8. Otec s návrhom, rovnako ako matka, nesúhlasil a k návrhu sa vyjadril podaním zo dňa 18. 11.
2016, ktorým navrhol určiť pre neho vyživovaciu povinnosť maximálne v rozsahu 70 € mesačne. Aj
otec vo svojom návrhu uviedol, že navrhovateľka mala ukončiť riadne maturitné štúdium na Strednej
odbornej škole dopravnej v Martine - Priekope, ktorú ale nenavštevovala, bola užívateľkou omamných a
psychotropných látok, a preto ani v tejto chvíli keď navrhovateľka síce študuje, otec nepredpokladá, že

úspešne štúdium dokončí maturitnou skúškou aj vzhľadom na zlý prospech, ktorý má. Uviedol, že jeho
vyživovacia povinnosť k navrhovateľke bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Martin
sp. zn. 12P/179/2012 zo dňa 22. 02. 2013, kedy bola navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti
matky a týmto rozsudkom bol otec zaviazaný prispievať na jej výživu výživným v sume 120 € mesačne.Následne však bola jeho vyživovacia povinnosť zrušená. Otec žiadal, aby súd výživné na navrhovateľku
určil maximálne v sume 70 € mesačne.

9. Na tomto stanovisku otec zotrval a na pojednávaní potom predložil potvrdenie svojho zamestnávateľa,
resp. kópiu mzdového listu, z ktorého súd zistil, že priemerný čistý príjem otca je 633,89 € mesačne.
Otec na svojom stanovisku zotrval aj vo svojej výpovedi, uviedol, že je dcére ochotný maximálne platiť
80 € mesačne a ak od matky dostane navrhovateľka 50 € mesačne, bude mať k dispozícii vyššiu
sumu ako bola suma naposledy určeného výživného otcovi. Otec uviedol, že má spotrebiteľský úver v

Slovenskej sporiteľni vo výške 6 000 €, ktorý spláca mesačnou splátkou 81,09 €. Žije so svojou matkou
v spoločnej domácnosti, ktorej prispieva na úhradu nákladov a stravu sumou 150 € mesačne, a túto
skutočnosť zdokumentoval potvrdením matky S. J. (č. l. 42 spisu). K jeho ďalším životným nákladom
patria poplatky za internet v sume 11,90 €, paušál za telefón v sume 15 € mesačne a sporenie v
sume 10 € mesačne. Iné pravidelné výdavky nemá, otec má síce priateľku ale nežije s ňou v spoločnej
domácnosti, mimo navrhovateľky nemá iné vyživovacie povinnosti. Svoje výdavky otec zdokladoval

listinami pripojenými do súdneho spisu, uviedol na poslednom meritórnom pojednávaní vo veci samej,
že platí tiež havarijnú poistku za motorové vozidlo, ktoré používa v sume 278,29 € ročne a povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v sume 108,84 € ročne, na
dôkaz čoho predložil potvrdenia o platení týchto poistiek, predložil doklad o vykonaní záručnej opravy k
užívanému motorovému vozidlu KIA Ceed v sume 111,58 € vo februári 2017.

10. Z pripojených spisov Okresného súdu Martin súd zistil, že je pravdou, že rozsudkom Okresného
súdu Martin sp. zn. 12P/279/2012 zo dňa 22. 02. 2013 bola určená vyživovacia povinnosť otcovi v sume
120 € mesačne s účinnosťou od 01. 02. 2013 na navrhovateľku, čím došlo k zmene rozsudku Okresného
súdu Martin sp. zn. 8C/120/1997 zo dňa 02. 02. 1998, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľky

rozvedené. V tom čase, teda v roku 2013, keď súd rozhodoval naposledy o výživnom na navrhovateľku,
navrhovateľka bola zverená do osobnej starostlivosti matky.

11. Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 7C/415/2015 súd zistil, že rozsudkom rovnakej spisovej
značky zo dňa 10. 12. 2015 bola vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľke určená rozsudkom

Okresného súdu Martin sp. zn. 12P/279/2012, zrušená. Ako vyplynulo zo spisu k zrušeniu vyživovacej
povinnosti otca voči navrhovateľke došlo vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka v čase podania
návrhu (október 2015) neštudovala a štúdium na strednej škole prerušila bez udania dôvodov.

12. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že návrh navrhovateľky o určenie

vyživovacej povinnosti voči rodičom je dôvodný, aj keď vo vzťahu k matke nie v takej výške ako
navrhovateľka požadovala.

13. Je nepochybné, že navrhovateľka je plnoletá, avšak je študentkou denného štúdia Strednej odbornej
školy dopravnej v Martine - Priekope, je v maturitnom ročníku a v čase rozhodovania súdu bola bez

akéhokoľvek príjmu odkázaná len na finančné príspevky starých rodičov, s ktorými žije v spoločnej
domácnosti.

14. Medzi účastníkmi ostalo nesporné, že navrhovateľka mala v minulosti problémy so správaním a v
súčasnosti má problémy aj s prospechom na strednej škole, pretože na polročnom vysvedčení mala

niekoľko nedostatočných a najmä otec vyslovil obavu, či s takýmto prospechom navrhovateľka úspešne
zmaturuje. Na druhej strane však navrhovateľka prejavovala snahu štúdium na strednej škole dokončiť.

15. Nároky navrhovateľky súd posudzoval podľa ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine.

16. Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd vychádzal z ustanovenia § 62 Zákona o rodine.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

20.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Súd skúmal aké sú potreby navrhovateľky, ktorá v čase rozhodovania súdu bola študentkou
denného štúdia, teda sa štúdiom na strednej škole pripravovala na budúce povolanie. Navrhovateľka je
plnoletá mladá žena, ktorá má svoje potreby nie len na výživu, ošatenie a nákup bežných hygienických

potrieb, ale aj svoje kultúrne a sociálne potreby. V čase rozhodovania súdu nemala akýkoľvek príjem
a bola doslova odkázaná na láskavosť starých rodičov, ktorí hoci sami voči navrhovateľke vyživovaciu
povinnosť nemajú, na jej výživu prispievali a poskytli jej strechu nad hlavou. Ak sa navrhovateľka
so súhlasom starých rodičov rozhodla bývať u nich, k čomu ako plnoleté dieťa má plné právo, je jej
povinnosťou podľa jej možností a schopností prispievať na úhradu nákladov domácnosti a starostlivosť

o túto domácnosť. Pre nedostatok príjmu tak zatiaľ navrhovateľka nerobila. Preto pri určení vyživovacej
povinnosti súd zohľadňoval aj takúto potrebu, resp. takúto povinnosť navrhovateľky.

27. Pokiaľ ide o matku, jej príjem s výživným na syna O. je rovnako veľký ako čistý príjem otca. Na
druhej strane však matka preukázala vysoké výdavky, ktoré prevyšujú jej príjem, na rozdiel od otca má

matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorú bude ešte roky plniť. Preto súd dospel
k presvedčeniu, že výživné v sume 50 € na navrhovateľku zo strany matky je maximálnym výživným,
ktoré vzhľadom na matkin príjem ale aj jej výdavky a počet vyživovacích povinností možno matke určiť.

28. Pokiaľ ide o otca, otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a nemá ani tak vysoké výdavky ako matka,

z rovnakého príjmu ako matka musí živiť len seba a poskytovať príspevok na výživu navrhovateľke. V
čase, keď bolo naposledy určené výživné v sume 120 €, súd vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľka
býva u matky, ktorá zabezpečuje všetky jej ďalšie potreby a poskytuje osobnú starostlivosť. U otca bol
vtedy skonštatovaný čistý príjem v sume 551,75 € mesačne, teda príjem nižší ako v súčasnosti. Náklady
na bývanie u otca ako súd zistil zo zápisnice o pojednávaní vo veci 12P/279/2012, boli v tom čase vyššie

ako sú v súčasnosti, keď žije s jeho matkou. V tom čase otec napriek týmto skutočnostiam súhlasil
so schválením rodičovskej dohody, podľa ktorej sa zaviazal k plateniu výživného na navrhovateľku v
sume 120 € mesačne. Preto dnes súd považoval výživné v sume 150 € za výživné, ktorým by mal otec
prevažne finančne prispievať na výživu navrhovateľky, ktoré je pre navrhovateľku ako študentku strednejškoly, žijúcu mimo domácnosti svojich rodičov, potrebné a, ktoré otec môže bez ohrozenia svojej výživy
navrhovateľke platiť, pretože je to v jeho finančných možnostiach a aj schopnostiach. Súd preto otcovi
určil vyživovaciu povinnosť v sume 150 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd tak, ako

vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

29. S prihliadnutím na skutočnosť, že rodičia navrhovateľky na výživu navrhovateľky od podania návrhu
do 28. 02. 2017 neplatili nič, súd vyčíslil dlh rodičom na výživnom, a to za 18 dní októbra 2016, za
mesiace - november, december, január, február a už aj za marec 2017, nakoľko v čase rozhodovania

súdu bolo zročné výživné až aj za marec 2017. Dlh na výživnom potom vyplýva z výrokovej časti tohto
rozsudku a súd ručil, akým spôsobom ho rodičia navrhovateľky musia navrhovateľke platiť. Samozrejme
vyživovacia povinnosť oboch rodičov voči navrhovateľke trvá len do momentu, kým navrhovateľka sa v
dennom štúdiu pripravuje na budúce povolanie.

30. Keďže vo vzťahu k matke navrhovateľka nebola v celom rozsahu úspešná súd vo zvyšku

uplatneného nároku jej návrh vo vzťahu k matke zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 C. m. p. (zák. č. 161/2015 Z. z.), nakoľko nezistil
okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov, tí však proti
sebe náhradu trov konania nepožadovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.