Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117010894
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohutová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7117010894.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Evžena Kelija, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. septembra 2018
v trestnej veci obžalovaného M. P., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10. 4. 2018, sp. zn. 4T/36/2017
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného M. P..

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduKošiceIzodňa10.4.2018,sp.zn.4T/36/2017bolobžalovaný
M. P. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v P. dňa XX.X.XXXX v čase okolo 19.20 hod. po tom, ako bola po predchádzajúcej roztržke v reštaurácii
I. H. na ul. Č. č. X a v priestoroch pred reštauráciou presne nezistenými osobami údermi do rôznych
častí tela fyzicky napadnutá E. I., nar. XX.X.XXXX, na ulici pred uvedenou reštauráciou fyzicky napadol
priateľa menovanej T. P., nar. XX.X.XXXX, ktorý sa ju pokúšal brániť, a to tým spôsobom, že keď T.
P. pri roztržke spadol na zem a pokúšal sa vstať, tak ho kopol do pravej časti tváre, čím mu spôsobil
zlomeninu uhla sánky vpravo s posunutím úlomkov, zlomeninu tela sánky vľavo s posunutím úlomkov a

poškodenie ložiskových nervov sánky obojstranne s dobou liečenia 49 dní.

Bol mu za to uložený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 5 Tr. zák. úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenému T. P., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom P., H. č. X škodu - bolestné podľa znaleckého posudku vo výške 4.327 Eur,
poškodenej strane R. W. H. a. s., zastúpenej JUDr. T. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., Š. č. XX, IČO:
XXX XX XXX škodu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 2.053,67 Eur a poškodenej strane

J. H., zastúpenej JUDr. E. J., nar. XX.XX.XXXX, IČO: XXX XXX XX, škodu vo výške 449,60 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný M. P.. V písomných
dôvodoch v podstate poukázal na tú skutočnosť, že svedkovia, ktorí ho na hlavnom pojednávaní
usvedčovali, nevypovedali pravdivo ale klamali, ich výpovede sú nedôveryhodné. Napokon obžalovaný
namieta aj výšku uloženého trestu a tiež výrok o náhrade škody bez bližšej konkretizácie dôvodov.Krajský súd na základe takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd

len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie
obžalovaného M. P. nie je dôvodné.

Krajský súd má za to, že na hlavnom pojednávaní okresným súdom boli vykonané dôkazy v rozsahu
potrebnom pre objasnenie veci a spravodlivé rozhodnutie súdu. Výrok o vine obžalovaného M. P.

uvedený v napadnutom rozsudku je založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akýchkoľvek
pochybností vylučujú inú alternatívu skutkového deja, než aký bol na základe týchto dôkazov ustálený
v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu.

V rozsudku okresného súdu konanie obžalovaného M. P., podľa zistenia odvolacieho súdu, je celkom
spoľahlivo preukázané vo veci zákonným spôsobom vykonanými dôkazmi, a to konkrétne výpoveďou

svedka a zároveň poškodeného T. P., ale aj výpoveďami svedkov E. I., Q. Q., H. E., ako aj listinnými
dôkazmi - lekárskou správou o lekárskom ošetrení o zistených zraneniach u T. P. zo dňa 10. 6. 2016 (č.l.
144 trestného spisu) a tiež znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie
chirurgia MUDr. C. U., CSc., na ktoré dôkazy sa podrobne poukazuje v odôvodnení napadnutého
rozsudku.

S prihliadnutím na tú skutočnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania
tvoria jeden celok, a preto odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane ale komplexne, nie je efektívne a účelné v tomto rozhodnutí znovu podrobne
rozoberať jednotlivé dôkazy, na ktoré už vo svojom rozhodnutí podrobne poukázal okresný súd.

Na druhej strane ale vzhľadom na uplatnené námietky obžalovaným M. P. v ním podanom odvolaní je
potrebné dať odpoveď na jeho argumenty, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie v tejto trestnej veci.

Obžalovaný M. P. v podanom odvolaní, ako už bolo vyššie uvedené, tvrdí, že svedkovia T. P., E. I., Q.

Q. a H. E. vypovedajú nepravdivo, klamú a sú nedôveryhodní.

Krajský súd sa s uvedenou argumentáciou obžalovaného M. P. nestotožňuje, pretože jeho tvrdenia
nevychádzajú z výsledkov vykonaného dokazovania.

Treba hneď v úvode uviesť, že v rámci kontradiktórneho procesu boli na hlavnom pojednávaní vyššie
uvedení svedkovia vypočutí a zároveň vyjmúc svedka T. P. aj konfrontovaní s obžalovaným M.P. P..

Z výpovedí vyššie uvedených svedkov, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obžalovaný M. P. a
jeho brat R. P. dňa 10. 6. 2016 v kritickom čase v reštaurácii I. H. na ulici Č.A. č. X, P. sa dostali najskôr

do verbálneho konfliktu s personálom tejto reštaurácie, pretože nebola akceptovaná ich stupňujúca
požiadavka na ďalšie zvyšovanie hlasitosti hudby reprodukovanej z hracieho boxu. Svedkyňa Q. Q.
upozorňovala konkrétne aj samotného obžalovaného M. P., ako aj ďalších jeho spoločníkov, aby sa
ukľudnili, na čo však nereagovali, ale naopak, stupňovali konflikt tak, že tento vyústil až do fyzického
napádania. Najskôr bol napadnutý obžalovaným a jeho bratom R. P. H. E.. Svedkyňa E. I. a Q.

Q.Č. mu išli na pomoc. Medzitým brat obžalovaného M. P. R. P. začal škrtiť E. I., ktorej pribehol na
pomoc poškodený T. P.. Tento chytil R. P. a hodil ho na kapotu vozidla Škoda Felícia, ktoré bolo
odparkované pred reštauráciou a takto ho ležiaceho na chrbte držal na kapote uvedeného vozidla, lebo
už medzičasom bola privolaná polícia. Vzápätí ale obžalovaný M. P. stiahol na zem T. P., takže tento
spadol tvárou k zemi a následne ho obžalovaný M. P. kopol do tváre, do oblastí úst.

Výpovede svedkov T. P., E. I., Q. Q.Á. a H. E., pokiaľ ide o podstatné a rozhodujúce skutočnosti,
navzájom korešpondujú a svedkovia zhodne opisujú priebeh skutkového deja, vrátane spôsobu
napadnutia T. P. obžalovaným M. P.. Svedkovia vypovedali jednoznačne, presvedčivo a bez rozporov.
Priebeh skutkového deja popisovali pravdivo a vysvetlili aj motív konania obžalovaného, tak ako je to

už vyššie uvedené v tomto rozhodnutí. Svoje argumenty svedkovia súdu logicky vysvetlili, a preto o ich
výpovede je možné oprieť záver súdu o vine obžalovaného M. P..Krajský súd nezistil u vyššie uvedených svedkov skutočnosti, ktoré by spochybňovali pravdivosť a
vierohodnosť ich výpovedí. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že sám
obžalovaný pred súdom potvrdil, že uvedených svedkov poznal už predtým, pričom vychádzali spolu

dobre, „sú v podstate susedia“. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný u svedkov dôvod
vypovedať tendenčne a účelovo proti obžalovanému M. P., pretože nebol u nich zistený nepriateľský
pomer voči obžalovanému prameniaci z predchádzajúcich konfliktov alebo nedorozumení, alebo iná
okolnosť, ktorá by pre takúto výpoveď svedčila.

Krajský súd ďalej zistil, že lekárska správa o ošetrení T. P. zo dňa 10. 6. 2016 (č.l. 144 trestného spisu),
ako aj znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgie znalca MUDr. C. U. CSc.
potvrdil u T. P. v kritickom čase vznik zranení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku.

Podľa znalca mechanizmom vzniku zranení bolo kopnutie do pravej strany tváre poškodeného T. P., keď
sa tento dvíhal zo zeme, tzn. že zistené zranenia mohli vzniknúť jedným pôsobením násilia - kopnutím

na oblasť sánky. Charakter zlomeniny, ktorá mala výrazné posunutie a roztrhnutú sliznicu úlomkami
obojstranne svedčí o výraznej sile, ktorá na sánku poškodeného pôsobila. Zistené zranenie si vyžiadalo
práceneschopnosť a liečenie v trvaní 49 dní.

Táto doba liečenia a práceneschopnosti zodpovedá spôsobeným poraneniam, vzhľadom na vážnosť

a charakter zranenia, ktoré poškodený T. P. utrpel. Poškodený bol v dôsledku zisteného zranenia
obmedzený v obvyklom spôsobe života, pretože minimálne 6 týždňov musel prijímať iba tekutú stravu
a ešte ďalší týždeň musel prijímať stravu kašovitej konzistencie. Sánkovo-čeľustnou imobilizáciou bol
poškodený po dobu 6-tich týždňov obmedzený pri reči a v spoločenskom styku a po dobu 49 dní musel
zachovávať kľudový režim bez zvýšenej námahy. Zistené zranenie poškodeného T. P. je z medicínskeho

hľadiska považované za ťažké zranenie.

Uvedené dôkazy umocnili závery prvostupňového súdu o pravdivosti tvrdení svedkov T. P., E. I., Q. Q.
a H. E. o použitom násilí, pokiaľ ide o spôsob fyzického útoku zo strany obžalovaného M. P. na T. P.,
ktorý mal za následok vznik zistených zranení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku.

Na druhej strane svedkovia C. Š. a R. P. sa k vzniku zranenia T. P. nevedeli vyjadriť. Vo svojich
výpovediach účelovo a tendenčne popisovali skutkový dej spôsobom, že vlastne oni boli napadnutí
vyššie uvedenými svedkami napriek tomu, že žiadne zranenia neutrpeli, čo napokon aj sami priznávajú
a ďalšie dôkazy, na ktoré bolo v tomto rozhodnutí poukázané, ich tvrdenia spochybnili a vylúčili. Treba

ďalej uviesť, že výpoveď svedka C. Š. je rozporná vo svojej podstate, pretože jeho jedno tvrdenie
odporuje ďalšiemu tvrdeniu. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemohol pri ustálení skutkového stavu veci
prvostupňový súd vychádzať z týchto svedeckých výpovedí.

Krajský súd nezistil pochybenie prvostupňového súdu ani pokiaľ ide o právne posúdenie konania

obžalovaného M. P.. Výsledky vykonaného dokazovania, na ktoré bolo v tomto rozhodnutí a rovnako aj v
napadnutom rozsudku prvostupňového súdu poukázané, svedčia pre jednoznačný a nespochybniteľný
záver, že obžalovaný M. P. tým, že úmyselne veľkou intenzitou kopol do pravej časti tváre v oblasti úst
poškodenéhoT.P.chcelmuspôsobiťťažkúujmunazdraví,kčomuajvskutočnostidošloatohtokonania
sa dopustil na mieste prístupnom verejnosti - na ulici pred reštauráciou I. H. na ulici Č. X v P., a preto

zákonne rozhodol prvostupňový súd, keď konanie obžalovaného M. P. po právnej stránke kvalifikoval
ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zmenu tohto výroku.

Obžalovaný M. P. je v napadnutom rozsudku hodnotený na základe dostupných a vykonaných dôkazov
plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Okresný súd v súlade so stavom veci zistil,
že obžalovaný bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný, pričom naposledy bol odsúdený pre zločin šírenia
toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov,
pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia (rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 3. 7. 2012, sp. zn. 8T/48/2012).

Odvolací súd z vyžiadaného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 7Pp/11/2015 zistil, že obžalovaný
M. P. bol uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 4. 3. 2015, sp. zn. 7Pp/11/2015 podmienečneprepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.
zn. 8T/48/2012 a na nevykonaný zvyšok trestu súd určil skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 3. 2015, tzn. že skúšobná doba obžalovanému M. P.

plynula do 4. 3. 2017, pričom obžalovaný M. P. v jej priebehu dňa 10. 6. 2016 spáchal teraz posudzovaný
skutok.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestu, tak ako
sú uvedené v § 34 Tr. zák. Náležite zohľadnil v uloženom treste obžalovanému M. P. okolnosti prípadu,

ako aj spôsob spáchania činu z hľadiska intenzity útoku - použitého násilia pri spáchaní zločinu ublíženia
na zdraví, ako aj mieru zavinenia obžalovaného vo forme priameho úmyslu, ale aj spôsobený následok.
Prvostupňový súd prihliadol aj na osobu obžalovaného M. P. a jeho doterajší spôsob života a s ním
spojenú možnosť nápravy.

V súlade so stavom veci a zákonom postupoval prvostupňový súd, keď aplikoval ustanovenie § 38

ods. 5 Tr. zák., pretože obžalovaný M.L. P. opätovne spáchal zločin, a to dokonca v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia za predtým spáchaný zločin, a v takom prípade zo zákona sa zvyšuje
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá v posudzovanom prípade je 4 až 10 rokov
odňatiaslobodyojednupolovicu.Základomnazvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnou
hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby (§ 38 ods. 8 Tr. zák.), t.j. 6 rokov a z toho jedna polovica

predstavuje 3 roky odňatia slobody, o ktorú výmeru sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby na 7 rokov. Obžalovanému M. P. bol teda uložený úhrnný trest odňatia slobody na dolnej
hranici takto zvýšenej trestnej sadzby.

Vzhľadom na uvedené zistenie odvolací súd má za to, že uložený trest obžalovanému M. P. je zákonný

a potrebný na dosiahnutie účelu generálnej ale aj individuálnej prevencie u obžalovaného, aby tento v
budúcnosti už neporušoval záujmy chránené Trestným zákonom, ale viedol riadny život.

Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia je v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože obžalovaný

M. P. v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaných trestných činov bol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu v rámci adhézneho konania, treba uviesť, že stavu veci
zodpovedá zistenie, že poškodené strany uvedené vo výroku napadnutého rozsudku riadne a včas

uplatnili svoj nárok na náhradu škody, a preto prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením
§ 287 ods. 1 Tr. por. a uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenému T. P. škodu - bolestné
podľa znaleckého posudku vo výške 4.327 Eur, poškodenej strane R. W. H. a. s. škodu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť vo výške 2.053,67 Eur a poškodenej strane J. H. škodu vo výške 449,60 Eur.

Tieto skutočnosti odôvodňujú záver vyslovený vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.