Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zita Matyóová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/40/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210010727
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4210010727.4

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci obžalovaného T. M. a spol., pre zločin
sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátorky Okresnej
prokuratúry Komárno (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Komárno z
17.01.2018, sp. zn. 11T/188/2010, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 26. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno konajúci v senáte (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 17.01.2017, sp. zn.
11T/188/2010, (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodil
obžalovaného T. M. (ďalej len „obžalovaný“) a obžalovanú T. M. (ďalej len „obžalovaná“) spod
obžaloby okresného prokurátora z 08.12.2010 číslo 1Pv 522/08-65, pre zažalovaný skutok v nej právne
posúdený u obžalovaného ako zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona a
u obžalovanej pre účastníctvo k zločinu sprenevery podľa § 21 odsek 1 písmeno d/ k § 213 odsek 1,
odsek 3 Trestného zákona, ktorého sa mali obžalovaní dopustiť na tom skutkovom základe, že:

v dobe od začiatku roka 1996 do 16. novembra 2006 v Z., v skladových a administratívnych priestoroch
číslo domu XXX a XXX obchodnej spoločnosti T., s.r.o. Z., IČO: XX XXX XXX obvinený T. M. ako jeden zo
spoločníkov a konateľ tejto obchodnej spoločnosti upravil podriadené pracovníčky, aby tovar vydávaný
v prospech jeho osoby a jeho manželky T. M. bol evidovaný len vo forme výdajok zo skladu spoločnosti
a nebol následne fakturovaný a následne takto v uvedenom období obvinený T. M. odobral zo skladu
firmy T., s.r.o. Z. na výdajky s označením O. - V. M. najmenej tovar v roku 1997 v hodnote 26.741,70
Sk, v roku 1999 v hodnote 2.914,70 Sk, v roku 2000 v hodnote 7.213,50 Sk, v roku 2001 v hodnote
3.472,30 Sk, v roku 2004 v hodnote 42.655,70 Sk, v roku 2005 v hodnote 5.444,40 Sk a v roku 2006
v hodnote 11.568,- Sk a obvinená T. M. odobrala zo skladu firmy T., s. r. o. Z. na výdajky s označením
O. - V. M. najmenej tovar v roku 1996 v hodnote 57.209,91 Sk, v roku 1997 v hodnote 30.988,97 Sk,
v roku 1999 v hodnote 601.210,10 Sk, v roku 2000 v hodnote 292.333,65 Sk, v roku 2001 v hodnote
327.030,10 Sk, v roku 2002 v hodnote 232.392,50 Sk, v roku 2003 v hodnote 277.286 Sk, v roku 2004 v
hodnote 267.771,51 Sk, v roku 2005 v hodnote 320.791,60 Sk a v roku 2006 v hodnote 249.454,90 Sk,
ktorý tovar následne nebol preukázateľne vyfakturovaný ani uhradený, čím pre T., s. r. o. Z. spôsobili
spolu škodu vo výške najmenej 76.061,90 € (2.291.440,85 Sk),
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní.

Zároveň súd prvého stupňa podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť T. s.r.o. so
sídlom Z. 205, IČO: XX XXX XXX s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti napadnutému rozsudku v zákonnej lehote, teda včas podal okresný prokurátor odvolanie
smerujúce proti oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaných,

ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 16.02.2018, nestotožnením sa s
napadnutým rozsudkom, tvrdiac, že záver súdu o nepreukázaní skutku, nie je dôvodný a presvedčivo
vyargumentovaný, pričom v tejto súvislosti dôvodil poukazujúc na jednotlivé dôkazy (výsluchy svedkov,
znalecké dokazovanie ako aj súhrn listinných dôkazov), na ktoré odkazoval už vo svojej záverečnej reči
pred súdom prvého stupňa, vrátane ich hodnotenia.
V ďalšom poukazoval aj na tú skutočnosť, že obžalovaný bol v čase skutku síce jedným zo spoločníkov
poškodenej právnickej osoby, majetok tejto spoločnosti bol však pre neho z hľadiska právneho cudzím
majetkom.
Navrhol tiež zrušiť napadnutý výrok o náhrade škody, ktorým bol poškodený subjekt odkázaný na civilný
proces, pričom v prípade uznania viny, by bolo na mieste rozhodnúť o zaviazaní obžalovaných na
náhradu škody v zmysle § 287 odsek 1 veta druhá Trestného poriadku vo výške, aká je súčasťou popisu
skutku, a so zvyškom poškodenú spoločnosť odkázať na civilný proces.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol, aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, stotožniac sa s písomnými
dôvodmi odvolania okresného prokurátora, v konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaných na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu mal za to, že odvolanie prokurátora
je nedôvodné a navrhol ho zamietnuť.

Obžalovaní na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa stotožnili so stanoviskom ich spoločného
obhajcu

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku v
prejednávanej veci, odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil predmetnú vec (v ktorej bola
obžaloba podaná už 08.12.2010) na rozhodnutie, preskúmal oslobodzujúci výrok o vine napadnutého
rozsudku, proti ktorému odvolanie okresného prokurátora podané v neprospech obžalovaných (na
podanie ktorého bol podľa § 308 odsek 1 veta prvá Trestného poriadku oprávnenou osobou) smerovalo
a konanie tomuto výroku predchádzajúce a to aj z hľadísk, či nemajú chyby síce odvolaním okresného
prokurátora nevytýkané, ktoré by však mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého z dôvodov
uvedených v § 371odsek 1 Trestného poriadku (žiadne také chyby však nezistiac).

Plnením tejto svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej, prieskumnej
povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, vykonal
všetky dostupné dôkazy potrebné na objasnenie všetkých základných skutočností dôležitých pre trestné
stíhanie tak, ako to v prejednávanej veci vyplývalo predovšetkým z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o vine
obžalovaných.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
závažných chýb konania oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku predchádzajúceho,
ktoré by boli porušením ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby (§
321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

Aj z dôvodu vyššie uvedeného skutkové zistenia, ktoré viedli súd prvého stupňa k oslobodzujúcemu
výroku o vine napadnutého rozsudku, tak mohli vychádzať (a napokon s poukazom na ďalej uvedené
aj vychádzajú) z výsledkov nielen úplného, ale aj zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a

zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 písmeno c/
Trestného poriadku).

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
ako sa vyrovnal s obranou obžalovaných a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke ich viny, s ktorými sa aj odvolací
súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a v podstate aj úplné
poukazuje.

Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam totiž dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v
súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo
aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu. Súd prvého stupňa pri hodnotení ním vykonaného dokazovania v prejednávanej veci
tiež, a podľa názoru odvolacieho súdu, aj opodstatnene rešpektoval aj jedno zo základných pravidiel
vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného
poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo
- v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech
obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním
ďalších dostupných dôkazov, jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký
dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný
dokazovať).

Podľa názoru odvolacieho súdu odvolaním okresného prokurátora súdu prvého stupňa vytýkané
hodnotenie vykonaných dôkazov v rozpore so zásadou trestného konania uvedenou v ustanovení §
2 odsek 12 Trestného poriadku neobsahuje žiadne také konkrétne skutočnosti a okolnosti, ktoré by
jednotlivo alebo vo svojom súhrne v prejednávanej veci jednak nasvedčovali tomu, že k namietaným
skutkovým zisteniam súd prvého stupňa dospel postupom nezodpovedajúcim zásadám logického
myslenia a uvažovania, jednak spochybňovali opodstatnenosť použitia jedného zo základných pravidiel
vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného
poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo
- v pochybnostiach v prospech obvineného“.

Z dôvodov vyššie uvedených a napokon správne a úplne, ale aj dostatočne zrozumiteľne vyplývajúcich
z odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa k
oslobodzujúcemu výroku o vine obžalovaného a obžalovanej v prejednávanej veci dospel nielen
opodstatnene, teda výsledkom v prejednávanej veci vykonaného dokazovania (§ 321 odsek 1 písmeno
b/ Trestného poriadku), ale aj zákonu (§ 321 písmeno d/ Trestného poriadku) zodpovedajúcim
spôsobom, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu, nebolo bez dôvodných pochybností preukázané,
že sa v prejednávanej veci zažalovaný skutok stal.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali zrušenie odvolaním
okresného prokurátora (podaným podľa § 308 odsek 1 Trestného poriadku v neprospech obžalovaných)
napadnutého oslobodzujúceho rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa podľa § 322 odsek 1 W.
poriadku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, odvolanie okresného prokurátora
podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.