Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/177/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205845
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815205845.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: R.
P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Evou Luticovou,
advokátkou so sídlom O., T. XXX, adresa pre doručovanie: V., A. D. R. XXX/X, proti žalovaným: 1/ R. Q.,
rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom

Buchom, advokátom so sídlom E. Q., X. XX, 2/ R. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, 3/ D. B., rod. P.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomK.XXX,4/B.P.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.XXX,žalovaní2/až4/zastúpení
splnomocneným zástupcom JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Nižná, Nová
Doba 489/15, IČO: 47 258 781, pracovisko Námestovo, Hattalova 373/3, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
5C/279/2015-129 zo dňa 24. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo medzitýmnym rozsudkom č. k. 5C/279/2015-129 zo dňa 24. 02. 2017
rozhodol, že právny dôvod nároku žalobcu na určenie vlastníckeho práva je daný v časti 1-ice
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných v pozemno-knižnom protokole č. XX obce
K., pod AI, 1/16 urb. raľa Z., r. č. 3-4, 6, 8-43, 49-94 na meno R. P., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, zomr.

XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. XX s tým, že o rozsahu nároku a o náhrade nákladov konania bude
rozhodnuté v konečnom rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou dňa 07. 10. 2015, v znení jej zmien, sa žalobca domáha
určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. K., a to pozemku -
parcelám registra "E" parc. č. 567/1 - orná pôda o výmere 394 m2, parc. č. 567/2 - orná pôda o výmere
2737 m2, parc. č. 704 - trvalé trávne porasty o výmere 2870 m2, parc. č. 941 - orná pôda o výmere 12 465

m2, parc. č. 954 - trvalé trávne porasty o výmere 5925 m2, parc. č. 955 - trvalé trávne porasty o výmere
5733 m2, parc. č. 956 - orná pôda o výmere 1725 m2, parc. č. 1327 - trvalé trávne porasty o výmere 7538
m2, parc. č. 1328 - trvalé trávne porasty o výmere 6374 m2, parc. č. 1398 - trvalé trávne porasty o výmere
40315 m2, parc. č. 1561 - orná pôda o výmere 19077 m2, parc. č. 2425 - trvalé trávne porasty o výmere
23001 m2, parc. č. 2946 - orná pôda o výmere 6675 m2, parc. č. 3225 - trvalé trávne porasty o výmere
6789 m2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“ alebo „sporné pozemky“). Žalobu odôvodnil tým, že je vedený

ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k. ú. K. na základe darovacej
zmluvy registrovanej pod RI 232/73, pričom ako duplicitný vlastník týchto nehnuteľností je zapísaný R.
P., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. XX (ďalej "R. P. st."), ktorý
bol jeho otcom a súčasne otcom žalovanej 1/ a starým otcom žalovaných 2/ až 4/. R. P. st. nadobudol
sporné nehnuteľnosti na základe komasácie uskutočnenej v 40-tych rokov 20 storočia - komasačný
hárok 030 a hoci komasácia nebola autentifikovaná (schválená) Krajským súdom v Ružomberku, bola

technicky a reálne ukončená a jej účastníci vstúpili do úžitku komasovaných nehnuteľností. R. P.
st. nadobudol nehnuteľnosti vykomasované v komasačnom hárku 030 vydržaním najneskôr v roku1959 a všetky nehnuteľnosti v jeho prospech vykomasované previedol darovacou zmluvou spísanou
formou notárskej zápisnice RI 232/73 (N 8/73, NZ 9/73) na neho. Predmet prevodu bol špecifikovaný
podľa právneho stavu evidovaného v pozemkovej knihe a súčasne uvedením komasačného hárku

obsahujúceho nehnuteľnosti vykomasované v prospech prevádzajúceho. K prevodu bol daný súhlas
MNV v K. dňa 4.8.1973, z ktorého je zrejmé, že predmetom prevodu je všetka poľnohospodárska pôda,
ktorú vlastnil scudziteľ. So zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam patrí. Od roku 1973 sporné nehnuteľnosti dobromyseľne, nepretržite a na
základe titulu - darovacej zmluvy z roku 1973 užíval, na základe čoho dňom 01. 01. 1992 nadobudol

v zmysle § 134 a § 868 Občianskeho zákonníka vlastnícke právo vydržaním. Na základe žiadosti zo
dňa 27.04.1997 o zápis darovacej zmluvy N 8/73, NZ 9/73 do katastra nehnuteľnosti, ku ktorému bola
vyhotovená identifikácia parciel dňa 28. 04. 1997 z celého komasačného hárku 030 k. ú. K., bol založený
nový LV č. XXXX k. ú. K., na základe čoho bol pod Z 619/97 (PVZ 109/97) dňa 09. 05. 1997 zapísaný
ako vlastník pozemkov celého komasačného hárku 030. Teda by ich nadobudol ak nie k 01. 01. 1992,
tak k dátumu 27. 04. 2007, keďže nemal pochybnosti o tom, že mu vlastnícke právo patrí.

Žalovaní 2/ až 4/ žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu, že predmetom darovacej zmluvy N 8/73, NZ
9/73 nemohol byť celý komasačný hárok č. 030 (všetky pk protokoly do neho komasované), ale
len účasť darcu v pk protokole č. 37, pričom v súčasnosti nie je možné zistiť, akým komasačným
parcelám zodpovedajú pozemno-knižné parcely pôvodne zapísané v pk protokole č. 37. Uvedené
spôsobuje neurčitosť titulu - darovacej zmluvy. Žalobca nemohol byť v dobrej viere, že nadobudol všetky

nehnuteľnosti komasačného hárku 030, keďže nie je možné určiť, ktorým parcelám zodpovedajú parcely
vedené na darcu v pk protokole č. 37, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy. Uvedená skutočnosť
zakladájejabsolútnuneplatnosťzdôvoduneurčitostianeurčitýpredmetprávnehoúkonunemôžezaložiť
dobromyseľnosť držby.
Súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi stranami nebolo sporným to, že v

obci K. v 40-tych rokoch 20. storočia prebehla komasácia, ktorá nebola autentifikovaná - schválená
príslušným súdom, teda nenadobudla právne účinky a nebolo sporné ani to, že jednotliví komasanti
užívali nehnuteľnosti v hraniciach a výmerách daných touto neukončenou komasáciou. Sporným bolo
to, či žalobca na základe darovacej zmluvy N 8/73, NZ 9/73, registrovanej (bývalým) Štátnym notárskom
pod RI 232/73 sa mohol stať výlučným vlastníkom parciel komasovaných do 030 hárku v prospech

R. P. st. a tiež platnosť predmetnej darovacej zmluvy pre neurčitosť predmetu tohto právneho úkonu.
Spornými sa stali aj ostatné komasované protokoly do 030 kom. hárku ako aj to, či žalobca vlastnícke
právo vo vzťahu k týmto protokolom mohol vydržať.
Súd dospel k záveru, že z darovacej zmluvy nemožno vyložiť vôľu scudziteľa R. P. st. previesť
vlastníctvo ku všetkým nehnuteľnostiam vykomasovaným do komasačného hárku 030, ale len tých,

ktoré boli predmetom zmluvy, t. j. pk protokolu č. 37 v podiele 1/2-ice účasti k celku, ktorej bol scudziteľ
spoluvlastníkom. Iné nehnuteľnosti vykomasované do komasačného hárku 030 neboli predmetom
prevodu spornej darovacej zmluvy. Okrem pk protokolu č. 37 ostatné protokoly komasované do hárku
030 nemohli byť predmetom darovacej zmluvy, keďže ako predmet daru nie sú uvedené/špecifikované.
Ak by sa R. P. ml. mal domnievať, že nadobudol všetky pozemky z pk protokolov z komasačného

hárku 030 na základe darovacej zmluvy, museli by byť tieto protokoly do darovacej zmluvy poňaté ako
predmet zmluvy. V danom prípade sa tak nestalo a žalobca nemohol byť titulom spornej darovacej
zmluvy ohľadom ďalších pk protokolov komasovaných do hárku 030 (207, 104 a 93) dobromyseľný,
preto v tejto časti je jeho nárok nedôvodný.
Súd mal za to, že žalobca mohol len titulom daru nadobudnúť vlastnícke právo v podiele 1/2-ice

nehnuteľností zapísaných v pk protokole č. 37 na meno darcu R. P. st. a nie aj vo vzťahu k ostatným pk
protokolom komasovaným do 030 hárku v súčasnosti zapísaným na LV č. XXXX. Vo vzťahu k ostatným
pk protokolom komasovaným do 030 hárku žalobcovi chýba právny titul, od ktorého by odvodzoval
svoju držbu a tú nemohla založiť identifikácia vypracovaná (bývalou) správou katastra k jeho žiadosti
o zápis darovacej zmluvy (predmetom ktorej ostatné komasované protokoly 207, 104 a 93 neboli) a

kedy zároveň došlo prvýkrát k nesprávnemu zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. V tejto
súvislosti je súd názoru, že na LV č. XXX bola darovacia zmluva zapísaná správne a postačovalo
vyhotoviť len technický podklad - identifikáciu a geometrický plán neidentických parciel, keďže v danom
prípade v obci K. prebehla tzv. ne/ideálna komasácia - chýbala zhodnosť pozemno-knižných parciel s
parcelami protokolov poňatých do komasačných hárkov. S ohľadom na spory vedené medzi žalobcom

a žalovanou 1/ (prvá žaloba bola podaná už dňa 08. 11. 1993) zároveň žalobcovi chýbala dobrá
viera (dobromyseľnosť) vo vzťahu k ostatným pk protokolom komasovaných do 030 hárku. Nebola
splnená ani ďalšia podmienka pre vydržanie - držba ako faktické ovládanie/panstvo veci, keďže ďalšiekomasovanéprotokolyužívaliajjehosúrodenci(žalovaná1/aneb.J.P.-právnypredchodcažalovaných
2/ - 4/) .
Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy N 8/73, NZ9/73, registrovanej štátnym

notárstvom pod RI 232/73 vo vzťahu k predmetu daru, súd dospel k záveru, že darovacia zmluva je
platná, pretože obsahuje jasný a zrozumiteľný predmet prevodu špecifikovaný podľa vtedy platného
právneho stavu - zápisu v pozemkovej knihe, zároveň bol zohľadnený faktický stav - (komasácia).
Vychádzajúc z uvedeného okresný súd za aplikácie ust. § 37 ods. 2 a § 134 Občianskeho zákonníka
rozhodol medzitýmnym rozsudkom podľa § 214 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s.

p.“) tak, že právny dôvod nároku žalobcu - vznik subjektívneho vecného (materiálneho) práva, ktorým
je určenie vlastníckeho práva žalobcu je daný v časti - v podiele 1-ice účasti na nehnuteľnostiach
zapísaných v pk protokole č. 37 obce K., pod AI, 1/16 urb. raľa Z., r.č. 3-4, 6, 8-43, 45-94 na meno
R. P., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. XX. O rozsahu nároku
(jednotlivých pk parciel z protokolu č. 37 obce K. zodpovedajúce súčasnému komasačnému stavu) a o
náhrade nákladov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. V ostatnej časti - ohľadom ostatných

pk protokolov komasovaných do 030 komasačného hárku s poukazom na konštatované dôvody dospel
okresný súd k záveru o neopodstatnenosti žaloby.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne odvolanie, ktorým
sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v určení, že právny dôvod nároku žalobcu na určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam vykomasovaným v komasačnom hárku 030 je daný v celom rozsahu (vrátane
pk protokolov 207, 104 a 93) tak, ako bol tento nárok uplatnený.
V odôvodnení uviedol, že okresný súd, i keď to zo znenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, avšak to
vyplývazozneniaodôvodneniarozsudku(odsek18),zamietolžalobuvčasti,vktorejsadomáhalurčenia
vlastníckeho práva k všetkým pozemkom v súčasnosti evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú.

K., ktoré nehnuteľnosti boli v 40-tych rokoch 20. storočia vykomasované do komasačného hárku 030.
Proti rozsudku v rozsahu, v ktorom súd považuje právny dôvod jeho nároku v časti pk protokolov 207,
104 a 93 komasovaných do 030 komasačného hárku za neopodstatnený, podáva odvolanie z dôvodu,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu nespĺňa ani

požiadavku na úplnosť rozsudku uvedenú v § 212 ods. 2 C. s. p., nakoľko súd vo výroku rozsudku
opomenul uviesť, že časť ním uplatneného nároku bola zamietnutá. Má preto za to, že rozsudok súdu
v napadnutej časti je potrebné zmeniť resp. zrušiť.
Uviedol, že v predmetnom konaní nebolo rozporované, že komasácia uskutočnená v obci K. v XX.
rokoch minulého storočia nebola nikdy autentifikovaná na to príslušnými orgánmi. Rovnako nebolo

sporné, že osoby, v prospech ktorých boli nehnuteľnosti v obci K. komasované, fakticky vstúpili do
držby vykomasovaných pozemkov, avšak v právnych vzťahoch museli postupovať podľa stavu, ktorý
bol evidovaný v pozemkových knihách. Komasačný stav bol následne v roku 1989 vyhlásený za platný.
V čase podpisu darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice, z ktorej odvodzuje vlastnícke
právo k pozemkom, ktoré sú v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K., platil faktický

komasačný stav, kedy jednotliví „vlastníci" mali v držbe pozemky tak ako boli vykomasované, ale právne
(najmä pri spisovaní zmlúv) bolo potrebné postupovať podľa stavu pozemkovoknižného. R. P. st. teda
v roku 1973 vlastnil v zmysle právnom - pozemkovoknižnom - pozemky zapísané v pk protokole 37
(+ 642,1309,1308,1431,1672) a v zmysle faktickom mal v držbe pozemky začlenené do komasačného
hárku č. 030 (t. j. pozemky skladajúce sa z časti pk protokolov č. 207, 104 a 93, ktoré boli v pozemkových

knihách evidované na J. P.). Nakoľko R. P. st. v zmysle právnom nebol vedený ako vlastník pozemkov
zapísaných v pk protokoloch 207, 104 a 93, nemohli byť tieto pozemky uvedené v darovacej zmluve ako
predmet daru v čl. I darovacej zmluvy. Nakoľko však mal v úmysle previesť na svojho syna, žalobcu,
všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnil a ktoré mal vo faktickej držbe, uviedol v čl. IV. darovacej zmluvy odkaz
na poľnohospodársku pôdu vykomasovanú v hárku 030. Darovacou zmluvou teda právne nadobudol do

výlučného vlastníctva nehnuteľnosti - pozemky pk protokolu 37 (+ 642, 1309, 1308, 1431, 1672) a vstúpil
do faktickej držby pozemkov začlenených do komasačného hárku č. 030 (t. j. pozemky skladajúce sa z
časti pk protokolov 207, 104 a 93, ktoré boli v pozemkových knihách evidované na J. P.). Nemožno sa
teda stotožniť s názorom prvoinštančného súdu, že z koncipovania darovacej zmluvy nemožno vyvodiť
vôľu scudziteľa R. P. st. previesť vlastnícke právo ku všetkým nehnuteľnostiam vykomasovaným do

komasačného hárku 030. V roku 1989 bol komasačný stav z roku 1946 vyhlásený za platný a R. P.
st. sa de jure stal vlastníkom nehnuteľností v komasačnom hárku č. 030. Nakoľko však držbu týchto
nehnuteľností previedol na neho, vlastníkom nehnuteľností vykomasovaných v hárku 030 sa stal on. Na
základe uvedeného má za preukázané, že na základe darovacej zmluvy v roku 1973 vstúpil do faktickejdržby pozemkov vykomasovaných v komasačnom hárku č. 030, pričom táto faktická držba sa zmenila
na vlastnícke právo, najskôr vyhlásením komasačného stavu za platný v roku 1989, avšak najneskôr
vydržaním predmetných nehnuteľností k 01. 01. 1992 s účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb.

Dobrú vieru, že nadobudol všetky nehnuteľností vykomasované v hárku 030 (t. j. aj pk protokoly
207, 104 a 93) opiera o skutočnosť, že jeho otec chcel na neho previesť všetku poľnohospodársku
pôdu, ktorú vlastnil a ktorú mal vo faktickej držbe. Poukázal na to, že v roku 1973 platný právny stav
neumožňoval previesť len časť poľnohospodárskych pozemkov ani prevod pozemkov na viaceré osoby.
Na základe uvedených skutočností bol v čase podpisu darovacej zmluvy presvedčený, že jeho otec na

neho prevádza všetky poľnohospodárske pozemky, ktoré mal vo faktickej držbe (teda všetky pozemky,
ktoré boli na neho zapísané v pozemkovej knihe ako aj všetky pozemky vykomasované v hárku 030).
Darovacia zmluva bola spísaná v súlade s právnymi predpismi platnými v roku 1973 a bola vyhotovená
podľa vtedajších právnych zvyklostí, pričom ju spisoval štátny notár, ako osoba právne vzdelaná. Ak aj
prvoinštančný súd dospel k záveru, že na základe darovacej zmluvy nemohol nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX z dôvodu, že v tejto zmluve nie je

obsiahnutý celý komasačný hárok č. 030, nemalo by uvedené vplyv na jeho dobromyseľnosť, nakoľko
v tomto prípade by išlo o právny omyl držiteľa, ktorý je ospravedlniteľný.
Má teda za preukázané, že nadobudol od svojho právneho predchodcu R. P. st. všetky pozemky
vykomasované do 030 hárku, t. j. všetky nehnuteľnosti, o ktoré sa v predmetnom konaní vedie spor,
vrátane pk protokolov 207, 104 a 93, ktoré sú v súčasnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX, pričom

dobromyseľnosť držby týchto nehnuteľností bola založená jednak na základe darovacej zmluvy, ako aj
nazákladesamotnejvôleR.P.st.previesťnanehovlastníckeprávoadržbukvšetkýmtýmtopozemkom.
Nakoľko k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dochádza momentom uplynutia vydržacej (10-
ročnej) doby, má za to, že nadobudol nehnuteľnosti v zmysle § 134 v nadväznosti na § 868 a § 872 ods.
6 Občianskeho zákonníka najneskôr s účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb., t. j. 01. 01. 1992, kedy jeho

oprávnená držba trvala nepretržite takmer celých 19 rokov. Ak po uplynutí vydržacej doby stratí vydržateľ
veci dobrú vieru, nemá to vplyv na vznik vlastníckeho práva, preto úvahy súdu o tom, že nemohol byť vo
svojejdržbedobromyseľnýzdôvodu,žesaopredmetnénehnuteľnostiviedliodroku1993viacerésúdne
spory, sú nesprávne, keď všetky konania, na ktoré súd poukázal vo svojom rozhodnutí, sa začali po
uplynutí vydržacej doby, teda po okamihu, kedy nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.

Súd sa týmito jeho tvrdeniami žiadnym spôsobom nezaoberal.
Pokiaľ súd vyvodil záver o nedodržaní ďalšej podmienky pre vydržanie - faktickej držby, vzhľadom na
to, že všetky nehnuteľnosti užívali všetci traja súrodenci, každý v 1/3, a to od roku 1968 do založenia
družstva, poukázal na to, že on ako oprávnený držiteľ mohol svojim súrodencom umožniť užívanie
pozemkovbeztoho,abytozakladalonedobromyseľnosťvjehodržbe.Jehosúrodencivedeliodarovacej

zmluve, a teda vedeli, že ich užívajú s jeho súhlasom ako ich vlastníka (resp. držiteľa). V roku 1973, hneď
po tom, ako bola spísaná darovacia zmluva, bolo zároveň v K. založené družstvo a všetky pozemky z
komasačného hárku 030 boli v tomto roku do družstva odňaté. Po roku 1973 zo strany žalovanej 1/ a
právneho predchodcu žalovaných 2/ až 4/ k faktickému užívaniu pozemkov nedošlo.
V závere žalobca namietal neúplnosť rozsudku, keď súd opomenul uviesť, že časť ním uplatneného

nároku (v rámci právneho dôvodu) bola zamietnutá. Túto skutočnosť konajúci súd uvádza len v odseku
18 odôvodnenia rozsudku, kedy stanovil, že žalobu ohľadom ostatných pk protokolov považuje za
neopodstatnenú. Napriek tomu, že ide o medzitýmny rozsudok, má za to, že súd mal v rozsudku
rozhodnúť o celom právnom dôvode, a teda vo výroku rozsudku mal uviesť aj tú skutočnosť, že časť
uplatneného nároku bola zamietnutá. Ak takto súd neurobil, dostal ho do situácie, kedy vzhľadom na

absenciu výroku o zamietnutí časti žaloby nemusel správne vyhodnotiť svoj procesný úspech v konaní,
čo by následne mohlo viesť k tomu, že by sa až pri vydaní konečného rozsudku vo veci dozvedel, že jeho
nárok bol v niektorej časti zamietnutý. Takýmto postupom súdu bola narušená jeho právna istota žalobcu
a bolo zhoršené jeho právne postavenie v tom smere, že pri podávaní odvolania nemohol špecifikovať
tú časť rozsudku, ktorú chcel napadnúť, teda časť, ktorá bola vydaná v jeho neprospech.

3. Žalovaní 2/ až 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.
Uviedli, že v konaní bolo preukázané, že darca R. P. st., od ktorého si žalobca odvodzuje svoje právo k
všetkýmnehnuteľnostiamkomasovanýmdo030hárku,darovalžalobcovilenjedenzpkprotokolov,ktoré

boli v neukončenej komasácii komasované do predmetného komasačného hárku. Súd prvej inštancie
a správny súd v rámci správneho súdnictva konštatovali, že predmet darovacej zmluvy je v tomto
smere jasný a zrozumiteľný, teda je všetkým účastníkom zmluvy, ako aj tretím osobám, z obsahu tohto
právneho úkonu zrejmé, že predmetom prevodu je iba pk protokol č. 37. V konaní bolo tiež preukázané,že darca nebol evidovaný ako vlastník v ostatných pk protokoloch, ktoré boli v neukončenej komasácii
komasované do 030 hárku (protokoly č. 207, 94 a 104).
U žalobcu absentuje akýkoľvek titul, na základe ktorého by sa dôvodne mohol domnievať, že nadobudol

vlastnícke právo aj k ostatným pk protokolom. Pk protokoly č. 207, 104, 93 neboli predmetom darovacej
zmluvy, teda žalobca z objektívneho hľadiska nemohol byť v presvedčení, že nadobudol vlastnícke, či
držobnostné právo aj k týmto protokolom. Vlastníci evidovaní v týchto pk protokoloch, ktorých vlastníctvo
bolo komasované do 030 hárku, neboli účastníkmi predmetnej darovacej zmluvy na strane darcov. Ak
by sa žalobca mal (zo subjektívneho hľadiska) domnievať, že titulom predmetnej darovacej zmluvy

nadobudolvlastníctvo,resp.držbuajkostatnýmpkprotokolomaztohtotitulumalnadobudnúťvlastnícke
právo k všetkým nehnuteľnostiam evidovaným v komasačnom hárku, zakladá sa toto jeho presvedčenie
na neospravedlniteľnom skutkovom omyle. Žalobca vedel, že do komasačného hárku č. 030 okrem pk
protokolu 37 boli komasované aj iné pk protokoly (104, 93 a 207), ktorých pk vlastníkom darca nebol,
teda žalobca sa od počiatku nemohol dôvodne domnievať, že je vlastníkom, resp. oprávneným držiteľom
celéhokomasačnéhohárku.Uvedenúskutočnosťnapokonkonštatovaliajsprávnesúdy,ktoréuviedli,že

na základe predmetnej darovacej zmluvy sa žalobca vlastníkom celého komasačného hárku 030 nestal.
V konaní nebolo preukázané, že by vôľa darcu R. P. staršieho v čase spisovania predmetnej
darovacej zmluvy mala smerovať k darovaniu celého komasačného hárku 030. Taktiež nebolo v konaní
preukázané, že by všetci dotknutí súrodenci užívali pozemky z tohto hárku po 1/3-ine na základe
predchádzajúceho súhlasu žalobcu, a že ostatní súrodenci mali podľa tvrdenia žalobcu vedieť, že tieto

pozemky užívajú so súhlasom svojho brata.
Za nedôvodnú považovali i námietku žalobcu ohľadom opomenutia súdu rozhodnúť o celom nároku v
medzitýmnom rozsudku. Súd prvej inštancie rozhodol o základe uplatneného nároku, teda či je právo
(v predmetnej veci právo vlastnícke) dané a to v rozsahu 1/2-ice z pk protokolu č. 37. Medzitýmnym
rozsudkom možno rozhodnúť iba kladne, teda nie je dôvodná námietka žalobcu, že súd prvej inštancie

mal rozhodnúť aj o zamietnutí žaloby v ostatnom rozsahu. O výške samotného nároku žalobcu, teda
akým konkrétnym parcelám, resp. akým spoluvlastníckym podielom v jednotlivých parcelách katastra
nehnuteľností zodpovedá právo žalobcu v uvedenom rozsahu a zamietnutí žaloby v ostatnej časti, sa
súd prvej inštancie vysporiada v konečnom rozsudku.

4. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žiada, aby súd rozhodol spor o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam po R. P. st. tak, aby tento majetok bol rozdelený na tri časti medzi
súrodencov na základe listov vlastníctva č. XXXX a parcely č. 904.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v zmysle § 380, § 379 C. s. p. a tento podľa § 389 ods. 1
písm. a/ C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Podľa § 156 C. s. p. konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

7.Podľa§131C.s.p.žalobajeprocesnýúkon,ktorýmsauplatňujeprávonasúdnuochranuohrozeného
alebo porušeného práva.

8. Podľa § 132 ods. 1 C. s. p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

9. Podľa § 212 ods. 1 C. s. p. rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

10. Podľa § 212 ods. 2 C. s. p. rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd
môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.

11. Podľa § 214 ods. 1 C. s. p. ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.12. Podľa § 214 ods. 2 C. s. p. súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je,
alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.

13. Podľa § 216 ods. 1 C. s. p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

14. Podľa § 216 ods. 2 C. s. p. súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa
strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

15. Civilné sporové konanie sa začína podaním žaloby, z ktorej musí byť, mimo iných náležitostí, zrejmé
čoho sa žalobca domáha (§ 156, § 131, § 132 C. s. p.). Žalobným návrhom žalobcu (vrátane jeho zmeny
uskutočnenej podľa § 139 C. s. p.) je súd zásadne viazaný, t. j. s výnimkou ust. § 216 ods. 2 C. s.
p. súd nemôže žalobcovi prisúdiť viac než žiada, rovnako tak nemôže rozhodnúť o inom nároku, než
ktorý žalobca učinil predmetom sporu. I keď súd vydá tzv. medzitýmny rozsudok, musí to byť vždy v

rámci predmetu konania. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou v zmysle zmeny pripustenej
uznesenímokresnéhosúduzodňa30.06.2016,domáhalurčeniavlastníckehoprávaknehnuteľnostiam
- parcelám registra "E" parc. č. 567/1, 567/2, 704, 941, 954, 955, 956, 1327, 1328, 1398, 1561, 2425,
2946, 3225 zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. K.. Len o tomto nároku teda mohol súd rozhodnúť.
Súd prvej inštancie však medzitýmnym rozsudkom konštatoval danosť dôvodu nie k nehnuteľnostiam

vymedzeným žalobcom, ale k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemno-knižnom protokole č. 37, obce
K. pod AI, 1/16 urb. raľa Z., r. č. 3-4, 6, 8-43, 45-94. Súd prvej inštancie tak rozhodol o dôvode nároku
žalobcu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa žalobca určenia vlastníckeho
práva nedomáhal.

16. Odvolací súd však zároveň dospel k záveru, že v predmetnej veci zároveň neboli splnené podmienky
pre rozhodnutie vo veci medzitýmnym rozsudkom.

17. Prejavom zásady hospodárnosti konania je rozhodnúť jediným rozsudkom o celom uplatnenom
nároku a vyčerpať tak celý predmet konania (§ 212 ods. 2 veta prvá C. s. p.). Z uvedeného pravidla

predstavuje výnimku druhá veta § 212 ods. 2 C. s. p., § 213, § 214 C. s. p.

18. Jednou z výnimiek kedy súd nemusí vyčerpať celý predmet konania je medzitýmny rozsudok. Nový
Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016 rozlišuje medzi medzitýmnym rozsudkom o základe
a dôvode veci (§ 214 ods. 1 C. s. p.) a medzitýmnym určovacím rozsudkom (§ 214 ods. 2 C. s. p.).

Medzitýmny rozsudok o základe alebo dôvode uplatneného nároku v zmysle § 214 ods. 1 C. s. p. je
možné vydať len tam, kde možno rozoznávať základ, resp. dôvod nároku a jeho výšku a kde je vec
zároveň v oboch týchto zložkách sporná. Základom predmetu konania sú všetky okolnosti determinujúce
výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí
výška uplatneného nároku; dôvod uplatneného procesného nároku predstavuje právny dôvod vzniku

subjektívneho materiálneho práva, o ochranu ktorého žalobca žiada, nejde však o tzv. prejudiciálne
pôsobiace právo (v zmysle novej konštrukcie medzitýmneho rozsudku podľa § 214 ods. 2 C. s. p.).

19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 18) vyplýva, že súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom
podľa § 214 ods. 1 C. s. p. V danom prípade však neprichádza vydanie medzitýmneho rozsudku

do úvahy, nakoľko nejde o pomer základu/dôvodu uplatňovaného nároku a jeho výšky, resp. rozsahu
v zmysle § 212 ods. 2 C. s. p., § 214 ods. 1 C. s. p. Odvolací súd zároveň podotýka, že pokiaľ
súd prvej inštancie rozhodol medzitýmnym rozsudkom s tým, že po jeho právoplatnosti pristúpi k
vyhotoveniu znaleckého technického podkladu na 1-icu účasti vlastníctva R. P. st. z pk protokolu č. 37
obce K. na súčasné komasačné parcely, bolo by vhodné, aby súd pred týmto rozhodnutím kontaktoval

príslušného znalca, či je uvedené možné (vzhľadom na uskutočnenú komasáciu a obranu žalovaných 2/
až 4/ o nemožnosti zistiť akým komasačným parcelám zodpovedajú pozemno-knižné parcely pôvodne
zapísané v pk protokole č. 37).

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd, vzhľadom na nedostatok procesných podmienok, na

ktorý súd prihliada aj keď neboli odvolaním vytýkané, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec
vrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonaniebeztoho,abypristúpilkposúdeniuopodstatnenostinámietky
odvolateľa, že rozsudok okresného súdu spočíva na nesprávnych skutkových zisteniach či nesprávnom
právnom posúdení veci. Odvolací súd s poukazom na ust. § 379 písm. a/ C. s. p. napadnutý rozsudokzrušil napriek tomu, že tento bol napadnutý výlučne žalobcom, v ktorého prospech sa javí byť napadnuté
rozhodnutie. Ako správne konštatovali žalovaní 2/ až 4/, v prípade medzitýmneho rozsudku je možné
rozhodnúť len kladným výrokom, pričom však v danom prípade nie je možné oddeliť časť nároku, o

ktorom súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom od jeho zvyšku, keď súd nerozhodol o predmete sporu v
zmysležalobnéhonávrhu.Vďalšomkonaníbudeúlohousúduprvejinštanciepostarostlivomprihliadnutí
navšetkyskutočnosti,ktorévyšlivkonanínajavo,opätovnevyhodnotiťvykonanédokazovanie,prípadne
dokazovanie doplniť na základe návrhov strán konania, posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného
nároku a vo veci opätovne rozhodnúť, vrátane rozhodnutia o nároku na náhradu trov odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)