Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214844
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117214844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v sporovej veci žalobcu: Východoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému: W. Y.,
T..: XX.XX.XXXX, H. C. R. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 420,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 15. februára 2018
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III.

Odmieta odvolanie proti výroku rozsudku pod bodom II.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 420,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
06.09.2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd prvej inštancie II.
výrokom žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v III. výroku rozsudku žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si žalobou podanou na tamojšom súde
dňa 08.06.2017 uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 420,05 Eur a úrokov z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 420,05 Eur od 10.06.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 4 ods. 3, § 5 ods. 3, § 28 ods. 3, 6, § 28 ods. 3, 6, 9

a 10 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení
zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „Zákon o verejných vodovodoch“
alebo „ZoVV“); § 53 ods. 1, 3, 4, § 489, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“); 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..

4. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žiadosťou zo dňa 08.12.2010 žalovaná požiadala
žalobcu o realizáciu vodovodnej prípojky, dodávku vodomernej šachty a montáž vodomernej zostavy

za 1,- Euro s tým, že v ďalšom boli označené ďalšie požadované služby. Žalobca a žalovaná
uzavreli dňa 08.12.2010 zmluvu o dielo č. XXX/XXXX/AXV (Projekt „Prípojka za 1 eur“), v zmysle
ktorej sa žalobca (zhotoviteľ/predávajúci) zaviazal žalovanej (objednávateľovi/ kupujúcemu) realizovať
vodovodnú prípojku, dodávku vodomernej šachty a montáž vodomernej zostavy. Súčasne súd prvejinštancie poukázal na citovaný čl. IV bod 4, 6, 7, 9 predmetnej zmluvy o dielo. Ďalej súd prvej
inštancie zistil, že žiadosťou zo dňa 08.12.2010 žalovaná požiadala žalobcu o realizáciu kanalizačnej
prípojky, dodávku kanalizačnej revíznej šachty za 1,- Euro s tým, že v ďalšom boli označené ďalšie

požadované služby. Dňa 8.12.2010 uzavreli žalobca a žalovaná zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX/AXK
(Projekt „Prípojka za 1 eur“), v zmysle ktorej sa žalobca (zhotoviteľ/predávajúci) zaviazal žalovanej
(objednávateľovi/ kupujúcemu) realizovať kanalizačnú prípojku, dodávku kanalizačnej revíznej šachty
a v tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na citovaný čl. IV bod 4, 6, 7, 9 tejto predmetnej
zmluvy o dielo. Následne z faktúry č. 90131306 o realizácii projektu „vodovodná prípojka za jedno

euro“ zo dňa 20.12.2010 vyplýva, že žalovanej boli realizované práce v zmysle zmluvy o dielo XXX/
XXXX/AXV vo výške 819,18 Eur, ktoré žalovaná prevzala a uhradila len 1,- Euro v zmysle predmetnej
zmluvy o dielo. Z faktúry č. 90131319 o realizácii projektu „kanalizačná prípojka za jedno euro“ zo
dňa 20.12.2010 vyplýva, že žalovanej boli realizované práce v zmysle zmluvy o dielo XXXX/XXXX/
AXK vo výške 750,72 Eur, ktoré žalovaná prevzala a uhradila len 1,- Euro v zmysle predmetnej zmluvy
o dielo. Zo zmluvy č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX, o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní

odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) verejnou
kanalizáciou, uzatvorenej podľa platných právnych predpisov (ďalej len „zmluva o dodávke vody“) zo
dňa 14.12.2010 súd zistil, že žalobca ako predávajúci a žalovaná ako kupujúci uzavreli uvedenú zmluvu
s vymedzeným predmetom zmluvy v čl. II. Faktúrou č. 2118524999 zo dňa 22.05.2014 s dátumom
splatnosti 09.06.2014 žalobca vyfakturoval žalovanej za obdobie 07.11.2013 - 18.05.2014 nedoplatok v

sume 420,05 Eur, pričom 137,91 Eur predstavovalo spotrebu, suma 380,56 Eur zmluvnú pokutu v súlade
so zmluvou o dielo, od súčtu týchto súm boli odrátané prijaté platby vo výške 98,42 Eur. Z cenníka č.
1 Ceny za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie
odpadovej vody verejnou kanalizáciou, predstavuje cena za výrobu a dodávku pitnej vody verejným
vodovodom 1,5720 Eur s DPH a za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou 1,08

Eur s DPH. Ceny za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie
a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou sú schválené Rozhodnutím ÚRSO č. XXXX/XXXX/
V na obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014. Kupujúci (žalovaná) a predávajúci (žalobca) sa dohodou
zo dňa 19.05.2014 dohodli na zániku zmluvy č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody na základe
žiadostizodňa19.05.2014.Podpisomtejtodohodynezanikloprávopredávajúcehovymáhaťpohľadávky

a účtovať úroky z omeškania voči kupujúcemu, ktoré vznikli na základe zmluvy o dodávke vody (čl. II
bod 2.3 dohody).

5. Vykonaným dokazovaním mal preto súd prvej inštancie za preukázané, že sporové strany uzavreli
medzi sebou zmluvy o dielo, na základe ktorých žalobca zrealizoval práce uvedené v čl. I. zmlúv o dielo

a žalovaná sa v zmysle týchto zmlúv zaviazala odoberať vodu z verejného vodovodu v priemernom
množstve a to minimálne 0,25 m3 za 1 deň, resp. produkovať odpadovú vodu v priemernom množstve
minimálne 0,25 m3 za 1 deň odo dňa realizácie predmetu zmluvy o dielo na odbernom mieste
(t.j. dňa 14.12.2010) po dobu dohodnutého obdobia piatich rokov. Vzhľadom na to, že si žalovaná
túto povinnosť nesplnila a k ukončeniu odberu došlo 19.05.2014, vzniklo žalobcovi právo fakturovať

žalovanej zmluvnú pokutu podľa čl. IV bodu 10 zmluvy o dielo a to vo výške predstavujúcej rozdiel
minimálnej hodnoty odberu/produkcie za fakturačné obdobie a skutočnej hodnoty odberu/produkcie.
Výšku zmluvnej pokuty považoval súd prvej inštancie za primeranú s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca poskytol žalovanej pri montáži vodovodnej a kanalizačne
prípojky zľavu, v dôsledku ktorej bola žalovaná povinná zaplatiť len 1,- Euro za ich zriadenie, pričom

skutočné náklady predstavovali sumu 1569,90 Eur. Dojednanie zvýhodnenej ceny za montáž, ako aj
dojednanie predmetnej zmluvnej pokuty bolo výsledkom zmluvného konsenzu. Účelom zmluvnej pokuty
bolo zabezpečenie paušalizovanej náhrady škody v prospech žalobcu ako dodávateľa za riziko, ktoré
nesie v súvislosti s možným porušením povinnosti zo strany žalovanej, v dôsledku ktorého by napriek
poskytnutiu výhody v podobe zľavy za montáž v prospech žalovanej nemohlo dôjsť k dodávkam pitnej

vody a k odvádzaniu odpadových vôd, teda ani k naplneniu hospodárskeho účelu zmluvného vzťahu
uzatvoreného medzi žalobcom a žalovanou. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta bola vyúčtovaná
žalovanej v súlade so zmluvou o dielo, ako aj rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,
považoval súd prvej inštancie žalobu v tejto časti za dôvodnú. Zároveň mal súd prvej inštancie v konaní
za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou aj zmluvu o dodávke vody, na základe ktorej žalobca

dodával do odberného miesta pre žalovanú dodávku pitnej vody a odvádzal odpadovú vodu. Nemal za
sporné,žežalovanáodžalobcuvofakturovanomobdobíodobralavoduvmnožstve53m3ataktiežto,že
žalobca v tomto období odviedol odpadovú vodu v množstve 52 m3. Keďže si žalovaná svoju povinnosť
uhradiť cenu za poskytnuté služby nesplnila, súd žalobe, pokiaľ ide o istinu, vyhovel v celom rozsahu.6. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že v čl. III bod 3.5 zmluvy o
dodávke vody sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci je povinný uhradiť faktúru v lehote splatnosti 14 dní

od jej doručenia. Žalobca nepreukázal doručenie faktúry č. 2118524999 žalovanej. S ohľadom na túto
skutočnosť vychádzal súd zo skutočnosti, že predmetná faktúra bola preukázateľne doručená žalovanej
až spolu so žalobou, teda dňa 22.08.2017. Žalovaná sa teda s plnením svojho peňažného záväzku
dostala do omeškania až dňom nasledujúcim po uplynutí 14 dní od doručenia faktúry, t.j. až 06.09.2017,
preto ju súd prvej inštancie zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške
0,00 % a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 5 % ročne. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úroku z
omeškania súd prvej inštancie žalobu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 C.s.p., keď mal za to, že žalobca bol,

pokiaľ ide o istinu, úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní namietala

nesprávne zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie veci. Ako dôvody uviedol, že
súd prvej inštancie sa nevysporiadal pri rozhodovaní s argumentmi, ktoré uvádzala vo svojom vyjadrení
k žalobe, preto ide o nepreskúmateľné rozhodnutie. Poukázala na to, že medzi žalobcom, ako kupujúcim
a ňou, ako kupujúcou bola dňa 14.12.2010 uzavretá Zmluva o dielo č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX
na realizáciu vodovodnej prípojky za 1 Euro a pokiaľ sa žalobca rozhodol, že jej ponúkne akciu

za zavedenie prípojky za 1 Euro, označila to žalovaná za jeho obchodný problém. Vo veci žiada
dodávateľ náhradu škody za to, že v prvom rade on sám porušil zákon a to ustanovenie § 4 ods.
3 zákona č. 250/2007 Z.z. veta tretia, podľa ktorej predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo
poskytovať služby (ďalej len „viazanie predaja“) na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby.
Žalobca sa predmetnou žalobou domáha plnenia vo výške 420,05 Eur na základe FA za vodné a

stočné č. 2118524999 zo dňa 22.05.2014. Predmetom faktúry bolo vyúčtovanie skutočnej spotreby,
predpokladanej fakturovanej spotreby, rozdiel spotrieb k fakturácii, zmluvná pokuta, prijaté platby,
nedoplatok. Podľa odvolateľky žalobca vo faktúre zo dňa 22.05.2014 ani v žalobe nešpecifikoval z
čoho pozostáva zmluvná pokuta vo výške 380,56 Eur, keďže v zmluve č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX
je síce v čl. V bod 5.12. uvedená zmluvná pokuta ale vo výške 331,94 Eur. Žalovaná nevie z čoho

pozostáva suma 380,56 Eur, na odbernom mieste nikdy nedošlo k neoprávnenému odberu vody z
verejného vodovodu alebo neoprávnenému vypúšťaniu odpadových vôd do verejnej klimatizácie, teda
nebol dôvod fakturovať na základe toho nejakú zmluvnú pokutu. Nemohlo dôjsť ani k škode žalobu,
nakoľkopoukončenízmluvnéhovzťahusožalovanou,nasledujúcideňdošlokuzavretiuzmluvysnovým
odberateľom a teda sa pokračovalo v úhradách na predmetnom odbernom mieste. Žalovaná ma za to,

že predmetný bod zmluvy, t.j. dojednanie zmluvnej pokuty je prijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú
žalobca zakomponoval do zmluvy a žalovaná ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy nemohla ovplyvniť.
Preto žiada, aby súd ex offo skúmal neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky a žalobcovi ju nepriznal.
Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalovanej podal žalobca svoje vyjadrenie zo dňa 06.06.2018. Uviedol, že trvá na jeho
Vyjadrení zo dňa 06.11.2017, kde uviedol všetky podstatné a relevantné skutočnosti. Všetky skutočnosti
ohľadne zmluvných vzťahov, právnych dôvodov vystavenia žalovaných faktúr už žalobca podrobne
vysvetlil súdu v tomto predmetnom vyjadrení. Podľa žalobcu uvádza žalovaná vo svojom odvolaní

zavádzajúce skutočnosti, dokonca fabulujúce, nakoľko žalobca nikdy nevymáhal od žalovanej zmluvnú
pokutu za neoprávnený odber vody. Aj ďalšie skutočnosti sú irelevantné, nedôvodné a mätúce. Žalobca
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací,vrámcikompetenciívyplývajúcichzustanovení§34zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), prejednal odvolanie podané žalovanou a preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 378 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 C.s.p. (a contrario)a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym
dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom
prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný

dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2
C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke

Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia
podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že ako výrok napadnutého rozsudku, tak
aj dôvody, ktorými súd prvej inštancie vysvetlil svoje rozhodnutie sú dostatočne jasné a zrozumiteľné a

zároveň sú aj vecne správne. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku vo výroku, ktorým
bolo žalobe vyhovené stotožňuje a súčasne naň aj odkazuje.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS XX/XX).

15. V tomto smere je potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľaktoréhoakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutu,jeúčastník,
ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením
povinnosti nevznikne škoda. Inštitút zmluvnej pokuty zakotvený v kogentných ustanoveniach § 544 a
§ 545 Občianskeho zákona je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzkov, jeho zmyslom

je jednak posilniť postavenie oprávneného z tohto vzťahu, teda zabezpečiť a zjednodušiť reparáciu
porušenia záväzkového vzťahu, ale tiež plní prevenčnú funkciu v zmysle zabezpečenia dobrovoľného
plnenia záväzkov, núti povinného tohto vzťahu aj hrozbou takejto majetkovej sankcie riadne splniť svoj
zmluvný záväzok. Nakoľko však ide o zmluvnú pokutu, je pre ňu typické, že ju možno dohodnúť len
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Pojem zmluvná povinnosť treba vysvetľovať tak, že ide o

povinnosť, ktorá vznikla z dvoj alebo z viacstranného právneho úkonu, teda zmluvy. Záväzky vznikajú
z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných
skutočností uvedených v zákone (§ 489 OZ). Pre zmluvnú pokutu je práve typické, že ju možno dojednať
len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktorá vznikla z dvoj či viacstranného právneho úkonu -
zmluvy.

16. Predmetom tohto konania je zaplatenie zmluvnej pokuty vyčíslenej v zmysle čl. IV bodu 10 zmluvy o
dielo za porušenie zmluvných povinností uvedených v čl. I. zmlúv o dielo zo dňa 08.12.2010. Odvolací
súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že uzatvorené zmluvy sú spotrebiteľskými
zmluvami v zmysle § 52 - 54 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase ich uzavretia.

17. V čase uzavretia tohto Dodatku platilo už ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka
označujúce za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve aj také ustanovenia, ktoré požaduje od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenús nesplnením jeho záväzku. Vzhľadom k úprave stanovenej v § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýliť od úpravy
uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa.

18. Zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní
svojuzmluvnúpovinnosť,atobezohľadunato,čiporušenímpovinnostívzniklaveriteľoviškoda.Účelom
zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.
Pokuta však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že

nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, ak v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán má za dôsledok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla.

19. Pokiaľ má dojednaná sankcia charakter zmluvnej pokuty, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou

zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej
zmluve môže byť neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade
nespotrebiteľskej zmluvy by také isté dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej

pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma však nielen z hľadiska sankčnej funkcie, ale aj uhradzovacej
funkcie.

20. Platnosť dohody o zmluvnej pokute v nespotrebiteľských zmluvách môže súd skúmať tak z hľadiska
splnenia podmienok uvedených v ust. § 544 a násl. Občianskeho zákonníka, ale aj z dôvodov uvedených

v § 39 Občianskeho zákonníka, predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi. V spotrebiteľských
zmluvách však môže byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute
aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

21. Dôvody absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute pri rozpore s dobrými mravmi uvedené
v § 39 Občianskeho zákonníka výstižne vymedzil rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. 8. 2008
sp.zn. XXOdo/XXXX/XXXX. Podľa tohto rozsudku „pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej
pokute z hľadiska dobrých mravov treba predovšetkým uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (preventívnu,
uhradzovaciu - reparačnú a sankčnú). Pri úvahe o primeranosti výšky dojednanej zmluvnej pokuty treba

posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou
sankciou voči dlžníkovi pre prípad porušenia zabezpečenej zmluvnej povinnosti. Záver o primeranosti
výšky zmluvnej pokuty závisí aj od úvahy, či zmluvná pokuta je dojednaná v zodpovedajúcej, a nie
prehnanej výške a aký je vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (inými slovami treba prihliadať
aj na výšku zabezpečenej sumy). Zároveň treba posúdiť, či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti

prípadným škodám, teda či zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu z
porušenia zmluvnej povinnosti očakávať. Napokon treba vziať do úvahy celkové okolnosti úkonu, jeho
pohnútky a účel, ktorý sledoval“.

22. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že aj keď výška zmluvnej pokuty má svoj význam pri

posudzovaní, či sa dojednanie o zmluvnej pokute prieči dobrým mravom, sama o sebe nemôže
kvalifikovať takúto dohodu ako nemravnú. K výške zmluvnej pokuty musia v takom prípade pristúpiť aj
ďalšie skôr vymenované významné skutočnosti. Len kombinácia výšky zmluvnej pokuty a tieto ďalšie
skutočnosti môže byť dôvodom diskvalifikácie dohody o zmluvnej pokute v tom zmysle, že bude neplatná
pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti je potrebné sa vyporiadať s rizikom, ktoré na seba

berie v konkrétne uzatváranej zmluve veriteľ. Čím je riziko vyššie, tým je aj vyššia odôvodnenosť
dojednať vyššiu zmluvnú pokutu ako prostriedok zabezpečenia. V tejto súvislosti je možné poukázať na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20. 4. 2004 sp. zn. XXOdo/XXXX/XXXX. Podľa tohto rozsudku „ak
veriteľ uzaviera zmluvu s dlžníkom, u ktorého nemožno odhadnúť mieru zmluvnej spoľahlivosti, ide z
ekonomického hľadiska o väčšie riziko. Za rozpor s dobrými mravmi nemožno považovať, ak je záväzok

zabezpečený dôkaznejšími sankciami pre prípad jeho nesplnenia“.23. Ďalším spolurozhodujúcim kritériom pri posudzovaní rozporu zmluvnej pokuty s dobrými mravmi je
posúdenie, ako zmluvná pokuta zabezpečuje veriteľa pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti a
prípadného vzniku škôd.

24. Preto pri hodnotení výšky a primeranosti zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy aj sankčný charakter
a posúdiť, či výška zmluvnej pokuty je v danom prípade takou sankciou, ktorá je schopná dostatočne
plniť svoju preventívnu aj reparačnú funkciu.

25. Vychádzajúc z týchto zásad je možné konštatovať, že spôsob a výšku dojednanej zmluvnej pokuty
nie je možné považovať za v rozpore s dobrými mravmi a rovnako tak ani za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá by spôsobovala jej neplatnosť.

26. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe v celom rozsahu vo vzťahu
k priznanej istine zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387
ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. ako vecne správny
potvrdil, vrátane osvojenia si jeho dôvodov.

28. Podľa ust. § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

29. Podľa ust. § 386 písm. b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

30. Uvedené ustanovenia § 359 C.s.p. rieši problematiku aktívnej procesnej legitimácie, teda ktoré
subjekty sú oprávnené uplatniť odvolanie. Ide o subjektívnu podmienku predpísanú Civilným sporovým
poriadkom, ktorá musí byť splnená na to, aby odvolanie mohlo byť prejednané odvolacím súdom.

31. Civilný sporový poriadok právo podať odvolanie nezveruje každej strane sporu, ale v § 359 C.s.p.

priznáva toto právo len strane sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Neprospech sa
spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre
účastníkaujmu.Právopodaťodvolanietedaniejedanétejstranesporu,vneprospechktorejrozhodnutie
súdu nevyznelo, a ktorá týmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach.

32. V zmysle vyššie uvedeného a vzhľadom na samotný II. výrok napadnutého rozsudku, o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti v prospech žalovanej, žalovaná nebola oprávnenou osobou na podanie
odvolania voči tomuto výroku. Žalovanej nebola predmetným II. výrokom rozsudku uložená žiadna
povinnosť, rozhodnutie nevyznelo v jej neprospech, resp. žalovaná ním nebola žiadnym spôsobom
dotknutá na svojich právach.

33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie žalovanej proti výroku rozsudku
pod bodom II. odmietol postupom podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako odvolania podané neoprávnenou
osobou.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o
trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca sporovou stranou, ktorá mala v odvolacom
konaní úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanej v rozsahu 100 % a zároveň žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady

trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).